Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/163/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: JUDr. Helena Strachotová, usadená euroadvokátka, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A. č. XXX, P. X. L. Q., o zaplatenie 865,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11C/195/2015-58 zo dňa 21. mája 2015, v časti splatnosti uloženej povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom a v závislom výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti splatnosti uloženej povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom a v závislom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 20 eur zastavil a výrokom II. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 846,37 eura, 44,50 % ročný úrok zo sumy 718,11 eura od 02.04.2014 do zaplatenia, 8,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 865,37 eura od 03.04.2014 do 23.10.2015, 8,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 845,37 eura od 24.10.2015 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia vo výške 143,64 eura a ostatné trovy konania vo výške 51,50 eura, všetko formou pravidelných mesačných splátok vo výške 20 eur, splatných vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc od právoplatnosti rozsudku do úplného zaplatenia dlhu, pod stratou výhody splátok. V odvolaním napadnutej časti o splatnosti uloženej povinnosti (20 eur mesačne pod stratou výhody splátok) súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovanému povolil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalovaný má minimálny príjem, dve vyživovacie povinnosti a povolenie splátok ponechal na uvážení súdu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti splatnosti uloženej povinnosti žalovaného zaplatiť istinu s príslušenstvom. Odvolanie odôvodnil tým, že súd síce povolil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, ale neoveril, aké sú finančné možnosti žalovaného. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, aké má výdavky, ale neuvádzal výšku príjmov. Za takejto situácie rozhodnutie súdu nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Rozsudok súdu je v tejto časti nepreskúmateľný, súd neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, rozhodnutie nie je presvedčivé. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný odvolanie nepodala, ani sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou sporu (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti splatnosti uloženej povinnosti plniť a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Vzhľadom na to, že odvolaním žalobcu bola napadnutá len tá časť rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej súd povolil žalovanému zaplatiť prisúdenú istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 20 eur, tento rozsudok v časti prisúdenej istiny, úrokov a úrokov z omeškania, ako aj v časti náhrady trov konania, nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu. Odvolací súd preskúmaval len dôvodnosť povolenia splátok.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 865,37 eura s príslušenstvom (ktoré v žalobe bližšie špecifikoval) titulom plnenia zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 29.12.2012. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdil uzavretie úverovej zmluvy, uviedol, že dlh zaplatí a navrhol dlžnú sumu splácať v splátkach po 20 eur z dôvodu, že má 3 exekúcie a dve vyživovacie povinnosti a nemá z čoho žiť.

8. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

9. V zmysle citovaného ustanovenia mal súd možnosť lehotu troch dní na plnenie v zmysle citovaného ustanovenia predĺžiť, teda určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach a zároveň mal určiť výšku splátok a podmienky splatnosti. Súd musí takýto výrok riadne odôvodniť s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania. Pri priznaní výhody splátok žalovanému musí súd zohľadniť najmä výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného a v konaní prejavenú snahu o plnenie, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia celého dlhu v prípade nedodržania splácania splátok. Je pritom na úvahe súdu, či po oboznámení sa s relevantnými skutočnosťami (vykonanými dôkazmi) výhodu splátok povinnému žalovanému umožní alebo nie, v akom rozsahu a za akých podmienok. Platí ale, že pokiaľ povinný žalovaný o umožnenie uhradiť dlh v splátkach v priebehu konania požiada, súd sa s tým musí zaoberať a riadne vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia, čo sa v danom prípade nestalo.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že rozsudok je v časti povolenia splátok nepreskúmateľný (čo dôvodne namietal aj odvolateľ), nakoľko z jeho obsahu nemožno vyvodiť skutočnosti nevyhnutné pre záver o možnosti splácať dlžnú sumu v splátkach. Žalobca dôvodne poukázal na to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovaného zaplatiť dlžnú pohľadávku. Súd sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného, príjmami žalovaného svoje zistenia obmedzil výlučne na žalovaným tvrdené výdavky bez ich ďalšieho preukazovania, vrátane plnenia vyživovacej povinnosti k deťom žalovaného bez uvedenia konkrétnych súm, ktoré žalovaný vynakladá či už na dlhy, výživné, živobytie. Výška príjmov absentuje úplne. Zároveň je potrebné vychádzať tiež z toho, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu exekúcie, pričom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery. Žalovaný je povinný všetky svoje tvrdenia týkajúce sa

jeho majetkových pomerov aj preukázať. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že výška splátok musí byť primeraná výške priznaného plnenia, pričom v danom prípade by pri splátkach 20 eur mesačne bola len istina bez úrokov a úrokov z omeškania zaplatená až po 3,5 roku, čo je neprijateľné. Výška dlžného priznaného príslušenstva v danom prípade už presiahla výšku istiny. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe by lehota na zaplatenie celého dlhu nemala presiahnuť 3 roky.

11. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý povolil žalovanému zaplatiť prisúdenú sumu v splátkach, bez akéhokoľvek posúdenia a odôvodnenia splnenia podmienok pre povolenie splátok mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd v časti splatnosti uloženej platobnej povinnosti zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, zaoberajúc sa už výlučne splatnosťou žalovanému uloženej povinnosti, bude s použitím § 232 ods. 3 a 4 po doplnení potrebného dokazovania zameraného predovšetkým na osobné, majetkové či zárobkové pomery žalovaného a po zohľadnení vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, opätovne rozhodnúť o splatnosti povinnosti plniť uloženej žalovanému, pričom rozhodnutie bude potrebné riadne v súlade s § 220 ods. 2 odôvodniť.

14. Podľa § 396 ods. 3 rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania opätovne, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

15. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .