Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-167-2017.pdf
PDF · 115.95 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/167/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Ľ. S., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX/X, T., zastúpený splnomocnenkyňou: M. S., nar. X.X.XXXX, bytom S. X, T., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy a iné, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.8.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.9.2006 (ďalej len „zmluva“) je neplatná, je bezúročná a bezpoplatková a zároveň sa domáhal aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 15.021,117 € a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvorená zmluva bola typová spotrebiteľská zmluva, koncipovaná tak, že nezabezpečila rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Obsahuje neprijateľné podmienky, ich obsah nebolo možné pri podpise ovplyvniť. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy použil nekalé obchodné praktiky. Predmetnú zmluvu považoval za uzatvorenú v rozpore s n§ 37, § 39 a 53 Občianskeho zákonníka, pretože jednotlivé články obsahujú vady. Zmluvné podmienky neboli individuálne vyjednané. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky: splátka úveru nie je rozdelená na istinu a úrok, chýba konečný dátum, splatnosť je len v mesiacoch, poplatok, odmena za uzatvorenie zmluvy, predmetom zmluvy bola i možnosť odkladu splátok. Zabezpečenie v zmluve je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. V zmluve boli dojednané neprijateľné zmluvné podmienky, zmluva bola ťažko čitateľná, malé písmo. Z týchto dôvodov je zmluva neplatná. Nejasné formulácie v časti zmluvy odplata odôvodňujú súdnu kontrolu aj v časti ceny úveru. (Uznesenie súdneho dvora č. 74/10). Zmluvu považuje za problematickú a vzťah účastníkov sa dostal do krízového vzťahu, preto podal žalobu na súd. Na základe úverovej zmluvy mali byť poskytnuté prostriedky vo výške 300.000,- Sk a bolo skutočne poskytnutých 297.006,- Sk/9.900,20 €. Z titulu úveru bolo zaplatených 747.639,51 Sk/24.921,317 €, preto sa domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia 15.021,117 €.
3. Žalobca k žalobe nepripojil žiadne listinné dôkazy, po výzve súdu dňa 12.9.2017 doložil svoje podanie adresované žalovanému označené ako Dohoda o ukončení Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.5.2010, rozpis platieb s 4 podacími lístkami, Oznámenie MS SR zo dňa 13.7.2017, kartu klienta zo dňa 8.6.2010.
4. Žalovaný podaním zo dňa 8.1.2018 navrhol žalobu zamietnuť z nasledovných dôvodov:
- z dôvodu premlčania uplatneného nároku, nakoľko poslednú úhradu vykonal dňa 24.5.2010. - z dôvodu prekážky rozhodnutej veci, nakoľko vo veci bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom konaní dňa 28.3.2008 bol vydaný rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2008.
- z dôvodu uzatvorenej dohody o urovnaní v roku 2010, vzájomné vzťahy si strany sporu urovnali tak, že žalobca zaplatil sumu 9.842,20 € a žalovaný sa vzdal ostatných nárokov. Uzatvorením Dohody o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka medzi stranami sporu došlo k definitívnemu usporiadaniu vzájomných vzťahov.
- medzi stranami sporu nebola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Žalobca zmluvu uzatvoril ako podnikateľský subjekt, čo vypláva z označenia zmluvných strán. Žiadny právny predpis neurčoval náležitosti zmluvy uvádzané žalobcom. Vytýkané nedostatky zmluvy: nečitateľnosť, malé písmo, odklad splátok, nejasná formulácia v časti odplaty a ostatné tvrdenia žalobcu nemajú oporu v listinnom dôkaze. Poprel úhradu vo výške 24.921,34 € nakoľko z karty klienta vyplýva, že uhradil 16.597,28 €. V časti určenia neplatnosti zmluvy a bezúročnosti namietol že žaloba nemá oporu v novom Civilnom sporovom poriadku. K vyjadreniu pripojil Dohodu o urovnaní zo dňa 24.5.2010.
5. Súd pojednával v neprítomnosti splnomocnenkyne žalovaného, ktorá sa z neúčasti písomne ospravedlnila a požiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti a v neprítomnosti žalobcu, ktorého ospravedlnila splnomocnená zástupkyňa. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, zmluvou o úvere a ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu uvedenými nižšie a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Z predloženej Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX zo dňa 19.9.2006 súd zistil, že zmluvu uzatvoril žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník, pričom bol špecifikovaný okrem rodného čísla i IČO-om s tým, že je zapísaný v živnostenskom registri s uvedením č. živnosti a uvedením bankového spojenia žalobcu. Okrem žalobcu-dlžníka zmluvu uzatvorili i dvaja spoludlžníci M. S. (splnomocnenkyňa žalobcu v konaní) a Z. S., ktorí pristúpili k záväzku dlžníka v deň podpisu zmluvy (čl. 5.8. zmluvy). Dlžník a spoludlžníci v čl. 10.1.f) prehlásili, že všetky údaje uvedené v zmluve a jej prílohách sú uvedené úplne a pravdivo. Dlžník sa v čl. 14.1.a) zaviazal udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom dlžníka, b) nevykonať nič, čím by ohrozil platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby resp. fyzickej osoby - podnikateľa, e) vykonať všetky úkony k zachovaniu existencie dlžníka, vrátane prevádzkovania svojho podnikania podľa príslušných jurisdikcií. V čl. 22.9. zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu uzatvorili podľa svojej slobodnej a vážnej vôle, nie pod nátlakom, v tiesni ani za nevýhodných podmienok. Na dôkaz súhlasu so všetkými ustanoveniami zmluvy pripojili svoje vlastnoručné podpisy. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaný poskytol pôžičku vo výške 500.010,- Sk a to vrátane odplaty 200.004,- € splatnej ku dňu poskytnutiu pôžičky, poplatok za poskytnutie pôžičky bol 3.000,- Sk (čl. 22.1. zmluvy) reálne vyplatil sumu 297.006,- Sk (500.010 Sk - 200.004 Sk - 3.000 Sk). Pôžička bola splatná v 30. mesačných splátkach po 16.667,- Sk.
7. Z titulu uzatvorenej zmluvy bola žalobcovi vyplatená suma 297.006,- Sk/9.858,79 € dňa 28.9.2006 na jeho bežný účet uvedený v zmluve.
8. Podľa karty klienta zo dňa 8.6.2010 žalovaný evidoval vyplatenú sumu žalobcovi 9.858,79 €, splatenú 16.597,28 € a zostáva doplatiť 0,01 €.
9. Z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca celkom zaplatil sumu 24.222,62 €. Z predložených dokladov o vklade na účet žalovaného s variabilným symbolom 6149911577 súd zistil, že žalovaný zaplatil nasledovné splátky: 17x 16.670,- Sk (21.7.2008, 22.8.2008, 24.10.2008, 24.9.2008, 23.6.2008, 25.4.2008, 23.5.2008, 24.11.2008, 29.3.2007, 26.10.2006, 29.9.2006, 29.12.2006,
29.10.2007, 11.12.2007, 28.9.2007, 5.4.2007, 28.5.2007), 10.000,- Sk dňa 29.1.2008, 5.000,- Sk dňa 28.3.2008, 19.200,- Sk dňa 31.8.2007, 20.000,- Sk dňa 21.11.2008, 3.000,- Sk dňa 29.12.2008, 2.942,- Sk dňa 29.12.2008, spolu 343.532,- Sk/11.403,17 €. Ďalej zaplatil 530,- € dňa 26.1.2009, 230,- € dňa 22.4.2009, 553,25 € dňa 22.5.2009, 554,- € dňa 29.6.2009, 670,- € dňa 14.8.2009, 440,- € dňa 2.10.2009 a 9.842,20 € dňa 24.5.2010, spolu 12.819,45 €.
10. Z Dohody o urovnaní č. XXXXX-XXXXX zo dňa 24.5.2010 súd zistil, že ju uzatvoril žalobca a žalovaný v zmysle ustanovenia § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom v čl. II. sa dohodli, že žalobca z titulu urovnania všetkých nárokov zaplatil žalovanému sumu 9.604,87 € zodpovedajúcu nedoplatku pôžičky a uplatnených zmluvných pokút, čiastku 149,37 € ako náhradu za uhradený súdny (príp. rozhodcovský) poplatok a čiastku 87,96 € ako zmenkovú províziu, spolu 9.842,20 €. V čl. III. uviedli, že uhradením uvedenej sumy došlo k úplnému urovnaniu všetkých vzájomných nárokov medzi účastníkmi a súčasne prehlásili, že nemajú voči sebe žiadne ďalšie vzájomné nároky. V čl. IV. veriteľ prehlásil, že si nebude uplatňovať nároky zodpovedajúce zmluvnej pokute vo výške 8.299,88 €. Z uzatvorenej zmluvy a že sa týchto svojich nárokov výslovne vzdáva.
11. Žalobca požiadal žalovaného listom zo dňa 24.5.2010 o ukončenie Zmluvy o pôžičke č. XXXXX- XXXXX zo dňa 19.9.2006 po zaplatení dlžnej sumy 9.842,20 € dňa 24.5.2010 nakoľko došlo k úplnému vyrovnaniu vzájomných nárokov na základe Dohody o ukončení.
12. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobca (jej manžel) čerpal úver v roku 2006 vo výške 297.006,- Sk a zaplatili 747.639,- Sk, teda omnoho viac ako si požičal. Vlastný originál úverovej zmluvy už nemal a preto žiadala kópiu od žalovaného. Snažili sa dlh splácať, žiadali aj odklad splátok. Úver bol vyplatený na bežný účet i keď mal žalobca aj podnikateľský účet. Podniká až doposiaľ, živnosť nezrušil. Vedeli, že v zmluve sú ustanovenia, že musí živnosť vykonávať naďalej. Peniaze použili na kúpu auta a vrátenie dlhov. Zmluvu poslali na posúdenie na MS SR a následne dali žalobu na súd. O tom, že majú nárok na vrátenie peňazí sa dozvedeli v roku 2017, preto nárok nemôže byť premlčaný.
13. Žalobca až na druhú výzvu súdu predložil Zmluvu o pôžičke a doklady o zaplatení. Súd v konaní vykonal všetky navrhnuté.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), ma účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1,2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.(1) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.(2) Podľa § 533 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Podľa § 585 Občianskeho zákonníka, (1) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. (2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. (3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Podľa § 586 ods. 2 Občianskeho zákonníka, urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala. Podľa § 587 Občianskeho zákonníka, i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 1 OBZ, (1) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2)Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 387 ods. 1 OBZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 388 ods. 1 OBZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Predmetom konania sú tri samostatné nároky a to 1. určenie neplatnosti zmluvy, 2. určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy a 3. vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 15.021,117 €.
16. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či uzatvorená zmluva je spotrebiteľským úverom, ktorý je upravený zák. č. 258/2001 Z.z., alebo podnikateľským úverom, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd dospel k záveru, že žalobca uzatvoril úverovú zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ, takto je i špecifikovaný v záhlaví zmluvy. Žalobca vedel, že počas celého trvania zmluvy nesmie vykonať žiadne kroky či už vedomé alebo nevedomé, ktoré by ukončili podnikanie. Zaviazal sa informovať veriteľa, ak dôjde k akejkoľvek zmene, ktorá sa týka jeho podnikania, t.j. názvu spoločnosti, zmene sídla, imania spoločnosti (čl. 14 zmluvy) a že nebude konať tak, aby sa podstatne zhoršilo jeho podnikanie (čl. 15 zmluvy). Porušením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy bola aj strata alebo obmedzenie oprávnenia na podnikanie (čl. 17.1.e zmluvy). Skutočnosť, že účet ,na ktorý mal veriteľ poskytnúť dohodnuté peňažné prostriedky označil svoj bežný účet nemá vplyv na určenie, či ide o spotrebiteľský úver, nakoľko bolo na vôli žalobcu-dlžníka aký účet žalovanému oznámi. V zmluve nie je osobitne upravený účel použitia úveru. Dôkazné bremeno preukázania tvrdenia, že uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou zaťažovalo žalobcu a žalobca okrem vlastného vyjadrenia a vyjadrenia MS SR, ktoré vo svojej odpovedi vychádzalo len z predloženej úverovej zmluvy bez poznania použitia úveru. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že úverová zmluva nebola čerpaná za účelom podnikania, len všeobecne uviedol, že z úveru zakúpil auto a vyrovnal dlhy, naviac sám žalobca nepretržite podniká do dnešných dní.
17. Nakoľko nejde o spotrebiteľský úver, v časti uplatneného nároku na určenie neplatnosti úverovej zmluvy a určenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti zmluvy, musí žalobca tvrdiť a aj preukázať naliehavý
právny záujem na požadovanom určení a zároveň musia byť účastníkmi konania všetci účastníci zmluvy. V danom prípade nie sú účastníkmi konania spoludlžníci, čo je dôvod na zamietnutie žaloby v tejto časti. Okrem toho žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko sa posledným nárokom domáha aj vydania bezdôvodného obohatenia, pričom súd ako predbežnú otázku musí riešiť či je zmluva neplatná, prípadne či je bezúročná a bez poplatkov.
18. Ďalej bolo v konaní žalovaným preukázané, že so žalobcom uzatvoril Dohodu o urovnaní dňa 24.5.2010. Urovnanie je zmluva, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Predmetom urovnania môže byť každý záväzok, ktorého niektorý prvok alebo stránka je sporná alebo pochybná. Pritom stačí, ak je spornosť alebo pochybnosť celkom subjektívnej povahy, keď sa teda takou javí len niektorej zo strán, hoci inak je objektívne zrejmá. Môže sa zakladať aj na jednostrannom alebo obojstrannom omyle. Urovnaním sa zo záväzkového vzťahu strán odstraňuje to, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné, a to nie vyšetrením a zistením skutočného stavu sporného prvku v ich vzťahu, ale zrušením záväzku, ktorý má tieto nedostatky, a jeho nahradením novým záväzkom. K odstráneniu spornosti sa často dospeje na základe vzájomných ústupkov strán tak, že v novom záväzku si doterajšie vzájomné práva a povinnosti upravia podrobnejšie. Dohoda sa však nemôže týkať takých práv, na ktoré strany pri urovnaní nemohli ani pomýšľať. Strany sú povinné uzavrieť dohodu o urovnaní písomne, ak bol aj doterajší záväzok zriadený písomnou formou.
19. Na základe uzatvorenej Dohody o urovnaní sa strany dohodli, že žalobca z titulu urovnania všetkých nárokov zaplatil žalovanému sumu 9.604,87 € zodpovedajúcu nedoplatku pôžičky a uplatnených zmluvných pokút, čiastku 149,37 € ako náhradu za uhradený súdny (príp. rozhodcovský) poplatok a čiastku 87,96 € ako zmenkovú províziu, spolu 9.842,20 €. V čl. III. strany sporu uviedli, že uhradením uvedenej sumy došlo k úplnému urovnaniu všetkých vzájomných nárokov medzi účastníkmi a súčasne prehlásili, že nemajú voči sebe žiadne ďalšie vzájomné nároky. Veriteľ sa vzdal nárokov na zmluvnú pokutu vo výške 8.299,88 €. Keďže dohoda o urovnaní nahradila pôvodný záväzok novým záväzkom, ktorý dlžník-žalobca splnil pri podpise dohody, súd nemôže skúmať pôvodný záväzok z titulu úverovej zmluvy, čo je dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
20. Žalovaný v rámci obrany vzniesol námietku premlčania v časti zaplatenia sumy. V Obchodnom zákonníku nie sú ustanovenia spravujúce premlčanie bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa žalobca v konaní domáha a preto sa v tejto časti aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd sa zaoberal dôvodnosťou námietky a dospel k záveru, že nárok žalobcu je aj premlčaný a to vzhľadom na nasledovné:
21. V zmysle citovaných ustanovení § 387 ods. 1 a § 388 ods. 1 OBZ, v danej veci začala premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých mesačných splátok. Posledná splátka bola zaplatená dňa 24.5.2010.
22. Z citovaného ustanovenia § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno
usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, ako i plnením z absolútne neplatného právneho úkonu, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu ,resp. z absolútne neplatného právneho úkonu a komu plnil.(prof. JUDr. Karol Plank, DrSc. a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami, Iura Edition)
23. V danom prípade žalobca, ktorý tvrdí, že uzatvoril spotrebiteľský úver podľa zákona o ZoSU, už v čase uzavretia úverovej zmluvy poznal všetky skutkové okolnosti, poznal zmluvné podmienky, mal k dispozícii predmetnú zmluvu. Následne keď splácal jednotlivé splátky nad rámec poskytnutej istiny, mal vedomosť i o výške plnenia i o tom, kto získal na jeho úkor bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ nemal vedomosť o zákonných náležitostiach zmluvy a ich následkoch, mal možnosť poradiť sa s osobou znalou práva, prípadne ako to i urobil obrátiť sa na MS SR o posúdenie úverovej zmluvy. Pokiaľ stratil svoje vyhotovenie úverovej zmluvy, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Nemožno prisvedčiť argumentácii splnomocnenkyni žalobcu, že premlčacia lehota začala plynúť až od okamihu, kedy sa dozvedel, že má nárok na vrátenie sumy po dopyte na MS SR (ktoré im zaslalo odpoveď dňa 13.7.2017). Súd v tejto súvislosti poukazuje na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva. Podľa § 2 Zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (v znení účinnom v čase uzavretia predmetných úverových zmlúv až do 31.12.2015), ,,o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná“. Súd je toho názoru, že uvedená zásada platí i pre žalobcu a to aj v prípade, ak by mal postavenie spotrebiteľa. V opačnom prípade, ak by uvedená zásada ustúpila ochrane slabšej strane sporu - spotrebiteľovi, išlo by o jednostranné zvýhodnenie spotrebiteľa na úkor veriteľa a prelomeniu základnej zásady rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov upravenej v ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka a narušeniu jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty i keď v danom prípade podľa názoru súdu žalobca nemá postavenie spotrebiteľa.
24. Napokon jedným zo základných princípov právneho poriadku je princíp „práva patria bdelým“. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. v rozhodnutí sp. zn. 5 Sžf 65/2011) poukázal na tento právny princíp v zmysle: ,,práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.“
25. V danom prípade teda nemôže byť na úkor žalovaného (v tom zmysle, že subjektívna premlčacia doba začne plynúť až odvtedy keď sa žalobca obrátil o posúdenie úverovej zmluvy na MS SR a dostal odpoveď...), že žalobca sa nezaujímal o ochranu a výkon svojich práv od začiatku vzniku zmluvného vzťahu, keď už vtedy mu boli známe všetky skutkové okolnosti (náležitosti zmluvy sa v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemenili) a z ktorých bolo možné usúdiť získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor.
26. V zmysle uvedeného, v danom prípade žalobca mohol svoje právo z úverového vzťahu uplatniť na súde dňom nasledujúcim po zaplatení jednotlivých splátok, pričom pri poslednej splátke mohol právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť najskôr dňa 25.3.2010 a najneskôr dňa 25.3.2012, teda v dvojročnej subjektívnej dobe, ktorá vzhľadom na vyššie uvedené, začala plynúť dňom nasledujúcim po zaplatení jednotlivých splátok. Splátky, ktoré boli splatné skôr ako posledná splátka boli v subjektívnej lehote premlčané ešte skôr. Predmetná žaloba bola na súd podaná až dňa 4.8.2017, teda aj po
uplynutí subjektívnej ale i objektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula u poslednej splátky najneskôr dňa 25.3.2013, uplynutím lehoty troch rokov od zaplatenia.
27. V danom prípade nie je možné aplikovať 10 ročná premlčacia lehotu, pretože v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia“.( prof. JUDr. Karol Plank, DrSc. a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami, Iura Edition). Súd poukazuje na znenie ustanovenia § 497 OBZ, teda, že veriteľovi za poskytnutie úveru patrí odplata, preto, ak si žalovaný ako veriteľ dohodol odplatu a prijímal takéto plnenie bolo to v súlade so zákonom a zmluvou a nemohlo ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie.
28. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
29. Namietanú prekážku rozhodnutej veci žalovaný nepreukázal a to aj napriek výzve súdu, nepredložil rozhodcovský rozsudok. Preto súd na danú námietku neprihliadol.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(1 ) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.( 2)
31. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
32. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
33. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalovanému, pričom ani žalobca takéto dôvody neuviedol, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).