Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4Csp/250/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu MINIHOTOVOST, SE, IČ: 043 55 211, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému E. E., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Š. XXXX/X, XXX XX K., H. J., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, v konaní o zaplatenie 50,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50,- eur od 02.01.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 61,30% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50,- eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 50,- eur od 02.01.2015 až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12,- eur a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi na základe elektronicky uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 457633 zo dňa 03.12.2014 poskytol úver vo výške 50,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s odplatou vo výške 11,- Eur v celkovej výške 61,- Eur v lehote do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaný svoj záväzok neplnil riadne a včas. Dlh zo zmluvy o úvere sa stal splatný dňom 25.12.2014. Žalobca vyzýval žalovaného k zaplateniu dlhu prostredníctvom upomienok zasielaných formou sms alebo e-mailov. Žalovanému boli zaslané 4 upomienky, v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za upomienky v celkovej výške 12,- Eur. Žalovaný žalobcovi neuhradil žiadnu platbu.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.

4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu svojou pracovnou vyťaženosťou. Výslovne súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný nežiadal súd o zabezpečenie jeho prítomnosti na nariadenom pojednávaní z dôvodu jeho obmedzenia na slobode, nežiadal ani o odročenie nariadeného pojednávania. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti obidvoch strán sporu a právneho zástupcu žalobcu.

5. Súd postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, označenými a predloženými žalobcom, a to Zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z obchodného registra žalobcu, v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to lustráciou v Obchodnom vestníku na žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 03.12.2014 zmluvu o úvere číslo 457633, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 50,- eur. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval odplatu vo výške 11,- eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi celkovú čiastku 61,- eur do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. Ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy bola vo výške 2923,11%. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 11,31%. Zmluva mala byť uzavretá na dobu do splnenia z nej vyplývajúcich práv a povinností. Úver sa stal splatným po 21 dňoch, a to dňa 25.12.2014. Nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi z poskytnutého úveru vo výške 50,- eur neuhradil žiadnu sumu.

7. Podľa bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený požadovať od žalovaného vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojených s upomínaním vo výške 3,- Eur za každú upomienku.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“) zmluvou na diaľku sa účely tohto zákona rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

16. Podľa § 2 písm. b) bod 7 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely tohto zákona sa rozumie finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

17. Podľa § 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku sa dodávateľom rozumie osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

18. Podľa § 2 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť zmluvu poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

21. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 50,- eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, keďže jej dôvodnosť preukázané nemal. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvného vzťahu prostredníctvom prostriedkov diaľkovej (internetovej) komunikácie, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere. Stranami sporu uzatvorená zmluva na diaľku, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Keďže dohodnutá lehota splatnosti poskytnutých peňažných prostriedkov nepresiahla tri mesiace, nejedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31.03.2015 sa však aj na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Predmetom uzavretej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 50,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s odplatou v sume 11,- Eur. Pri úvere možno dohodnúť odplatu za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov iba vo forme úroku. Úrok sa pritom plní v určitom percente počítanom na určitý čas. Inú formu odplaty pri úvere zákon neumožňuje. Dohoda o úrokoch a ich výške je obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere a určuje jej odplatný charakter. Zmluva v časti dohody o odplatne za poskytnutie úveru svojim obsahom preto odporuje zákonu a obchádza ho. Z hľadiska jej výšky takto určenú odplatu súd navyše považuje za rozpornú s dobrými mravmi, pretože pri splatnosti úveru v lehote 21 dní od poskytnutia peňažných prostriedkov, odplata žalovaného za poskytnutie úveru dosahuje v prepočte viac ako 365 % ročne. Suma 11,- eur, ktorá sa ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov premietla do ročnej percentuálnej miery nákladov vo

výške 2923,11 %, výrazným spôsobom prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú by bolo možné od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Ako zmluvná podmienka preto neobstojí ani z hľadiska zásad upravujúcich ochranu spotrebiteľa v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedený dôvod neplatnosti zmluvnej podmienky nemožno v zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka oddeliť od ostatného obsahu zmluvy o úvere, keďže tvorí jej podstatnú obsahovú náležitosť. Zmluva v časti dohody o úrokoch nebola dohodnutá platne, čo za následok neplatnosť právneho úkonu ako celku. Preto je uzatvorená zmluva absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe neplatne uzatvorenej zmluvy o úvere žalovaný nie je povinný plniť voči žalobcovi žiadne záväzky touto zmluvou založené, okrem povinnosti vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru.

27. Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia žalobcu o poskytnutí peňažných prostriedkov na ním označený účet, preto žalovanému vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Keďže nebolo sporné, že dlžnú sumu žalovaný ani čiastočne neuhradil, bola mu uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50,- eur.

28. Vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur, súd žalobu zamietol, keďže jej dôvodnosť preukázanú nemal. Zmluvná pokuta plní prevenčnú, reparačnú a sankčnú funkciu. Možno ju uzavrieť samostatne následne po uzavretí zabezpečovanej zmluvy alebo ako súčasť záväzkového právneho vzťahu, ktorého sa zmluvná pokuta týka. Súd nemal preukázané zachovanie písomnej formy pri dojednaní zmluvnej pokuty, ktorá je podmienkou jej platnosti, a to s poukazom na ustanovenia § 544 ods. 2 a § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute nie je súčasťou diaľkovou komunikáciou uzavretého zmluvného vzťahu a nebolo medzi účastníkmi zmluvne dojednané ani samostatne, následne po uzavretí zabezpečovanej zmluvy o úvere. Ustanovenia o zmluvnej pokute zapracované do Zmluvných podmienok (v bode 18), podľa ktorých žalobca má právo vyúčtovať zmluvnú pokutu, ktorá má formu paušálnej náhrady nákladov spojených s upomienkou vo výške 3,- eura za každú upomienku, prípadne vo výške 0,15% z dlžnej sumy za každý deň omeškania s úhradou splátky, ktorú musí dlžník uhradiť, nemajú písomnú formu, keďže nie sú podpísané dlžníkom, ako konajúcou osobou. Písomná forma je pritom základnou zákonnou podmienkou platného dojednania zmluvnej pokuty. Toto ustanovenie o zmluvnej pokute nemožno považovať ani za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, ktorého obsah by mal žalovaný reálnu možnosť pred podpisom úverovej zmluvy, ovplyvniť. Takéto ustanovenie je podľa názoru súdu nielenže neplatné pre nedostatok zákonom vyžadovanej a predpísanej písomnej formy, ale je aj neprijateľné, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú tiež neplatné.

29. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal v uplatnenej zákonnej výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

30. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 31. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 50,- eur, čo je 80,65 %, neúspech v sume 12,- eur, teda neúspech vo výške 19,35 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 80,65 % - 19,35 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu vo výške 61,30 %. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,30 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.