Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-33-2017.pdf
PDF · 223.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6P/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. - Y. L., Y. XXX/XX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., X. H. XXX/XXX, v konaní zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, J. Jesenského 69 a C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. - Y. L., Y. XXX/XX, v konaní zastúpenej JUDr. Dášou Valachovou, advokátkou v Partizánskom, R. Jašíka 158/8, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu a iné, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej Z. H., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
Súd návrh matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej Z. H., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
Súd ukladá maloletej Z. H., nar. XX.XX.XXXX a jej rodičom H. H., nar. XX.XX.XXXX a C. F., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu - rodičovskej terapii za účelom osvojiť si princípy zodpovedného rodičovstva v záujme maloletého dieťaťa a tieto sa naučiť uvádzať do svojho každodenného života, prijať rodičovskú zodpovednosť a akceptovať rodičovskú zodpovednosť druhého z rodičov, naučiť sa konštruktívnej komunikácii v záujme maloletej u psychologičky PhDr. Jany Prekopovej, so sídlom Bánovce nad Bebravou, M.R. Štefánika 55/2, v rozsahu 6 mesiacov od začatia výkonu výchovného opatrenia, podľa pokynov psychologičky, pričom maloletá a jej rodičia sú povinní začať s výkonom výchovného opatrenia najneskôr do 30 dní od právoplatnosti tohto výroku.
Súd ukladá rodičom maloletej Z. H., nar. XX.XX.XXXX H. H., nar. XX.XX.XXXX a C. F., nar. XX.XX.XXXX povinnosť počas trvania výchovného opatrenia spolupracovať so psychologičkou PhDr. Janou Prekopovou, zúčastňovať sa terapie, zabezpečiť prítomnosť maloletej na terapii, ak bude potrebná, a dodržiavať pokyny psychologičky.
Súd napomína rodičov maloletej Z. H., nar. XX.XX.XXXX H. H., nar. XX.XX.XXXX a C. F., nar. XX.XX.XXXX, aby vo vzájomnej súčinnosti bezodkladne riešili zdravotné problémy maloletej.
Súd napomína matku maloletej Z. H., nar. XX.XX.XXXX C. F., nar. XX.XX.XXXX, aby zabezpečila pokojné preberanie maloletej od otca po skončení styku otca s maloletou, najmä aby zabezpečila, aby odovzdávanie maloletej nerušili jej rodinní príslušníci.
Súd priznáva znalkyni PhDr. Marte Halašovej, PhD., znalkyni z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, s miestom výkonu činnosti Banská Štiavnica, Jána Straku 1536/3, proti štátu nárok na znalečné vo výške 673,04 €.
Upravuje sa učtáreň Okresného súdu Partizánske, aby znalkyni PhDr. Marte Halašovej, PhD., znalkyni z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, s miestom výkonu činnosti Banská Štiavnica, Jána Straku 1536/3 vyplatila na účet číslo R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXX znalečné vo výške 673,04 €, a to v sume 250 € z preddavku zloženého dňa 08.08.2017 pod položkou registra 8, rok 2017, číslo účtovného dokladu 01082017, v sume 250 € z preddavku zloženého dňa 31.07.2017 pod položkou registra 7, rok 2017, číslo účtovného dokladu 05072017 a vo zvyšku v sume 173,04 € z rozpočtových prostriedkov súdu.
Otec maloletej H. H., nar. XX.XX.XXXX je povinný nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 86,52 € (1/2 znalečného nepokrytého preddavkom) na účet Okresného súdu Partizánske, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka maloletej C. F., nar. XX.XX.XXXX je povinná nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 86,52 € (1/2 znalečného nepokrytého preddavkom) na účet Okresného súdu Partizánske, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Otec maloletej Z. H., nar. XX.XX.XXXX sa podaným návrhom domáha zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej uskutočnenej rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P/119/2015-170 zo dňa 21.03.2016 tak, že maloletá bude zverená do jeho osobnej starostlivosti a on ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a matka bude povinná prispievať na jej výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že od ostatnej úpravy rodičovských práv a povinností došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorú vidí v tom, že maloletá nechce odchádzať po stretnutí s otcom k matke, pričom má v tej súvislosti agresívne prejavy. Správanie maloletej sa ani časom neupravilo a je prítomné od realizácie úpravy rodičovských práv podľa ostatného rozsudku. Otec vyhľadal pomoc psychologičky aj psychiatričky, bola mu odporučená kľudová životospráva maloletej a psychiatrické kontroly. Maloletá si nezvykla, že žije oddelene od otca a otec má strach, aby to na nej nezanechalo negatívnu stopu. Matka má pracovnú dobu až do 18:00 hod. Maloletá od septembra 2016 nastúpila do materskej školy. Matka dlhodobo uvádzala nepravdu o lekárovi maloletej. Viackrát podala trestné oznámenia na otca maloletej, ale všetky boli odmietnuté. Maloletá je v starostlivosti aj starého otca z matkinej strany, ktorý mal byť vo väzbe z dôvodu násilnej trestnej činnosti. Z materskej školy ju vyzdvihuje starý otec alebo suseda matky maloletej a maloletá trávi čas u susedov, nie s matkou. Starý otec maloletej je agresívnej povahy. Dňa 29.04.2016 pri odovzdávaní maloletej na otca maloletej fyzicky a slovne zaútočil, pričom otec vtedy držal maloletú na rukách a starý otec ublížil aj jej. V tejto veci sa vedie trestné konanie na OR PZ Partizánske pod ČVS: ORP-210/PE- PE-2016. Starý otec bol vo väzbe z dôvodu fyzického útoku na svoju manželku, s ktorou maloletá aj jej matka bývajú v spoločnej domácnosti. Maloletá mala byť podľa jej vyjadrenia svedkom násilia, bola schovaná pod stolom, matka maloletej nebola prítomná, bála sa. V domácnosti matky je prítomné násilie, pričom otec má obavy, že mu je vystavená aj maloletá, nakoľko ju preberá s modrinami. Neprimerane reaguje na zvýšený hluk, v noci sa bojí. Matka zanedbáva starostlivosť o maloletú, otec ju prevzal od matky s horúčkou, pričom matka mu neoznámila, že je chorá. Napriek tomu, že maloletá bola chorá a brala antibiotiká, matka ju umiestnila do materskej školy. Keď maloletú prevzal od matky s teplotou a vyrážkami, boli jej diagnostikované ovčie kiahne. Otec musel viackrát vyhľadať lekársku prvú pomoc. Matka doposiaľ neabsolvovala žiadne vyšetrenie s maloletou, hoci je u nej riziko vzniku astmy, keďže on je astmatik. Matke podľa neho nezáleží na zdravotnom stave maloletej a maloletú zanedbáva. Maloletá často máva modriny alebo odreniny, ona sama sa mu zdôverila, že jej matka občas dá facku alebo ju udrie po hlave. Otec maloletej je ochotný a schopný poskytnúť osobnú starostlivosť maloletej. Od malička sa o ňu stará, kúpal ju, prebaľoval a kŕmil. Býva v rodinnom dome, kde má maloletá vlastnú izbu. V susedstve býva aj sestra otca maloletej spolu s jej 6-ročnou dcérou, s ktorou si maloletá rozumie, hrávajú sa a majú k sebe blízky vzťah. Otec si zároveň pracovný režim dokáže prispôsobiť potrebám a záujmom maloletej. (2) Spolu s návrhom vo veci samej podal otec aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal odovzdania maloletej do svojej osobnej starostlivosti až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením zo dňa
22.03.2017 č.k. 6P/33/2017-47 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.04.2017 č.k. 4CoP/23/2017-95 tak, že ho zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2017. (3) Na pojednávaní dňa 16.02.2018 otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že navrhuje uloženie výchovného opatrenia - intenzívnej psychoterapie rodičov. Súd rozšírenie návrhu tak, že predmetom konania bude aj uloženie výchovného opatrenia, na pojednávaní pripustil. (4) Matka maloletej v písomnom podaní urobenom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, doručenom súdu dňa 22.03.2017 (číslo listu spisu, /ďalej len „č.l.“/ 50) a následne aj 14.12.2017 (č.l. 336) navrhla zmeniť úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s ňou každý párny týždeň v čase od piatku 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v čase od štvrtku od 18:00 hod. do piatku do 18:00 hod. V uvedenom čase bude oprávnený maloletú prevziať a odovzdať pred bydliskom matky a matka bude povinná ju otcovi odovzdať a na stretnutie s otcom pripraviť. Návrh odôvodnila tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že súčasná úprava stretávania otca s maloletou narúša jej režim a podľa jej názoru nie je úplne v najlepšom záujme maloletej. Matka preto síce nesúhlasí, aby bola súčasná úprava styku s otcom ponechaná, ale navrhuje, aby bol styk s otcom upravený tak, ako navrhla vo svojom podaní. (5) Matka k návrhu otca uviedla, že došlo k zmene pomerov, ale tá je odôvodnená agresívnym správaním otca a neustáleným režimom maloletej. Starý otec maloletej bol vo väzbe, avšak nie je pravdou, že by v ich domácnosti vládlo násilie. Starý otec až do incidentu, pre ktorý bol vo väzbe, nebol odsúdený. Maloletá nebola svedkom násilia a nebola schovaná pod stolom. V tom čase bola s otcom. Maloletá má so starým otcom vrúcny vzťah. K modrinám matka uviedla, že u dieťaťa nie sú výnimkou. Tvrdenia, že starý otec maloletej ublížil, nie sú pravdivé a sú nepodložené. (6) Kolízny opatrovník maloletej k návrhu otca uviedol, že po vykonaných šetreniach u ošetrujúcej lekárky a v predškolskom zariadení neboli potvrdené skutočnosti, ktoré by svedčili o ohrození maloletej. (7) Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 21.06.2017, dňa 03.07.2017, dňa 16.02.2018 a dňa 26.03.2018. Na pojednávaní dňa 03.07.2017 súd vec prejednal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka maloletej (v zmysle ustanovení § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/), pretože kolízny opatrovník bol o termíne pojednávania riadne upovedomený dňa 21.06.2017, pričom ho vzal na vedomie. Svoju neúčasť na pojednávaní dňa 03.07.2017 ospravedlnil (č.l. 218), pričom nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. (8) Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, výsluchom svedkov: H.. H. G., A. H., Z. F., znaleckým dokazovaním (znaleckým posudkom a výsluchom znalkyne PhDr. Marty Halašovej), listinnými dôkazmi: fotokópiou rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 21.03.2016 č.k. 1P/119/2015-170 na č.l. 6-7, úradným záznamom zo psychologickej konzultácie zo dňa 29.06.2016 na č.l. 8, správou psychologičky PhDr. Márie Jarošovej na č.l. 9, správou psychiatričky MUDr. Kmeťovej na č.l. 10, trestným oznámením na č.l. 11- 12, podacím lístkom na č.l. 13, uznesením OR PZ, OO PZ Partizánske ČVS: ORP-210/PE-PE-2016 zo dňa 02.06.2016 na č.l. 14-15, sťažnosťou proti uzneseniu na č.l. 16-17, doručenkou na č.l. 18, uznesením Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 03.08.2016 sp. zn. 1Pn 201/16/3305-20 na č.l. 19-21, upovedomením o začatí trestného stíhania na č.l. 22, zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného na č.l. 23-30, zápisnicou o výsluchu svedka na č.l. 31-32 a dodatkom k zápisnici na č.l. 33- 34, lekárskou správou na č.l. 35, záznamom o poskytnutí lekárskej prvej pomoci na č.l. 36, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 45, uznesením zo dňa 22.03.2017, sp. zn. 6P/33/2017-47, vyjadrením matky na č.l. 50-51, doplnením vyjadrenia matky na č.l. 58-59, záznamom o poskytnutí lekárskej prvej pomoci na č.l. 60, odvolaním na č.l. 68-71, podnetom na prešetrenie starostlivosti na č.l. 72, fotokópiami podacích lístkov a výpisu z portálu Slovenskej pošty a.s. na sledovanie zásielok na č.l. 73-74, fotokópiou uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 21.12.2016, č.k. 4Tp/11/2016-3 na č.l. 75, oznámením otca zo dňa 08.10.2015 na č.l. 76-78 a doručenkou na č.l. 79, žiadosťou o ospravedlnenie na č.l. 80 a doručenkou na č.l. 81, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 18.04.2017 na č.l. 90-91, správou z poradenského procesu na č.l. 93-94, uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.04.2017, č.k. 4CoP/23/2017-95, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 10.04.2017 na č.l. 101, správou z poradenského procesu na č.l. 102, zhodnou s č.l. 93-94, vyjadrením matky na č.l. 104-105, vyjadrením matky na č.l. 108-110, správou z psychologického vyšetrenia zo dňa 23.03.2017 na č.l. 111, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 18.04.2017 na č.l. 112, zhodnou s č.l. 90-91, správou z poradenského procesu na č.l. 113, zhodnou s č.l. 93-94, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni na otca maloletej na č.l. 122-123, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni na matku maloletej na č.l. 124- 125, výpisom z obchodného registra na č.l. 126-127, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 137, správou bývalého zamestnávateľa matky vrátane potvrdenia o príjme na č.l. 141-143, vyjadrením matky k odvolaniu otca na č.l. 157-159, správou z psychologického vyšetrenia na č.l. 160,
zhodnou s č.l. 111, odpoveďou Daňového úradu Nitra na č.l. 162, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 14.06.2017 na č.l. 168, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.04.2017, č.k. 1T/24/2017-217 na č.l. 179-184, uznesením o prepustení J. F. z väzby na slobodu na č.l. 185-188, uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.05.2017, č.k. 23Tos/47/2017-221 na č.l. 189, úradným záznamom na č.l. 190, odpisom z registra trestov na starého otca na č.l. 191, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 16.06.2017 na č.l. 194, správou z psychiatrického vyšetrenia maloletej zo dňa 19.06.2017 na č.l. 195, správou z chirurgického vyšetrenia zo dňa 29.04.2016 na č.l. 196, správou z detskej pohotovosti zo dňa 18.06.2017 na č.l. 197, prepisom SMS správ na č.l. 198, správou z vyšetrenia maloletej MUDr. Kretíkovou zo dňa 19.06.2017 na č.l. 199, žiadosťou o ospravedlnenie kolízneho opatrovníka na č.l. 218, správou o zdravotnom stave maloletej od MUDr. Kretíkovej na č.l. 222, odpoveďou probačného a mediačného úradníka na žiadosť súdu na č.l. 228, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany z č.l. 230, zhodnou s č.l. 194, potvrdením zamestnávateľa matky na č.l. 256, výpisom z portálu Google Maps na č.l. 258, správou MUDr. Margity Gerhátovej na č.l. 264, správou MUDr. Evy Kretíkovej na č.l. 268, správou MUDr. Marty Moravčíkovej, primárky pediatrického oddelenia na č.l. 270, správou MUDr. Ľubice Segešovej na č.l. 272, správou probačného a mediačného úradníka na č.l. 379, záznamom o vyšetrení maloletej na č.l. 398, potvrdením o návšteve a evidenciou dochádzky na č.l. 399 a 400, správou Psychiatrickej ambulancie pre deti a dorast MUDr. Kmeťovej zo dňa 26.02.2018 na č.l. 425, úradným záznamom na č.l. 437 a e-mailovou správou PhDr. Prekopovej zo dňa 22.03.2018 na č.l. 447, zvukovo-obrazovými záznamami na DVD nosičoch a oboznámením podstatného obsahu pripojených spisov 1P/119/2015, z toho najmä návrhu na začatie konania na č.l. 1 a rozsudku na č.l. 170, 1T/24/2017, z toho najmä znaleckého posudku na starého otca z matkinej strany na č.l. 106 až 121, pričom z vykonaných dôkazov zistil pre potreby tohto konania nasledujúci skutkový stav: (9) Otec maloletej vypovedal, že matka si s maloletou nebudovala vzťah, pretože maloletá odišla do práce. Maloletá pri odchode k matke dostávala záchvaty, a to keď zbadala starých rodičov. On s ňou navštívil detskú psychologičku, ktorá mu odporučila vyšetrenie u psychiatričky. 29.04.2016 ho napadol starý otec maloletej pri jej odovzdávaní pri bráne, udrel jeho aj maloletú. Po tomto incidente sa s matkou dohodli na posunutí úpravy styku o jednu hodinu, s čím on nesúhlasil, ale nemal na výber, pretože chcel, aby maloletú preberala matka. V súčasnosti je to už tak, že maloletú preberá matka, ale maloletá sa od otca stále ťažko lúči. Podľa neho je problém preto, lebo matka si nebudovala s maloletou vzťah. On maloletej vysvetľuje pred odchodom k matke, že ju matka ľúbi a že on po ňu potom príde, nikdy jej nepovedal, že by za nejakých okolností nemusela ísť k matke. Nesúhlasí, aby sa o maloletú starali cudzí ľudia, on by sa s ňou hrával celý deň. U neho by jej bolo lepšie, pretože matka ju vytrhla z J., keď mala maloletá dva roky. U matky sú stále nejaké problémy. S matkou maloletej nekomunikujú, matka nemá záujem. Komunikujú len SMS správami. On pracuje z domu, preto by vedel zariadiť, že by maloletá bola cez pracovný týždeň u neho. Má u neho detskú izbu a vlastnú posteľ. S matkou maloletej si v J. kúpili dom, kam by si ju matka mohla kedykoľvek vziať, keď by maloletá bola u neho. Striedavú osobnú starostlivosť odmietol, podľa neho by nefungovala, lebo by maloletú musel voziť do škôlky, čo by ona nezvládala. Myslí si, že u matky maloletá necíti stabilitu a pocit bezpečia, starý otec je stresujúcim faktorom v rodine. Vzťah s maloletou má otec dobrý, stará sa o ňu, pripravuje jej program. Hlas na ňu nezvyšuje. Maloletá mu mala povedať, že jej matka zakázala rozprávať, ako je to u nich doma a zakázala jej u neho kakávať. U neho nemá problém s vyprázdňovaním. Maloletá sa u neho ťažšie adaptuje, pretože vie, že u neho bude kratšie, má stres, že musí ísť čoskoro k matke. U neho má pravidelný denný režim. Počas letných prázdnin mala mať maloletá modriny, prišla s pohryznutím od psa, prerazeným čelom. Povedala otcovi, že ju starý otec ťahal za nohy. U otca žiadny úraz nemala. Maloletá mala problém s vyprázdňovaním, bol s ňou na pohotovosti, kde sa vyprázdnila. Maloletá bola ustavične chorá, matka s ňou nebola u lekárky. Otec matke vyčíta, že chodila do práce v čase, keď poberala dávky a rodičovský príspevok, považuje to za nedostatočné venovanie sa maloletej. Podľa neho trávi čas so starou matkou, nie s matkou. On sa o rozhovor s matkou počas odovzdávania nepokúša. Maloletá by mala mať jednotné výchovné vedenie. On sa s matkou nerozpráva, lebo mu nedala telefónne číslo, ani mu neoznámila meno lekárky. Ak by bola maloletá zverená jemu, súhlasil by so stykom v obci J.. Nepripúšťa styk so starým otcom, ale nemá problém, aby si ju matka vzala na dva víkendy za mesiac. V J. žije v spoločnej domácnosti on, jeho matka, sestra s dcérou a jeho otec tam príde na týždeň raz za dva mesiace, pretože pracuje v zahraničí. Matku o návštevách psychiatričky neinformoval, nemyslí si, že by to bolo vhodné. (10) Matka maloletej vo svojej výpovedi uviedla, že nie je pravda, že by maloletú zanedbávala. 6 rokov žila s otcom maloletej v spoločnej domácnosti. Maloletá je podľa nej po styku s otcom zdeptaná, zmanipulovaná, mrzutá, unavená, vždy veľa zje. Otec sa pri odovzdávaní správa nervózne, agresívne. Maloletá sa nevyprázdňuje na nočník, u otca ju nútia na vyprázdňovanie na nočník. Je pravda, že
spáva v jednej posteli s matkou a s jej priateľom a nemá vlastnú posteľ. V ich domácnosti je situácia od príchodu starého otca maloletej z väzby pokojná, predtým v domácnosti napätie bolo. V spoločnej domácnosti býva ona, jej brat, rodičia, občas príde jej priateľ. Majú dve prepojené izby, v menšej má maloletá hračky, detský kútik. Matka má k maloletej hlboký vzťah. Maloletú voči nej manipulujú, boli dni, že nechcela ísť k matke, bola uplakaná. V poslednej dobe je to v poriadku. Maloletá sa bojí u otca vyprázdňovať, ale otca ako osoby sa nebojí. Stará matka z otcovej strany ovplyvňuje maloletú proti matke. S otcom maloletej komunikujú len málo, prostredníctvom SMS, nevolajú si nikdy. O striedavej osobnej starostlivosti neuvažovala, jej predstava styku otca s maloletou by bola každý druhý víkend. Nestalo sa, že by maloletú dala do škôlky chorú. Nepáči sa jej, že otec maloletej všetko dovolí. Vzťah starého otca s maloletou je dobrý, nie je pravda, že by mala modriny, keď ju starý otec chytal za nohy. V domácnosti komunikujú pokojne. Odovzdávanie maloletej je v poslednej dobe pokojné. S hospitalizáciou maloletej nesúhlasila, pretože u nej sa maloletá vyprázdnila, nemala žiadne problémy. Maloletá býva častejšie chorá, máva bežné detské choroby, úrazy nemáva. Modriny môže mať aj zo škôlky, máva ich, keď príde od otca, tvrdí, že ju F. bije. Keď niečo povie otcovi, ten len skríkne, nadáva jej. Neexistuje možnosť, ako by sa len oni dvaja vedeli dohodnúť, potrebovali by nejakého sprostredkovateľa. Ona v súčasnosti nepracuje, žije z úspor. Maloletá má u nej normálnu stravu. Z rodiny otca napodobňuje, že má cigaretu. Preberá vyjadrenia, že matku alebo starú matku môže byť. Atmosféra u matky doma je pokojná, starý otec bráva maloletú na preliezky, nie je nebezpečný, matka mu dôveruje a on má maloletú veľmi rád. Maloletá je naviazaná na matku. Pri incidente 29.04.2016 nebola, volala jej polícia. Starý otec maloletej jej potvrdil, že maloletú neudrel ani ju neťahal po zemi. Po chorobe bola maloletá v materskej škole, keď jej lekárka povedala, že je schopná do škôlky ísť. Keď matka chodila do práce, maloletú zo škôlky vyzdvihovala stará matka alebo suseda. Matka chodila domov okolo 17:15 až 17:30. Nie je pravda, že by ju (matku) starý otec maloletej dokopal. On nie je vôbec agresívny. Stará matka maloletej urobila pri incidente so starým otcom unáhlený záver, možno ho vyprovokovala. Druhá situácia bola podľa matky zveličená. Matka maloletú skúša na nočník, ale po chvíli jej dá plienku. Starý otec maloletej mal problém s alkoholom, maloletá ho nikdy nevidela opitého. Maloletá matke mala povedať, že tatino jej kázal povedať na deda, že ju bil palicou. (11) Z výpovede svedkyne H.. G. - triednej učiteľky maloletej v materskej škole vyplýva, že maloletá nemá v škôlke problémy, hoci jej adaptácia prebiehala horšie. Keď bola chorá, matka priniesla potvrdenie od lekárky, nikdy maloletú nepriniesla do škôlky s príznakmi choroby. Maloletú majú splnomocnenie vyzdvihovať zo škôlky starí rodičia z matkinej strany a p. H. L.. Vzťah otca k maloletej nevedela zhodnotiť. Na maloletej si nevšimla žiadne znaky fyzického násilia. (12) Svedkyňa A. H. - stará matka maloletej z otcovej strany vypovedala, že maloletá pri odchode od otca k matke dostáva hysterické záchvaty, navštívili s ňou psychiatrickú ambulanciu. Pri odchode z domácnosti otca plače, záchvaty mala aj keď ju preberala stará matka z matkinej strany (v súčasnosti ju preberá matka). Matka maloletú od otca trhá. Otec sa o maloletú stará, ona (stará matka) varí, žijú v spoločnej domácnosti. Maloletá má problém s vyprázdňovaním, ktorý riešili s pomocou psychiatričky. Matka im odmietla povedať, kto je ošetrujúcim lekárom maloletej. Maloletá prichádzala od matky často chorá. Rodičia maloletej spolu priamo nekomunikujú. Maloletá jej mala povedať, že ju starý otec bije špinavou palicou. Svedkyňa uviedla, že si priebeh odovzdávania maloletej natáčala na mobilný telefón. V apríli 2016 došlo k incidentu medzi otcom maloletej a starým otcom z matkinej strany pri odovzdávaní maloletej. 18.06.2017 matka odmietla hospitalizáciu maloletej v nemocnici po tom, čo bol otec s ňou na pohotovosti. Otec má podľa svedkyne s maloletou dobrý vzťah. Podľa nej je dieťa manipulované v domácnosti matky, matka sa negatívne vyjadruje o otcovi pred maloletou. Starých rodičov spomína, že kričia, že stará matka jej dala po hlave a starý otec ju chytá za nohy. Priateľa matky maloletá spomína v neutrálnom zmysle. Otec pripravuje maloletej počas dňa program, venuje sa jej. Maloletá má dobrý vzťah so svojou sesternicou, hrávajú sa spolu, občas sa pobijú, ale nie je to nič vážne. Podľa svedkyne mali matka a starý otec maloletej povedať, že ju vyhodia z domu, ak sa bude pýtať na otca. Incident v apríli 2016 videla len z diaľky, nevie, či starý otec zasiahol otca, alebo aj maloletú. (13) Svedkyňa Z. F. - stará matka maloletej z matkinej strany vypovedala, že maloletá býva po styku s otcom uplakaná, býva nevyspatá, otec ju priváža pár minút neskôr. Prichádza výrazne navoňaná, býva čistá, upravená, nejaví znaky nezvyčajného správania. Bývajú v spoločnej domácnosti s manželom, synom, matkou maloletej a s maloletou. Majú X-izbový dom, maloletá má spoločnú izbu s matkou - spálňu a ďalšiu miestnosť, kde má hračky. Matka má priateľa, ktorý spáva v spoločnej miestnosti s matkou a maloletou. Priateľ matky má s maloletou dobrý vzťah, maloletá ho oslovuje „ujo“. O maloletú sa stará matka a všetci členovia domácnosti. Keď matka pracovala, striedali sa pri jej vyzdvihovaní zo škôlky ona, jej manžel a suseda. V súčasnosti ju vyzdvihuje len matka. Starý otec má maloletú veľmi rád, nikdy ju neudrel ani na ňu nekričal. Ju (svedkyňu) udrel pod vplyvom alkoholu, v súčasnosti je ich vzťah
dobrý, alkohol starý otec nepije. V apríli 2016 videla incident z okna, starý otec bol vtedy pod vplyvom alkoholu, teraz už nepije. Rodičia maloletej komunikujú len prostredníctvom SMS správ. Maloletá má zdravotné problémy - zadržiava stolicu. Oni žiadnu odbornú pomoc nevyhľadali. Matka pre maloletú varí, perie, žehlí. S maloletou má ona aj starý otec výborný vzťah. Matka sa maloletej venuje. Maloletá nemá žiadne známky fyzického násilia. Dieťa pri odovzdávaní otcom plače. Oni na ňu hlas nezvyšujú. Ona (svedkyňa) maloletú asi štyrikrát odovzdávala otcovi, vždy sa na otca tešila. Matka maloletej pripravuje denný režim. Maloletá sa vyprázdňuje do plienky. (14) Z listinných dôkazov vyplýva, že vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej Z. H., nar. XX.XX.XXXX naposledy rozhodoval tunajší súd rozsudkom zo dňa 21.03.2016 č.k. 1P/119/2015-170, ktorým schválil rodičovskú dohodu v znení, že maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec bol zaviazaný s účinnosťou od 01.10.2015 prispievať na jej výživu sumou 110 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd určil splatnosť zameškaného výživného a upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s ňou každý párny týždeň v mesiaci v čase od štvrtku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci v čase od stredy od 16:00 hod. do piatku do 16:00 hod., každý párny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 23.12. od 16:00 hod. do 28.12. do 16:00 hod., každý nepárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 28.12. od 16:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roku do 16:00 hod., každý rok počas letných prázdnin v čase od 01.07. od 16:00 hod. do 15.07. do 16:00 hod. a od 01.08. od 16:00 hod. do 16.08. do 16:00 hod. Zároveň je otec oprávnený maloletú v určenom čase prevziať a odovzdať pred bydliskom matky a matka je povinná maloletú otcovi odovzdať a na stretnutie s ním riadne pripraviť. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2016. (15) Dňa 29.06.2016 sa uskutočnila konzultácia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, počas ktorej sa rodičia dohodli, že styk sa bude realizovať nepárny týždeň od stredy 18:00 hod. do piatku 18:00 hod a párny týždeň od štvrtku 17:30 hod. do nedele 18:30 hod. (16) Maloletá bola na žiadosť otca psychologicky vyšetrená PhDr. Máriou Jarošovou, pretože otec nevedel zvládať jej správanie pri odovzdávaní matke. Psychologička odporučila psychiatrické vyšetrenie maloletej. Maloletá bola vyšetrená psychiatričkou MUDr. Ľubomírou Kmeťovou, ktorá zistila, že trpí poruchami správania a emócií ako následok „striedavej starostlivosti a prežívania veľkých emočných stresov dieťaťa“ a poruchami spánku neorganickými. Na žiadosť matky bola vyšetrená psychologičkou PhDr. Ľubicou Pastorekovou, ktorá zistila, že maloletá je sociálne a emocionálne nezrelá s poruchami správania na úrovni obdobia vzdoru. Je u nej sťažená adaptácia na detský kolektív z dôvodu nevhodného a nepravidelného pobytu u otca, majúceho až charakter striedavej starostlivosti. Otec odmietol konzultáciu v ambulancii. (17) Otec maloletej podal trestné oznámenie na starého otca maloletej z matkinej strany z dôvodu, že dňa 29.04.2016 ho mal napadnúť pri preberaní maloletej pri bráne do vstupu na pozemok v mieste jeho bydliska. Trestné oznámenie odoslal Okresnej prokuratúre Partizánske dňa 04.05.2016. Vec bola povereným príslušníkom PZ OO PZ Partizánske uznesením zo dňa 02.06.2016 ČVS: ORP-210/PE- PE-2016 odovzdaná Okresnému úradu Prievidza na prejednanie ako priestupok. Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sťažnosť, ktorej prokurátorka Okresnej prokuratúry Partizánske uznesením zo dňa 03.08.2016 1Pn 201/16/3305-20 vyhovela, uznesenie zrušila a uložila poverenému príslušníkovi PZ, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Dňa 19.03.2016 bolo vo veci začaté trestné stíhanie pre prečin výtržníctvo. V trestnom konaní otec maloletej popísal svoje vnímanie incidentu so starým otcom maloletej, ktorý mal byť v tom čase pod vplyvom alkoholu, otcovi maloletej nadávať a fyzicky na neho zaútočil, pričom otec mal maloletú v tom čase na rukách. Rovnako incident opísala aj stará matka z otcovej strany, ktorá ho natočila na mobilný telefón. V trestnom konaní bola vypočutá ako svedok. Maloletú ako poškodenú v trestnom konaní zastupoval opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Starému otcovi maloletej bolo v tejto veci vznesené obvinenie. (18) Starý otec maloletej z matkinej strany bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.04.2017 č.k. 1T/24/2017-217 uznaný vinným, že dňa 21.10.2016 fyzicky napadol svoju manželku - starú matku maloletej a spôsobil jej zranenia, čím spáchal zločin ublíženia na zdraví, za ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody 30 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 48 mesiacov a bol mu uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 26.04.2017 sp. zn. 1T/24/2017 bol prepustený z väzby na slobodu, pričom sťažnosť podaná prokurátorom proti tomuto uzneseniu bola krajským súdom zamietnutá. Pred uvedeným odsúdením nemal žiaden záznam v registri trestov. V súčasnosti sa podrobuje probačnému dohľadu. Je zamestnaný, pokyny probačného a mediačného úradníka dodržiava. Porušenie zákazu požívania alkoholických nápojov u neho zistené nebolo. Uviedol, že mu je ľúto, čo sa stalo, situácia u
nich doma je však už pokojná. On a jeho manželka si vzali ponaučenie a snažia sa o stabilné domáce podmienky a vzťahy. Aj správa zo dňa 05.02.2018, ktorú podal probačný a mediačný úradník hovorí o riadnom a pravidelnom podrobovaní sa probačnému dohľadu a o dodržiavaní pokynov súdu a uložených povinností. Správanie starého otca maloletej probačný a mediačný úradník hodnotil ako na dobrej úrovni. (19) Otec maloletej s ňou viackrát počas pobytu u neho absolvoval vyšetrenia na lekárskej službe prvej pomoci. Predložil záznamy o jej vyšetreniach z 2.3.2017 a 10.3.2017, pričom záznam z 10.03.2017 predložila aj matka. Vyplýva z neho, že dieťa malo 2.3.2017 vyrážky „asi od rána“. Otec s maloletou chodil na vyšetrenia do pedopsychiatrickej ambulancie MUDr. Kmeťovej, ktorá v správe zo dňa 19.06.2017 uviedla, že maloletá má poruchy správania a emócií - ťažké afektívne záchvaty, poruchy vyprázdňovania - ecompresis na báze ťažkej neurotizácie a poruchy spánku neorganické. Z lekárskych správ zo dňa 29.04.2016 vyplýva, že maloletá pri vyšetrení v súvislosti s incidentom, pri ktorom mal starý otec napadnúť otca maloletej, nemala žiadne známky vonkajšieho poranenia, poranenia neboli zistené ani RTG vyšetrením. Otec maloletej mal podkožný hematóm na ramene. Otec absolvoval s maloletou vyšetrenie aj dňa 18.06.2017 o 19:23 z dôvodu problémov s vyprázdňovaním, matka odmietla hospitalizáciu maloletej. Z SMS komunikácie otca s matkou vyplýva, že matku upozornil na hospitalizáciu maloletej až 18.6.2017 o 18:41. Nasledujúci deň bola maloletá vyšetrená u svojej pediatričky MUDr. Kretíkovej, pričom v ten deň vykonala potrebu, chuť do jedla mala dobrú, bola čulá, veselá, nebolestivá. Z lekárskej správy MUDr. Evy Kretíkovej zo dňa 23.06.2017 nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o zanedbávaní starostlivosti matky o maloletú, respektíve o týraní maloletej. Matka doložila výsledky mikrobiologických vyšetrení stolice maloletej z júna 2017, ktoré boli negatívne. Zároveň predložila potvrdenie materskej školy, že maloletá od 10.03.2017 do 20.3.2017 v materskej škole z dôvodu choroby nebola. Psychiatrička MUDr. Kmeťová v správe zo dňa 26.02.2018 uviedla, že posledné vyšetrenie maloletej vykonala 15.6.2017, otec sa s maloletou na ďalšie kontrolné vyšetrenie nedostavil. (20) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vo svojich správach k veci uviedol, že matka býva v X-izbovom rodinnom dome svojich rodičov spolu so svojimi rodičmi, bratom a maloletou. Má k dispozícii dve miestnosti, riadne zariadené a prepojené. Medzi rodičmi je problém vo vzájomnej komunikácii. Otec nesúhlasil s konzultáciou na referáte poradensko-psychologických služieb bez prítomnosti svojej právnej zástupkyne, čo považovala psychologička za neakceptovateľné. V predškolskom zariadení zistili, že dieťa nebýva často choré ani nechodí do škôlky s príznakmi ochorenia. Maloletá je naviazaná na matku, spoluprácu s matkou hodnotia v škôlke pozitívne, rovnako aj úroveň jej starostlivosti o maloletú. U dieťaťa nikdy nezistili známky fyzického násilia. Otec sa o správanie maloletej v škôlke nezaujímal, vyučujúcich nekontaktoval. Detská lekárka maloletej MUDr. Eva Kretíková vyjadrila spokojnosť so starostlivosťou matky o maloletú, dieťa chodí čisto a primerane oblečené, absolvovala všetky prehliadky a očkovania. Prekonala ovčie kiahne. Otec sa u pediatričky o zdravotný stav dieťaťa nezaujímal. V ďalšej správe uviedol, že maloletá sama uviedla, že má matku veľmi rada. V dome s nimi býva ešte ujo, stará matka a dedo. Nebolo na nej badať žiadny strach z uvedených osôb. Uviedla, že rada chodí do materskej školy a rada chodí k tatinovi a aj jeho má rada. Dieťa bolo počas rozhovoru pokojné a túlilo sa k matke. Pri prešetrení pomerov v domácnosti matky nezistili žiadne nedostatky. Zo správy z poradenského procesu zo dňa 14.11.2016 vyplýva, že maloletá sa vyjadrila, že je radšej v otcovej prítomnosti, pretože „tatino mi všetko kúpi“. Uviedla, že „ u tatina nemusím chodiť do škôlky, hovorí mi, že k mamine sa už nemusím vrátiť a nemusím ju ani poslúchať“. Otec sa psychologických konzultácií nezúčastnil. Trval na prítomnosti svojej právnej zástupkyne na nich, čo psychologička odmietla, pretože účasť na poradenskom procese by mala byť dobrovoľná a založená na báze dôvery. (21) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany pri prešetrovaní pomerov otca zistil, že v domácnosti býva otec, maloletá a stará matka maloletej v X-izbovom rodinnom dome sestry otca maloletej. Otec a maloletá majú k dispozícii jednu izbu, kde má maloletá vlastnú posteľ a nábytok, ošatenie a hračky. Otec má samostatnú posteľ a skriňovú zostavu, ostatný nábytok majú spoločný. Ostatné priestory domácnosti sú spoločné. V domácnosti nezistili žiadne nedostatky. Maloletá sa po celý čas rozhovoru s otcom k nemu túlila a objímala ho. Pôsobila pokojne, bola čisto a vhodne oblečená, ostávala pri otcovi. Otec maloletej je konateľom spoločnosti U. R..K..S.. V., vie si zariadiť vlastný pracovný čas, aby sa mohol starať o dcéru. Na domácnosť prispieva asi 200 € mesačne, súdom určené výživné k maloletej platí. S maloletou sa stretáva podľa rozhodnutia súdu v súdom upravenom rozsahu. Maloletej kupuje vlastné ošatenie a v prípade potreby hradí aj iné náklady. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho bytové pomery sú vyhovujúce pre riadnu starostlivosť o maloletú. (22) Matka maloletej písomne vyjadrila stanovisko, že maloletá nebola svedkom násilia a starý otec sa násilne prejavil proti starej matke prvýkrát a išlo o ojedinelé správanie (predtým nebol trestaný). Nevyrastá v násilnom prostredí. Nie je pravda, že by ju otec preberal s modrinami, respektíve že by bola vystavovaná násiliu. Maloletá má dobrý vzťah so starým otcom aj so starou matkou. Starý otec maloletej
neublížil a dňa 29.04.2016 nebola lekársky ošetrená, pretože to nebolo potrebné. Matka sa o maloletú stará a záleží jej na jej zdravotnom stave. Maloletá nebola s kiahňami v materskej škole. Zo správy psychologičky Mgr. Obertovej podľa matky vyplýva, že maloletá je otcom manipulovaná a nevplýva na ňu dobre časté striedanie styku. Rodina otca nemá na maloletú dobrý vplyv. Príčinu agresivity a neprimeraného správania maloletej vidí v zle upravenom styku, keď maloletá nemá stabilitu a jasný denný režim. Maloletá je nepokojná po styku s otcom a dlho jej trvá adaptácia na pôvodný režim. Otec rozkopal podľa tvrdenia matky smetné koše pred ich bránou. Matka tvrdí, že maloletá je zmanipulovaná, zdeptaná, mrzutá a nepokojná po návrate od otca. Má problémy s vylučovaním, ktorých príčinu vidí v nevhodnej strave u otca a v tom, že u otca nepoužíva nočník, ale plienky. Maloletá u otca podľa tvrdení matky spáva na gauči v obývačke, u otca sa jej nikto nevenuje, nehráva sa s ňou a od otca sa vracia hladná. Otec nie je schopný sa o ňu postarať a matke ani počas spolužitia nepomáhal so starostlivosťou o maloletú. Na maloletú nepriaznivo vplýva, že ju otec nedáva do škôlky. (23) Otec písomne vyjadril stanovisko, že dňa 10.03.2017 bola MUDr. Gerhátovou odoslaná úradu práce žiadosť o prešetrenie podozrení zo zanedbávania starostlivosti matky o maloletú. Poukázal na to, že obeťou trestného činu výtržníctva zo strany starého otca maloletej nebol len otec, ale aj maloletá. Otec nepovažoval za nevhodné, že by sa na konzultáciách so psychologičkou mala zúčastniť aj jeho právna zástupkyňa. On vyhľadal pomoc odborníkov, a to PhDr. Jarošovej a MUDr. Kmeťovej. Spochybnil vyjadrenia triednej učiteľky maloletej o tom, že u nej neboli v škôlke príznaky ochorenia. Manipuláciu maloletej poprel. Svoje výhrady voči spôsobu poskytovania psychologického poradenstva prezentoval v konaní sp. zn. 1P/119/2015, kde uviedol, že sa cítil byť pod tlakom, preto žiadal o konzultáciu v prítomnosti svojej právnej zástupkyne. (24) Lekárka MUDr. Margita Gerhátová, ktorá maloletú vyšetrila dňa 10.03.2017 ako lekár lekárskej služby prvej pomoci, podala podnet na prešetrenie starostlivosti o ňu na úrade práce Partizánske. Dieťa javilo známky infekčného ochorenia, minimálne 7 dní nebolo vhodné jej zaradenie do kolektívu, malo odporučenú kontrolu u svojej lekárky. Otec lekárku upozornil, že týždeň predtým bolo dieťa ošetrené na LSPP a malo byť napriek antibiotickej liečbe v škôlke, preto podala podnet na prešetrenie starostlivosti. Na podnet obdržala odpoveď, podľa ktorej neboli zistené žiadne závažné nedostatky v starostlivosti o dieťa a ošetrujúca lekárka je spokojná so starostlivosťou o dieťa. (25) Lekárka maloletej MUDr. Eva Kretíková súdu oznámila, že dňa 6.3.2017 bola matka s maloletou na kontrole, nejavila známky zápalového ochorenia, preto jej nebola nasadená antibiotická liečba. Po kiahňach bola matka na vyšetrení 20.03.2017, dieťaťu bolo dané povolenie na zaradenie do kolektívu od 21.3.2017. Lekárka zároveň v správe uviedla rozpis návštev matky s maloletou za obdobie od 5.4.2016 do 19.7.2017. MUDr. Marta Moravčíková sa k zdravotnému stavu maloletej vyjadriť nevedela. MUDr. Segešová k nemu uviedla, že bola vyšetrená 18.6.2017 pre problémy s vyprázdňovaním, pri vyšetrení mala spontánne stolicu. Boli realizované odbery a naplánované komplexné vyšetrenie. Matka s hospitalizáciu maloletej nesúhlasila. (26) Otec maloletej je evidovaný ako zamestnanec spoločnosti U. R..K..S.., V.. Zároveň je spoločníkom a jediným konateľom tejto spoločnosti. Býva v J., miesto jeho bydliska je od miesta bydliska matky vzdialené cca 30 km. (27) Matka maloletej nie je evidovaná ako zamestnanec, naposledy bola evidovaná ako zamestnanec od 01.05.2016 do 31.03.2017 v spoločnosti E. U. - A., R.. R. K..S.., J.. Od septembra 2013 poberá prídavok na dieťa. Od 01.04.2017 bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, pričom svoje povinnosti si plní. Bývalým zamestnávateľom je hodnotená pozitívne, k skončeniu pracovného pomeru s ňou pristúpili z dôvodu reorganizácie. Priemernú čistú mesačnú mzdu mala vo výške 545,39 €. V dňoch 13.03.2017 až 16.3.2017 čerpala dovolenku. (28) Psychologička PhDr. Jana Prekopová súdu oznámila, že môže poskytnúť odborné poradenstvo rodičom a maloletému dieťaťu, ktoré by im súd uložil ako výchovné opatrenie. (29) Zo znaleckého dokazovania (zo záverov znaleckého posudku a z výpovede znalkyne na pojednávní) vyplýva, že maloletá má osobnosť dieťaťa mladšieho predškolského veku vo vývine, vývin nerovnomerný, prvky adaptačných porúch; blokovaná spontaneita, potláčané napätie a agresivita. Intelekt orientačne v norme, emocionálny a sociálny vývin oneskorený, grafomotorika v rámci širšej normy, rečový vývin narušený - až selektívny mutizmus. Neosvojené hygienické návyky (poruchy vyprázdňovania). Citová naviazanosť na matku, separačná úzkosť; v otcovej prítomnosti utiahnutá, plačlivá. Ťažkosti dieťaťa môžu mať hereditárny podklad, resp. iné sociálne a emocionálne príčiny, nemožno vylúčiť psychotraumatizáciu konfliktami medzi rodičmi (resp. medzi otcom maloletej a starým otcom zo strany matky), ventilované v prítomnosti maloletej. Maloletá sa evidentne správa lojálne s tým rodičom, v prítomnosti ktorého sa aktuálne nachádza a druhého rodiča odmieta, pretože cíti antagonistické nastavenie medzi rodičmi; u malého dieťaťa takéto správanie predstavuje sebazáchovný
fenomén. Takéto menlivé správanie vytvára neúmerný adaptačný tlak na dieťa s následnou zákonitou destabilizáciou psychiky. U matky v štruktúre jej osobnostných charakteristík dominuje nezrelosť, závislá citovosť (očakáva lásku a pozornosť, pomoc a súcit). V optimálnych podmienkach pokojná, priateľská, prispôsobivá, láskavá, zhovievavá, chápavá, zmierlivá, tolerantná svedomitá, dôverčivá, uvoľnená. V náročných a vypätých situáciách sa môže dostávať do popredia pudovosť, aktivovať sa zistená náladovosť, citlivosť na frustráciu a subdepresivita, úzkostnosť, labilita, impulzivita. Prítomné sú výrazné náznaky porúch osobnosti: anankastickej (sklon k moralizovaniu, formalizmus, rigidita, trvanie na tom, aby iní dodržiavali jej vlastné pravidlá) a paranoidnej (podozrievavosť, nedôverčivosť, presvedčenie o výlučnosti svojej pravdy). Súčasnú situáciu prežíva ako vysiľujúcu, zdrvujúcu a neúnosnú. Nechce ustúpiť ani uzavrieť kompromis, je ostražitá a opatrná. Túži po novom, láskyplnom partnerskom vzťahu bez záťaží a konfliktov z vnútornej závislosti. Praje si rešpektovanie svojich názorov a želaní. Svoje vnútorné problémy odsúva bokom, aby ju nezaťažovalo vnútorné napätie, potláča hnev a agresivitu. Jej predstavy o rodičovstve a postavení muža a ženy sú skreslené. Rolu rodiča vníma ako mučenícku a hodnú zbožňovania a ženský princíp vníma ako nadradený mužskému. U otca maloletej je štruktúra jeho osobnostných charakteristík bez patologických fenoménov. Potenciálne je čulý, veselý, pohotový vyrovnávať sa s bežnými problémami na objektívnej, racionálnej úrovni. Je silne závislý na spoločenských konvenciách a rodinných tradíciách, určujúci vzťah má k svojmu otcovi, s ktorým sa identifikuje (čo je zjavné aj v profesionálnej oblasti). V náročných a vypätých situáciách sa môže prejaviť jeho osobnostná nezrelosť a aktivovať sa obavnosť, neistota, úzkostlivosť, depresivita, náladovosť, uzavretosť, porucha kontaktu a komunikácie, popieranie vnútornej agresivity, pocity napätia, inadekvátnosti, nepochopenia. Mužský a ženský fenomén vníma otec maloletej ako rovnocenné. V súvislosti s predmetnou situáciou je nespokojný, precitlivený, netrpezlivý, nepokojný. Nepociťuje rodičovskú spolupatričnosť a dôveru. Usiluje sa vyhnúť urážajúcim sporom a zabrániť otvorenému konfliktu. Chce si zachovať vnútornú samostatnosť bez citových väzieb, závislosti a starostí. S napätím hľadá nové, oslobodzujúce východisko z terajších neuspokojivých podmienok. Napriek pociťovanej záťaži je k sebe tvrdý, chce zvládnuť prekážky a dosiahnuť splnenie svojich nárokov. Vzťah rodičov maloletej je antagonistický. V súčasnosti nie sú bez odbornej intervencie schopní kooperácie v záujme maloletej, teda bez odbornej pomoci ani nie sú schopní dospieť k rodičovskej dohode. Vzájomnej spolupráci a dohode bráni ich presvedčenie o vlastnej pravde a nedostatočné pochopenie druhého rodiča. Maloletá je citovo naviazaná na matku, v prípade vzdialenia sa od matky prejavuje separačnú úzkosť. Vzťah k otcovi je zachovaný, avšak aktuálne sa zdá byť narušený; v otcovej prítomnosti bola maloletá skôr utiahnutá, plačlivá, aj keď s ním neskôr mimo matkinej prítomnosti komunikovala. Maloletá aktuálne prejavuje silnejšiu citovú väzbu k svojej matke. Pozitívny vzťah malého dieťaťa k matke je prirodzený. Väčšinu času trávi maloletá vo výchovnom prostredí matky, kde je pravdepodobne vedená k takémuto intenzívnemu vzťahu k matke. Intenzívna citová väzba k matke sa prejavuje vyhľadávaním matkinej prítomnosti. Separačná úzkosť pri odlúčení od matky je prejavom porúch adaptácie maloletej. Výsledky psychologického vyšetrenia rodičov svedčia pre vhodnejšie osobnostné charakteristiky otca pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletú. Štruktúra jeho osobnostných charakteristík je bez patologických fenoménov. Potenciálne je čulý, veselý, pohotový vyrovnávať sa s bežnými problémami na objektívnej, racionálnej úrovni. Mužský a ženský fenomén vníma otec maloletej ako rovnocenné. V štruktúre osobnostných charakteristík matky boli zistené výrazné náznaky porúch osobnosti: anankastickej (sklon k moralizovaniu, formalizmus, rigidita, trvanie na tom, aby iní dodržiavali jej vlastné pravidlá) a paranoidnej (podozrievavosť, nedôverčivosť, presvedčenie o výlučnosti svojej pravdy). Nechce ustúpiť ani uzavrieť kompromis. Jej predstavy o rodičovstve a postavení muža a ženy sú skreslené. Rolu rodiča vníma ako mučenícku a hodnú zbožňovania a ženský princíp vníma ako nadradený mužskému. Maloletá vzhľadom na svoj útly vek (a v súvislosti s tým s nerozvinutými schopnosťami objektívne posúdiť situáciu a vyjadriť sa k nej) nevie vyjadriť svoj postoj k osobnej starostlivosti. Na základe pozorovania správania maloletej v prítomnosti oboch rodičov a v prítomnosti každého z rodičov bez prítomnosti druhého rodiča možno konštatovať, že neodmieta ani jedného zo svojich rodičov. Vzhľadom na otvorene antagonistický vzťah medzi rodičmi maloletej a aj medzi pôvodnými rodinami rodičov maloletej sa možno oprávnene domnievať, že uvedeným je poznačené aj výchovné prostredie oboch rodičov a obaja vedome aj nevedome ovplyvňujú maloletú proti druhému rodičovi. Vzhľadom na až mutistické správanie maloletej počas psychologického vyšetrenia nevyjadrila žiadny vzťah k ďalším členom svojej rodiny. V spise na nachádza dostatok zmienok o násilnom správaní starého otca voči otcovi maloletej a voči svojej manželke. Negatívny vplyv starého otca na maloletú v súvislosti s jeho násilným správaním pod vplyvom alkoholu v minulosti nemožno vylúčiť. Výkyvy v správaní u ľudí so sklonom k požívaniu alkoholu zneisťujú ich okolie, čo v prípade maloletého dieťaťa platí vo zvýšenej miere. Na základe psychologického vyšetrenia sa nemožno jednoznačne
vyjadriť, či maloletá bola v rodine matky alebo otca svedkom násilia. Uvedené nemožno potvrdiť ani vyvrátiť. Vzhľadom na až mutistické správanie maloletej počas psychologického vyšetrenia maloletá nevyjadrila žiadny vzťah k ďalším členom svojej rodiny. Vzťah maloletej k súčasnému priateľovi matky možno považovať za nedostatočne pozitívne fixovaný. Pri pokuse matky odovzdať maloletú svojmu priateľovi dieťa reagovalo odmietavo a dožadovalo sa matkinej prítomnosti. Pre zdravý vývin každého dieťaťa je žiaduce, aby malo kontakt s obidvomi rodičmi. Súčasnú úpravu možno vnímať ako úpravu v záujme maloletého dieťaťa. Adaptáciu na túto úpravu maloletej sťažujú obidvaja rodičia. Vzhľadom na súčasné úzkostné správanie maloletej považuje za prvoradú psychoterapiu maloletej. Vzhľadom na destabilizovaný psychický stav maloletej a nevyrovnaný vzťah maloletej k rodičom aktuálne znalkyňa nepovažuje za vhodnú striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloletú. Aktuálne zistené osobnostné a výchovné predpoklady rodičov nesvedčia o vhodnosti pre zverenie maloletej do striedavej osobnostnej starostlivosti. V predškolskom veku, kedy je dôležitá stabilita výchovného prostredia, prežívanie istoty, bezpečnosti a bezvýhradnej akceptácie dieťaťa, neodporúča striedavú osobnú starostlivosť. Pre malé dievčatko je v tomto veku matka prirodzenou osobou pre saturáciu základných vývinových potrieb dieťaťa a je nutné, aby si to matka aj otec uvedomili. Výchovné riziká pre akúkoľvek formu úpravy styku s maloletou u obidvoch rodičov predstavujú: zistenie, že obaja rodičia rezignovali na vzájomné dohody a zlepšenie ich vzájomného vzťahu, spoliehajú sa na inštitúcie; obaja rodičia sú osobnostne aj rodičovsky nezrelí („slabé" rodičovstvo a narušená rodinná identita), sú neprimerane naviazaní na svojich rodičov a na svoju pôvodnú rodinu napriek tomu, že dlhšiu dobu žili v partnerskom vzťahu s druhým rodičom maloletej; rodičovské výchovné postoje obidvoch rodičov sú menej výrazné; matka aj otec sú presvedčení, že druhý rodič chce maloletej zle, a že zárukou spokojnosti, bezpečia a lásky sú len oni sami a ich výchovné prostredie (v ich pôvodnej rodine). Zdravotný stav maloletej je v súčasnosti prekážkou výkonu nie len striedavej osobnej starostlivosti. Je potrebné urýchlene zahájiť intenzívnu individuálnu psychoterapiu v certifikovanom psychologickom pracovisku. Vzhľadom na konflikt medzi otcom a starým otcom maloletej zo strany matky a antagonizmy medzi rodičmi, by malo vzájomné odovzdávanie maloletej prebiehať v súčasnosti v neutrálnom prostredí. Odporúča zo začiatku odovzdávanie maloletej otcovi bez prítomnosti matky, za prítomnosti psychológa RPPS ÚPSVaR. Pokiaľ bude dieťa na kontakt s otcom reagovať pozitívne, odporúča stretávanie mal. s otcom podľa platnej úpravy (s možnými časovými posunmi). Považuje za potrebné, aby rodičia súbežne s uvedeným dianím absolvovali rodičovskú terapiu kvôli zlepšeniu vzájomnej komunikácie v záujme dieťaťa (pre porozumenie jeho vývinovým potrebám a problémom) a pre podporu osobnostného rozvoja rodičov a ich rodičovských kompetencií. Zanedbávanie starostlivosti o maloletú matkou nekonštatuje. Vzhľadom na separačnú úzkosť maloletej pri odlúčení od matky (ktorá ešte v nedávnej minulosti nebola pozorovaná) však možno uvažovať o tom, že starostlivosť matky o maloletú je deficitná, že maloletá nie je matkou citovo dostatočne saturovaná, že neprežíva bezpodmienečné prijatie, stabilitu, istotu a bezpečnosť v matkinom výchovnom prostredí. Vzhľadom na pozorované prejavy maloletej (hanblivosť, plachosť, utiahnutosť, plačlivosť) a informácie o maloletej obsiahnuté v spise (ťažkosti s vyprázdňovaním), je žiaduce, aby maloletá navštevovala predškolské zariadenie pravidelne kvôli osvojeniu a upevneniu potrebných životných návykov (vrátane hygienických a sociálnych), aj keď občasné absentovanie v škôlke kvôli tomu, aby sa maloletej mohol otec viac venovať, možno pripustiť. Pretože u dieťaťa sú zjavné znaky adaptačných porúch, odporúča navštevovanie rovnakého zariadenia, ktoré maloletá navštevuje v čase, keď je u matky. Otcov návrh stretávania sa matky s maloletou je natoľko obmedzujúci, že ho neodporúča. O zverení maloletej otcovi v súčasnosti neuvažuje. Ak by maloletá bola ponechaná v starostlivosti matky, odporúča až do začiatku školskej dochádzky maloletej ponechať súčasný model styku s otcom s tým, že rodičia aj maloletá budú isté obdobie (štvrť až pol roka) súčasne absolvovať individuálnu a rodičovskú terapiu kvôli prekonaniu disharmónií v ich vzájomnom vzťahu. Návrh matky aktuálne neodporúča realizovať. Na strane matky zdôrazňuje jej osobnostnú a rodičovskú nezrelosť. Je nutné, aby sa o maloletú starala osobne, neprenášala starostlivosť na svojich rodičov a už vôbec nie na svojho nového partnera (ktorý jej môže pomáhať a podporovať ju, ale nemá k maloletej žiadne práva ani povinnosti). Vzájomná komunikácia rodičov je nedostatočná, obmedzuje sa na pravdepodobne strohé informácie o zdravotnom stave maloletej v čase preberania a odovzdávania maloletej jedným rodičom druhému. Nielen nedostatočná komunikácia, ale ich vzájomný vzťah vyžaduje urýchlené absolvovanie rodičovskej terapie a poradenstva s nasledovnými cieľmi: - ozrejmiť a prijať svoj diel zodpovednosti za rozpad partnerského vzťahu, - uznať, že druhý rodič má rovnakú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o spoločné dieťa, - uznať, že druhý rodič je ich spoločnému dieťaťu dobrým rodičom a robí, čo je v jeho silách, - obnoviť vzájomnú komunikáciu (a snažiť sa o konštruktivitu v komunikácii) v záujme maloletej; - napriek všetkému, čo obidvoch vo vzájomnom partnerskom vzťahu a po jeho skončení sklamalo a zranilo, neodvrátiť sa vnútorne od druhého rodiča, nevypovedať rodičovský vzťah,
- snažiť sa pochopiť druhého rodiča láskavou trpezlivosťou, - nerobiť si ilúzie a neposudzovať druhého rodiča výlučne podľa vlastných ideálov a princípov. (30) Z výsluchu znalkyne na pojednávaní vyplýva, že zotrváva na záveroch posudku, nechce nič zmeniť, nemá na to žiaden dôvod. Zistila psychologickým vyšetrením, že otec má vhodnejšie osobnostné charakteristiky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletú. Dôležité je, že štruktúra jeho osobnosti je bez patologických fenoménov. Ide o jeden aspekt v celkovom posudzovaní znalca. Návrh otca na stretávanie sa matky s maloletou bol výrazne obmedzujúci len v mieste bydliska otca a na základe priania maloletej, keď maloleté dieťa v tomto veku je prirodzene ovplyvniteľné a zákonite sa prikláňa k názoru toho rodiča, s ktorým aktuálne je, je to sebazáchovný fenomén. Pokiaľ ide o zverenie maloletej otcovi, u oboch rodičov zistila výchovné riziká, ktoré bolo treba vztiahnuť k striedavej osobnej starostlivosti, vzhľadom na otázku, ktorú dostala. Môže povedať, že sa týkajú akejkoľvek formy starostlivosti, teda aj zmeny zverenia maloletého dieťaťa otcovi. Uvádza, že pre malé dievčatko vo veku maloletej je matka prirodzenou osobou pre saturáciu základných vývinových potrieb dieťaťa. Obaja rodičia rezignovali na vzájomné dohody, na zlepšenie ich vzájomného vzťahu a spoliehajú sa na inštitúcie. Obaja sú osobnostne aj rodičovsky nezrelí, neprimerane naviazaní na svojich rodičov a svoju rodinu, ich výchovné postoje sú nevýrazné a sú obaja presvedčení, že druhý rodič chce ich spoločnému maloletému dieťaťu zle. Uvedené riziká sú natoľko závažné z jej pohľadu, že venovala dosť veľký priestor cieľom rodičovskej terapie a poradenstva, čoho by sa obaja rodičia mali urýchlene zúčastniť. Matka je pre malé dievčatko prirodzeným identifikačným vzorom, týmto vzorom zostane aj v období dospievania a je kľúčová pre vývin zdravej ženskej identity. Matka sa má o dieťa starať osobne, neprenášať starostlivosť na svojich rodičov, už vôbec nie na svojho nového partnera, ktorý aktuálne matke maloletej môže pomáhať a podporovať ju samu, ale nemá k maloletej žiadne práva ani povinnosti. V tomto prípade je dôležité pohlavie dieťaťa, ktoré rovnako potrebuje od oboch rodičov lásku a ochranu, ale závažné skutočnosti robia z matky malého dievčatka kľúčovú a prirodzenú osobu pre zabezpečenie zdravého vývinu až do dospelosti. Aj napriek tomu, že matka má v J. dom, nie je to miesto jej trvalého pobytu. Formulácia kedykoľvek v týždni je veľmi vágna. Je to o ten každý alebo každý druhý víkend širšie, nič menej. Vníma ako obmedzujúce, že by sa to malo každodenne konať v J., čo by matku nútilo prekonávať vzdialenosť do J., ak by chcela byť s maloletou každý deň, pretože predpokladá, že je zamestnaná. V ostatnom platí to, čo povedala, matka je prirodzenejšou výchovnou osobou pre malé dievčatko. Podľa jej názoru mala by na sebe veľa pracovať. Je dôležitejšie ako akákoľvek forma úpravy styku normalizovanie vzťahov medzi rodičmi. Zistila, že po citovej stránke je starostlivosť matky o maloletú deficitná. Matka je mladá, má na čom pracovať, okrem iného mala na mysli aj tento aspekt. Takúto partnerku si otec vybral za matku svojho dieťaťa. Stáva sa, že hlavne v období súdneho konania, znaleckého dokazovania, sú mladé matky natoľko zneistené situáciou, že svoje deti nekorigujú, aby nedošlo k sformovaniu názoru, že sú na svoje deti veľmi prísne. V tomto rámci vnímala fakt, že matka nereagovala na ničenie hračiek. V starostlivosti matky sú deficity. Bolo by dôležité vedieť, či začala na sebe matka pracovať a či začal na sebe, v súvislosti s pomenovanými rizikami, pracovať aj otec. Vzhľadom na to, že ide o malé dievčatko, prikláňa sa k tomu, aby rodičia absolvovali rodičovskú terapiu a poradenstvo; aby odborník vyhodnotil ich pokrok v dosahovaní cieľov a dovtedy navrhuje, aby dieťa zostalo s matkou a aby kontakt maloletej s otcom bol široký. Správanie detí vo veku maloletej je aj počas znaleckého úkonu často menlivé. Zmena v správaní maloletej sa jej však javila natoľko závažná, že ju popísala. Maloletá prejavovala separačnú úzkosť v prípade vzdialenia sa od matky, čo by si laik mohol vysvetliť ako bezvýhradne pozitívny citový vzťah, takéto správanie je však prejavom adaptačných porúch u dieťaťa. Nemá pochybnosti o tom, že vzťah maloletej k otcovi je pozitívny. Otcovi mala maloletá povedať, že jej mama povedala, že ak bude s otcom, mama odíde a maloletá ju už neuvidí. Maloleté dieťa miluje oboch rodičov. Aj nevinná, alebo nesprávne pochopená poznámka nezrelého rodiča, môže zmeniť správanie dieťaťa smerom k neistote a zablokovať spontanaitu dieťaťa. To mohlo byť dôvodom utiahnutosti a plačlivosti dieťaťa v čase keď prišiel otec. Nepripisuje to teda negatívnym osobným skúsenostiam dieťaťa s otcom. Ak matka podľa otca má vyžadovať od maloletej, aby svojho priateľa oslovovala otec a má vplývať na maloletú, aby svojho otca oslovovala krstným menom H., je to veľmi nezrelý rodičovský prejav spôsobujúci hlbokú deformáciu rodinných vzťahov, ktorý maloleté dieťa dezorientuje a zneisťuje. Adaptácia je oveľa širší pojem ako prechod od jedného rodiča k druhému. Zahŕňa vyrovnanie sa s celým komplexom faktov, problémov, konfliktov, ktoré prináša rozvodová/rozchodová a porozchodová situácia. Pokiaľ hovorí o poruchách adaptácie, myslí tento široký pojem. Ak prebieha preberanie a odovzdávanie dieťaťa tak, ako to vníma otec, svedčilo by to o tom, že maloletá sa s otcom cíti príjemnejšie, a že z návratu k matke má isté obavy, čo však môže byť spôsobené celým komplexom postojov, názorov a vzťahov v oboch výchovných prostrediach rodičov. Znalkyňa nebola oboznámená s DVD nosičom, na ktorom je záznam o odovzdávaní maloletej. Tieto
záznamy si prezerá, len keď ju na to vyzve súd, aby sa k ich obsahu vyjadrila. Z dlhoročných skúseností totiž vie, že môže byť správanie osôb na zvukovom alebo zvukovoobrazovom zázname ovplyvnené faktormi, kt. nie sú z jej strany kontrolovateľné, napr. môže dieťa dostať nápovedu, dostať darček. Aby sa takýmto domnienkam vyhla, radšej tieto nosiče nepozerá a bez priameho pokynu súdu ani nekomentuje. Zoznámila sa s kompletným spisom. Vie, že dieťa bolo v starostlivosti psychiatra, aj psychológa. Že sa riešili adaptačné a psychosomatické ťažkosti vrátane obstipácie, vykonala komplexné vyšetrenie všetkých účastníkov, na základe štúdia spisu a týchto výsledkov odpovedala na otázky súdu. Pokiaľ dieťa dlhodobo chodí k odborníkom - psychiatrom a psychológom, je to otázka na nich, ako stav diagnostikovali, aké terapeutické postupy použili, ako vidia prognózu celkového stavu dieťaťa a čo odporúčajú. Býva otázkou dobrého prístupu k terapii pokiaľ sú zainteresovaní obaja rodičia. Ak obaja rodičia zainteresovaní nie sú, je to otázka diagnózy a ďalších vecí. Pokým je diagnóza závažná, odborník predvolá druhého rodičia. Ak tento rodič odmietne, je to pre inštitúcie rovnako závažný argument, ako výsledok rodičovskej terapie a poradenstva. Postoj matky, že dieťa nepotrebuje odbornú pomoc psychológa nie je správny. Nielen maloleté dieťa, ale aj obaja rodičia potrebujú odbornú intervenciu. Ak by išlo v jednom týždni o jeden deň a v druhom týždni o dva dni vynechávania materskej školy maloletou, takúto absenciu možno pripustiť. Vnímanie roly rodiča matkou je dôvodom na absolvovanie kurzu rodičovskej terapie a poradenstva, vravela o praxi, kde sa dieťa zveruje tomu rodičovi, ktorý viac pokročí v napĺňaní cieľov zodpovedného rodičovstva. Okrem tých cieľov, ktoré taxatívne vymenovala v poslednej odpovedi na otázku súdu v znaleckom posudku, by sa jednalo aj o korekciu spomenutých skreslení. V spise sa nachádza dostatok zmienok o násilnom správaní starého otca voči starej matke a otcovi maloletej. Negatívny vplyv tohto správania na maloletú nemožno vylúčiť. Výkyvy v správaní u ľudí so sklonom k požívaniu alkoholu zneisťujú ich okolie, čo v prípade maloletého dieťaťa platí vo zvýšenej miere. Je treba rozlišovať medzi násilným správaním, teda agresiou, a agresivitou ako osobnostnou vlastnosťou. Pokým matka bagatelizuje agresiu, je to nesprávny postoj, k agresivite, teda vlastnostiam starého otca maloletej sa nemôže vyjadriť, keďže ho nevyšetrovala. K agresivite sčasti smerovala výpoveď matky, vyjadruje sa, že nie je agresívny. Skutku agresie sa môže niekedy dopustiť človek, ktorý nemá osobnostnú vlastnosť agresivity patologicky vystupňovanú. Maloletá sa pred príchodom otca javila spontánne, bola komunikatívna. K zmene v jej správaní došlo počas neprítomnosti znalkyne, ešte pred príchodom otca. Informáciu, že ak sa maloletá bude správať určitým spôsobom vo vzťahu k otcovi, že matku už nikdy neuvidí, znalkyni dal otec. V konaniach pred súdom alebo orgánmi verejnej moci musí mať znalec vždy na pamäti, že zúčastnené strany používajú tie vyjadrenia, fakty alebo presvedčenia, ktoré zapadajú najviac do ich myšlienkového a argumentačného rámca. Preto znalec opisuje vyjadrenia jednotlivých strán, tieto mu slúžia ako rámec alebo podporný materiál, keď analyzuje výsledky svojho vlastného vyšetrenia, o ktoré najviac opiera svoje vyjadrenia na otázky, ktoré mu položil súd. Po odchode otca sa správanie maloletej do istej miery upokojilo. Je to bežné u malých detí, pretože na podvedomej úrovni zachytávajú konfliktné nastavenie medzi rodičmi a prispôsobenie sa obom rodičom v tomto ich konfliktom nastavení presahuje zvládacie kompetencie malého dieťaťa. Správanie maloletej k priateľovi matky vníma neutrálne. Je nepochybné, že ho maloletá pozná. K strachovým fenoménom sa nevie vyjadriť, pretože v jej prežívaní netvorí podstatnú tému. Pre maloletú sú dôležití obaja rodičia. Vzhľadom na negatívne vzájomné nastavenie medzi rodičmi, nemožno vylúčiť vedomé aj nevedomé negatívne ovplyvňovanie maloletej voči druhému z rodičov. Vzhľadom na to, že u maloletej konštatovala adaptačné poruchy a problémy, v spise je explicitne uvedené od odborníkov, že sa u nej jedná o psychosomatické ťažkosti, uvedené znaky destabilizácie psychiky, môžu byť aj následkom prežitia násilia na vlastnej osobe alebo sledovania násilia vo svojom okolí. Priame znaky zastrašovania alebo manipulácie, ak za manipuláciu považujeme také správanie, ktoré prináša nejaký zisk alebo profit manipulantovi alebo manipulovateľovi, takéto prejavy u maloletej nezistila. Možno hodnotiť negatívne, ak matka hodnotí rolu rodičov ako hodnú zbožňovania, ide o skreslenie, pretože rola rodičov je v prvom rade o poskytovaní lásky a ochrany, nemá byť vnímaná úkorne. Nedôverčivosť matky a sklon k moralizovaniu môžeme označiť za rizikové. Sklon k moralizovaniu je súčasťou anankastickej poruchy osobnosti, nedôverčivosť je znakom paranoidnej poruchy osobnosti, u matky zistila náznaky týchto porúch. Pokým nie sú pod kontrolou, nie sú poznané osobnosťou, môžu spôsobovať problémy vo vzťahoch aj vo výchove. Nevie sa k tomu vyjadriť ako je to s týmito vlastnosťami, resp. osobnostnými charakteristikami a výchovou. Riziká výchovy taxatívne vymenovala v bode r/ znaleckého posudku. Vzhľadom k mutistickému správaniu malololetej nebol potrebné vykonať s ňou rozhovor osamote. Celkovú situáciu počas znaleckého úkonu vyhodnotila tak, že má dostatok informácií na to, aby odpovedala na otázky súdu a nepovažovala za nutné brať dieťa od matky, keďže prejavovalo výraznú separačnú úzkosť. Prílišnú pripútanosť oboch rodičov k svojim rodinám zdôraznila pri výpočte rizík, vyjadrenie starej matky zo strany otca (o stretávaní maloletej s matkou ak by sa na ňu maloletá tešila) považuje za nesprávne.
(31) Zo zvukových a zvukovo-obrazových záznamov vyplýva, že preberanie maloletej matkou prebieha v nervóznej, nepokojnej atmosfére. Maloletá je v domácnosti matky, ako aj v domácnosti otca pokojná, a to aj v prítomnosti starého otca z matkinej strany v domácnosti matky. Od otca po styku s ním odchádzať nechce. (32) Z pripojeného spisu 1T/24/2017 súd zistil, že starý otec maloletej bol skúmaný znalcom z odvetvia psychiatria, pričom bolo zistené, že netrpí duševnou poruchou v pravom zmysle slova. Bol u neho zistený abúzus alkoholu (nadmerné užívanie) bez kritérií závislosti. Jeho pobyt na slobode zo psychiatrického hľadiska nebol nebezpečný a nebolo mu navrhnuté žiadne ochranné liečenie. (33) Z pripojeného spisu 1P/119/2015 vyplýva, že matka sa v uvedenom konaní domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej z dôvodu, že sa odsťahovala s maloletou zo spoločnej domácnosti s otcom maloletej. Dňa 12.09.2015 sa presťahovala k svojím rodičom, s ktorými žili v spoločnej domácnosti. Otec maloletú odviezol dňa 03.10.2015 do svojej domácnosti a napriek žiadosti matky ju odmietol vrátiť. Zo obsahu spisu vyplýva, že matka otcovi bránila v styku s maloletou, pričom zavolala aj policajnú hliadku. Po konzultáciách na úrade práce rodičia dospeli k rodičovskej dohode. Rodičia v uvedenom konaní navrhli schváliť dohodu o úprave rodičovských práv a povinností, ktorú súd schválil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2016. (34) Súd nevykonal dokazovanie spisom OO PZ Partizánske ČVS: ORP-210/PE-PE/2016, pretože to nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Ide o trestné stíhanie starého otca maloletej, kde je otec maloletej poškodeným (incident z apríla 2016). Súd nemá pochybnosť, že k takému incidentu došlo (vyplýva z iných dôkazov), nie je potrebné v tejto otázke vykonávať ďalšie dokazovanie. Okrem toho, trestná vec doposiaľ skončená nebola. Takisto súd nevykonal dokazovanie doplnením znaleckého dokazovania so zameraním na vhodnosť zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca a opätovné vykonanie osobného pohovoru u znalkyne, pretože znalecké dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, znalecký posudok dáva odpovede na relevantné otázky, pričom znalkyňa ho doplnila svojou výpoveďou na pojednávaní. Súd otázku vhodnosti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca môže posúdiť aj na základe už vykonaných dôkazov. Návrh matky na doplnenie dokazovania oboznámením sa s obrazovo-zvukovými záznamami vyhotovenými matkou maloletej na DVD nosiči doručenom súdu dňa 13.02.2018 súd zamietol, pretože jednak ho matka doručila súdu neskoro (nebolo možné, aby sa s ním ostatní účastníci mohli pred pojednávaním včas oboznámiť), ale najmä nevyplývajú z neho žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli preukazovať sporné skutočnosti v konaní (súd sa so záznamom oboznámil a zistil, že je na ňom zaznamenaná hra maloletej vonku, pričom ale záznamy o hre maloletej v čase starostlivosti matky o ňu je zaznamenaná už na tých záznamoch, ktoré vykonané na pojednávaní dňa 16.02.2018 boli). Ďalší dôkaz o tej istej skutočnosti by súd považoval za nadbytočný. (35) Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (36) Podľa § 24 ods. 1 až ods. 4 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (37) Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
(38) Podľa § 37 ods. 2 písm. a), písm. d) ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. (39) Podľa § 37 ods. 4 ZoR na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť. (40) Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrhy rodičov na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností nie sú dôvodné a vo veci je potrebné nariadiť výchovné opatrenia. (41) Súd sa v prvom rade zaoberal potrebou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Posudzoval pritom návrh otca na zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti a určenie výživného a návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmena úpravy rodičovských práv v zmysle návrhu otca, ani v zmysle návrhu matky, by nebola v súčasnosti v záujme maloletej. (42) Súd vychádzal z toho, že postoj maloletej k úprave rodičovských práv a povinností vzhľadom na jej nízky vek nie je možné objektívne zistiť. Maloletá je v súčasnosti zverená do osobnej starostlivosti matky (rozsudok tunajšieho súdu 1P/119/2015-170) a v širokom rozsahu je upravený styk otca s ňou (párny týždeň od štvrtku 17:00 do nedele do 18:00 a nepárny týždeň od stredy od 16:00 do piatku do 16:00 a okrem toho počas sviatkov a prázdnin). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa matka o maloletú riadne nestarala. Otec maloletej mal výhrady k zdravotnej starostlivosti o maloletú, ako aj k osobnej starostlivosti o maloletú, ktorú podľa neho matka nezabezpečuje dostatočne. Jeho výhrady k zdravotnej starostlivosti o maloletú sú rozptýlené správou ošetrujúcej lekárky MUDr. Kretíkovej, ktorá v starostlivosti matky o maloletú žiadne nedostatky nezistila. V prípade choroby matka maloletej potrebnú starostlivosť poskytuje. Ani triedna učiteľka v škôlke, ktorú maloletá navštevuje, neuviedla, že by maloletá chodila do škôlky s príznakmi choroby. Zanedbávanie osobnej starostlivosti zo strany matky nezistil ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. (43) Otec takisto poukázal na prítomnosť starého otca v domácnosti, kde matka s maloletou bývajú, pričom starý otec maloletej z matkinej strany bol právoplatne odsúdený za násilný trestný čin spáchaný na starej matke z matkinej strany a je trestne stíhaný pre trestný čin, ktorého sa mal dopustiť na otcovi maloletej. Súd síce starého otca z matkinej strany považuje za rizikový faktor v domácnosti, kde býva maloletá, avšak nie v takej miere, že by bolo kvôli tomu potrebné meniť výchovné prostredie maloletej. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by násilné správanie starého otca smerovalo voči maloletej. Z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by maloletá na starého otca reagovala negatívne (bez problémov sa spoločne hrávajú). Takisto súd prihliadal aj na správy probačného a mediačného úradníka, u ktorého sa starý otec podrobuje probácii a z ktorých vyplýva, že podmienky probačného dohľadu riadne dodržiava, je zamestnaný, požívanie alkoholických nápojov u neho pri kontrolách zistené nebolo. Ani počas trestného stíhania pre trestný čin spáchaný na starej matke maloletej nebolo konštatované, že by bol jeho pobyt na slobode zo psychiatrického hľadiska nebezpečný, ani že by bol osobou závislou od alkoholu (hoci bol u neho zistený abúzus - škodlivé pitie). Tvrdenie otca, že starý otec pri incidente v roku 2016 ublížil aj maloletej, z vykonaného dokazovania nevyplýva (správa z ošetrenia maloletej na LSPP žiadne zranenie neuvádza), nevyplýva z neho ani, že by starý otec maloletej inokedy akokoľvek ubližoval. (44) Problémy maloletej pri odovzdávaní matke takisto podľa názoru súdu nie sú dôvodom na zmenu úpravy starostlivosti o ňu. Jej zverenie otcovi by totiž neznamenalo, že by k odovzdávaniu maloletej prestalo dochádzať (súd by v takom prípade upravil styk matky s ňou, teda k odovzdávaniu maloletej rodičmi by dochádzalo aj v takom prípade). Odstránenie problémov pri odovzdávaní zmenou úpravy zverenia tak podľa názoru súdu nie je dôvodné očakávať. Problémy pri odovzdávaní maloletej vyplývajú podľa názoru súdu najmä z nedostatočnej komunikácie rodičov maloletej a z ich antagonistického vzájomného postoja, na ktoré súd prihliadal pri rozhodovaní o výchovnom opatrení. (45) Súd nespochybňuje, že aj otec má vhodné materiálne podmienky pre starostlivosť o maloletú, nespochybňuje ani pozitívny vzájomný citový vzťah otca a maloletej, ani otcove pozitívne povahové vlastnosti. Zvažoval aj možnosť striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletú, ktorá sa však
po vykonanom dokazovaní ukázala ako nevhodná. Na druhej strane však nemôže prehliadnuť ani tú skutočnosť, že vzhľadom k veku a pohlaviu maloletej je vhodnejšie, aby bola v osobnej starostlivosti matky (ako vyplýva zo znaleckého dokazovania). Napriek všetkým rizikám (povaha matky, jej chápanie rodičovského postavenia, nedostatočná citová saturácia maloletej zo strany matky, starý otec, ktorý sa dopustil násilného trestného činu), je v záujme maloletej, aby ostala v osobnej starostlivosti matky. Zo záverov znaleckého dokazovania, na ktoré súd prihliadal, vyplýva, že pre maloletú je matka prirodzenou osobou pre saturáciu jej základných vývinových potrieb. Obaja rodičia sú osobnostne aj rodičovsky nezrelí a neprimerane viazaní na svoju rodinu a výchovné postoje oboch rodičov sú nevýrazné, avšak napriek tomu je matka kľúčovou osobou pre vývin zdravej ženskej identity maloletej. Súd prihliadol aj na adaptačné problémy maloletej. Ak by ju zveril otcovi, musela by sa opätovne adaptovať na nový predškolský kolektív, čo by nebolo v jej záujme (otec by dochádzanie maloletej do súčasnej škôlky považoval za negatívum, podľa neho by maloletá cestu zle znášala). Po zvážení všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zmena zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca by v súčasnosti nebola v záujme maloletej. (46) Návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou súd takisto zamietol. Vychádzal pritom z toho, že v záujme maloletej je, aby mala čo najrovnocennejší kontakt s oboma rodičmi. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že súčasnú úpravu možno vnímať ako úpravu v záujme maloletého dieťaťa. Podľa názoru súdu by nebolo vhodné do tejto úpravy zasahovať. V záujme maloletej je situáciu ohľadom styku otca s ňou stabilizovať, a to tak, aby styk mohol prebiehať v čo najširšom rozsahu, tak ako je to doteraz, s tým, že uložené výchovné opatrenie bude mať za úlohu rodičom pomôcť realizovať styk, ale najmä odovzdávanie maloletej druhému z rodičov tak, aby maloletú čo najmenej negatívne zaťažovali. Vzhľadom k záverom znaleckého dokazovania je možné pripustiť, že ani vynechávanie návštev materskej školy počas styku otca s maloletou nemožno hodnotiť ako v rozpore so záujmami maloletej, takže ani táto skutočnosť nie je dôvodom pre zmenu rozsahu styku otca s maloletou. Ak by maloletá bola ponechaná v starostlivosti matky, znalkyňa odporučila až do začiatku školskej dochádzky ponechať súčasný model styku s otcom s tým, že rodičia aj maloletá budú isté obdobie (štvrť až pol roka) súčasne absolvovať individuálnu a rodičovskú terapiu kvôli prekonaniu disharmónií v ich vzájomnom vzťahu. (47) Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel aj k záveru, že je potrebné v záujme maloletej nariadiť maloletej a jej rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva - rodičovskej terapie, ktoré bude viesť odborník - psychológ. Vychádzal pritom jednak z výpovedí svedkov, ale aj samotných rodičov, ako aj zo správ opatrovníka maloletej a zo záverov znaleckého dokazovania, z ktorých vyplýva, že vzájomná komunikácia rodičov v súčasnosti viazne a v podstate nie je žiadna. Ide o veľmi nežiaduci jav, ktorý nie je v záujme maloletej a dokonca ju môže aj ohroziť, najmä ak rodičia zmysluplne nekomunikujú ani ohľadom jej zdravotnej starostlivosti. Strohú komunikáciu, vedenú dokonca len prostredníctvom SMS správ, nie je možné považovať za vhodný spôsob výkonu rodičovských práv, ktorý by bol v záujme maloletej. Bolo zistené, že obaja rodičia rezignovali na vzájomné dohody a zlepšenie ich vzájomného vzťahu, spoliehajú sa na inštitúcie; obaja rodičia sú osobnostne aj rodičovsky nezrelí, sú neprimerane naviazaní na svojich rodičov a na svoju pôvodnú rodinu napriek tomu, že dlhšiu dobu žili v partnerskom vzťahu s druhým rodičom; rodičovské výchovné postoje obidvoch rodičov sú menej výrazné; matka aj otec sú presvedčení, že druhý rodič chce maloletej zle a že zárukou spokojnosti, bezpečia a lásky sú len oni sami a ich výchovné prostredie (v ich pôvodnej rodine). Je potrebné, aby si prostredníctvom odbornej pomoci rodičia ozrejmili a prijali svoj diel zodpovednosti za rozpad partnerského vzťahu, uznali, že druhý rodič má rovnakú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o spoločné dieťa, uznali, že druhý rodič je ich spoločnému dieťaťu dobrým rodičom a robí, čo je v jeho silách, obnovili vzájomnú komunikáciu (a snažili sa o konštruktivitu v komunikácii) v záujme maloletej, napriek všetkému, čo obidvoch vo vzájomnom partnerskom vzťahu a po jeho skončení sklamalo a zranilo, neodvrátili sa vnútorne od druhého rodiča, nevypovedali rodičovský vzťah, snažili sa pochopiť druhého rodiča láskavou trpezlivosťou, nerobili si ilúzie a neposudzovali druhého rodiča výlučne podľa vlastných ideálov a princípov. Súd zistil, že vhodným odborníkom, ktorý terapiu účastníkov môže viesť, je PhDr. Prekopová, psychologička so sídlom v Bánovciach nad Bebravou. Súd dĺžku trvania výchovného opatrenia obmedzil na 6 mesiacov od začatia jeho výkonu s tým, že Zákon o rodine nevylučuje v prípade, ak by to bolo v záujme maloletej, aj predĺženie výchovného opatrenia. Keďže je v záujme maloletej, aby sa s výkonom výchovného opatrenia začalo čo najskôr, súd určil lehotu, v ktorej sú s jeho výkonom povinní začať, na 30 dní od právoplatnosti výroku rozsudku, ktorým súd toto výchovné opatrenie uložil. Na posilnenie účelu výchovného opatrenia súd uložil rodičom maloletej povinnosť spolupracovať so psychologičkou, zúčastňovať sa terapie, zabezpečiť prítomnosť maloletej na nej (ak bude potrebná) a dodržiavať pokyny psychologičky.
(48) Súd považoval za potrebné uložiť aj ďalšie výchovné opatrenie - napomenutie podľa § 37 ods. 2 písm. a) ZoR. Súd má z vykonaného dokazovania za to, že rodičia svojím správaním ohrozujú riadnu výchovu maloletej, preto je potrebné vhodným spôsobom ich napomenúť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletá trpí zdravotnými problémami súvisiacimi s vyprázdňovaním. Tieto je potrebné riešiť v súčinnosti s lekármi - odborníkmi. Na to je však potrebné, aby rodičia efektívne a zmysluplne vzájomne komunikovali a pri riešení tohto problému spolupracovali, a to nielen na úrovni strohého informovania prostredníctvom SMS správ. Je absolútne nevyhnutné, aby rodičia v záujme maloletej prekonali svoju vzájomnú nevraživosť a pri potrebných vyšetreniach a liečbe maloletej spolupracovali. Takisto je potrebné, aby matka zabezpečila, aby preberanie maloletej po styku s otcom prebehlo v takej atmosfére, aby z neho maloletá nebola vystresovaná a aby naň nereagovala neprimerane (plačom, záchvatmi). Je potrebné, aby preberanie nerušili nevhodné podnety, najmä prítomnosť rodinných príslušníkov matky maloletej, osobitne starého otca, s ktorým má otec aj vzhľadom na prebiehajúce trestné stíhanie mimoriadne negatívny vzťah. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že maloletá má rovnako rada oboch rodičov. Je absolútne nevhodné, aby bola svedkom vzájomného nevraživého správania rodičov pri jej odovzdávaní. Je pochopiteľné, že maloletá týmito situáciami trpí (pri odovzdávaní plače) a takýmto situáciám sa snaží vyhnúť (nechce odísť od otca, hoci po uplynutí istého času od prevzatia matkou nadobudne v domácnosti matky psychickú pohodu). Keďže odovzdávanie prebieha v bydlisku matky, súd vhodne napomenul matku, aby zabezpečila jeho priebeh v pokojnej, nerušenej atmosfére. (49) Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (50) Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (51) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa môže dohodnúť so zadávateľom, ktorým nie je súd alebo iný orgán verejnej moci, na zmluvnej odmene alebo výške znalečného alebo tlmočného; ak sa nedohodnú, patrí mu tarifná odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. (52) Podľa § 3 ods. 6, ods. 7 citovaného zákona za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, najmä súdne poplatky, správne poplatky, cestovné výdavky a telekomunikačné výdavky, paušálne ustanovené náhrady, výdavky za kopírovacie a tlačiarenské služby, výdavky spojené s činnosťou konzultanta, výdavky spojené s činnosťou korektora a poradcu a výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je miestom výkonu činnosti, patrí za čas strávený cestou do tohto miesta a späť znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi náhrada za stratu času. (53) Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak. (54) Podľa § 5 citovanej vyhlášky znalcovi patrí paušálna odmena za a) podanie vyžiadaného písomného stanoviska o stave rozpracovania znaleckého úkonu 6,64 eura, b) prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 eura, c) prešetrovanie pri vykonaní znaleckého úkonu 6,64 eura; prešetrovaním sa rozumie najmä nahliadnutie do registrov alebo archívov s prihliadnutím na § 16 ods. 2 písm. c) zákona. (55) Podľa § 14 ods. 3 písm. a) citovanej vyhlášky znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 2,66 eura; rovnaká náhrada sa vzťahuje aj na každé vyhotovenie v elektronickej forme. (56) Podľa § 14 ods. 4 citovanej vyhlášky výška náhrady cestovných výdavkov sa určí prostredníctvom paušálnej náhrady, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ môže použiť osobné motorové vozidlo len so súhlasom súdu alebo iného orgánu verejnej moci. V prípade neudelenia súhlasu má znalec, tlmočník alebo prekladateľ nárok na náhradu cestovných výdavkov vo výške určenej pre hromadnú dopravu. Do cestovných výdavkov sa zahŕňa aj stravné. (57) Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky pri znaleckom úkone, tlmočníckom úkone alebo prekladateľskom úkone, ktorý sa má vykonať v mieste, ktoré nie je miestom výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti, patrí za čas strávený cestou do tohto miesta a späť znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi náhrada za stratu času vo výške 3,32 eura za každú aj začatú hodinu. (58) Znalkyňa PhDr. Marta Halašová, PhD. vo veci podala znalecký posudok a bola vypočutá na pojednávaní dňa 16.02.2018. V tejto súvislosti jej vznikli trovy (znalečné), o ktorých súd rozhodol v tomto rozsudku, vzhľadom k tomu, že týmto rozsudkom sa konanie končí. Trovy znalkyne pozostávajú zo znalečného za znalecký posudok vo výške 587,04 € a zo znalečného za účasť na pojednávaní vo výške
86 €. Vzhľadom k tomu, že zadávateľom znaleckého posudku bol štát, bol znalkyni nárok priznaný proti štátu. (59) Trovy znalečného za znalecký posudok pozostávajú z odmeny za 41 hodín znaleckej činnosti po 13,28 € (6 hodín súdnoznalecká analýza spisového materiálu, 7 hodín psychologické vyšetrene, 15 hodín psychodiagnostické vyhodnotenie, 13 hodín postulovanie záverov a písomné vypracovanie znaleckého posudku), paušálnej odmeny za prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom vo výške 19,92 €, náhrady za 4 vyhotovenia znaleckého posudku po 2,66 € a náhrady za 120 čiernobielych vyhotovení listu A4 po 0,10 €. Odmena predstavuje sumu 564,40 € a hotové výdavky predstavujú sumu 22,64 €, čo je spolu 587,04 €. (60) Trovy znalkyne za účasť na pojednávaní pozostávajú z odmeny za 3 hodiny znaleckej činnosti po 13,28 € (príprava na pojednávanie a výsluch znalkyne k obsahu a záverom znaleckého posudku) a z náhrady hotových výdavkov za cestovné motorovým vozidlom (so súhlasom súdu) na trase Banská Štiavnica - Partizánske a späť vo výške 36,20 € (/71 km x 2 x 0,183/ + náhrada pohonných hmôt pri spotrebe 5 l/100 km a cene 1,438 €/l vo výške 10,21 €) a z náhrady za stratu času za 3 hodiny po 3,32 €. Odmena za tento úkon predstavuje sumu 39,84 € a náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 46,16 €, čo je spolu 86 €. (61) Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletej zložili preddavky na trovy znaleckého dokazovania každý po 250 €, súd upravil učtáreň, aby tieto preddavky vyplatila znalkyni. Zvyšok znalečného vo výške 173,04 € je potrebné vyplatiť z prostriedkov súdu. (62) Vzhľadom k tomu, že v súvislosti s vyplatením znalečného nekrytého preddavkami zloženými rodičmi vznikli štátu trovy, súd o ich výške a o tom, kto je povinný ich zaplatiť, v zmysle § 57 CMP rozhodol. Trovy konania štátu sú vo výške 173,04 € a zaplatiť sú povinní ich obaja rodičia maloletej. Súd vychádzal z toho, že znalecké dokazovanie bolo nariadené súdom, v záujme maloletého dieťaťa. Preto majú za trovy s ním spojené zodpovedať obaja rodičia, a to rovným dielom. Polovica trov štátu je vo výške 86,52 €, preto súd každému z rodičov uložil povinnosť na účet tunajšieho súdu zaplatiť sumu 86,52 €. (63) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (64) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. (65) Vzhľadom k ustanoveniu § 52 CMP súd o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Žiadne osobitné okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé iné rozhodnutie o trovách konania, súd nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.