Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. - B., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom G. práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, deti matky R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX B. a otca B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX B., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 30P 63/2017-67 zo dňa 13. novembra 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Mení rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 24P/245/2011 zo dňa 26.10.2012 v časti určenia výživného tak, že:

Zvyšuje výživné na mal. B. Q., nar. XX.XX.XXXX zo sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu vo výške 80,00 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 09.03.2017, opakovane do budúcna.

Zvyšuje výživné na mal. V. Q., nar. XX.XX.XXXX zo sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu vo výške 60,00 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 09.03.2017, opakovane do budúcna.

Dlžné výživné u mal. B. Q. za obdobie od 09.03.2017 do XX.XX.XXXX vo výške 472,50 Eur je otec oprávnený splácať v splátkach po 20,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, až do úplného uhradenia dlhu.

Dlžné výživné u mal. V. Q. za obdobie od 09.03.2017 do 30.11.2017 vo výške 292,50 Eur je otec oprávnený splácať v splátkach po 20,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, až do úplného uhradenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62, § 63, § 75 odsek 1, § 77 odsek 1, § 78 odsek 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

3. Vychádzal zo zistenia, že od posledného určenia výživného uplynula doba 5 rokov, kedy došlo k zmenám na strane mal. detí ako aj matky. Obe deti navštevujú druhý stupeň základnej školy, matka sa vydala, pričom jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a je na materskej dovolenke. Argumenty uvádzané otcom, že sa nemôže zamestnať na dlhšiu dobu zo zdravotných dôvodov podľa názoru súdu neobstoja, nakoľko v minulosti, kedy mal rovnaké zdravotné problémy pracoval vždy fyzicky, pričom svojpomocne staval rodinný dom. Povinnosťou otca je zamestnať sa a tým mať schopnosť prispievať na výživu detí sumou adekvátne potrebnou na ich výchovu a výživu. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

4. Proti rozsudku s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie otec. Uviedol, že jeho mesačný príjem je životné minimum, t.j. 180 Eur. Súd aj napriek tomu vymeral vyživovaciu povinnosť v neprijateľných dávkach, čo zo strany otca nie je reálne. Poukázal na to, že súd mu vymeral dlžné výživné, pričom však otec môže zdokladovať každý jeden mesiac. Súd konštatoval, že otec je schopný nájsť si lepšiu prácu, čo mu však zdravotný stav nedovoľuje, čo aj preukázal lekárskou správou. Uviedol, že matka zdedila pozemky, ktoré môže kedykoľvek predať a prísť k veľkým hodnotám.

5. K odvolaniu otca podala vyjadrenie matka. Uviedla, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že na strane účastníkov konania došlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bol otec nezamestnaný, pričom je nezamestnaný aj v súčasnosti. Otec mal. detí sa na starostlivosti o svoje mal. deti s výnimkou súdom stanoveného príspevku na výživné sumou vo výške 30 % sumy životného minima na neplnoleté dieťa na každé z detí nijakým iným spôsobom nepodieľa. Skutočnosť, že otec v súčasnosti nedosahuje vyšší príjem je zapríčinená konaním otca, ktorý sa dobrovoľne vzdáva možnosti nastúpiť do zamestnania, kde by dosahoval vyšší príjem. V priebehu konania nebol zo strany otca maloletých predložený žiaden dôkaz o tom, že by sa snažil nájsť si prácu, v ktorej by dosahoval vyšší príjem. Otec maloletých je po fyzickej aj psychickej stránke v poriadku. V súčasnej dobe je vlastníkom pozemku a rozostavanej stavby - rodinného domu.

6. K vyjadreniu matky podal vyjadrenie otec. Žiadal, aby odvolací súd návrh na zvýšenie výživného zamietol. Opätovne poukázal na svoj príjem vo výške 180 Eur mesačne. Uviedol, že platí 50 Eur rodičom na bývanie, 57 na výživné a po 50 Eur vracia matke. Ostáva mu približne 30 Eur, z ktorých musí žiť. Aktuálne si hľadá prácu, čo v Prešovskom kraji nie je jednoduché.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, konanie ktoré mu predchádzalo ako aj vyjadrenia účastníkov konania v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 C.s.p. a nasl. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom osvedčené okolnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu matky, skutkový stav zistený v primeranom rozsahu, vec správne právne posúdil a správne vo veci rozhodol.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, na tieto poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že k poslednej úprave výšky výživného došlo rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P/245/2011-140 zo dňa 26.10.2012, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. B. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne. Na výživu mal. V. bol zaviazaný prispievať rovnakou sumou. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2012.

11. V čase posledného rozhodnutia príjem matky predstavoval približne 411 Eur mesačne. Otec bol v čase posledného rozhodnutia nezamestnaný, pričom naposledy bol zamestnaný v roku 2010.

12. Podľa ustanovenia § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa ustanovenia § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa ustanovenia § 62 odsek 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa ustanovenia § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa ustanovenia § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17. Podľa ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

18. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a pod.. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z toho dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. detí. Od poslednej úpravy ubehlo viac ako 5 rokov, s čím nepochybne súvisí zvýšenie odôvodnených potrieb a s tým súvisiacich výdavkov na strane mal. detí. Mal. B. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už navštevoval 7. ročník základnej školy. Začal navštevovať plavecký kurz ako aj jazykovú školu. Jeho výdavky ďalej predstavujú náklady spojené so štúdiom, náklady na školské obedy, poistenie, či oblečenie, obuv, hygienické potreby a stravu. Mal. V. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevovala 6. ročník základnej školy. Okrem odôvodnených výdavkov na stravu, oblečenie, obuv a hygienu jej výdavky spočívajú v nákladoch na štúdium, školské obedy, poistenie, či tanečnú. Odvolací súd má vyššie uvedené výdavky mal. detí vzhľadom na vyjadrenia matky, kolízneho opatrovníka a listinné dôkazy predložené matkou za opodstatnené.

20. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane matky, nakoľko táto uzavrela ďalšie manželstvo pričom jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. J. J.. Zmena nastala aj v príjme matky, nakoľko je na materskej dovolenke, kde jej príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na tri deti, spolu vo výške 283,76 Eur.

21. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. vyplýva, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v obdobiach od 01.01.2000 do 31.08.2000, od 01.07.2010 do 22.05.2011, od 10.11.2011 do 17.03.2013 ako aj od 18.05.2013 do 30.04.2017 vrátane. Z vyjadrenia otca vyplýva, že aj naďalej trpí zdravotnými problémami spojenými s preštiknutou šľachou v ruke, pre ktoré nemôže pracovať dlhšie ako 4 hodiny denne. Z jeho výpovede na pojednávaní dňa 06.09.2017 vyplýva, že uvedenými problémami trpí už približne 10 rokov, t.j. trpel nimi aj v čase, keď bol ešte zamestnaný.

22. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku.

23. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. V danom prípade otec ako povinný rodič má deti sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že u otca mal. detí nenastala od poslednej úpravy výživného taká podstatná zmena pomerov odôvodňujúca ponechanie výživného v doterajšej stanovenej výške. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec, napriek dlhodobým zdravotným problémom, nemá obmedzené pracovné schopnosti. Z výsluchu svedkov dokonca vyplýva, že otec môže pracovať aj manuálne. Podľa názoru odvolacieho súdu otec nepreukázal dostatočné využitie všetkých svojich možností v súvislosti so zamestnaním sa, resp. v súvislosti s dosahovaním vyššieho príjmu. Otec bol dlhodobo (približne 6 rokov) nezamestnaný a odvolací súd má za to, že za takúto dlhú dobu je jednoznačne v možnostiach a schopnostiach dospelého a zdravého človeka zamestnať sa.

25. K námietke otca voči dlžnému výživnému odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd rozhodol správne, pokiaľ zvýšené výživné mal. deťom priznal už od podania návrhu, t.j. odo dňa 09.03.2017.

26. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb mal. detí a tiež z princípu potencionality príjmov na strane povinného, teda otca, odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

27. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 C.m.p..

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).