Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-65-2022.pdf
PDF · 96.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/65/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: EuroISO, s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 36 345 610, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, so sídlom V. XXX/X, XXX XX J. L., proti žalovanému: MBM-STAV, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, ktorého správcom konkurznej podstaty je SKP, k.s., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 44 915 691, v konaní o zaplatenie 392,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/115/2011-46 zo dňa 14. januára 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/115/2011-46 zo dňa 14. januára 2013 v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 357,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .
Stranám sporu n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 30.9.2011 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 392,70 Eur, trovy konania a trovy právneho zastúpenia na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným ako objednávateľom uzavrel Zmluvu na poradenstvo pri zavedení systému manažérstva kvality zo dňa 17.3.2010. Dohodnuté dielo ako predmet zmluvy bolo dodané riadne a včas. Žalovaný v termíne splatnosti neuhradil faktúru za poskytnuté služby a dostal sa do omeškania. Uhradenia predmetnej faktúry č. 0292010 znejúcej na sumu 1.190,- Eur sa žalobca domáhal súdnou cestou, ktorej žalobe bolo rozhodnutím Okresného súdu Námestovo vyhovené. Žalobca si so žalovaným v čl. VI. zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 30% z ceny v prípade, že omeškanie úhrady faktúry bude dlhšie ako 30 kalendárnych dní, z ktorého dôvodu žalobca zaslal žalovanému faktúru č. 0642010 na sumu 394,70 Eur, splatnú dňa 2.8.2010, ktorú žalovaný neuhradil.
2. Okresný súd poukázal na to, že ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej žalobca zobral späť návrh v časti o zaplatenie sumy 35,70 Eur, v ktorej časti žiadal konanie zastaviť.
3. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 2Cb/115/2011-46 zo dňa 14. januára 2013 výrokom I/ rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 357,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II/ konanie v časti o zaplatenie 35,70 Eur zastavil. Podľa výroku III/ žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 21,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 84,81 Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Proti tomuto rozsudku, a to všetkým výrokom v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.
5. Po predložení vec krajskému súdu okresným súdom podľa predkladacej správy č.k. 2Cb/115/2011-55 zo dňa 11. apríla 2013 krajský súd podaním zo dňa 07. mája 2013 predmetnú odvolaciu vec vrátil bez rozhodnutia o podanom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/115/2011-46 zo dňa 14. januára 2013 pretože zistil, že Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 4R/1/2013 zo dňa 15.04.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku OV 2013/76 zo dňa 19.4.2013 na dlžníka: MBM- STAV, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, povolil reštrukturalizáciu tohto dlžníka a ustanovil do funkcie správcu Mgr. Marínu Gallovú, so sídlom kancelárie E. XX, XXX XX H.. Keďže predmetom konania, a to nároku žalobcu na zaplatenie sumy 392,70 Eur, titulom vyúčtovanej zmluvnej pokuty faktúrou č. 0642010 v zmysle čl. VI. Zmluvy na poradenstvo pri zavedení systému manažérstva kvality zo dňa 17.03.2010 išlo o pohľadávku, ktorá sa uplatňuje prihláškou v reštrukturalizácii, bolo nevyhnutné prihliadnuť k účinkom povolenia reštrukturalizácie na žalovaného ako dlžníka podľa ust. § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku ktorých účinkov sa prerušilo súdne konanie, a tým neboli dané podmienky pre konanie krajského súdu.
6. Okresný súd po vrátení veci krajským súdom zisťoval stav reštrukturalizačného konania, pričom mal za zistené, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4R/1/2013-1152 zo dňa 6.12.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod OV 12/2014 zo dňa 20.01.2014, bola zastavená reštrukturalizácia dlžníka a následne bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: MBM-STAV, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený SKP, k.s., so sídlom kancelárie Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 915 691.
7. Následne okresný súd výzvou zo dňa 09.09.2021, adresovanou správcovi konkurznej podstaty a dlžníkovi podľa ust. § 47 ods. 4 veta druhá, tretia zákona č. 7/2005 Z.z. vyzval správcu konkurznej podstaty a dlžníka, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy doručili návrh/súhlas na pokračovanie v konaní. Súčasťou výzvy bolo poučenie okresného súdu, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v uvedenej lehote má účinky späťvzatia žaloby v zmysle ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2020. Predmetná výzva bola doručená správcovi konkurznej podstaty podľa doručenky na č.l. 115 spisu dňa 09.09.2021 a dlžníkovi podľa doručenky na č.l. 116 spisu dňa 25.09.2021, ktorá zostala bez reakcie.
8. Predkladacou správou č.k. 2Cb/115/2011-118 okresný súd vec opätovne predložil krajskému súdu.
9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020 rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 357,- Eur zrušil a konanie v tejto časti zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
11. Podľa § 47 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
12. Podľa § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 01.01.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
13. Podľa § 206j ZKR prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
14. Krajský súd uvádza, že znenie ust. § 47 ods. 4 ZKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j ZKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalovaný ako dlžník a ani správca dlžníka na výzvu okresného súdu zo dňa 09.09.2021, ktorá im bola doručená podľa doručeniek na č.l. 116 spisu, č.l. 115 spisu, návrh na pokračovanie v konaní nepodali.
15. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZKR, o ktorom odvolací súd rozhoduje procesným postupom podľa § 370 CSP.
16. Krajský súd uvádza, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že i v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi. Tento účinok vyplýva z novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ktorým je efektívnejšie riešenie prerušenie v súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania, prípadne neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.
17. Nielen zo znenia § 47 ods. 4 ZKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu, je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.
18. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi, napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní).
19. V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.
20. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZKR, ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.
21. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
22. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
23. Odvolací súd uvádza, že späťvzatím žaloby sa podľa CSP rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu bol však od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZKR v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žalobcom nevyžaduje.
24. Na postup podľa ust. § 370 ods. 1, 2 CSP však krajský súd skúmal, či je splnená primárna podmienka vyplývajúca z tohto zákonného ustanovenia, a to či sa zákonné späťvzatie žaloby týka rozhodnutia, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, t.j. či bol voči nemu podaný opravný prostriedok a v akom rozsahu. 25. Krajský súd k odvolaniu žalovaného zo dňa 06.03.2013 (č.l. 48-49 spisu), v ktorom síce uviedol, že podáva odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku okresného súdu, uvádza, že toto podanie čo do rozsahu podaného odvolania posudzoval podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Žalovaný v odvolaní výslovne poukázal na to, že rozsudkom okresného súdu bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 357,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Namietal neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty s tým, že žalobcovi nevznikla škoda, preto žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalovaný však neuviedol žiadne dôvody, ktorými by namietal nesprávnosť rozsudku okresného súdu v časti výroku II/, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 35,70 Eur zastavené, a tento výrok ani nevyznel v neprospech žalovaného. Odvolanie žalovaného, čo do jeho rozsahu, preto krajský súd vyhodnotil ako odvolanie smerujúce len voči rozsudku okresného súdu vo výroku I/ o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 357,- Eur a v závislom výroku III/ o náhrade trov konania, len v ktorej časti preto rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť a len vo vzťahu ku ktorej časti bolo možné viazať zákonné účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZKR. 26. V ďalšom odvolací súd uvádza, že nemal možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 357,- Eur pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastali priamo zo zákona v zmysle § 47 ods. 4 ZKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania.
27. Zvýrazňuje krajský súd, že nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR v časti o zaplatenie 357,-Eur, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia v tejto časti nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle § 370 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.
28. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 ZKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu, keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré vo výroku I/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 357,- Eur nenadobudlo právoplatnosť, povinnosť konanie v tejto časti zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 370 CSP, ktoré je analogicky v zmysle Čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR.
29. Na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 ZKR odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 357,-Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zrušil a konanie v tejto časti zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257, § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd mal za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka na pokračovanie v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami
zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť, procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danej sporovej veci išlo o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal, je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, a preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.