Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/24/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: M. proti povinnej: G., o vymoženie 439,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. augusta 2017, č. k. 1Er/796/2012 - 22, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,47 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na § 243h ods. 1, § 243b ods. 1, 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1, ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 262 ods. 1, § 256 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poveril súdneho exekútora W.. V. B., so sídlom S., poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 10.07.2012, vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 439,87 Eur s príslušenstvom, pričom návrh bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 03.07.2012, kedy sa začalo exekučné konanie. Súdny exekútor podaním, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 13.07.2016 žiadal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok. Majetkové pomery povinnej boli zisťované opakovane od začatia exekúcie do roku 2016. Podľa odpovedného hárku Sociálnej poisťovne, ktorý je súčasťou exekučného spisu vyplýva, že povinná sa nenachádza v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnanec, nie je poberateľom dávok ani dôchodku. Podľa elektronickej súčinnosti s bankami v súčasnosti má povinná vedený účet iba v jednej banke, v ktorej evidujú blokácie vo výške 34.300 eur. Nie je vlastníkom motorového vozidla a taktiež nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Má živnostenské oprávnenie pod obchodným menom G., kde je podľa oznámenia pošty neznáma, prevádzky nemá. Podľa Registra obyvateľov SR je vedená ako bezdomovec v M. G., a to od 25.02.2009. Po preskúmaní priložených listín a exekučného spisu, súd prvej inštancie mal za preukázané, že povinná nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie a keďže žiadnej strane nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 (a contrario) tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti, ktorou súd prvej inštancie exekúciu zastavil, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že zo strany iného povereného exekútora, ktorý vymáha odlišné pohľadávky, rovnakej povinnej, eviduje priebežné úhrady. V priebehu roku 2017 tento exekútor zaslal oprávnenému úhrady vo výške 282,80 eur. V súlade s uvedeným žiadal odvolací súd o šetrenie skutočností, vzťahujúcich sa k majetkovým pomerom povinnej, predložených súdnym exekútorom. Na

základe vyššie uvedeného navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a aby sa naďalej pokračovalo vo vykonávaní exekúcie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Súdny exekútor (hoci v časti o zastavenie exekúcie nie je stranou konania) k odvolaniu oprávneného uviedol, že proti povinnej vedie exekučné konanie od roku 2012, pričom za obdobie piatich rokov, kedy bol majetok povinnej zisťovaný, nebol zistený absolútne žiaden majetok, povinná nevykonala úhradu a exekúcia je jednoznačne vhodná na zastavenie z dôvodu nemajetnosti. Ak však oprávnený má za to, že ďalšie pokračovanie exekúcie môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky, navrhuje, aby sám oprávnený označil majetok povinnej, z ktorého je možné uspokojiť túto pohľadávku.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP, pričom dodáva, že v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Teda, ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Z uvedených dôvodov v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Pravdou je, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinná síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohla získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.

8. V danom prípade povinná je fyzickou osobou, ktorá je jednak v produktívnom veku a preukázateľne vykonáva podnikateľskú činnosť. Existuje preto reálny predpoklad, že v budúcnosti uhradí svoje záväzky voči svojím veriteľom. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považoval záver súdu prvej inštancie, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, za predčasný. 9. Odvolací súd tiež uvádza, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo (ako je tomu tiež v posudzovanej veci) napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, aj keď odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a dôslednosti tohto zistenia súdneho exekútora, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť však tiež vedomý za daného stavu toho, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré v konečnom dôsledku v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho zastavujúcej časti zrušil.

11. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov exekúcie, tento je výrokom závislým od výroku o zastavení exekúcie, preto nemôže samostatne existovať (nie je účelné rozhodovať o trovách konania, ktoré ďalej pokračuje). Z uvedených dôvodov odvolací súd tento výrok zrušil v zmysle § 379 písm. a/ CSP.

12. Záverom odvolací súd dodáva, že občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k návrhom súdnych exekútorov na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, pričom senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval a jeho rozhodnutie je s nimi súladné.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .