Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cbi/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Miroslav Belica, so sídlom kancelárie: Štefánikova trieda 9, 949 01 Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu E. U., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: H. XXXX/X, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Miroslav Belica, advokát so sídlom: Štefánikova trieda 79, 949 01 Nitra, proti žalovanému: E. U., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: H. XXXX/X, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom: Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 13.04.2017 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom, E. U. ako pôvodným vlastníkom motorového vozidla továrenskej značky S. Q. B/A R.: R L.: A a E. U., na základe ktorej úpadca ako predávajúci previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalovaného ako kupujúceho s dohodnutou kúpnou cenou 1.300,- eur, je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na úpadcu E. U., právne neúčinný. Žalovaný je povinný v prospech všeobecnej podstaty úpadcu zaplatiť peňažnú náhradu vo výške 1.800,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 11.04.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu E. U. a do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že úpadca bol vlastníkom motorového vozidla S. Q. B/A R.: R L.: A J. má rovnako vedomosť, že k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu malo dôjsť na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným v období september 2015 až október 2015 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.300,- eur. Z evidenčnej karty motorového vozidla vyplýva, že žalovaný bol zaevidovaný do evidencie vlastníkov motorových vozidiel ako držiteľ a vlastník dňa 18.09.2015. Na základe uvedeného sa žalobca domnieva, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 18.09.2015. Kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva, možno považovať za právny úkon bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ods. 2 v spojení s § 9 ods. 2 ZoKR. Úpadca kúpnou zmluvou ukrátil uspokojenie konkurzných veriteľov minimálne o sumu 500,- eur. Žalobca ako správca uvádza, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu zistených pohľadávok veriteľov úpadcu. Žalovaný správcovi nepreukázal relevantným spôsobom ani zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1.300,- eur, ktorú si vzájomne dohodli. Kúpna zmluva bola uzatvorená v trojročnej lehote pred začatím konkurzného konania na majetok úpadcu v zmysle § 58 ods.3 ZoKR.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že motorového vozidlo nadobudol na jeseň roku 2015 za sumu 1.300,-eur, ktorú uhradil matke v hotovosti. Túto skutočnosť žalobcovi oznámil. Dohodnutá kúpna cena bola primeraná opotrebeniu a veku vozidla. Vozidlo nadobudol ako štvrtý vlastník v poradí, auto nebolo servisované, bolo potrebné zabezpečiť výmenu súčiastok, čo ho stálo náklady, ktoré boli zahrnuté do kúpnej ceny. Žalobca nepreukázal ako dospel k obvyklej cene vozidla 1.800,- eur. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomne dňa 31.07.2017. Vo vyjadrení uviedol, že kúpnu zmluvu považuje za úkon bez primeraného protiplnenia, zároveň by mohlo ísť aj o ukracujúci právny úkon. Dotknutý právny úkon úpadca uskutočnil ani nie tri mesiace pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, čo vzbudzuje dojem, že úpadca urobil tento právny úkon v úmysle zbaviť sa tohto majetku a nebola vyvrátená fikcia, že by úpadca v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu nebol v úpadku. Žalovaný nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny 1.300,- eur a taktiež, že táto cena zodpovedala stavu vozidla. Žalovaný nepreukázal skutočne vynaložené náklady na kúpu nových súčiastok. Zisťovanie obvyklej ceny motorového vozidla v čase uskutočnenia právneho úkonu je vecou súdu.

4. Advokát žalobcu na pojednávaní uviedol, že žaloba bola podaná podľa § 58 ZoKR. Žalovaný nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny, a preto žalobca vychádzal z toho, že právny úkon bol bezodplatný. Nakoľko bol právny úkon uskutočnený medzi blízkymi osobami, nastala fikcia, že úpadkyňa bola v čase uskutočnenia právneho úkonu v úpadku. Vozidlo malo v čase uskutočnenia právneho úkonu najazdených 165 tisíc kilometrov, kúpna cena podľa inzerátov sa v uvedenom období pohybovala od 1.750,- do 2.500,- eur, teda cenový rozdiel je minimálne 500,- eur. Právny úkon bol uskutočnený pravdepodobne dňa 18.09.2015.

5. Advokát žalovaného na pojednávaní uviedol, že zabezpečil listinný dôkaz, kúpnu zmluvu, ktorú uzatvorila úpadkyňa dňa 03.09.2014. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy malo vozidlo najazdených približne 154 tisíc kilometrov a kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.900,- eur. Úpadkyňa užívala vozidlo jeden rok. Dňa 11.09.2015 dostala návrh na ukončenie pracovného pomeru, a preto navrhla žalovanému odkúpenie motorového vozidla, ktorý zháňal vozidlo pre svoju priateľku. Dohodli sa na cene 1.300,- eur. Žalovaný pracuje ako predajca v autobazáre a cenu určil vzhľadom na technický stav vozidla. Žalovaný požiadal o vyjadrenie predajcu, ktorý vozidlo predával úpadkyni a ten určil cenu vozidla na sumu od 1.100,- do 1.400,- eur pri najazdených 171 tisíc kilometroch. Ďalší bazár určil cenu od 1.100,- do 1.300,- eur. Kúpna zmluva bola uzatvorená v ústnej forme v septembri 2015 a žalovaný vyplatil kúpnu cenu úpadkyni v priebehu niekoľkých dní. Pri vyplatení kúpnej ceny bol prítomný aj manžel úpadkyne. Žalovaný zabezpečil prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte.

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že jeho mama zostala bez roboty a potrebovala peniaze. Vozidlo si kúpila u nich v bazáre, na aute jazdila, ale ho neservisovala, bolo potrebné vymeniť bežné veci. Navrhol jej cenu vozidla 1.300,- eur, s ktorou súhlasila. K zaplateniu kúpnej ceny došlo za prítomnosti mamy a otca. Peniaze na kúpu mal v hotovosti, vybral ich z bankového účtu. Na aute boli vykonané bežné opravy v rámci servisu vozidla, mohlo to stáť okolo 500,- eur, práce si vykonával sám.

7. Svedkyňa E. U. na pojednávaní uviedla, že žalovaný je jej synom, kúpna cena 1.300,- eur jej bola zaplatená. Po ukončení pracovného pomeru bola nezamestnaná aj práceneschopná, poberala dávky v nezamestnanosti a znovu sa zamestnala až dňa 02.08.2017. Finančné prostriedky, ktoré dostala od syna použila na chod domácnosti. Auto používala denne a nebola na ňom vykonaná žiadna servisná kontrola.

8. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: doklad o zverejnení uznesenia Okresného súdu Nitra, spis. zn. 31K/1/2016 v Obchodnom vestníku č. 72/2016, odpoveď úpadkyne správcovi konkurznej podstaty zo dňa 04.08.2016, oznámenie OO PZ v Leviciach zo dňa 03.08.2016, evidenčná karta vozidla ku dňu 04.08.2016, história držiteľov vozidla, inzercia motorových vozidiel č.l.11-12, súpis všeobecnej podstaty úpadkyne zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 02.06.2016 č. OV106/2016, doplnenie súpisu v Obchodnom vestníku dňa 22.07.2016 č. OV 141/216 a dňa 27.09.2016 č. OV 185/2016, uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 11.04.2016 spis. zn. 31K/1/2016-78, inzeráty k predaju vozidiel č.l. 39-40, overenie emisnej kontroly č.l. 60, inzeráty k predaju vozidiel č.l. 61-67, kúpna zmluva medzi Slovak Finance s.r.o. a úpadkyňou zo dňa 03.09.2014, odhad ceny vozidla č.l. 78-80, dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 11.09.2015, potvrdenie E. U. st. zo dňa 21.03.2018.

9. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 11.04.2016, č. k. 31K/1/2016-78, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka E. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., H. XXXX/X, za správcu bol ustanovený JUDr. Miroslav Belica, Štefánikova trieda 9, 949 01 Nitra. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 160.04.2016.

10. V čase medzi 11.09.2015 a 18.09.2015 uzatvorila dlžníčka E. U.stnu kúpnu zmluvu so svojim synom, E. U., žalovaným, predmetom kúpnej zmluvy bolo osobné motorové vozidlo S. Q. B/A R.: R L.: A za kúpnu cenu 1.300,- eur. Žalovaný ako aj svedkyňa potvrdili, že kúpna cena bola predávajúcej zaplatená osobne za prítomnosti jej manžela, otca žalovaného. Z evidenčnej karty vozidla súd zistil, že k prepisu vlastníka a aj držiteľa vozidla došlo dňa 18.09.2015. Žalobca spochybnil vyplatenie kúpnej ceny žalovaným, dokazovaním navrhnutým advokátom žalovaného (výsluch žalovaného, výsluch svedkyne E. U.) však bolo preukázané zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1.300 eur po podpise zmluvy v hotovosti. Súd v tejto časti odôvodnenia poukazuje na existenciu dôkazného bremena strany sporu, ktorá ak niečo tvrdí, musí aj svoje tvrdenie preukázať, nepostačuje iba tvrdenie. Súdne konanie je založené na dokazovaní skutočností, ktoré sú v konaní sporné. Nie je úlohou súdu zisťovať a vykonávať dôkazy v prospech jednej zo strán sporu. Teda žalovaný preukázal uzatvorenie kúpnej zmluvy ako aj zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny.

11. V konaní bola sporná primeranosť dohodnutej kúpnej ceny za motorové vozidlo a preto súd k tejto spornej skutočnosti vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov oboma stranami sporu. Z predložených listín bolo zistené, že dlžníčka kúpila motorové vozidlo dňa 03.09.2014 za kúpnu cenu 1.900 eur, pričom malo najazdených 154.000 km. Dlžníčka vozidlo užívala rok, toto vozidlo neopravovala a za uvedené obdobie nebola na ňom vykonaná ani servisná kontrola, oprava. V čase predaja žalovanému malo vozidlo najazdených 171.000 km. Dlžníčka bola treťou vlastníčkou vozidla. Cena vykonanej servisnej opravy žalovaným nebola v konaní preukázaná. Podľa grafu cien ojazdených vozidiel predložených žalobcom malo predávané vozidlo hodnotu medzi 2.000 eur až 3.000 eur. Podľa internetových inzerátov malo vozidlo trhovú hodnotu od 1.790 eur do 2.000 eur. Žalovaný súdu predložil odhad trhovej ceny vozidla tromi predajcami áut, ktorí určili cenu od 1.000 eur do 1.400 eur.

12. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu nemali.

13. Podľa § 57 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

14. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

15. Podľa § 58 ods. 1 ZoKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

16. Podľa § 58 ods. 2 ZoKR, právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

17. Podľa § 58 ods. 3 ZoKR, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

18. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov v konkurze. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurze sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku. Odporovať možno len právnemu úkonu dlžníka, ktorý je stranou právneho úkonu. Odporovať možno iba právnym úkonom, ktoré sú platné. Teda právny úkon musí existovať a musí byť platný. Ďalšou podmienkou je, aby došlo právnym úkonom dlžníka k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Preukázanie tejto skutočnosti je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť žaloby závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky v konkurze prihlásili. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Pri uplatnení odporovateľnosti musí byť právny úkon dlžníka určený druhovo (napr. kúpna zmluva), účastníkmi tohto právneho úkonu, predmetom plnenia, dátumom vykonania tohto právneho úkonu tak, aby sa dal odlíšiť od iných právnych úkonov dlžníka. Odporovateľnosť musí uplatniť aktívne legitimovaný subjekt - správca alebo veriteľ voči pasívne legitimovanému subjektu, ktorým je druhá zmluvná strana (strana, ktorá uzatvorila právny úkon s úpadcom) a to v zákonnej lehote. Odporovateľnosť možno uplatniť len pri právnych úkonoch vykonaných v stanovenom čase pred začatím konkurzného konania. V posudzovanej veci uplatnil odporovateľnosť aktívne legitimovaný subjekt - správca v zákonnej lehote troch rokov pred začatím konkurzného konania, nakoľko ide o spriaznené osoby podľa § 9 ods. 2 ZoKR (konkurzné konanie bolo začaté dňom 06.02.2016, kúpna zmluva bola uzatvorená v septembri 2015).

19. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojim majetkom. Jedným z právnych predpokladov pre úspešné podanie odporovacej žaloby, ktorou môže veriteľ (v konkurze správca alebo veriteľ) dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, je platnosť právneho úkonu. Hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti, a je možno povedať, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, tak podľa § 42a Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 57 ods. 4 ZoKR je ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR sa vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka, teda ktoréhokoľvek za podmienky, že veriteľ, ktorý si prihlásil pohľadávku v konkurze, ju mal už v čase uskutočnenia právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha. Z týchto dôvodov musí žalobca prioritne preukázať (má dôkazné bremeno), že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Nebol by dôvod na podanie odporovacej žaloby, ak by sa všetky prihlásené a zistené pohľadávky v konkurze uspokojili.

20. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávok. Pri odplatných právnych úkonoch je možné odporovať, ak plnenie druhej strany nie je ekvivalentné. Aj keď právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku, nie je možné sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal postačuje na uspokojenie pohľadávok. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Okrem právnych úkonov, ktoré možno zaradiť do jednotlivých skutkových podstát (§ 58-59 ZoKR), odporovať je možné tiež ktorémukoľvek inému právnemu úkonu dlžníka, ktorým ukrátil uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov.

21. Predmetom žaloby podanej žalobcom je určenie právnej neúčinnosti úkonu, kúpnej zmluvy. Súd sa v rámci rozhodovania zaoberal otázkou, či sú v tomto prípade naplnené zákonom požadované predpoklady pre určenie neúčinnosti právneho úkonu. Prvým predpokladom pre určenie právnej neúčinnosti je predpoklad zakotvený v § 57 ods. 4 ZoKR, ktorý stanovuje, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu úpadcu, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. V tomto prípade išlo o právny úkon urobený medzi spriaznenými osobami (matka a syn), preto sa podľa § 58 ods. 2 ZoKR úpadok dlžníčky v čase vykonania právneho úkonu ako ďalšej podmienky odporovateľnosti predpokladá, ak žalovaný nepreukáže opak. Žalovaný v konaní opak nepreukázal a preto súd vychádzal zo skutočnosti, že úpadok dlžníčky v čase uskutočnenia právneho úkonu bol daný.

22. Súd sa v konaní zaoberal aj otázkou, či dotknutý právny úkon úpadcu je takým právnym úkonom, ktorým mohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávok prihlásených veriteľmi. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok. K zmenšeniu majetku úpadcu dochádza bezpochyby predovšetkým pri bezodplatných právnych úkonoch úpadcu, pri ktorých úpadca poskytuje nejaký majetok alebo iné plnenie inej osobe bez protiplnenia. Ukracujúcimi právnymi úkonmi sú tiež úkony, ktoré sú síce odplatné, avšak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné plneniu, ktoré na základe tohto úkonu poskytol úpadca. V takýchto prípadoch môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou, ktorá by bola ekvivalentná poskytnutej protihodnote. Pre odporovateľnosť právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie, že dotknutým právnym úkonom sa skrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľa a teda, že v dôsledku tohto právneho úkonu nemôže byť pohľadávka veriteľa uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tento predpoklad v tomto prípade preukázaný nebol.

23. Žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení neuviedol ani nepreukázal, aká bola hodnota majetku úpadkyne pred uzavretím odporovaného právneho úkonu, teda či v čase vykonania tohto úkonu jej majetok ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli neskôr prihlásené v konkurznom konaní, a práve v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. už v čase vykonania právneho úkonu nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, a v dôsledku tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia týchto pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval hodnotu majetku úpadkyne pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, ani hodnotu majetku po nadobudnutí jeho účinnosti. Žalobca je pritom v tomto konaní nositeľom dôkazného bremena, je povinný súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktorými preukáže, že napadnutý právny úkon spĺňa predpoklady ukracujúceho právneho úkonu a teda, že v dôsledku tohto úkonu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Žalobca však túto skutočnosť nepreukázal, nepreukázal ani to, že by vyplácaná odmena bola neprimeraná poskytnutému plneniu, resp. že by plnenie žalovaným poskytnuté nebolo. Na základe uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal, že by napadnutý právny úkon bol ukracujúcim právnym úkonom, ktorým došlo k zmenšeniu majetku úpadcu.

24. Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základnej podmienky zakotvenej v ustanovení § 57 ods. 4 ZoKR, teda preukázanie, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávky niektorého z veriteľov úpadkyne. V konaní nebolo preukázané ani to, že by sa jednalo o úkon bez primeraného protiplnenia a keďže nebolo preukázané žiadne ukrátenie uspokojenia veriteľov v podobe zmenšenia majetku úpadcu, nemôže sa jednať ani o úkon, ktorý by bol odporovateľný ako ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 60 ZoKR. Z vyššie uvedeného odôvodnenia vyplýva, že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi úpadkyňou a žalovaným nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze. Žalobca v konaní nepreukázal, že majetok úpadkyne zistený v konkurze nepostačuje na uspokojenie pohľadávok veriteľov v konkurze, taktiež nepreukázal, že veritelia, ktorí si pohľadávky v konkurze prihlásili, mali v čase napadnutého právneho úkonu tieto pohľadávky po lehote splatnosti a taktiež ani to, že dohodnutá kúpna cena bola neprimeraná. Avšak ani preukázanie poslednej podmienky, neprimeranosti kúpnej ceny samo o sebe by nemohlo vyvolať neúčinnosť právneho úkonu, a to v prípade, ak by majetok v konkurze bol postačujúci na uspokojenie veriteľov.

25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania súd rozhodne podľa rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súd Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.