Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/79/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Dubovej a prísediacich Mgr. Adreja Lakatoša a Kláry Košalkovej v trestnej veci proti obžalovanému J. W., F.. XX.XX.XXXX R. R. F. Q.Z., Q. T. C. P., C. XX/XX, okr. Vranov nad Topľou, v bode 1/ pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a v bode 2/ pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona dňa 26. marca 2018 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku obžalovaného E.. J. W., F.. XX.XX.XXXX R. R. F. Q., Q. T. C. P., K. C. Č.. XX/XX, okr. Vranov nad Topľou, Pre skutok právne posudzovaný 1/ v obžalobe ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 03.06.2012 v čase okolo 14.00 hod. v obci Sačurov, okr. Vranov nad Topľou, v areáli miestneho futbalového ihriska, v blízkosti futbalovej tribúny po predchádzajúcej výzve k opusteniu ihriska kopol nohou, na ktorej mal obutú ťažkú obuv do oblasti predkolenia mal. M. G., F.. XX.XX.XXXX a udrel rukou po tvári I. G., F.. XX.XX.XXXX a vulgárne jej nadával, čím spôsobil mal. M. G. priečnu zlomeninu oboch kostí strednej časti pravého predkolenia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 8 až 9 týždňov a I. G. neutrpela žiadne zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie, 2/ v obžalobe ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v dobe od 02.30 hod. dňa 07.09.2012 do 09.00 hod. dňa 14.09.2012 v obci Sačurov, okr. Vranov nad Topľou na ulici Davidovskej vošiel do dvora oploteného pozemku rodinného domu č. 249, majiteľom ktorého D. E. C., F.. XX.XX.XXXX, kde po poškodení sklenenej výplne vchodových dverí prístavby nezisteným spôsobom a predmetom vošiel do rodinného domu, odkiaľ odcudzil 3 ks retiazky zo žltého kovu s krížikmi zo žltého kovu, dievčenské náušnice s očkom zo žltého kovu, dámsky prsteň so vzorom dvoch sĺz zo žltého kovu, pánsku obrúčku zo žltého kovu s označením 58PPL, 1 ks USB kľúč 8 GB, 3 pánske náramkové hodinky zn. Gucci, dámsku striebornú retiazku, detské náušnice s červeným kamienkom a koncovku na myš k PC, čím odcudzením spôsobil poškodenému E. C. škodu 806.- Eur a poškodením dverí škodu 100.- Eur, spod obžaloby oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.

odôvodnenie:

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou bola dňa 22.12.2015 podaná na tunajší súd obžaloba na obžalovaného ml. J. W.R. bode 1/ pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a v bode 2/ pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov ako aj oboznámením s listinnými dôkazmi. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Ku skutku v bode 1/ obžaloby uviedol, že vzhľadom na odstup času si na tento deň pamätá len preto, lebo v uvedený deň, teda 03.06.2012 bola odpustová slávnosť vo obci Dlhé Klčovo, kde boli celá rodina u jeho starých rodičov. Spolu s bratom D. tam bol už od soboty. Ráno bol najprv v kostole v Dlhom Klčove, potom sa zdržiaval u starých rodičov a potom po 15. - 16. hodine išiel na futbalový zápas v obci Dlhé Klčovo. Na futbalovom zápase ho mohli vidieť, ako to uviedol C. P., E. T. a iní ktorých už uviedol. Na uvedený zápas išiel peši, pričom oblečené mal pravdepodobne rifle, obuté tenisky a tričko. Po skončení futbalového zápasu išiel naspäť k starým rodičom a odtiaľ sa vrátili domov do Sačurova až večer. Obžalovaný na otázky prokurátorky či mal v roku 2012 vojenskú obuv tzv. kanady potvrdil, že mal. Obžalovaný si myslí, že ho rodina G. uviedla ako útočníka z toho dôvodu, že v dedine nemal veľmi dobrú povesť. Pokiaľ ide o napadnutie maloletého, obžalovaný uviedol, že rodinu G. nekontaktoval ani potom, čo prebiehalo vyšetrovanie, neskôr sa však dozvedel, že v pondelok po tej nedeli, kedy mal byť maloletý napadnutý, boli za jeho rodičmi Rómovia z tej rodiny oznámiť, že napadol maloletého, no taktiež potom asi o deň sa prišli aj ospravedlniť, že sa pomýlili. Z tohto dôvodu to považoval on, aj jeho rodičia za vybavenú vec. Neskôr sa o tom dozvedel, až keď sa spustilo vyšetrovanie. Obžalovaný vo svojej výpovedi taktiež popísal dôvody, pre ktoré odišiel do spoločenstva Cenacolo, nakoľko k tomu došlo v súvislosti s ďalším skutkom, ohľadom krádeže, kde bol aj zadržaný a umiestnený v CPZ. V predmetnej veci bol naňho podaný aj návrh na vzatie do väzby, a preto súhlasil s odchodom do spoločenstva, ktoré je určené pre ľudí s problémom so zaradením do života. Ku skutku v bode 2/ obžaloby obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že rodinu C. nepoznal, a v tom čase, keď sa predmetná vec vyšetrovala, tak sa vrátil domov asi po dvojmesačnom pobyte z Cenacola. Bolo to niekedy v septembri, možno až v novembri 2012, keď bol u svojho kamaráta Q. T., ktorý býva v Sačurove, keď k nim pribehol brat Z. S.. Spolu s ním bol vtedy u Q. I. Z. S.. Z. brat povedal, že nejaký muž chce zmeniť české koruny na eurá a mal by byť niekde okolo kostola v Sačurove. Nakoľko mu Oto chcel zmeniť peniaze, pretože si zrejme myslel, že na tom zarobí, tak tam spolu s Z. S. išli. Keď tam prišli, na tom mieste nikto nebol, a až potom sa z tmy vynorili dve postavy, dvaja muži, z ktorých ani jedného nepoznal, pričom jeden z nich ho chytil okolo ramien a pýtal sa ho, či je zdraví a taktiež mu ukazoval peňaženku s peniazmi. Neskôr sa dozvedel, že týmto mužom bol E. C., ktorý ho udrel aj päsťou do tváre, ktorý bol opitý, a preto sa mu aj podarilo utiecť. Z. S. ostal s týmito dvoma mužmi, pričom toho druhého muža ako uviedol obžalovaný, nepoznal a ani dodnes nevie, ako sa volá. Obžalovaný ďalej uviedol, že videl, ako títo traja išli smerom na Davidovskú ulicu, pričom sa nemohol Z. S. dovolať, a preto zavolal políciu. Keď došla hliadka polície, tak spolu s nimi prešli ulice, avšak nikoho nevideli. Obžalovaný sa potom vrátil naspäť k Tiborovi, kde mu opísal osobu, čo ho napadla a tento mu povedal, že je to asi C.. Spolu s Q. išli aj k domu C., no v dome bola tma a nič nezistili, preto sa vrátili k Tiborovi, kde prišla aj Otova mama. Asi o dvadsať minút sa vrátil aj Z. S., ktorý bol riadne zbitý, mal zlomené rebrá, problém s bedrovým kĺbom, bol porezaný a mal rany od cigariet. Obžalovaný ďalej uviedol, že Oto mu povedal, že ho zbili tí dvaja chlapi, čo ich stretli, pričom jeden z nich bol C. I. zbili ho u C. v dome. Taktiež mu Oto povedal, že ho bili kvôli nejakej krádeži. Obžalovaný sa vyjadril aj ku vzťahu so spolužiakmi v škole v Trebišove, a to k spolužiakom E. T., E. E. I. I. U.. Podľa obžalovaného so spolužiakmi vychádzal dobre, cez prestávku sa porozprávali, no nedá sa povedať, že boli kamaráti. Obžalovaný taktiež uviedol, že sa s nimi nikdy nebavil o zlate alebo o niečom takom. Taktiež nevedel uviesť, prečo sa mal spolužiak E. T. vyjadriť, že má z neho strach, pretože sa podľa obžalovaného nič také medzi nimi nestalo. Obžalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že kázal hovoriť spolužiakom pri svojich výpovediach len pravdu, pričom chlapci mu mali povedať, že pri výpovediach im mali byť predložené fotky šperkov a tie mali akože polícii opísať ako šperky, ktoré im ponúkal na predaj. Svedok C. P. vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 03.06.2012. V uvedený deň, nevie či to bola sobota alebo nedeľa, hrali futbal na ihrisku v Dlhom Klčove, pričom mohlo byť okolo 15.00 hod., keď stretol Sama. Nakoľko ho zavolali iní kamaráti, tak po chvíli išiel s nimi pozerať ďalší zápas, pričom obžalovaný zostal pri toaletách a on si ho už potom nevšímal. Podľa svedka mal obžalovaný oblečené tričko a možno rifle a obuté kanady, pričom obžalovaný tam bol pešo. Po odstránení rozporu s jeho výpoveďou z prípravného konania v ktorej uviedol, že bol

obžalovaný na ihrisku na bicykli svedok uviedol, že si to už nepamätá, nakoľko už ubehlo veľa času, pričom obžalovaného prichádzať nevidel a stretli sa pri toaletách, a aj keby prišiel bicyklom, tak tie sa odkladajú na iné miesto, avšak počas rozhovoru s obžalovaným pri ňom bicykel nevidel. Svedkyňa I. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 03.06.2012 bola na ihrisku v Sačurove, kde bola na oslave ku dňu detí, pričom bola tam aj dcéra I. A. a jej syn M. G. I. C. G.. Pri bare na ihrisku bol stánok, pri ktorom sedel obžalovaný a ešte nejakí chlapci, pričom ona vtedy obžalovaného nepoznala. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že to nebol to obžalovaný, čo napadol jej syna Filipa, pretože to bol inakší chlapec, mal na hlave účes kohúta, bol chudší a vysoký. Svedkyňa opätovne uviedla, že to nebol obžalovaný, kto kopol mal. Filipa a udrel ju po tvári. Meno obžalovaného, ktorý mal napadnúť jej syna jej povedali deti z osady, no teraz nevie uviesť, ktoré presne, avšak vtedy bola v strachu o syna, a preto sa o iné veci nezaujímala, ale ako už povedala nevie, kto napadol Filipa a ju, pričom deti hovorili meno obžalovaného, že to bol W. a ona to potom aj povedala na polícii, no opätovne uviedla, že to nebol obžalovaný. Svedkyňa I. A. vo svojej výpovedi k napadnutiu mal. Filipa dňa 03.06.2012 uviedla, že bola spolu s matkou I. G. a s jej bratom Filipom a išli spolu na benzínku, pričom iní súrodenci ani nikto s rodiny s nimi nebol. Benzínka je spojená s ihriskom a Filip sa bol pozerať, kto hraje futbal. Ako stála s mamou pri bráne, za Filipom začal utekať nejaký chlap, mladší, avšak nevie, koľko mohol mať rokov, pretože toho chlapa nepozná. Ten chlap hodil Filipa na zem, kopol do neho a ona to videla. Mama začala k nemu bežať, ona však zostala pri bráne. Keď mama prišli k Filipovi, zvalila toho chlapa na zem a on ju udrel raz po ústach. Potom s mamou aj s Filipom išli domov, pričom mama niesla Filipa na chrbte, ktorý plakal a bolo vidno, že má zlomenú nohu. Svedkyňa nevedela popísať chlapa, čo napadol Filipa, ale pamätala si, že mal žlté blond vlasy, čierne oči. Svedkyňa na otázku či pozná obžalovaného, a či bol vtedy na ihrisku, keď bol napadnutý jej brat uviedla, že obžalovaného nepozná a nebol vtedy na ihrisku. Svedkyňa ďalej uviedla, že prítomný obžalovaný nekopol Filipa. Svedkyňa L. E. vo svojej výpovedi uviedla, že v ten deň 03.06.2012 išla na benzínku v Sačurove na cigarety. Nakoľko je benzínka spojená s ihriskom, z benzínky videla ako na ihrisku nejaký mladý, vysoký, štíhly chlap, asi taký ako obžalovaný, ktorý mal na hlave účes žltého kohúta, kopol maloletého do kolena, ktorý spadol potom na zem. Ona potom prišla k Filipovi a zistila, že má opuchnuté koleno, no keďže bola na bicykli, nemohla ho zobrať, a tak išla po jeho matku I. G. a otca, pričom matku stretla až pri starej krčme a tá jej povedala, že chlapca niekto kopol. Svedkyňa ďalej uviedla, že ju poslala k Filipovi a ona potom išla do osady pre jej muža, otca M. E. A., ktorý od nej zobral bicykel a išiel tiež na ihrisko. Podľa svedkyne chlap, čo napadol Filipa mal modré oči, oblečené čierne nohavice, tričko s kapucňou a obuté botasky zn. Nike, potom nasadol do auta asi Felícia, ale na miesto vedľa šoféra a potom auto odišlo nevie kam preč. Meno obžalovaného, že mal napadnúť mal. Filipa jej povedal Filip, avšak ona mu povedala, že toho by poznala, pretože obžalovaného z videnia poznala a vedela, že bývajú v Sačurove pri cerkvi. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný nekopol mal. Filipa, on tam vtedy nebol, ona dobre videla chlapa, ktorý kopol Filipa a nebol to obžalovaný. Pokiaľ na polícii vypovedala proti Samuelovi, tak to bolo preto, lebo jej to povedal E. A.. Svedok E. A. ku skutku fyzického napadnutia jeho syna uviedol, že vie o tom, že družka I. G. bola vtedy s deťmi na ihrisku v Sačurove. So synom prišla domov, a pretože mal zlomenú nohu, tak ho priviezla na kočiari. Zavolal mu sanitku a išiel s ním do nemocnice. V nemocnici povedali, že musí ísť na operáciu. Syn zostal v nemocnici asi týždeň, a aj potom, keď prišiel domov, s ním chodili k lekárom. Družka mu povedala, že maloletého zbil obžalovaný, ktorý bol vtedy opitý a aj ju udrel po tvári. Svedok ďalej uviedol, že bola tam aj družkina dcéra I. A.Č. a tá povedala, že deti vedia meno obžalovaného, a aký on je. Svedok ďalej uviedol, že potom ako odviezol syna do nemocnice, na druhý deň išiel na faru, a keď vyšiel otec obžalovaného, farár, tak mu povedal, čo urobil jeho syn. Obžalovaný vtedy uviedol, že on to neurobil. O tom, kto mal zbiť maloletého syna svedok uviedol, že o tom sa dozvedel aj od maloletého Filipa, ktorý mu povedal, že ho zbil W., plebanov syn. Aj jeho družka mu povedala, že ho zbil W.. Taktiež I. A. mu povedala, že ich zbil tu prítomný W.. Na ošetrení, na ktorom bol s maloletým Filipom, ošetrujúcemu lekárovi uviedol, že maloletého napadol pán G. z toho dôvodu, že nevedel ako sa W. volá, pretože on v tom strese meno W. zabudol. Svedok ďalej uviedol, že on potom, ako sa dozvedel, čo sa stalo synovi nešiel na ihrisko, pretože v tom čase bol už syn doma, a taktiež sa dozvedel od detí, že W. už odišiel preč z ihriska. Svedok poprel, že by bol so skupinkou Rómov ešte raz v rodine u obžalovaného povedať, že sa prvýkrát pomýlili, keď boli u nich povedať, že to obžalovaný napadol maloletého. Svedok H. Q., starý otec obžalovaného uviedol, že v deň odpustovej slávnosti v roku 2012, ktorá bola koncom mája alebo začiatkom júna, bol u neho Samo a jeho brat Jozef už od piatku. Pomáhali mu so stavbou. V nedeľu odišiel spolu so Samuelom, s jeho bratom Jozefom so svokrom a so svokrou do kostola. Po omši odišli domov a ostali pripravovať stôl, nakoľko hlavná omša bola o jedenástej. Po

omši okolo jednej všetci sedeli a potom išiel Samuel aj s Jožkom na futbal v Dlhom Klčove, ktorý bol okolo piatej. Z futbalu sa vrátili domov a odchádzali domov až okolo ôsmej večer. Ku krádeži k skutku v bode 2 svedok uviedol, že si myslí, že to obžalovaný nespravil a súhlasil s tým, aby na miesto väzby bol umiestnený v spoločnosti Cenacolo, tak ako to uviedla jeho mama. Na hlavnom pojednávaní bola v súlade s § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného, jeho obhajkyne a prokurátora bola prečítaná svedecká výpoveď E. T. z prípravného konania z ktorej vyplýva, že obžalovaného pozná iba z videnia a nie je s ním v kontakte. Nepamätá si čo robil v nedeľu 03.06.2012 a ani nevie či v ten deň bol v ich dedine odpust. Taktiež si nepamätá, že by na futbalovom zápase počas odpustovej slávnosti videl obžalovaného. V súlade s § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná svedecká výpoveď svedkyne E.. E. Ž., ako zástupkyne spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., ktorá sa vo svojej výpovedi vyjadrila len k nákladom za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi M. G. a uplatnila si nárok na náhradu škody vo výške 39,48.- Eur. Svedkyňa E. C. uviedla, že je vlastníčkou rodinného domu č. 249, z ktorého boli odcudzené veci a to zlato a USB kľúče v sume okolo 900.- Eur. Poškodené boli aj dvere do kotolne cez ktorého vošiel zlodej do rodinného domu. O predmetnej krádeži sa dozvedeli v čase keď boli v zahraničí od suseda cez internet. O krádeži sa dozvedeli v piatok večer a hneď v sobotu ráno ukončili dovolenku a cestovali domov. Svedkyňa ďalej uviedla, že z odcudzených vecí im nebolo nič vrátené, pričom o konflikte medzi manželom a obžalovaným, ktorý možno súvisel s predmetnou krádežou, mala vedomosť. Svedok E. C. uviedol, že ku krádeži a ku škode došlo v roku 2012, pričom škoda bola vyčíslená na sumu 900.- Eur. Svedok uviedol, že nemal podozrenie na nikoho, avšak potom, ako sa o tom rozprávalo po dedine sa dozvedel, kto mal spáchať krádež. Svedok taktiež uviedol, že o krádeži sa dozvedel v čase dovolenky v Taliansku, prostredníctvom sociálnej siete. Túto dovolenku teda aj ukončili a cestovali domov. O tom, či bola polícia u nich doma ešte v čase keď bol na dovolenke nevie, pretože on kontaktoval políciu až po svojom príchode domov. Ku konfliktu s obžalovaným uviedol, že tento si už odpykal. Svedok taktiež uviedol, že nakoľko v čase krádeže nebol doma, takže obžalovaného neobviňuje ani teraz a ani dodnes nevie, či tam bol alebo nebol obžalovaný. Svedok E.. D. W., otec obžalovaného uviedol, že v deň 03.06.2012 bol na bohoslužbe u svokrovcov v obci Dlhé Klčovo spolu s manželkou a dcérami. Domov sa vrátil až vo večerných hodinách. Aj jeho syn Samuel bol už vtedy od piatku alebo celú sobotu u svokra, ktorému pomáhal s prácou na pivnici. Po bohoslužbe odišiel syn Samuel v čase okolo 16.00 hod. na futbalový zápas Dlhé Klčovo. V ten večer, keď prišli domov, prišli k nim Rómovia a obvinili jeho syna, že ublížil nejakému dieťaťu. Vysvetlil im, že v tom čase neboli v Sačurove. Na druhý deň Rómovia prišli opäť a ospravedlnili sa, že to bol iný chlapec alebo muž, preto túto záležitosť považoval za vyriešenú. Ku krádeži do rodinného domu C. svedok uviedol, že v ten večer, o ktorom sa hovorí, prišiel syn domov s monoklom a povedal, že volal políciu, nakoľko on aj priateľ, boli napadnutí dvoma mužmi, ktorých nepoznal. V tom čase sa syn vrátil so spoločenstva Cenacolo a bolo to jedno z najpokojnejších období u nich doma. Syn v tom čase prestal fajčiť, a keď išiel von, tak len hodinku zahrať si basketbal alebo futbal. Preto mu nedáva zmysel, že by v tom čase mal niekoho okradnúť, a to aj vzhľadom na fakt, že bol najprv volaný v tej veci ako svedok a až neskôr bol obvinený. Svedok priznal, že pred rokom 2012 riešili u syna, teda obžalovaného viaceré poruchy správania, aj z tohto dôvodu chceli aby išiel do komunity Cenacolo. Do spoločenstva, a to na dlhodobejší čas na dobu 4 rokov, odišiel syn do tohto spoločenstva vo februári 2013. Aj predtým tam chodievali cez víkendy na stretnutia a aj v roku 2012 tam bol syn počas prázdnin. Dôvodom prečo sa rozhodli pre pobyt obžalovaného v tomto spoločenstve, bol jednak problém s bitkou, za ktorú bol pán C. odsúdený, a zároveň dôvodom bolo aj to, že sa malo rozhodovať o jeho vzatí do väzby. Svedkyňa E.. D. W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v deň 03.06.2012 boli v obci Dlhé Kločovo, kde sa konala odpustová slávnosť a boli pozvaní s celou rodinou k jej rodičom na spoločný obed pri príležitosti sviatku. V ten deň tam prišla spolu s manželom a dvoma dcérami, keďže synovia tam už boli. Syn Samuel po obede, ktorý trval od 15.00 do 16.00 hod. odišiel na futbalový zápas v Dlhom Klčove, keďže to mal vo zvyku. Po zápase sa vrátil naspäť k jej rodičom a domov, teda do Sačurova sa vrátili až okolo 20.00 - 20.30 hod. V ten večer zazvonila u nich doma skupinka Rómov a povedali im, že syn zlomil ich chlapcovi nohu. Svedkyňa ďalej uviedla, že spolu s manželom im vysvetlili, že to nie je možné, nakoľko syn Samuel bol od piatka do nedele večera u jej rodičov. Nasledujúci deň, podľa svedkyne, sa Rómovia vrátili s ospravedlnením, že to bol nejaký druhý chlapec. Ku skutku týkajúceho sa krádeže do rodinného domu C. svedkyňa uviedla, že o tejto nevie povedať nič, ale vie, len popísať situáciu u nich doma z tohto obdobia, pretože o dátume krádeže vie z obžaloby. Prázdniny predchádzajúce septembru, Samuel trávil v komunitnom centre Cenacolo, a dva, tri týždne po návrate trávil svoje dni tak, že chodieval do školy a domov, preto bolo pre ňu prekvapením, že ho

obvinili z krádeže. Svedkyňa taktiež uviedla, že C. prišiel aj do potýčky so synom, ktorá bola potom aj riešená súdom. Podľa svedkyne bol syn v komunite Cenacolo z toho dôvodu, že mal v tom čase problémy s učením, s chuťou do učenia, ako aj nezhody s rodičmi. Svedkyňa ďalej uviedla, že pozná sestru maloletého chlapca M. G., I. A., v ktorej triede ona učila dejepis. Táto mala voči nej aj výhrady a raz jej aj povedala s výsmechom, že bude hovoriť, že jej syn ublížil jej bratovi. Vo februári v roku 2013 odišiel jej syn Samuel do spoločenstva, keďže bol zadržaný a bolo rozhodované o jeho vzatí do väzby. Svedkyňa taktiež uviedla, že syna v období roka 2012 nevidela s cennými predmetmi ani šperkami, ale pamätá si, že od nejakého spolužiaka kúpil náramok alebo retiazku pravdepodobne s chirurgickej ocele asi za 5 Eur. Svedkyňa S. T. uviedla vo svojej výpovedi, že nevie o tom, či jej syn bol kamarátom obžalovaného, ale o vypočúvaní na polícii sa dozvedela až po predvolaní na políciu a taktiež sa dozvedela aj o tom, že mal byť prinútený k tomu, aby predával nejaké šperky. Syn jej však meno chlapca nepovedal. Svedkyňa taktiež uviedla, že vo vzťahu k tejto krádeži a vo vzťahu k vypočúvaniu na polícii, toto obdobie jej syn neznášal veľmi dobre, bol v tom čase veľmi ustráchaný a nechcel ísť ani do školy. Bolo to pre neho, aj pre nich zlé obdobie, ktoré sa upokojilo až potom, keď už ten chlapec nebol v škole. Svedkyňa taktiež uviedla, že od syna jej vyznelo, že má zo J. W. strach. Pokiaľ ide o zlato , ktoré mu ponúkal ten chlapec, tak svedkyňa uviedla, že syn raz spomenul asi prsteň a bolo to asi v čase, ktorý predchádzal výsluchom. Svedok E. T. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného spoznal na strednej škole v prvom ročníku, ale vo vzťahu k šperkom si už na to nepamätá, lebo je to už pár rokov a je to všetko už spísané. Svedok potvrdil, že vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uvádzal pravdu. Na základe otázky prokurátorky, z akého dôvodu zmenil výpoveď uviedol, že sa obžalovaného bál, lebo bol väčší. Taktiež uviedol, že ho obžalovaný ovplyvňoval. Svedok si spomenul, že raz za ním prišiel, či nechce kúpiť, alebo či nepozná niekoho, kto chce kúpiť šperky. Svedok zároveň uviedol, že aj v súčasnej dobe má z obžalovaného strach. Svedok potvrdil, že mu obžalovaný po skončení vyučovania ukazoval zlaté predmety. Z dôvodu odstraňovania rozporov vo výpovedi svedka, na návrh obhajkyne bola prečítaná svedkovi časť zápisnice v ktorej uviedol, že mu cez prestávku J. W. na záchode v Strednej odbornej škole cirkevnej ukázal dva prstene zo žltého kovu a volal ho aj tieto odniesť do záložne, pričom svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil, že je to tak, a už si všetko, ale presne nepamätá. Svedok k zastrašovaniu uviedol, že v dobe, keď bola vykonávaná konfrontácia nebol zastrašovaný, ale v súvislosti s jeho výpoveďami mu Oto povedal, že Samo pozná ľudí, ktorí spravia všetko. Svedok taktiež uviedol, že v škole počas rozhovorov mu obžalovaný nepovedal o tom, odkiaľ by malo zlato pochádzať. Svedok sa vyjadril aj k tomu, že na polícii počas výsluchu im boli najprv ukázané fotky zlatých šperkov, ktoré mali následne opísať. Svedok E. E. vo svojej výpovedi uviedol, že sa s obžalovaným zoznámil v škole a o zlate ponúkanom na predaj iba počul, pretože sa o tom šuškalo v škole. V škole sa hovorilo, že Samuel niečo vykradol, ale konkrétne skutočnosti si nepamätá, pretože je to už 5 rokov a o zlate sa dozvedel až na polícii a potom sa o tom aj šuškalo v škole. Svedok taktiež uviedol, že jemu obžalovaný zlato na predaj nenúkal, a taktiež si nepamätá, že by mu obžalovaný vravel, že má možnosť niekoho vykradnúť. Ku svojmu výsluchu na polícii svedok uviedol, že na tento ho prišli vyzdvihnúť policajti vtedy, keď išli celá škola do kina, vypýtali ho od triedneho učiteľa a odviezli ho do Vranova. Svedok potvrdil, že v čase keď ho policajti vzali na výsluch, tak naňho dosť tlačili tým spôsobom, že sa ho pýtali, kde je tá retiazka, aby mu ju ich dal, kričali na neho a chceli od neho, aby im povedal pravdu, pričom on o tom nevedel. Svedok I. U. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného spoznal na škole kde študovali a vtedy na škole sa aj hovorilo, že sa predáva nejaké zlato. Bolo to asi v roku 2013 alebo 2014, niekedy v zime. Svedok uviedol, že najprv sa v škole rozprávalo o nejakom zlate a následne poňho prišli policajti, aby vypovedal. Svedok potvrdil, že zotrváva na svojej starej výpovedi, zlato nevidel, o aké zlato ide nevie, ale chlapci rozprávali, že Samo má zlato alebo striebro, pričom Samo mu o tomto zlate nerozprával. Svedok na základe odstraňovania rozporu vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že je pravda to, čo uviedol vo svojej výpovedi, že koncu mesiaca septembra roku 2012 Samuel W. mal u seba v škole zlato a to dva dámske prstene a ešte jeden prsteň, obrúčku a dámsky prsteň a tri retiazky zo zlata, pričom Z. S. a A. W. predávali zlato do záložne v Trebišove, pretože v škole ho nemal kto kúpiť. Svedok taktiež uviedol, že obžalovaný mu v škole ukazoval dve retiazky a chcel mu ich predať. Svedok ďalej uviedol, že následne bol vypovedať aj na polícii a uviedol všetko čo videl a aj povedal, že videl dve retiazky a že Oto mu povedal, že majú aj obrúčky, avšak nepovedali mu odkiaľ majú zlato. Na základe odstránenia rozporu z predchádzajúcej výpovedi svedka bol svedok vyzvaný, aby sa vyjadril k tomu, že vo svojej predchádzajúcej výpovedi uviedol, že mu J. W. povedal, že zlato je z rodinného domu so Sačurova, na čo svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že keďže už ubehla doba asi 4 rokov tak si na všetko nepamätá. Svedok zároveň uviedol, že bol psychicky narušený, veľa pil, pretože ho opustila manželka, veľa plakal a chodil často k svojej obvodnej lekárke.

Svedok R. Š. uviedol, že s obžalovaným boli spolužiaci. Jemu zlato nenúkal, pričom zároveň potvrdil, že sa J. W. nebojí, nikto ho v súvislosti s výpoveďou neovplyvňoval a zároveň k rozporu s jeho výpoveďou z prípravného konania v ktorej uviedol, že mu J. W. núkal zlato a následne pred vyšetrovateľom nič také nepovedal, svedok uviedol, že obžalovaný mu zlato nenúkal. Svedok E.. E. E. vo svojej výpovedi uviedol, že J. W. nikdy od neho nežiadal poskytnutie uspávacieho prostriedku a v rokoch 2012 - 2013 boli s obžalovaným kamaráti, vychádzali spolu dobre a častejšie sa stretávali. Ohľadne krádeže svedok uviedol, že o tom nič nevie, ale vie o potýčke medzi J. W. I. E. C., o ktorej mu povedal priamo obžalovaný. V dobe okolo tohto incidentu nevidel u obžalovaného zlato, ani sa o tom jemu obžalovaný nikdy nezmienil ani nepochválil. Svedok taktiež uviedol, že v rokoch 2012

- 2013 mal obžalovaný sem - tam nejaké potýčky s Rómami, ale podľa svedka išlo o obdobie hľadania sa mladého človeka. Svedok Z. S. vo svojej výpovedi uviedol, že o krádeži do rodinného domu C. v spojitosti s obžalovaným J. W. nič nevie, je to už 5 rokov, nepamätá si to už a nikoho tam nevidel. Pokiaľ ide o zlato, tak svedok uviedol, že si nepamätá, či obžalovaný núkal v škole nejaké zlato, no aj keby núkal, tak C. nie je jediný, ktorý má doma nejaké zlato. Ku svojim predchádzajúcim výpovediam v prípravnom konaní sa svedok vyjadril tým spôsobom, že možno vypovedal pravdu možno nie, nepamätá si to, mal vtedy 16 rokov. Svedok ďalej uviedol, že je mu sa obžalovaný nepriznal ku žiadnej krádeži, ani vtedy, ani teraz, a ani od iných sa takúto informáciu nedozvedel. Svedok potvrdil, že medzi ním a E. C. došlo k potýčke práve ohľadne tejto krádeže. Svedok taktiež uviedol, že s nikým sa nerozprával o tom ako vypovedať, nikoho nenavádzal, ako majú spolužiaci vypovedať. K udalosti napadnutia rómskeho chlapca v Sačurove na ihrisku uviedol, že si na takú udalosť vôbec nespomína. Svedok bol aj prokurátorkou vyzvaný, aby sa vyjadril, či to, čo uviedol v prípravnom konaní, že ho obžalovaný volal na vlámanie do rodinného domu je pravda, svedok uviedol, že vzhľadom na to, že to bolo v roku 2012 tak si na to nepamätá a nevie odpovedať, pretože má slabú pamäť. Svedok A. Ž. uviedol, že s obžalovaným chodil do tej istej školy, avšak mimo školy sa nestretávali. O zlate, ktoré nevidel, teda nevie s kým ho zapredal a za čo vymenil. O zlate počul, nakoľko poňho prišli policajti a ukazovali mu papiere, fotky, na ktorých boli obrúčky a nejaké retiazky. Vypovedal len z toho dôvodu, že bol naňho vyvíjaný nátlak v aute policajtmi a vo svojej prvej výpovedi uviedol, že to videl, ale neskôr výpoveď zmenil. Zápisnicu o výsluchu podpísal dobrovoľne a bola mu prečítaná policajtmi, avšak to čo v nej bolo uvedené nebola pravda, pretože ju urobil pod nátlakom. Keďže naňho vyvíjali nátlak, tak v aute im povedal, že to mohlo byť predané v niektorej zo záložní do ktorej aj išli, pričom on stál vonku a policajti vošli do vnútra. Pokiaľ ide o jeho druhú výpoveď po konfrontácii, tak k tomu svedok uviedol, že mu bolo policajtmi povedané, aby trval na svojich výpovediach, a preto na nej zotrval. Svedok taktiež uviedol, že po svojom prvom výsluchu sa stretol s Z. S., ktorý mu povedal, aby stiahol výpovede a aby povedal pravdu. Svedok teda uviedol, že zlato v živote nevidel, a vyhrážku Z. S. pochopil tak, že mal hneď na začiatku hovoriť pravdu. Na návrh prokurátorky bola svedkovi prečítaná výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedol, že mu J. W. sám začal hovoriť, že vykradol rodinný dom v obci Sačurov a z domu odcudzil zlato. Svedok uviedol, že toto mu začal sám hovoriť obžalovaný, keď išli z polície, z konfrontácie. Vtedy mu aj obžalovaný povedal, že vie o tom, že on nič nevidel, že s ním nič nepredával a povedal mu aj, že vykradol ten dom. Svedok bol na návrh prokurátora vyzvaný, aby sa vyjadril k vyhrážkam zo strany Z. S. a svedok potvrdil, že áno je to pravda, že sa mu vyhrážal, a preto aj začal sťahovať výpovede, pretože nechcel robiť problémy aj obžalovanému. V priebehu svojich výsluchov uviedol, že prvýkrát o tejto krádeži počul od polície, a to v čase keď poňho prišli, aby išiel vypovedať. Už vtedy v aute naňho vyvíjali nátlak, a preto im začal hovoriť záložne, v ktorých by mohlo byť zlato založené, pretože od iných spolužiakov vedel o tom, že chodili so zlatom do záložne. O predaji zlata do záložne počul už aj predtým, ako poňho prišli policajti. Svoje rozpory vo výpovediach z prípravného konania vysvetlil svedok tým, že prvú výpoveď urobil pod nátlakom, nečítal ju. K pôvodu zlata bol svedok obhajkyňou vyzvaný k vysvetleniu rozporu, kedy sa mu mal J. W. priznať k spáchaniu skutku, pričom toto svedok vysvetlil tak, že keď poňho prišli policajti, tak vypovedal pod nátlakom, a preto vtedy uviedol, že sa mu k tomu priznal obžalovaný na hodine, avšak o krádeži sa dozvedel až po konfrontácií, nakoľko mu to povedal sám obžalovaný, práve po tej konfrontácií. Svedok taktiež uviedol, že J. W. mu nijaké zlato neukázal. Svedok bol zároveň obhajkyňou vyzvaný na vysvetlenie prečo v prípravnom konaní dňa 04.06.2013 uviedol, že na žiadnej krádeži nebol, o ničom nepočul, na čo svedok uviedol, že hovoril pravdu na žiadne krádeži nebol, o ničom nepočul. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. H. R. vyplýva, že maloletý poškodený utrpel priečnu zlomeninu oboch kostí strednej časti pravého predkolenia. Znalec z medicínskeho hľadiska poranenie zhodnotil ako ťažké, čím sú všetky zlomeniny predkolenia. Poškodenie si vyžiadalo jednoduchú chirurgickú liečbu pri dvojnásobnej hospitalizácii, ale poškodeného podľa znalca fyzicky tangovalo, ohrozilo krvné

zásobenie predkolenia, obmedzilo ho v pohybe a v starostlivosti o hygienu, vyžadoval dopomoc druhej osoby, čo všetko značne narušilo jeho obvyklí spôsob života. Zo záverov znaleckého posudku taktiež vyplýva, že predmetná priečna zlomenina strednej časti oboch kostí predkolenia vznikla bez akýchkoľvek pochybností priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu na miesto zlomeniny násilím silnej intenzity. Týmto predmetom by v tomto konkrétnom prípade mohlo byť chodidlo a kopnutie ním do predkolenia. Poranenie poškodeného teda mohlo byť spôsobené tak, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Priemerná doba liečenia podľa znalca sa pohybuje v rozmedzí 8 - 10 týždňov, s čím koreluje doba PN. Poškodený sa na predmetné poranenie liečil od 03.06.2012 do 22.08.2012. PN nebol, lebo je dieťaťom, nechodil do školy skoro mesiac, ale dobu jeho PN je možné stotožniť s dobou liečby. Pred predmetným úrazom poškodený nemal žiadne problémy, ktoré by mohli mať vplyv na dobu liečenia. Podľa znalca ani napravenie zlomeniny po posune kostných úlomkov nijako nepredĺžilo dobu liečby. Poranenie neohrozilo ani nepoškodilo žiadne životne dôležitý orgán, keďže v tomto mieste sa takýto orgán nenachádza. Zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a svedkyňou I. G. zo dňa 05.06.2013 vyplýva, že svedkyňa vo vzťahu k obvinenému uviedla, že ho nikdy nevidela, a nevie kto to je, pričom k tvrdeniu, že vo svojej predchádzajúcej výpovedi uviedla, že jej syna kopol obvinený J. W. uviedla, že tamten chlapec mal vlasy vyčesané na „ kohúta“ a tento to nie je, tento má krátke vlasy. Taktiež svedkyňa pri konfrontácii uviedla, že meno páchateľa J. W. uviedla preto, lebo všetky deti tak kričali, keď sa to stalo. Obvinený pri konfrontácii uviedol, že svedkyňu nepozná a nikdy ju nevidel. Zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a svedkyňou L. E. zo dňa 05.06.2013 vyplýva, že svedkyňa voči prítomnému obvinenému uviedla, že ho nikdy nevidela, že ho nepozná a minule vypovedala krivo, pretože jej to tak povedal E. A.. Taktiež uviedla, že to, čo vypovedala minule je čistý výmysel. Obvinený vo vzťahu k svedkyni uviedol, že ju nepozná a nikdy ju nevidel. Zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a svedkyňou I. A. zo dňa 19.06.2013 vyplýva, že svedkyňa uviedla, že obvineného prítomného pozná, že je to W., avšak na otázku, aby popísala obvinenému, kto presne napadol mal. Filipa, svedkyňa sa odmietla konfrontovať s obvineným, odmietla mu pozrieť do očí a z poznámky vyšetrovateľa vyplýva, že je pravda to, čo už raz vypovedala. Obvinený pri tejto konfrontácii uviedol, že svedkyňu nepozná. Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkami E. A. I. L. E. zo dňa 17.06.2013 vyplýva, že svedkyňa L. E. pred prítomným svedkom E. A. uviedla, že tento ju nenavádzal k výpovedi, minule krivo vypovedala a pravda je taká, že ten, čo tu teraz sedí, kopol chlapca do nohy a ona to videla. Svedok E. A. potvrdil, že nikoho nenavádzal k výpovedi. Obaja svedkovia uviedli, že trvajú na svojich výpovediach. Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste zo dňa 11.07.2013 vyplýva, že svedkyňa L. E. označila miesto napadnutia maloletého, ktoré sa nachádza v areáli futbalového ihriska. Zo zápisnice o ohliadke miesta priestupku s fotodokumentáciou zo dňa 11.09.2012 vyplýva, že na mieste ohliadky na ul. Davidovskej č. 249 v obci Sačurov, bola vykonaná ohliadka rodinného domu, pričom na mieste neboli zaistené žiadne stopy. Zo zápisnice o dodatočnej ohliadke miesta priestupku zo dňa 17.09.2012 vyplýva, že bolo zadokumentované chýbajúce okno, resp. sklenená výplň vstupných dverí, ktorá bola položená na zemi vedľa dverí vpravo. Ani pri tejto prehliadke neboli zaistené žiadne stopy. Z odborného vyjadrenia vyplýva, že hodnota odcudzených vecí poškodenému E. C. ku dňu spáchania skutku, teda ku dňu 14.09.2012 bola v sume 806.- Eur a hodnota poškodených vchodových dverí 100.- Eur. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12T/72/2013 vyplýva, že poškodený E. C., ako obvinený bol spolu s obvineným E. M., uznaní vinnými vo forme spolupáchateľstva zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) , písm. b) Trestného zákona a zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona. Z rozsudku v danej veci vyplýva, že sa skutok týkal aj obžalovaného J. W., ktorý pritom utrpel pomliaždenie pravej okoočnicovej oblasti, ktoré si vyžiadalo jednorázove ošetrenie. Z lekárskeho potvrdenia zo dňa 28.11.2012 vyplýva, že mal. M. G. utrpel stredne ťažké poranenie s predpokladaným časom liečenia 7 týždňov, pričom z lekárskeho potvrdenia vyplýva, že odo dňa 25.06. do 29.06.2012 bol opätovne hospitalizovaný na chirurgickom oddelení pre repozíciu kostí predkolenia vpravo. Z prepúšťacej správy zo dňa 06.06.2012 vyplýva, že maloletý bol hospitalizovaný na úrazovej chirurgii v dňoch od 03.06.2012 do 06.06.2012 pre zlomeninu oboch kostí predkolenia, ktorú utrel preto, čo bol kopnutý do predkolenia inou osobou. Zo správy taktiež vyplýva, že na ambulancii bola urobená repozícia zlomeniny a naložená sádrová fixácia.

Z prepúšťacej správy vyplýva, že maloletý bol v čase od 25.06. do 29.06.2012 hospitalizovaný, pričom dňa 27.06.2012 bola v celkovej anestéze vykonaná repozícia uhlovej deformácie predkolenia. Z vyčíslenia škody poškodenou spoločnosťou Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. zo dňa 17.07.2013 vyplýva, že táto si uplatnila vynaložené náklady na preplatenie lekárskych úkonov a zdravotnej starostlivosti v sume 39.48.- Eur. Z charakteristík na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný je synom grécko-katolíckeho kňaza a jeho matka je učiteľkou základnej školy. Pokiaľ ide o hodnotenie Cirkevnej strednej odbornej školy Sv. Jozafáta zo dňa 26.02.2013, tak z tejto vyplýva, že obžalovaný dosahoval dobré študijné výsledky, avšak pre vysoký počet neospravedlnených hodín bol zo správania kvalifikovaný stupňom 3. prospechu. K spolužiakom sa správal priateľsky, nekonfliktne, v kolektíve triedy bol uznávaný ako autorita. Podľa odpisu z registra priestupkov obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo riešený, ani nebol doposiaľ odsúdený, ako to vyplýva z odpisu z registra trestov. Z potvrdenia zo dňa 20.06.2017, vyplýva, že obžalovaný bol prijatý na štúdium na Strednej škole v Strážskom. Z potvrdenia od zamestnávateľa MNT Insieme vyplýva, že obžalovaný je zamestnaný v tejto organizácii od 01.08.2017. Zo správy od spoločenstva Cenacolo vyplýva, že obžalovaný sa v spoločenstve zdržiaval od 25.02.2013 a je hodnotený ako vyrovnaný , pričom režim komunity je veľmi náročný avšak zvláda ho kľudne a bez konfliktov. Iniciatívne za zapájal do činnosti v komunite. Proces dokazovania a to nielen z hľadiska hodnotenia jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania je ovládaný zásadou ich voľného hodnotenia. Všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, teda orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smerov vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetnom trestného stíhania, resp. že bolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Použitie zásady „in dubio pro reo“ prichádza do úvahy vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov. Povinnosťou obžalovaného nie je dokazovať svoju nevinu, ale prezumpcia neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ku skutku ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletému M. G. bolo ublížené na zdraví, čo vyplýva jednak z lekárskych správ, ako aj zo znaleckého posudku a výpovede svedkov. Taktiež má sud za to, že bolo preukázané, že ku skutku ublíženia na zdraví podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona došlo. Záver, že maloletý Filip bol napadnutý páchateľom na verejnom mieste, v areáli futbalového ihriska, vyplýva aj zo zápisnice o previerke výpovede, ako aj z výpovede svedkov. Skutočnosť, že ku skutku ublíženia na zdraví došlo napadnutím, resp. kopnutím odôvodňuje záver znaleckého posudku vypracovaného znalcom E.. R., podľa ktorého k zlomenine mohlo dôjsť pôsobením násilia silnej intenzity, ktoré môže predstavovať aj kopnutie chodidlom. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ku skutku ublíženia na zdraví a výtržníctva došlo, ale ďalším dokazovaním vyplynulo, že nemožno ustáliť, že sa predmetných trestných činov dopustil obžalovaný. Svedkyňa I. G.Á. v prípravnom konaní najprv vypovedala, že jej syna napadol farárov syn, následne pri konfrontácii uviedla, že ho nepozná a vo svojej ďalšej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že tam prítomný W. (obvinený) zbil jej syna. Takéto zmeny vo výpovedi neprispievajú k dôveryhodnosti svedka, a tak súd prihliadal len na výpoveď svedkyne učinenú v konaní pred súdom, po zložení zákonom predpísanej prísahy, pričom o skutočnostiach, ktoré bezprostredne vnímala, vypovedala pred súdom spontánne. Pri takomto konštatovaní potom z výpovede svedkyne I. G. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že táto pre súdom jednoznačne tvrdila, že to nebol obžalovaný, kto napadol maloletého a ju, a súd

tomuto jej tvrdeniu uveril, a to berúc do úvahy aj výpoveď svedkyne L. E.. Aj keď táto vo svojej výpovedi z prípravného konania obžalovaného zo skutku posudzovaného ako ublíženie na zdraví usvedčovala, následne pri konfrontácii uviedla, že obvineného nevidela a krivo vypovedala, nakoľko jej takto kázal vypovedať manžel I. G., E. A.. V konaní pre súdom po zložení prísahy svedkyňa ako očitý svedok, ktorý videl napadnutie maloletého Filipa, uviedla, že to nie obžalovaný kopol maloletého. Svedecká výpoveď uskutočnená pred súdom bola pre súd smerodajná, nakoľko táto korešponduje s tvrdením svedkyne pri konfrontácii s obvineným a taktiež po vysvetlení zmeny v jej výpovedi. Súd preto uveril svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní. V zhode s výpoveďami svedkýň I. G. I. L. E. vyznieva aj svedecká výpoveď svedkyne I. A.. K tejto súd poznamenáva, že svedkyňa v prípravnom konaní usvedčovala obžalovaného, keď tvrdila, že Filipa kopol ten starší W., lebo vie, že sú dvaja. Následne sa s obžalovaným odmietla konfrontovať. Pred súdom svedkyňa ako očitý svedok, ktorý videl, ako útočník bežal za maloletým Filipom, kopol ho a udrel jej mamu, uviedla, že to nebol prítomný obžalovaný a v spojení s výpoveďou L. E., súd uveril jej tvrdeniu, že to nebol obžalovaný, ktorý napadol maloletého Filipa. Pre súdom vypovedal aj svedok E. A. proti obžalovanému, a teda tak, ako aj v prípravnom konaní. Nakoľko však nebol očitým svedkom, nakoľko nebol sám prítomný na mieste činu a jeho výpoveď je len sprostredkovaným opísaním deja, ako aj osoby páchateľa, nemožno podľa názoru súdu z tejto svedeckej výpovede odvodzovať usvedčujúci dôkaz proti obžalovanému, nakoľko táto svedecká výpoveď nekorešponduje so svedeckými výpoveďami očitých svedkýň, a to I. G., I. A. I. Q. L. E.. Taktiež je potrebné poznamenať, že svedok meno páchateľa pritom uviedol prvotne inak, nakoľko mal zabudnúť meno, ktoré mu uviedla družka, a teda aj táto skutočnosť znižuje dôveryhodnosť svedeckej výpovede. K hodnoteniu svedeckých výpovedi svedkov H. Q., E.. D. W. I. E.. D. W. je potrebné uviesť, že títo neboli svedkami skutku. Svedkovia tvrdili, že v deň skutku mal byť obžalovaný s celou rodinou na odpuste v Dlhom Klčove. Potvrdili, že obžalovaný išiel na futbalový zápas, ale malo to byť v Dlhom Klčove, nie v Sačurove. Aj keď ide o starého otca a rodičov obžalovaného, v spojení s výpoveďou svedka P., ktorý sa mal stretnúť s obžalovaným na zápase v Dlhom Klčove podporujú záver súdu. Svedkovia Mgr. W., I. I. E.. W. zároveň tvrdili, že miestni Rómovia na druhý deň potom, čo k nim prišli povedať o napadnutí maloletého, znova prišli povedať, že to bol omyl, toto tvrdenie však nebolo potvrdené inými dôkazmi. Na základe uvedeného zhodnotenia dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach súdu nezostávalo nič iné, len obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, nakoľko vykonané dôkazy preukázali na jednej strane že ku obžalovanému skutku došlo, ale na druhej strane nebolo preukázané, že sa tohto konania dopustil obžalovaný. Tento záver vyplýva z vyhodnotenia svedeckých výpovedi hlavne očitých svedkýň I. G., I. A., I. I. L. E., ktoré zhodne pre súdom tvrdili, že to nebol obžalovaný, kto napadol maloletého Filipa. Na Hlavnom pojednávaní len svedok E. A.Á. usvedčoval obžalovaného, kde súd poukazuje, že svedok E. A. nebol očitým svedkom a o skutočnostiach sa dozvedel len od iných svedkov, preto v spojení s výpoveďami očitých svedkýň, táto výpoveď vyznieva po vykonanom dokazovaní nepresvedčivo, a to aj vo vzťahu k výpovedi svedka P., podľa ktorého bol obžalovaný na futbalovom zápase v Dlhom Klčove a nie v Sačurove. Záver o vine páchateľa musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z neho logicky vyplynúť, avšak v danom prípade, takáto situácia nebola vytvorená, preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Ku skutku krádeže Z vykonaného dokazovania, a to hlavne zo zápisnice o ohliadke miesta činu, ako aj z výpovede poškodených E. C. I. E. C. vyplynulo, že ku skutku krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona došlo. Pokiaľ ide o svedecké výpovede poškodených, tak E. C. ako aj E. C.á boli v čase skutku na dovolenke, a preto ich vyjadrenie je dôležité hlavne k nároku na náhradu škody, pretože páchateľa krádeže nevideli, nakoľko neboli prítomní pri páchaní skutku. Poškodený E. C. v prípravnom konaní, ako aj v konaní pre súdom uviedol, že sa len z rečí po dedine dozvedel, že sa krádeže mal dopustiť J. W.. Takéto nepodložené tvrdenie samo osebe, ani v kontexte s inými dôkazmi, ako sa nimi bude súd nižšie zaoberať, nemôže byť usvedčujúcim dôkazom, nakoľko poškodený E. C. neuviedol bližšie od akých osôb a akým spôsobom sa tieto skutočnosti dozvedel. Svedok Mgr. D. W. a svedkyňa Mgr. D. W. vo svojich výpovediach ku skutku krádeže zhodne uviedli, že daný skutok sa mal stať v čase, keď bolo u nich doma pokojnejšie obdobie, nakoľko obdobie predtým bolo poznamenané problémami v správaní obžalovaného. Vo vzťahu ku skutku krádeži je potrebné uviesť, že tu obžaloba nepredložila žiaden priamy dôkaz, ktorý by preukázal spáchanie tohto trestného činu obžalovaným. Obžaloba bola postavená na svedeckých

výpovediach svedkov, spolužiakov obžalovaného, ktorým mal obžalovaný ukazovať, resp. predávať odcudzené zlaté predmety. V konaní vypočutí svedkovia, a to E. T. tvrdil, že mu obžalovaný ukazoval zlato. Pokiaľ aj svedok uviedol, že mal byť ovplyvňovaný pri výpovedi v tejto veci, tak v konaní pred súdom uviedol, že to bol asi Z. S., kto ho ovplyvňoval, pričom v prípravnom konaní uviedol že to bol obžalovaný. Svedok však zároveň uviedol, že na polícii pri opoznávaní ukradnutých vecí im boli najprv ukazované fotografie, ktoré mali následne opísať. Takéto tvrdenie oslabuje samotnú výpoveď svedka, podľa ktorej mu mal obžalovaný ukazovať zlato, ako aj usvedčovanie obžalovaného, nakoľko v takom prípade nemožno konštatovať, že je preukázané, že obžalovaný mal ukazovať svedkovi zlato, ktoré bolo odcudzené poškodeným. Ak by aj orgány činné v trestnom konaní chceli vykonať rekogníciu opoznávaných odcudzených vecí, je takýto postup neprípustný, nakoľko pri rekognícii je potrebné najprv vec, ktorej totožnosť je potrebné zistiť, opísať a až potom ukázať medzi viacerými vecami toho istého druhu. Pokiaľ ide o svedkyňu S. T., tak táto na hlavnom pojednávaní nevedela uviesť meno chlapca, ktorý mal v škole predávať zlato, nakoľko jej meno chlapca syn nepovedal. Ide pritom o svedkyňu, ktorá mala len sprostredkované informácie od svojho syna, a preto ide v tomto prípade len o svedkyňu, z výpovede ktorej nemožno vyvodzovať tvrdenia proti obžalovanému. Pokiaľ ide o výpoveď svedka I. U., tak v tejto bolo viacero rozporov s jeho predchádzajúcou výpoveďou a svedok až po výzve na odstránenie rozporov uviedol, že mu obžalovaný ukazoval zlato, 2 retiazky, a že mu povedal aj s Z. S., že majú aj 2 obrúčky. Taktiež svedok po výzve na odstránenie rozporu ohľadne toho, odkiaľ malo pochádzať zlato v konaní pred súdom uviedol, že nevedel odkiaľ mal obžalovaný zlato, pričom v prípravnom konaní vo svojich výpovediach o tejto skutočnosti vypovedal odlišne, čo neprispieva k dôveryhodnosti svedka, preto súd vychádzal z jeho výpovede vykonanej na hlavnom pojednávaní. Aj keď mu teda obžalovaný mal ukázať nejaké zlaté predmety, toto tvrdenie ešte nepreukazuje, že ide o šperky odcudzené poškodeným. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na určité zdravotné problémy svedka v súvislosti s jeho psychickým rozpoložením kôli rozvodu, ktoré sám svedok popísal, a treba dodať, že aj tieto znižujú dôveryhodnosť svedka. Viaceré rozpory vo výpovedi svedka A. W. viedli súd k tomu, že sú uveril výpovedi svedka, ktorú uskutočnil pred súdom, kde vysvetľoval rozpory. Z tejto výpovede súdu vyplynulo, že tento svedok odcudzené veci nevidel. Dôležitým momentom vo výpovedi svedka bolo tvrdenie, že sa mu obžalovaný mal priznať ku krádeži do rodinného domu v obci Sačurov. Aj keby obžalovaný takéto vyhlásenie pred svedkom učinil, súd ho vyhodnocoval s inými dôkazmi a vzhľadom na vtedajší vek svedka a obžalovaného, ako aj obdobie dospievania, formovania osobnosti obžalovaného, nemožno jednoznačne vylúčiť, že ak by aj takéto vyhlásenie obžalovaný učinil, že toto nebolo len prejavom akéhosi siláctva bez reálneho základu. Z uvedeného dôvodu je potrebné výpoveď tohto svedka zhodnotiť aj s inými dôkazmi. V tejto súvislosti taktiež treba uviesť, že nebolo stotožnené, že ide o odcudzené veci poškodených. Pochybnosti, ktoré vyvstali o vine obžalovaného odôvodňuje aj výpoveď svedka E. E. I. R. Š.. Svedok E. E. síce uvádzal, že sa šuškalo v škole o tom, že mal obžalovaný niečo vykradnúť, no jemu samému obžalovaný nič na predaj nenúkal. Z uvedeného preto vyplýva, že táto svedecká výpoveď o tom, že sa v škole šuškalo o krádeži zlatých šperkov ešte neznamená, že ide o usvedčujúci dôkaz proti obžalovanému, nakoľko žiaci sa mohli v škole rozprávať aj o skutočnostiach, ktoré sa pritom mohli dozvedieť aj od iných žiakov, ktorí v tom čase boli vypočúvaní ako svedkovia. Pokiaľ ide o svedka Vincenta Šandora, tento vo svojej výpovedi v konaní pred súdom po otázke k jeho dvom predchádzajúcim výpovediam, ohľadne núkania zlata od obžalovaného uviedol, že obžalovaný mu zlato nenúkal. Nakoľko svedok opakovane uviedol, že mu obžalovaný nenúkal zlato, súd tejto jeho výpovedi uveril, a hodnotil výpoveď svedka v prospech obžalovaného. K tomuto súd ešte poznamenáva, že ak by mu aj obžalovaný núkal nejaké zlaté predmety, súd opätovne poukazuje na to, že tento samotný fakt nepreukazuje, že sa jednalo o predmety odcudzené poškodeným. Aj tvrdenia Mgr. D. W., ako aj Mgr. D. W. vyznievajú v prospech obžalovaného, nakoľko v čase tejto krádeže malo byť správanie obžalovaného už pokojnejšie, avšak ani toto samotné tvrdenie nemôže byť samostatne dôvodom pre oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, ale v spojení s ostatnými dôkazmi len utvrdzuje rozhodnutie súdu, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o tvrdenie rodičov obžalovaného, ktorí mohli mať tendenciu synovi pomôcť. Ak však súd vyhodnotí ich výpoveď v spojení s ostatnými dôkazmi, ide tak o tvrdenie, ktoré nemal prečo súd si neosvojiť, a preto toto tvrdenie považoval za doplnenie k skutočnostiam odôvodňujúcim rozhodnutie vo veci. Ani svedok Mgr. E. E. u obžalovaného v dobe okolo krádeže u poškodených C.B. žiadne zlato nevidel, pritom podľa svedka stretávali pomerne často. Ani ďalší zo svedkov, ktorí boli vypočutí, a to aj svedok Z. S., na hlavnom pojednávaní obžalovaného neusvedčoval, a po výzve na odstránenie rozporov z prípravného konania uviedol, že nevie uviesť, či

povedal v prípravnom konaní pravdu, pričom to zdôvodňoval tým, že ubehla určitá doba a mal vtedy 16 rokov. Svedok zároveň vyhlásil, že má vedomosť o tom, že sa mu obžalovaný ku žiadnej krádeži nepriznal. Výpoveď svedka vyznieva rozporuplne a nedôveryhodne, a to aj keď svedok vysvetlil, že mal ako dieťa úraz hlavy. Nakoľko však tento svedok je len jedným z viacerých svedkov, je potrebné jeho výpoveď skonfrontovať s ostatnými. Po zhodnotení tejto výpovede tak znova pristúpil súd ku konštatovaniu, že aj táto výpoveď vnáša pochybnosti o vine obžalovaného. Je ťažko uveriť výpovedi svedka z prípravného konania, nakoľko z dôkazov, ako sa nimi súd zaoberal vyššie vyplynuli skutočnosti, ktoré výpoveď svedka spochybňujú. Ani z ďalších dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to zo zápisnice o obhliadke miesta činu nebolo preukázané, že obžalovaný sa skutku kladeného mu za vinu dopustil, nakoľko pri obhliadke neboli zaistené žiadne stopy. Ak aj sú v konaní zabezpečené len nepriame dôkazy, je potrebné, aby tieto vytvárali celok, ktorý usvedčuje obžalovaného. V konaní nebolo preukázané, že práve obžalovaný sa dopustil predmetného skutku. V konaní vypočutí svedkovia, aj keď niektorí tvrdili, že im obžalovaný ukazoval zlato alebo o zlate počuli, nemožno však z týchto výpovedi jednoznačne určiť, že ide odcudzené zlato, a ešte priamo o predmety odcudzené poškodeným. Takýto jednoznačný dôkaz v konaní predložený nebol. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Preto je súd toho názoru, že bolo na mieste aplikovať zásadu in dubio pro reo, ktorá prichádza do úvahy práve vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu. V danom prípade z vykonaného dokazovaniu súdu vyplynul záver o tom, že ku skutku krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona došlo, avšak vzhľadom na vyššie uvedené dôvody vyvstali také pochybnosti o vine obžalovaného, že bolo potrebné tieto pochybnosti vyložiť v prospech obžalovaného, preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil aj pre skutok právne posudzovaný podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. V danom prípade súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, preto nepriznal poškodeným nárok na náhradu škody, a to aj s prihliadnutím na vyjadrenie poškodenej I. G., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nárok na náhradu škody neuplatňuje, ako aj na vyjadrenie poškodeného E. C. a E. C., ktorí v písomnom stanovisku zaslanom súdu uviedli, že netrvajú na nároku na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.