Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-38-2017.pdf
PDF · 103.62 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/38/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 26. 3. 2018 v Liptovskom Mikuláši takto
rozhodol:
Obžalovaný
P. T. S. B. C. S., nar. XX. XX. XXXX v G. J., trvalé bydlisko M. C. XXXX/XX, G.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,
že
17. 09. 2016 v čase o 03.45 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo značky Mitsubishi L200, ev. cˇ.: PU 110 BR, po u´cˇelovej komunikácii v Račkovej doline v smere na obec Pribylina, okres Liptovský Mikula´sˇ, pričom pri prejazde lˇavotocˇivou zákrutou pri Penzióne Sileo neprispôsobil rýchlosť jazdy povahe a stavu vozovky, svojim schopnostiam a tiež v dôsledku požitého alkoholu nezvládol vedenie motorového vozidla, dostal sa mimo cestu vpravo v smere svojej jazdy, kde narazil do stĺpu elektrického vedenia, následkom čoho sa vozidlo prevrátilo na strechu, pričom spolujazdec sediaci vedľa obvineného v kabíne vozidla I. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. J. XXX, okres Č., počas nehody vypadol z vozidla a po prevrátení bol vozidlom pritlačený, následkom čoho utrpel u´razovo-krva´cavy´ šok pri kompresívnych poraneniach dutiny hrudnej a pravého ramena s vykrva´cani´m do dutiny hrudnej a navonok, pričom k smrti I. J. došlo bezprostredne na mieste dopravnej nehody a na korbe auta sa nachádzali P.ˇ.ˇ., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/ X, B.Ý. C.`.ˇ.ˇ, ktorý utrpel otras mozgu, tržnozmliaždené rany na hlave a tvári (3x), tržnozmliaždenú ranu ľavého stehna, zlomeniny priečneho výbežku driekových stavcov L1-L4 vľavo, pomliaždenie ľavej strany pľúc a natiahnutie šľachovo-väzivového aparátu krčnej časti chrbtice, na ktoré zranenia bol liečený a obmedzený v obvyklom spôsobe života v trvaní 8 týždňov, a D. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XX, okres O.ˇ, ktorý utrpel pomliaždenie ľavej strany pľúc, zlomeninu IV-X rebier vľavo s posunom úlomkov, poúrazový prienik vzduchu do ľavej strany hrudníka vľavo, poúrazové zakrvácanie do dutiny hrudnej vľavo, zlomeniny priečnych výbežkov driekových stavcov L1-L5 bez posunu úlomkov, pomliaždenie s následným opuchom, modrinou a podkožným krvácaním v driekovo-krížovej oblasti vľavo a pomliaždenie a odreniny hlavy a tváre, na ktoré zranenia bol liečený a obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu 12 týždňov a následkom nárazu do stĺpu elektrického vedenia došlo ku výpadku elektrickej energie na dvoch objektoch, a to chate a areáli Múzea liptovskej dediny v Pribyline, okres Liptovský Mikula´sˇ v dl´zˇke 4 hod 37 minút a škode na stĺpe a zariadení na ňom umiestnenom vo výške 2.858,36 € spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia a. s., so sídlom v Žiline, Pri Rajcˇianke 2927/8, ICˇO: 36 442 151; po dopravnej nehode o 04.32 bolo obvinenému dychovou skúškou elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus zistené 0,85 mg/l alkoholu v dychu, čo je v prepočte 1,77 promile alkoholu v krvi a obvinený uvedeným skutkom porušil ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d/, § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, § 45 ods. 1 Za´k. NR SR cˇ. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke s poukazom na § 137 ods. 2 pi´sm. a/, c/, k/ citovaného zákona
t e d a
ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť,
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
z nedbanlivosti ohrozil prevádzku všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. c/ - energetického zariadenia,
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona
prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 149 ods. 4, § 38 ods. 2, 3 (§ 36 písm. j/, k/, l/, § 37 písm. h/), § 41 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 per analogiam Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 5 Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35937874, vo výške 79,30 eur.
odôvodnenie:
Obžalovaný P. T. po riadnom poučení v zmysle ust. § 257 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný odpovedal áno na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona,
podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečiny jemu kladené za vinu a podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona.
Prokurátor a obhajca obžalovaného navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku. Súd prijal uvedené vyhlásenie, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a to výpoveď svedkov P. N., D. D., W.. C. C., znalecký posudok Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz a W.. D. Q., správa o výsledku porovnávania pachových stôp a ďalšie listinné dôkazy. Súd zdôrazňuje, že obžalovaný po riadnom poučení v zmysle ust. § 257 Tr. poriadku za prítomnosti svojho obhajcu vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a na všetky otázky uvedené v 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku odpovedal kladne. Uvedeným vyhlásením sa obžalovaný vzdal práva na dokazovanie viny za skutok, ktorý sa mu kladie za vinu.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného súd zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Z dôvodu súdom prijatého vyhlásenia obžalovaného, súd ho uznal vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona.
So súhlasom obžalovaného a prokurátorky bol prečítaný znalecký posudok vypracovaným znalcom W.. D. Q. z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel a odhad hodnoty cestných vozidiel. Z jeho záverov vyplýva, že vodič vozidla Mitsubishi L200 v danom úseku (mieste nehody) celkom určite prekročil povolenú rýchlosť 90 km/hod, ktorá podľa znalca nie je z technického hľadiska primeranou rýchlosťou, keďže neumožňuje vodičom prechádzať daným smerovým oblúkom pred miestom nehody bezpečne a bez straty pohybovej a smerovej stability. Je zrejmé, že alkohol v krvi mal významný podiel na reakčnú dobu, správnu techniku jazdy a pohybové možnosti vodiča uvedeného vozidla pred a počas nehodového deja. S prihliadnutím na podmienky rozhľadu a dohľadu na mieste nehody, charakter a stav komunikácie sa technika jazdy vodiča vozidla javí ako nesprávna, extrémne riziková a ohrozujúca ostatných účastníkov cestnej premávky. Rýchlosť vozidla pri samotnom náraze do stĺpa znalec určil na cca 79 km/hod. a počiatočnú rýchlosť pri jazde smerovým oblúkom v momente straty smerovej stability určil na úrovni cca 102 km/hod. s toleranciou +- 5 %. Technickou príčinou nehodového deja bola pri zanedbaní aktuálne fyzického stavu vodiča nesprávna technika jazdy vodiča a neprimeraná rýchlosť jazdy v danom úseku, ktorá nezohľadňovala stavebný a dopravnotechnický stav cesty a aktuálne obmedzené podmienky rozhľadu a dohľadu (nočná doba).
Podľa správy o povesti obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese G., M. C. XXXX/XX spolu s matkou a dvoma bratmi. Nebol riešený na komisii pre ochranu verejného poriadku.
V registri priestupkov ani v registri trestov obžalovaný nemá doposiaľ žiadny záznam.
Podľa pracovného posudku obžalovaný pracuje v organizácii Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Považská Bystrica od 1. 9. 2014 vo funkcii technik - ťažbár. Svoje pracovné povinnosti plní včas a v požadovanej kvalite. Charakteristická je pre neho zodpovednosť, presnosť a dochvíľnosť. Voľný čas trávi štúdiom, nakoľko diaľkovo študuje na Lesníckej fakulte. Ide o mladého človeka, ktorý si začína budovať svoj život, našiel si prácu, vyriešil si bývanie a osamostatnil sa.
V evidenčnej karte vodiča nemá obžalovaný evidovaný žiadny priestupok ani trestný čin v cestnej premávke.
Listom zo dňa 16. 6. 2017 si obžalovaný objednal u Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia a.s. odstránenie následkov škody pri dopravnej nehode, pri ktorej narazil do elektrického stĺpa a poškodil elektromagnetické zariadenie na ňom umiestnené. Obžalovaný na základe faktúry uhradil na účet Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia sumu 2.858,36 eur.
Z vyjadrenia Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosť Púchov vyplýva, že obžalovaný je farníkom uvedenej farnosti. Žije s mamou, otcom, ktorý je na invalidnom dôchodku a bratom, vedie usporiadaný život a je oporou svojim rodičom. Je obľúbeným človekom v pracovnom kolektíve a rovnako medzi spolužiakmi. Je ochotný pomôcť každému. Aktuálne sa v dobrovoľníckych aktivitách angažuje menej a menej je ho vidieť v spoločnosti pre silné výčitky svedomia.
Kolektív spolužiakov obžalovaného na Technickej univerzite vo Zvolene, Lesníckej fakulte, kolektív zamestnancov a kolegov obžalovaného u zamestnávateľa Lesy Slovenskej republiky, lesná správa Púchov a učiteľský zbor na Technickej univerzite vo Zvolene, Lesníckej fakulte navrhli prevzatie záruky za nápravu obžalovaného. Z ich vyjadrenia zhodne vyplýva, že obžalovaný, ktorý je ich dlhoročným kolegom, spolužiakom, kamarátom trpko psychicky znáša tragické následky svojho neuváženého konania, pretože pri dopravnej nehode prišiel navždy o priateľa a jeho ďalší priatelia utrpeli závažné poranenia. Obžalovaného vnímajú ako slušného a veľmi dobrého človeka a študenta, ktorý bol vždy ochotný pomôcť, poradiť pri plnení pracovných povinností, v súkromnom živote a bol nápomocný svojim spolužiakom, u ktorých požíva úctu a má v nich aj v tejto neľahkej životnej situácii pevnú oporu.
Obžalovaný spáchal viac trestných činov, z tohto dôvodu sa mu ukladá úhrnný trest podľa najprísnejšieho zo zbiehajúcich trestných činov, ktorým je v prejednávanej veci prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, k/, l/ Trestného zákona, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestných činov riadny život, dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a k spáchaniu trestnej činnosti sa priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval. Žiadne iné poľahčujúce okolnosti súd nemal preukázané. Oznámenie trestného činu príslušným orgánom samotným páchateľom predpokladá (§ 36 písm. m/ Tr. zákona), že páchateľ sa nielen prizná, ale uvedie aj ďalšie okolnosti o trestnom čine. V prejednávanej veci je zrejmé, že obžalovaný sa bezprostredne po skutku nepriznával k trestnému činu, pripúšťal možnosť, že sedel na mieste spolujazdca, resp. nevedel sa vyjadriť k priebehu dopravnej nehody, keďže utrpel veľkú ranu. Vzhľadom na uvedené okolnosti, kedy sa obžalovaný v dôsledku veľkej rany pri nehode nevedel vyjadriť k priebehu dopravnej nehody, nemožno potom konštatovať, že aktívne spolupracoval pri objasňovaní trestnej činnosti. Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016). Na druhej strane bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, t. j. obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby najprísnejšieho trestného činu znižuje o 1/3-inu z 10 rokov na 8 rokov.
Niet pochýb o tom, že obžalovaný viedol motorové vozidlo po predchádzajúcom požití alkoholu, naviac jazdu v takomto stave absolvoval dvakrát. Z výsledkov dokazovania je zrejmé, že alkohol v organizme obžalovaného mal výrazný podiel na reakčnú dobu, techniku jazdy či jeho pohybové možnosti. Nemožno prehliadnuť, že podľa záverov znalca bola jazda obžalovaného extrémne riziková a priamo ohrozujúca ostatných účastníkov cestnej premávky. Obžalovaný spôsobil pod vplyvom alkoholu pri vedení motorového vozidla nenapraviteľný následok - smrť spolujazdca I. J. a ťažkú ujmu na zdraví ďalších dvoch osôb P.Š. N. a D. D.. Pri vedení vozidla porušil niekoľkonásobne pravidlá cestnej premávky a to závažným spôsobom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody neprichádza do úvahy.
V súvislosti s rozhodovaním o treste súd dáva do pozornosti stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, podľa ktorého analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako
obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Z postoja prokurátorky, ako aj obžalovaného na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že obidve strany v podstate prejavili záujem o konanie o dohode o vine a treste, avšak s odlišnými predstavami o treste, ktorá skutočnosť v konečnom dôsledku mala za následok neuzavretie dohody o vine a treste.
Z odpisu registra trestov, správy o povesti, pracovného posudku je zrejmé, že obžalovaný do spáchania skutku, ako aj po jeho spáchaní viedol riadny život, nedostal sa do rozporu so zákonom, nebol trestne ani priestupkovo stíhaný, v zamestnaní si vzorne plní svoje povinnosti, vedie usporiadaný život, je ochotný pomôcť. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že spáchanie prejednávaného skutku zo strany obžalovaného je ojedinelým vybočením z vedenia riadneho života. Súd aj vzhľadom na vyjadrenie kolektívu spolužiakov, kolegov či miestnej farnosti nemá pochybnosti o tom, že predmetná udalosť tragicky zasiahla aj do života samotného obžalovaného, ktorý v osobe I. J. stratil dobrého priateľa a ťažko znáša tento nezvratný následok. Obžalovaný prejavil snahu nahradiť spôsobenú materiálnu škodu (vo vzťahu ku poškodenému Stredoslovenskej energetike) a túto aj preukázateľne nahradil. Poškodení, ktorí utrpeli ujmu na zdraví, resp. nemateriálnu ujmu v dôsledku straty blízkeho človeka, si náhradu škody v trestnom konaní voči obžalovanému neuplatnili.
Všetky vyššie uvedené okolnosti vzťahujúce sa osobu obžalovaného a jeho doterajšie správanie v oblasti súkromného, pracovného ako aj študijného života, ako aj jeho postoj k prejednávanému skutku, súdom prijaté neodvolateľné vyhlásenie obžalovaného o vine, súd premietol do výmery trestu odňatia slobody. Vychádzajúc z citovaného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďže obžalovaný sa nachádza v procesne porovnateľnej situácii ako obvinený pri uzavretí dohody o vine a treste (obžalovaný prejavil záujem o tento postup), súd použitím analógie v zmysle ust. § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona a argumentu „od menšieho k väčšiemu“ znížil obžalovanému trest odňatia slobody o 1/3-inu pod dolnú hranicu analogicky ako v prípade uzavretia dohody o vine a treste a jej následného schválenia súdom. Súd však nevzhliadol také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré odôvodňujú uloženie podmienečného trestu odňatia slobody postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Je bez právneho významu v súvislosti s rozhodovaním o druhu trestu, či sa spolujazdec I. J., prípadne ostatní aktéri, ktorí boli tiež pod vplyvom alkoholu, rozhodli v takom stave nastúpiť do vozidla. Podstatné je, že bol to práve obžalovaný, ktorý v stave pod vplyvom alkoholu viedol motorové vozidlo a prevzal tak zodpovednosť za bezpečnosť všetkých ostatných spolujazdcov. Okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný a to opakovaná jazda pod vplyvom alkoholu, neprimeraná rýchlosť v danom úseku (ktorá prekročila povolenú rýchlosť, už pri ktorej sa podľa znalca nedá bezpečne prejsť daným úsekom) a v neposlednom rade smrteľný následok a ťažká ujma na zdraví vyvolané dopravnou nehodou, ktorú zapríčinil obžalovaný, nevytvárajú podklad pre úvahy o podmienečnom treste odňatia slobody.
Súd skúmal, či existujú predpoklady, že obžalovaný sa pôsobením záujmového združenia napraví, nie je však povinnosťou súdu ponúknutú záruku prijať. Vzhľadom na to, že u obžalovaného neprichádza do úvahy uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, nerozhodol o prijatí záruky. Pre úplnosť súdu uvádza, že v návrhu absentujú konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného, čo je podstatou záruky. Na druhej strane súd však prihliadol pri rozhodovaní o výmere trestu na vyjadrenia kolektívu, ktoré hodnotia osobu obžalovaného.
Vzhľadom na to, že obžalovaný sa jedným skutkom dopustil viacerých trestných činov, teda ide o jednočinný súbeh trestnej činnosti, neprichádza do úvahy vo vzťahu ku niektorým z trestných činov vybavenie veci iným ako odsudzujúcim rozhodnutím, tzv. odklonom (napr. podmienečné zastavenie trestného stíhania), čo by malo za následok „rozdelenie jedného skutku“.
Obžalovaný spáchal skutok pri vedení motorového vozidla, kedy ako už bolo vyššie uvedené niekoľkonásobne porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom konania. Keďže sa obžalovaný dopustil aj prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona (t. j. vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu so smrteľným následkom), za ktorý bol odsúdený, súd mu uložil (obligatórne) aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie.
Poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni prislúcha voči obžalovanému nárok na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú uhradila VšZP ich poistencovi - poškodenému P. N. vo výške
79,30 eur na základe vyčíslenia nákladov. Dôvodom je skutočnosť, že k poškodeniu zdravia P. N. došlo zavineným protiprávnym konaním obžalovaného. Z uvedeného dôvodu súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej VšZP škodu vo výške 79,30 eur. Súd nemohol prihliadať na rozšírenie uvedeného nároku na náhradu škody (na č. l. 385 - 386), keďže k nemu došlo po skončení vyšetrovania, až v štádiu súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.