Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Csp-85-2017.pdf
PDF · 78.63 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s. r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanej: Z. O., narodená XX.X.XXXX, bytom S. T. D. XXX, zastúpená W. O., bytom S. T. D. XXX o zaplatenie 4.267,13 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155), ktorý v priebehu konania svoju pohľadávku previedol na žalobcu, sa proti žalovanej po čiastočnom späťvzatí a zmene žaloby domáhal zaplatenia 3.732,94 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 8,05 % od 16.6.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, pričom tvrdil, že jeho právny predchodca so žalovanou uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, žalovaná úver riadne nesplácala a zostala mu dlhovať na istine 1.763,66 eur, na poplatkoch 137,32 eur, na úroku 1.969,28 eur a na sankčnom úroku 396,87 eur. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že žiadala žalobu zamietnuť, pričom tvrdila, že k postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na žalobcu došlo už v roku 2015, o čom však nepredložila žiaden dôkaz; zmluvu považuje za neplatnú a pohľadávku za premlčanú, keďže prvá nezaplatená splátka bola splatná už v júli 2014 v období dlhšom ako tri roky spred podania žaloby. 2. Súd vykonal dokazovanie všetkými žalobcom navrhnutými listinnými dôkazmi, a to: žiadosť o aktiváciu pôžičkovej (čl. 8 - 9), obchodné podmienky (čl. 10 - 11), výpisy z karty (čl. 12 - 13), predžalobná upomienka s doručenkou (čl. 48 - 49), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (čl. 50), cenník (čl. 51 - 52), z ktorých mal zistený nasledovný, medzi stranami nesporný, skutkový stav veci: Žalovaná na formulári pôvodného žalobcu 8.4.2014 požiadala pôvodného žalobcu o aktiváciu pôžičkovej karty, pričom jej bol schválený úverový rámec 1.800 eur pri štandardnej, do 15. dňa v mesiaci splatnej, mesačnej splátke 60,- eur a úrokovej sadzbe 22,80 % ročne. V zmluve bol uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov s výsledkom 24,40 % a celkovej čiastky na zaplatenie spotrebiteľom s výsledkom 2.046,35 eur, ktorý vychádzal zo simulovaného predpokladu, že úverový rámec bude čerpaný jedným čerpaním 1.800 eur a úver sa bude splácať po dobu jedného roka od tohto prvého čerpania v 12 splátkach po 150 eur, teda 1.800 eur a v poslednej splátke 396,35 eur. Žalovaná čerpala prostredníctvom poskytnutej karty výbermi 15.4.2014 a 7.7.2014 1.830 eur, pričom dvoma splátkami 13.5.2014 a 13.6.2014 zaplatila na vrátenie úveru 120 eur. V dôsledku nesplácaniu úveru v dohodnutých splátkach pôvodný žalobca listom z 4.10.2014 žalovanú upozornil na možnosť zosplatnenia úveru pre omeškanie so splátkami a následne listom z 5.11.2014 vyzval žalovanú na zaplatenie celého úveru v zostatku 2.082,61 eur. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by k postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na žalobcu došlo už v priebehu roka 2015, keďže túto skutočnosť bez akýchkoľvek dôkazov tvrdila žalovaná a žalobca túto skutočnosť vyvrátil.
3. Predmetom konania bol nárok zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku, pričom na vzťah strán sa vzťahuje Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva, na základe ktorej bol pôvodným žalobcom žalovanej poskytnutý úver. V zmluve bol uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov s výsledkom 24,40 % a celkovej čiastky na zaplatenie spotrebiteľom s výsledkom 2.046,35 eur, ktorý vychádzal zo simulovaného predpokladu, že úverový rámec bude čerpaný jedným čerpaním 1.800 eur a úver sa bude splácať po dobu jedného roka od tohto prvého čerpania v 12 splátkach po 150 eur, teda 1.800 eur a v poslednej splátke 396,35 eur. Táto simulácia údajov pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť však bola v priamom rozpore s dojednaniami obsiahnutými v zmluve, podľa ktorých sa úver mal splácať v splátkach nie po 150 eur, ale po 60 eur mesačne. Takéto údaje v zmluve nezodpovedali § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže simulácia výpočtu týchto údajov nezodpovedala dohodnutým zmluvným podmienkam. Toto skreslenie údajov zodpovedalo tomu, že pôvodný žalobca procesom uzavretia zmluvy obchádzal základný obchodný účel kreditnej karty, ktorý spočíva v tom, že kreditná karta nie je nástrojom poskytovania úveru, ale nástrojom na zabezpečenie platobného styku. Podstatou kreditnej karty je to, že dlžník spotrebiteľ využíva kreditnú kartu na uhrádzanie svojich výdavkov z prostriedkov veriteľa a následne takto veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky naraz v pravidelných mesačných intervaloch veriteľovi vracia bez toho, aby vôbec okrem poplatku za takýto platobný nástroj, platil akýkoľvek úrok. Kreditná karta slúži na poskytnutie krátkodobého, rýchlo splatného a neúročeného úveru. Zmluvné dojednania stanovením pomerne nízkej mesačnej splátky zásadne vytvárali priestor pre čo najdlhšie poskytnutie peňažných prostriedkov za pomerne vysokú úrokovú sadzbu. Inak povedené, žalovaná nemala v procese uzavierania zmluvy pri svojom rozhodnutí, a to najprv pri podpise zmluvy a následne pri čerpaní peňazí prostredníctvom karty k dispozícií správne údaje, ktoré predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch, čo bolo spôsobené nerešpektovaním požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch na obsah zmluvy. Práve tento nedostatok informácií bol spôsobilý vyvolať u žalovanej omyl pri ekonomicky zjavne nesprávnom rozhodnutí o čerpaní úveru. Ak by bol pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použitý vzorec, ktorý by zohľadňoval to, že výška splátok je dohodnutá len na 60 eur a nie simulovaných 150 eur viedlo by to k podstatnému navýšeniu ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda k správnemu informovaniu žalovanej o skutočnej výške týchto podstatných parametrov poskytnutého úveru. Preto treba poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Voči tomuto právnemu záveru nie je dôvodná argumentácia žalobcu postavená na ustanoveniach § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže tento zákon bol zrušený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom tento, na posudzovaný vzťah aplikovateľný zákon obdobné ustanovenie, ktorých použitia sa domáhal žalobca neobsahuje. Rovnako na posudzovaný úverový vzťah nemožno použiť § 10 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý redukuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, keďže v prípade posudzovanej zmluvy nešlo o úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov tak, ako to stanovuje § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo bolo spôsobené tým, že v posudzovanej zmluve bola stanovená povinnosť splácať úver v splátke 60 eur mesačne a nie na požiadanie, resp. do troch mesiacov. 4. Keďže v bezúročnom a bezpoplatkovom vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver 1.830 eur a žalovaná mu zaplatila 120 eur, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi celkom 1.710 eur, a to podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaná mala dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach po 60 eur splatných vždy do 15. dňa mesiaca. Žalovaná zaplatila len splátky splatné v máji a júni 2014. Splátku splatnú 15.7.2014 už nezaplatila. Vychádzajúc z týchto zistení bola dôvodná námietka premlčania žalovanej voči uplatnenému nároku v celom rozsahu. Žalovaná mala dlh zaplatiť v zmluve o úvere v dohodnutých splátkach. Pritom bolo právom žalobcu žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
zo splátok tak, ako to bolo dojednané vo všeobecných podmienkach. Toto dojednanie je v súlade s § 565 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté. Pre nesplnenie splátok splatných od 15.7.2014 žalobca spôsobil splatnosť celej pohľadávky. Preto sa na začiatok plynutia premlčacej doby uplatní § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Prvou nesplnenou splátkou bola splátka úveru splatná 15.7.2014 a v tento deň začala plynúť premlčacia doba v trvaní troch rokov podľa § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tato premlčacia doba uplynula podľa § 122 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v pondelok 17.7.2017. Žaloba bola podaná po uplynutí tejto doby 26.10.2017, a preto súd podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobcom uplatnené právo sa premlčalo a žalobcovi ako veriteľovi ho priznať nemožno. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. 5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania priznal v celkom rozsahu úspešnej žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.