Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/38/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. - M. XXX, právne zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom W. XX, XXX XX J., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, so sídlom A. Kmeťa 17, 010 01 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k. OU-ZA-OOP4-2017/034032-6/CHO zo dňa 29.09.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-CA-PLO-2017/000344-015 zo dňa 05.06.2017 uložil žalobcovi podľa § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) v spojení s § 63 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o lesoch) pokutu vo výške 1.400,- € za priestupok, ktorého sa dopustil tým, že v presne nezistený deň resp. dňoch mesiaca apríl 2016 dal pokyn na vykonanie ťažby stromov v lesnom poraste 1333 c 01, k.ú. X. I. N. v množstve 144 m3, hoci nebol obhospodarovateľom lesa a nebolo ani vydané rozhodnutie na mimoriadnu ťažbu, čím došlo k vykonaniu zakázanej činnosti na lesných pozemkoch podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona o lesoch. Vo výroku II. tohto rozhodnutia uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy konania o výške 16,- € a vo výroku III. uviedol, že o náhrade škody nebolo rozhodnuté z dôvodu, že prípadní poškodení si neuplatnili jej náhradu v priestupkovom konaní, čím nie je dotknuté právo poškodených domáhať sa náhrady na príslušnom súde. Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že podľa súhlasu na ťažbu dreva zo 06.04.2016 bolo v lesnom poraste 1333 c 01 vyznačených 80 ks stromov dreviny smrek o celkovom objeme 140 m3 so vznikom holiny 0,20 ha. Ako druh ťažby bola uvedená náhodná ťažba, súhlas bol vydaný pre vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa - združenie v zast. W. L.. Súhlas vydal X. L., do 30.06.2014 príslušný odborný lesný hospodár pre združenie. Lesný porast 1333 c 01 je totožný s parc. C-KN 4068, 4069, 4070, 4071, 4072, 4278, k.ú. X. I. N.. Prípadní poškodení boli zistení z aktuálnych listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Nikto z prípadných poškodených si v priestupkovom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody, majetková škoda spôsobená priestupkom nebola vo veci prejednávaná. Odborný lesný hospodár X. L. potvrdil, že predmetnú ťažbu vyznačil a písomný súhlas na ťažbu osobne odovzdal M. L., ktorého bral ako predsedu subjektu Združenia vlastníkov štátnych lesov Dlhá nad Kysucou. Predložil doklad „Evidencia ťažby dreva a holín“, podľa ktorého bolo v lesnom poraste 1333 c 01 v apríli 2016 vyťažených 144 m3 smreka so vznikom plochy na zalesnenie 0,30 ha. Z výpovede vykonávateľa ťažby J. L. vyplynulo, že súhlas na ťažbu osobne prevzal od M. L., ťažba bola vyznačená, faktúru za vykonanú prácu predložil združeniu a peniaze prevzal od M. L., drevo neodvážal, organizoval to M. L..

Pokyn na ťažbu dal W. L. ako fyzická osoba v presne nezistený deň resp. dňoch mesiaca apríl 2016 aj napriek tomu, že v uvedený čas nebol obhospodarovateľom tohto lesného porastu a nebolo vydané ani rozhodnutie pre vykonanie mimoriadnej ťažby. Súhlas na ťažbu dreva odborný lesný hospodár vydal pre subjekt združenie, ktorý v uvedenom čase už nebol obhospodarovateľom lesa a teda ani samotný odborný lesný hospodár už nebol príslušným hospodárom pre uvedený subjekt - zmluvy o činnosti hospodára boli neplatné, pretože združenie nebolo obhospodarovateľom lesa a rovnako nebol ním ani M. L.. Združenie je od 01.07.2014 v registri pozemkových spoločenstiev vedené s dodatkom „v likvidácii“ a bolo vyradené z evidencie obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov. Zmluvy o výkone činnosti hospodára z 25.06.2008 a 01.09.2008 sú od 01.07.2014 neplatné pre lesný porast 1333 c 01, rovnako W. L. ako fyzická osoba nepredložil platnú dohodu o činnosti odborného lesného hospodára. Nakoľko od 01.07.2014 je uvedené združenie ex lege v likvidácii a môže vykonávať iba kroky smerujúce k svojmu zániku, nie hospodáriť a ani byť zapísaný ako obhospodarovateľ lesa, od 01.07.2014 je uvedené združenie vyradené z evidencie obhospodarovateľov lesa. Podľa zákona o lesoch je možné ťažbu dreva na lesnom pozemku vykonať len v súlade s § 23 ods. 1 citovaného zákona - ťažba sa môže vykonávať len po vyznačení a na základe písomného súhlasu hospodára alebo na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o mimoriadnej ťažbe - vyňatie lesného pozemku podľa § 7 ods. 1 písm. a), b), povolenie výnimky z § 31 ods. 1 písm. j) zákona o lesoch. Správny orgán kvalifikoval predmetnú ťažbu ako vykonanie zakázanej činnosti, ktorá bola vykonaná na pokyn osoby, ktorá nebola obhospodarovateľom lesa ani spoluvlastníkom predmetného lesného porastu, nebolo vydané rozhodnutie o vykonaní mimoriadnej ťažby a X. L. nebol oprávnený na vyznačenie a povolenie tejto ťažby. Tým došlo k vykonaniu zakázanej činnosti na lesných pozemkoch podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona o lesoch - na lesných pozemkoch je zakázané ťažiť stromy. Pokiaľ ide o uloženú sankciu, správny orgán konštatoval, že W. L. nebol riešený vo vzťahu k porušeniu zákona o lesoch najmenej v posledných troch rokoch, bola vykonaná ťažba suchých stromov, na čo prihliadal pri určení výšky pokuty. Za 1 m3 bola určená výška pokuty 10,- €, t.j. za 144 m3 by bola celkom určená pokuta 1.440,- €. V pôvodnom rozhodnutí, ktoré bolo v odvolacom konaní zrušené, bola výška pokuty určená podľa množstva dreva uvedeného na súhlase na ťažbu. Rozdiel 4 m3 (40,- €) nie je skutočnosť, ktorá by mala podľa správneho orgánu zásadný vplyv na okolnosti spáchaného priestupku, jeho dôsledky, a preto bola pokuta určená v pôvodnej výške 1.400,- €.

2. Na základe odvolania účastníka konania (žalobcu) vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. OU- ZA-OOP4-2017/034032-6/CHO zo dňa 29.09.2017, ktorý podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ) zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že W. L. uznal za vinného zo spáchania priestupku podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch, ktorého dopustil tým, že v presne nezistených dňoch mesiaca apríl 2016 vykonal ťažbu dreva v lesnom poraste č. 1333 c 01, k.ú. X. I. N. v množstve 144 m3, hoci nebol obhospodarovateľom lesa a na ťažbu dreva nebol vydaný právne relevantný písomný súhlas odborného lesného hospodára, za čo mu podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 63 ods. 5 zákona o lesoch uložil pokutu vo výške 1.400,- € a podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16,- €. O náhrade škody rozhodnuté nebolo z dôvodu, že prípadní poškodení si neuplatnili náhradu v priestupkovom konaní, čím nie je dotknuté právo poškodených domáhať sa náhrady na príslušnom súde. V odôvodnení uviedol, že skutkový stav mal preukázaný z obsahu samotného odvolania, vyjadrenia odvolateľa zo dňa 14.10.2016, z výpovedí odborného lesného hospodára X. L., V. L., realizátora predmetnej ťažby dreva, V. Z., zo súhlasu na ťažbu dreva vydaného odborným lesným hospodárom X. L. dňa 06.04.2016 a ním predloženej lesnej hospodárskej evidencie - evidencie ťažby dreva a holín na dotknutom lesnom poraste 1333c. Spornou bola skutočnosť, či ťažba dreva a jej následný odvoz bol vykonaný fyzickou osobou - odvolateľom alebo právnickou osobou - Združením a či táto činnosť bola zákonná. Odvolateľ tvrdil, že na vykonanie ťažby dreva nedal pokyn on, ale právnická osoba združenie, že z jeho strany nedošlo k zavinenému konaniu, pretože pokiaľ ako štatutár združenia za združenie vykonával ťažbu drevnej hmoty, tak ťažba bola vykonávaná v súlade s platným povolením na ťažbu zo strany odborného lesného hospodára, nedopustil sa protiprávneho konania a neporušil § 23 ods. 1 zákona o lesoch. S účinnosťou zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov sa združenie považovalo za spoločenstvo podľa tohto zákona s povinnosťou prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam zákona o pozemkových spoločenstvách. Ministerstvo vnútra SR dňom delimitácie vedie v evidencii občianskych združení združenie ako zaniknuté. Nakoľko združenie neprispôsobilo svoje právne pomery ustanoveniam zákona o pozemkových spoločenstvách, dostalo sa v súlade s ust. § 31 ods. 9 zákona o pozemkových spoločenstvách dňom 01.07.2014 do likvidácie a ako také mohlo následne vykonávať len

činnosti smerujúce k likvidácii v súlade s § 72 Obchodného zákonníka, teda nemohlo hospodáriť ani mať postavenie obhospodarovateľa lesa. Združenie bolo povinné do 1. októbra 2014 vymenovať likvidátora a oznámiť Okresnému úradu, pozemkovému a lesnému odboru Čadca jeho meno, keďže si združenie túto povinnosť nesplnilo, ako likvidátor bol do registra pozemkových spoločenstiev zapísaný odvolateľ. Likvidátor robí v mene združenia len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti, iné úkony likvidátora nie sú dovolené. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že bol štatutárnym orgánom združenia, musel resp. mal o vyššie uvedených skutočnostiach vedieť, nakoľko vyplývajú zo všeobecne závažných právnych predpisov (§ 7 ods. 1, § 30 až § 31 zákona o pozemkových spoločenstvách, § 71 až § 75 Obchodného zákonníka). K uvedenému vydalo stanovisko aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 2552/2016-720 zo dňa 25.07.2016. Pokiaľ združenie nie je právne spôsobilé byť obhospodarovateľom lesa, a teda nemôže ani vykonávať hospodársku činnosť, nemôže ani činnosť hospodára vykonávaná na základe zmluvy so Združením byť právne relevantná. Zánikom spôsobilosti združenia byť obhospodarovateľom lesa zaniká aj spôsobilosť hospodára vykonávať pre združenie dohodnutú činnosť podľa zákona o lesoch. Písomný súhlas na ťažbu dreva, na ktorý sa odvolateľ odvoláva, je tak neplatným právnym úkonom. V dotknutom lesnom poraste č. 1333c nie je združenie evidované ako obhospodarovateľ lesa a jeho činnosť môže smerovať len k likvidácii. Odvolateľ vykonával činnosť, ako sám tvrdí v mene združenia, ktorú však združenie už vykonávať nemôže. Odvolateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že bol na takúto činnosť združením na priek uvedenému poverený, že ide o vôľu združenia, ktorú odvolateľ ako jeho štatutárny orgán prejavuje navonok. Žalovaný konštatoval, že odvolateľ účelovo mení jeho doterajšie vyjadrenia, že predmetnú ťažbu vykonávalo združenie, keď pripúšťa, že v danom prípade vystupoval aj „vyložene ako splnomocnenec, či už ako štatutár právnickej osoby, alebo fyzická osoba, ako splnomocnenec nemám pasívnu legitimáciu, konal som vyložene na základe splnomocnení vlastníkov v ich mene a na ich úkor pri riešení kôrovcovej kalamity.“ Odvolateľom dokladované 3 ks neoverených kópií splnomocnení bez pochybnosti však v žiadnom prípade nemôžu zhojiť nezákonnosť jeho konania. Pokiaľ by aj správny orgán pripustil ich správnosť, samé o sebe, vzhľadom na výšku prezentujúceho podielu (46,66 %) ani len neoprávňujú nakladať s predmetnou parcelou CKN 4608, ktorá je vzhľadom na svoju výmeru 25 313 m2 rozhodujúcou aj pre samotné evidovanie a postavenie obhospodarovateľa v dotknutom lesnom poraste 1333c, keďže tvorí 59,54 % z jeho plochy. V prípade dokladovaných splnomocnení S. W. a G. L. nie je ani zrejmé, kedy boli uzavreté. „Splnomocnenie“ W. W. nie je v žiadnom prípade dokladom, ktorým môže odvolateľ preukazovať oprávnenie hospodáriť na dotknutom lesnom pozemku. V súlade s ust. § 39 ods. 6 zákona o lesoch je uvedený lesný porast na účely zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch spoločnou vecou, a teda zabezpečiť hospodárenie v lese a odborného lesného hospodára musia dotknutí spoluvlastníci postupom podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prijímanie rozhodnutia nemôže byť záležitosťou len dominantného spoluvlastníka. Žalovaný poukázal tiež na výpovede dotknutých spoluvlastníkov, V. L., O. N., B. K., V. Z., B. L., F. L., Q. Z. v zastúpení F. L., B. H., W. W., F. Z., W. a W. J., W. O., ktorí nič bližšie k ťažbe nevedeli uviesť, ani vyčísliť škodu. Tvrdenie odvolateľa o zastupovaní podielov neznámych vlastníkov známymi vlastníkmi nemá oporu v platnej legislatíve. Odvolateľ nebol oprávnený na vykonanie predmetnej ťažby dreva v lesnom poraste č. 1333c, napriek tomu vykonal činnosti a právne úkony, ktoré viedli k jej vykonaniu. Vstúpil do jednania s odborným lesným hospodárom, dohodol sa s V. L. na realizácii ťažby dreva, dal pokyn na jej vykonanie, organizoval odvoz, resp. predaj vyťaženej drevnej hmoty. Bez vedomého konania odvolateľa ako fyzickej osoby by k predmetnej ťažbe dreva týmto spôsobom nedošlo. Tým, že odvolateľ vykonal ťažbu dreva, hoci nemá postavenie obhospodarovateľa lesa a na ťažbu nebol vydaný právne relevantný písomný súhlas hospodára, vykonal činnosť, na ktorú nebol oprávnený, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch. Žalovaný zmenil výrokovú časť napadnutého rozhodnutia predovšetkým z dôvodov, že táto neobsahovala skutkovú podstatu priestupku podľa § 63 zákona o lesoch, ktorú mal odvolateľ svojim konaním naplniť a tiež preto, aby výrok rozhodnutia spĺňal podmienku určitosti a jednoznačnosti. Žalovaný výšku uloženej sankcie považuje za primeranú, spĺňajúcu nielen represívnu, ale aj preventívnu funkciu. Nebezpečnosť jeho konania je potrebné vidieť aj v tom, že odvolateľ sa týmto spôsobom snaží vstupovať do hospodárenia v lesných porastoch, ku ktorým nemá žiadne oprávnenie (nie je ich obhospodarovateľ, ani len vlastník, resp. spoluvlastník), pričom rozhoduje o procesoch ťažby dreva a predaja takto vyťaženej drevnej hmoty výlučne sám, bez zainteresovanosti všetkých skutočných vlastníkov dotknutých lesných porastov.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné najmä z toho dôvodu, že zo strany žalobcu nedošlo k zavinenému konaniu, pretože pokiaľ ako štatutár združenia za združenie vykonávali ťažbu drevnej hmoty, tak ťažba bola vykonávaná v súlade s vydaným povolením na ťažbu zo strany odborného lesného

hospodára X. L.. Zo strany žalobcu neexistuje zavinené porušenie povinnosti, pretože žalobca nenesie zodpovednosť za to, že ak mu bol vydaný riadny súhlas na ťažbu odborným lesným hospodárom, nedopustil sa protiprávneho konania a neporušil § 23 ods. 1 zákona o lesoch. V danom prípade neexistuje žiadne ani úmyselné ani nedbanlivostné protiprávne konanie zo strany žalobcu. V praxi jednoznačne platí, že keď bolo vydané povolenie, rozhodnutie osobou oprávnenou vydať takéto povolenie a osoba konala na základe tohto povolenia, rozhodnutia a dodatočne sa zistí, že povolenie alebo rozhodnutie vydala neoprávnená osoba, má sa za to, že ten, čo konal na základe tohto povolenia alebo rozhodnutia, nenesie za to zodpovednosť. Odborný lesný hospodár postupoval v súlade s § 48 zákona o lesoch, ktoré povinnosti mu vyplývajú z tohto ustanovenia a súhlas na ťažbu nevydával žalobcovi, ale súhlas vydával právnickej osoby Združeniu vlastníkov neštátnych lesov obce Dlhá nad Kysucou. Ak žalobca a odborný lesný hospodár postupovali v súlade so zákonom o lesoch, nedošlo k porušeniu povinností, teda k spáchaniu priestupku, za ktorý bol žalobca uznaný vinným podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch. Žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a uložiť mu povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania ako i trovy právneho zastúpenia.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.01.2018. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca opakovane zdôrazňuje námietky, s ktorými sa primeraným spôsobom snažil vyrovnať, a preto odkázal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Zotrval na názore, že v konaní bola dostatočne preukázaná skutočnosť, že predmetnú ťažbu dreva vykonal žalobca v rozpore so zákonom o lesoch a len účelovo sa podľa okolností snaží vyhnúť postihu poukazovaním na združenie, ktoré v čase spáchania skutku túto činnosť ani nemohlo vykonávať, resp. na splnomocnenia od vlastníkov lesných pozemkov. Na zodpovednosť za priestupok postačí zavinenie čo len z nedbanlivosti. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/256/2010 zo dňa 08.02.2011 a jeho odôvodnenie. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 12.02.2018 sa žalovaný dodatočne vyjadril k návrhu žalobcu podľa § 185 písm. a) SSP.

5. Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 26.03.2018 uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v žalobe a doplnil, že keď bolo vydávané povolenie, teda súhlas na ťažbu, stále platila zmluva medzi odborným lesným hospodárom a Združením vlastníkov neštátnych lesov obce Dlhá nad Kysucou. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a zaviazať ho k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

6. Poverený zamestnanec žalovaného poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj jeho vyjadrenie k žalobe, ktorú žiadal zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov, pričom nezistil dôvod na postup v zmysle § 195 SSP a zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov.

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 2 písm. p) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o lesoch) v znení účinnom k 30.06.2016 na účely tohto zákona sa rozumie obhospodarovateľom lesa právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona orgán štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa tohto zákona vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov (ďalej len „hospodár“).

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložiť doklady, preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese, s identifikáciou dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností7) a jednotiek priestorového rozdelenia (§ 39 ods.

1) do 15 dní od vzniku oprávnenia hospodáriť v lese alebo od vzniku zmien v rozsahu oprávnenia hospodáriť v lese.

Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára.

Podľa § 47 ods. 10 citovaného zákona obhospodarovateľ lesa, okrem právnickej osoby podľa odseku 2, je povinný do 15 dní odo dňa, keď sa stal obhospodarovateľom lesa alebo od zániku zmluvného vzťahu s doterajším hospodárom, uzavrieť písomne zmluvu na výkon činnosti podľa § 48 s vybraným hospodárom a predložiť kópiu zmluvy do 15 dní od jej platnosti príslušnému orgánu štátnej správy na zápis do evidencie podľa § 4 ods. 1; ak ide o právnickú osobu podľa odseku 2, táto predkladá len oznámenie podľa § 4 ods. 2.

Podľa § 31 ods. 1 písm. j) citovaného zákona na lesných pozemkoch je zakázané ťažiť stromy alebo kry, alebo odnášať alebo odvážať stromy, kry alebo ich časti vrátane dreva ležiaceho na zemi.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona zákazy uvedené v odseku 1 písm. a) až j) sa nevzťahujú na obhospodarovateľa lesa pri zabezpečovaní hospodárenia v lese a využívaní ostatných lesných produktov, ak nie sú tieto činnosti upravené osobitnými predpismi38) a pri činnostiach na odvrátenie ohrozenia života alebo zdravia alebo bezprostredného poškodenia majetku a pri plnení úloh Horskou záchrannou službou.49a)

Podľa § 48 ods. 2 písm. k) citovaného zákona hospodár je povinný zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby a vydávať písomný súhlas na vykonanie ťažby.

Podľa § 48 ods. 3 písm. d) citovaného zákona hospodár je oprávnený dať súhlas na vykonanie náhodnej ťažby nad objem predpísaný programom starostlivosti pre lesný celok alebo vlastnícky celok. Podľa § 63 ods. 1 písm. o) citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2017 priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí ten, kto na lesných pozemkoch ťaží stromy alebo kry, alebo stromy, kry, alebo ich časti, vrátane dreva ležiaceho na zemi, odnáša alebo odváža.

Podľa § 63 ods. 5 citovaného zákona za priestupok podľa odseku 1 písm. m) až q) možno uložiť pokutu do 3 320 eur.

Podľa § 63 ods. 7 citovaného zákona na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

9. Žalobca v žalobe namietal, že z jeho strany nedošlo k zavinenému konaniu, ťažbu drevnej hmoty vykonávali za združenie, bola v súlade s vydaným povolením odborného lesného hospodára X. L., neporušil ust. § 23 ods. 1 zákona o lesoch a nedopustil sa protiprávneho konania (ani úmyselného ani nedbanlivostného). Tvrdil tiež, že v praxi, ak sa dodatočne zistí, že povolenie vydala neoprávnená osoba, má sa za to, že ten čo konal na základe tohto povolenia, nenesie za to zodpovednosť. Namietal tiež, že odborný lesný hospodár postupoval podľa § 48 ods. 2 zákona o lesoch, súhlas vydával Združeniu a zo strany žalobcu nedošlo k zavinenému porušeniu povinností.

10. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Združenie vlastníkov neštátnych lesov obce Dlhá nad Kysucou vzniklo v apríli 1996 podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Združenie neprispôsobilo svoje právne pomery zákonu č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, podľa § 31 ods. 9 citovaného zákona sa preto dostalo do likvidácie, Okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom Čadca je preto evidované ako subjekt v likvidácii, môže vykonávať len činnosti v zmysle § 72 Obchodného zákonníka (teda len smerujúce k likvidácii). Združenie aj podľa stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 2552/2016-720 zo dňa 25.07.2016 počnúc dňom 01.07.2014 vôbec nemalo byť evidované ako obhospodarovateľ lesa, nesplnilo podmienku ust. § 31 ods. 5, ods. 6 zákona č. 97/2013 Z.z., čo malo za následok, že od 01.07.2014 je zo zákona v likvidácii; združenie preto ex lege nie je právne spôsobilé byť obhospodarovateľom lesa a aj postavenie odborného lesného hospodára a zabezpečovanie odborného hospodárenia v lesoch v zmysle zákona o lesoch nie je v takomto prípade v súlade so zákonom o lesoch.

11. Z listinných dôkazov - súhlas na ťažbu dreva zo dňa 06.04.2016 vyplýva, že súhlas bol vydaný pre obhospodarovateľa lesa Združenie vlastníkov neštátnych lesov Dlhá nad Kysucou v zastúpení žalobcu W. L.. Z výpovede X. L. zo dňa 05.05.2017 vyplynulo, že písomný súhlas na ťažbu odovzdal žalobcovi, ťažbu evidoval v lesohospodárskej evidencii podľa údajov, ktoré mu poskytol žalobca, bral ho ako predsedu Združenia vlastníkov neštátnych lesov Dlhá nad Kysucou. Je potom nepochybné, berúc do úvahy aj ďalšie vykonané dôkazy jednotlivo i v ich súhrne (okrem iného výpoveď V. L., ktorý ťažbu zrealizoval a potvrdil, že peniaze mu vyplatil žalobca, jemu ako Združeniu predložil faktúru na uhradenie a aj odvoz dreva organizoval žalobca), že konanie žalobcu bolo vedomé a jeho úmysel jednoznačne smeroval k ťažbe dreva v danej lokalite, a aj v lesnom poraste k výrubu stromov podľa zabezpečenej fotodokumentácie skutočne došlo, čo je preukázané ohliadkou miesta výrubu dreva zo dňa 19.05.2016, preto prvostupňový správny orgán a ani žalovaný nepochybil, keď uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Žalobca vykonal ťažbu dreva, hoci nemal od 01.07.2014 postavenie obhospodarovateľa lesa v zmysle § 2 písm. p) zákona o lesoch, vykonal teda činnosť v zmysle § 31 ods. 1 písm. j) zákona o lesoch, čím sa dopustil konania, na ktoré nebol oprávnený a ktorá činnosť - ťažiť stromy a odvážať ich - bola aj je zakázaná. V konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by boli splnené podmienky pre ťažbu dreva žalobcom v zmysle výnimiek podľa § 31 ods. 3 a 6 zákona o lesoch.

12. Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

13. Zavinenie je založené na intelektuálnej a vôľovej zložke. Existujú dva druhy zavinenia; úmyselné a nedbanlivostné. Rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením spočíva v tom, že pri zavinení z nedbanlivosti a to pri vedomej nedbanlivosti páchateľ priestupku vie, že môže spôsobiť následok, kým pri nevedomej nedbanlivosti o tejto možnosti ani nemusí vedieť. U páchateľa, ktorý pácha priestupok z nevedomej nedbanlivosti, je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti, a preto sa od nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. Podmienky zodpovednosti sú stanovené kumulatívne spojením prvkov, ktoré sú rovnocenné, t.j. vedieť mal a mohol. V prejednávanej veci došlo k naplneniu všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty priestupku, vrátane jeho subjektívnej stránky tým, že žalobca na lesných pozemkoch ťažil stromy a ich časti, hoci nemal postavenie obhospodarovateľa lesa, čím vykonával činnosť, na ktorú nebol oprávnený. Bol to žalobca, ktorý jednal s odborným lesným hospodárom X. L., ktorého postavenie v danom prípade nebolo v súlade so zákonom o lesoch, dohodol sa s V. L. na realizácii ťažby dreva, dal pokyn na jej vykonanie, organizoval odvoz aj predaj vyťaženej drevnej hmoty. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a obranu žalobcu je potrebné jeho konanie z hľadiska subjektívnej stránky právne kvalifikovať minimálne ako vedomú nedbanlivosť, nakoľko združenie, za ktoré konal, už nebolo právne spôsobilé byť obhospodarovateľom lesa. Pre tvrdenie žalobcu, že v praxi platí, že keď bolo vydané povolenie a dodatočne sa zistí, že povolenie alebo rozhodnutie vydala neoprávnená osoba, má sa za to, že ten, čo konal na základe tohto povolenia alebo rozhodnutia, nenesie za to zodpovednosť, žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz a ani nezdôvodnil, o čo sa pri takomto tvrdení opiera.

14. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobcom vznesených námietok nie je spôsobilá privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia a súd sám nezistil vady konania, pre ktoré by bolo potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie.

15. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie dostačujúco odôvodnil, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

16. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi náhradu trov nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov

ani žalovanému podľa § 168 SSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.