Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-238-2017.pdf
PDF · 81.88 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/238/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: ius aegis s.r.o., advokátska kancelária, Ferienčíkova 7, Bratislava, IČO: 36 857 203, proti žalovanému: FISgroup ASSET, spol. s r.o., Pšeničná 10, Bratislava, IČO: 44 496 788, o zaplatenie 2.731,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 2.731,14 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 11.3.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 3.8.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.731,14 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody v dôsledku neoprávneného odberu elektrickej energie bez platne uzatvorenej Zmluvy o združenej dodávke elektriny.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je podľa § 40 ods. 9 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta a žalovaný ako odberateľ elektrickej energie je za týmto účelom povinný umožniť mu prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu. V súlade s uvedeným dňa 2.6.2016 bola zamestnancami žalobcu vykonaná kontrola odberného miesta č. 4512650900, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. Uvedená skutočnosť vyplýva z Protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 2.12.2016, v ktorom bol uvedený nasledovný skutkový stav: „Odberné miesto bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. Odberné miesto bolo vypnuté pracovníkom elektromerového servisu dňa 28.1.2016.“
3. Podľa § 46 ods. 1 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzatvorenej zmluvy o: 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy
5. Podľa § 46 ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
6. Spôsob výpočtu škody je uvedený v § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z. ktorý znie: 1. Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa ods. 2. 2. Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktorú sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny. b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platným počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
7. Žalobca musel v dôsledku neoprávneného odberu vynaložiť náklady na zisťovanie neoprávneného odberu, ďalej ako prevádzkovať distribučnej sústavy v súlade s § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o energetike nakupuje elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny, ktorá vznikajú aj v dôsledku neoprávnených odberov.
8. Vzniknutá škoda bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 9916010248 sumou 2.731,14 eur, so splatnosťou 10.3.2016.
9. Žalobca poukázal na ustálenú súdnu prax a judikatúru, podľa ktorej zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej Zmluvy o dodávke alebo Združenej dodávke elektriny je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť a preto odberateľ elektrickej energie je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení a bez možnosti liberácie (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co 80/2012 zo dňa 11.7.2012, ďalej napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 76/2010 zo dňa 3.10.2011, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co 776/2014 zo dňa 16.6.2015).
10. K žalobe žalobca pripojil nasledovné listinné dôkazy:
- Výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny č. 9916010248, -Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
- Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 2.2.2016,
11. Tunajší súd rozhodol vo veci dňa 14.8.2017 platobným rozkazom č.k. 25Cb 238/2017-19, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so žalobou a s výškou žalovanej sumy, žalovaný nezačal s odberom elektriny na predmetom odbernom mieste dňa 14.6.2014 tak, ako to uviedol žalobca a navyše ani neodoberal elektrinu počas celého obdobia až do
vypnutia odberného miesta pracovníkom elektromerového servisu. K nezrovnalostiam v sledovaní a účtovaní odberu došlo vinou predchádzajúceho odberateľa elektriny na predmetom odbernom mieste, ako aj skutočnosťou, že počas daného obdobia žalovaný neužíval budovu, v ktorej je odberné miesto, ale budovu prenajal inej osobe.
12. Žalobca sa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.11.2017 nestotožnil s tvrdeniami uvedenými v odpore, ktorými žalovaný spochybnil výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom a navyše tvrdil že nie je osobou, ktorá neoprávnene odoberala elektrickú energiu. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že zodpovednosť za neoprávnený odber je zodpovednosť za existenciu protiprávneho stavu, ktorá je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť bez možnosti liberácie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1102/2006 zo dňa 15.10.2007, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 229/2008zo dňa 27.1.2010. Tvrdenie žalovaného, že v čase neoprávneného odberu nebola nehnuteľnosť na odbernom mieste užívaná žalovaným, ale inou osobou nie je pravdivá, nakoľko žalovaný v liste zo dňa 2.3.2016 uviedol, že „administratívna budova v ktorej ste dňa 2.2.2016 bez akéhokoľvek upozornenia odpojili elektrický prúd bola v tom čase plná zamestnancov. Napriek tomu Váš pracovník nevyrozumel nikoho z našich pracovníkov o svojom plánovanom konaní. A teda tvrdenie, ktoré je uvedené na Protokole je klamstvom - FISgroup ASSET - neprítomný“. V prípade, ak by bolo pravdou, že v čase trvania neoprávneného odberu žalovaný neužíval predmetnú nehnuteľnosť, svoje tvrdenia o prenechaní nehnuteľnosti do užívania inej osoby by preukázal relevantnými dôkazmi. Pokiaľ ide o výpočet výšky škody, tak tento bol urobený na základe skutočne zaregistrovanej spotreby elektromerom na odbernom mieste, o čom bol vyrozumený aj žalovaný podaním žalobcu zo dňa 21.3.2016.
13. K písomnému vyjadreniu žalovaný priložil nasledovné listinné dôkazy:
- list žalovaného - Odpoveď na výzvu zo dňa 2.3.2016,
- list žalobcu zo dňa 21.3.2016.
14. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
15. Podľa § 137 písm. a/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinností.
16. Na pojednávanie konané dňa 26.3.2018 sa žalovaný nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, predvolanie mu bolo dňa 8.2.2018 doručené do elektronickej dátovej schránky, bol poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP.
17. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 26.3.2018 navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie.
18. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní plne úspešný.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Žalobca si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
26. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
27. Podľa § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
28. Súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 CSP).
V takom prípade, ako aj proti výroku o nároku na náhradu trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresný súd Bratislava III, dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku môže žalovaný podať do 15 dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.