Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/120/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Toli.sk s.r.o., so sídlom Sokolská 540/85, Strečno, IČO: 47 182 652, zastúpený advokátkou: JUDr. Michaela Macaláková, so sídlom J. Milca 11, Žilina, proti žalovanej: X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, C. K. o zaplatenie istiny 80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15C/37/2016-66 zo dňa 2. decembra 2016, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 80 eur s 5,15% úrokom z omeškania od 08.07.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 25,40 %. Súd rozsudok po citácii § 290, § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len , § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1 až 3, § 657, § 658, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 2 písm. a), e) zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vecne odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorá bola dojednaná na diaľku tak, že žalovaná požiadala prostredníctvom online formulára zo dňa 27.06.2014 o pôžičku. Na základe takto uzavretej zmluvy žalobca previedol ešte ten istý deň finančné prostriedky vo výške 80 eur na účet žalovanej, čo bolo preukázané predložením výpisu z účtu žalobcu. Žalovaná však v lehote splatnosti svoju povinnosť nesplnila, čím porušila ustanovenia zmluvy o pôžičke a dostala sa do omeškania dňom 08.07.2014. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná v časti istiny a jej príslušenstva dôvodne, preto žalovanú zaviazal na zaplatenie pohľadávky vo výške 80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 08.07.2014 do zaplatenia (výrok I.).

2. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie jednorazového vstupného poplatku vo výške 7,60 eura, poplatku za listovú upomienku vo výške 25 eur a poplatku za náklady a prípravu odovzdania pohľadávky externej spoločnosti vo výške 15 eur. V tejto časti súd nepovažoval žalobu za dôvodnú z dôvodu, že vyššie uvedené poplatky neboli individuálne dojednané so žalovanou ako spotrebiteľom, nakoľko samotná zmluva má charakter formulárovej zmluvy, ktorú mohol spotrebiteľ ako celok prijať alebo odmietnuť. Žalovaná nemala možnosť výberu a voľby podmienok. Pod pojmom formulárové zmluvy rozumieme zmluvy, ktoré boli pripravené žalobcom, bez účasti druhej strany, spotrebiteľa,

pre vopred neurčený, široký okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať (a už vôbec nie do všeobecných podmienok k zmluve) a prípadne meniť jej podmienky. O tom, že žalovaná nemohla žiadnym spôsobom zasiahnuť do zmluvných podmienok svedčí aj skutočnosť, že zmluva bola uzavretá elektronicky a to vpísaním požadovaných údajov žalovanou do online formulára. Súd preto s poukazom na ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 považuje dojednania o jednorazovom vstupnom poplatku, poplatku za listovú upomienku a nákladoch na prípravu odovzdania pohľadávky externej spoločnosti za absolútne neplatné. Ustanovenia o jednorazovom vstupnom poplatku, poplatku za listovú upomienku a náklady na prípravu odovzdania pohľadávky externej spoločnosti neboli individuálne dojednané so žalovanou, nakoľko tieto sú súčasťou formulárovej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou resp. všeobecných obchodných podmienok, súd v tejto časti žalobu zamietol (výrok II.).

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 25,40 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 62,70 % a neúspešný na 37,30 % t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 25,40 % (výrok III).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. c), f), g), h) CSP. Odvolanie odôvodnil tým, že slobodná a vážna vôľa žalovanej pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nebola nijakým spôsobom ovplyvnená, pričom treba zdôrazniť, že žalovaná uzatvorila zmluvu na diaľku, elektronicky v prostredí a z pohodlia svojho domova z vlastného zariadenia. Žalobca nemal možnosť prejavenú vôľu žalovanej nejako ovplyvniť, limitovať, či dokonca vylúčiť. Žalovaná ako subjekt spôsobilý na právne úkony po nastavení kritérií pre pôžičku o ňu nemusela vôbec požiadať ani potom, ako sa u žalobcu v systéme on-line registrovala a uhradila registračný poplatok. Posledným krokom žalovanej k získaniu pôžičky bolo e-mailové potvrdenie žiadosti o pôžičku, ktoré žalovaná uskutočnila spolu so zaslaním overovacieho kódu (viď e-mail zo dňa 27.06.2014). Žalovaná mala vedomosť o výške jednorazového vstupného poplatku 7,60 eura, ktorý závisel od výšky ňou zvolenej pôžičky, teda minimálne u tejto položky ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Žalobca sa trvalo domnieva, že súd z titulu postavenia spotrebiteľa žalovanej priznáva neprimeranú mieru ochrany a žalobcu podstatným spôsobom limituje v možnosti vymôcť svoje nároky. Súd nezohľadňuje vôbec spôsob a proces uzatvárania zmluvy, a dokonca ani charakter a povahu tohto konkrétneho záväzkovo právneho vzťahu, ktorý má vplyv aj na dojednávanie zmluvných podmienok a bez ďalšieho len konštatuje, že ustanovenia o vyššie definovaných nárokoch žalobcu sú s odkazom na ustanovenie § 53 ods. 1 až 3 neplatné. Žalobca pri elektronickom spôsobe uzatvárania pôžičky garantuje všetkým svojim klientom, a tak aj žalovanej, najvyššiu mieru individuálne nastavených zmluvných podmienok, tak ako je to pri tomto spôsobe uzatvárania zmlúv na diaľku možné a ako mu to ukladá aj zák. č. 266/2005 Z. z. o poskytovaní finančných služieb na diaľku. Žalobca si vo vzťahu k všetkým zmluvným podmienkam splnil informačné povinnosti, ktoré mu ukladá § 4 zák. č. 266/2005 Z. z. o poskytovaní finančných služieb na diaľku, ktorá skutočnosť tiež podstatným spôsobom ovplyvňuje samotné dojednanie a charakter jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré ako tvrdí prvoinštančný súd (str. 5, ods. 28. a 29. rozsudku) neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané. Prvoinštančný súd absolútne neprihliadol na fakt, že tento záväzkovo-právny vzťah bol uzatvorený na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov a že vzhľadom na charakter takéhoto záväzkovo-právneho vzťahu konal žalobca s maximálnou odbornou starostlivosťou vo vzťahu k individualizácii zmluvných podmienok. Navyše žalovaná sa s obsahom zmluvných podmienok, ktoré neboli zakotvené priamo v zmluve mala možnosť oboznámiť pred samotným požiadaním a poskytnutím pôžičky, resp. pred samotným uzatvorením zmluvy o pôžičke (viď priebeh registrácie na stránke firmy Toli.sk), keď prvýkrát po vyplnení osobných údajov jej systém žalobcu ponúkol možnosť oboznámiť sa so zmluvnými podmienkami. Žalovaná tiež potvrdila prečítanie si zmluvných podmienok v ďalšom kroku pri poskytovaní pôžičky, keď v systéme žalobcu v prostredí "súhlas klienta" zaškrtla políčko označené ako "potvrdzujem, že som si prečítal zmluvné podmienky a súhlasím s nimi", kde systém žalobcu nepustí žiadateľa o pôžičku ďalej k jej poskytnutiu, až kým uvedený úkon žiadateľ riadne neuskutoční. Žalovanej pred uzatvorením zmluvy bola teda zabezpečená riadna možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvných podmienok. Ďalší krát žalovaná odsúhlasila zmluvné podmienky a ich obsah, keď zaslala na účet žalobcu registračný poplatok dňa 26.06.2014 vo výške 20 centov. Uvedené vyplýva aj zo zmluvných podmienok bod 10.6, kde sa uvádza že na znak súhlasu so zmluvnými podmienkami uhradí klient registračný poplatok 20 centov z účtu, ktorý si registroval na www.onlinepenazenka.sk. Žalovaná mala možnosť výberu a so žalobcom zmluvu

o pôžičke po oboznámení sa so zmluvnými podmienkami vôbec nemusela uzatvoriť. Žalovaná si jednorazový vstupný poplatok, resp. jeho výšku mohla overiť skôr, ako uzatvárala pôžičku ako je zrejmé z predloženého dokladu "vzor on-line formulár - žiadosť o pôžičku". Výška poplatku bola teda žalovanej vopred známa, sama žalovaná ovplyvnila jeho výšku, keď sa rozhodovala o výške pôžičky, preto sa minimálne jednorazový vstupný poplatok v rozpore s tvrdením uvedeným na str. 5. ods. 28. a 29 rozsudku musí považovať za podmienku individuálne dojednanú. Zároveň bol jednorazový vstupný poplatok uvedený aj v zmluve o pôžičke. Jednorazový vstupný poplatok žalobca uplatňuje ako nárok na zaplatenie odmeny za vybavenie, spracovanie a poskytnutie pôžičky. Keďže za dojednanie záväzku poskytnúť peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa, ktorú podmienku žalobca spĺňa. Poskytovanie odmeny je bežnou praxou pri poskytovaní pôžičiek nielen v nebankových subjektoch, ale aj v stabilných bankových inštitúciách, bežne tento spotrebitelia platia, preto ani nemôže byt' považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobca na jeho priznanie nárok má. Jednorazový vstupný poplatok korešponduje výške pôžičky, teda korešponduje predmetu plnenia.

5. Medzi žalobcom a žalovanou nešlo o právny vzťah darovania, ale o pôžičku, za ktorej poskytnutie môže byť dohodnutý úrok alebo aj odplata (658 ods. 1, 2 , ktorý fakt tiež svedčí pre priznanie tohto nároku žalobcovi. V našom právnom poriadku neexistuje absolútna ochrana spotrebiteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v záväzkovo-právnom vzťahu v slabšom postavení ako dodávateľ, nemôže byť absolutizovaná cez automatické zamietnutie všetkých nárokov dodávateľa. Bezhraničnou ochranou práv spotrebiteľa stavia súd neoprávnene a bezdôvodne žalobcu do pozície nečestného dodávateľa a súčasne do pozície tzv. "menej rovného" účastníka konania v rozpore s čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Súd automaticky ráta s nečestnosťou žalobcu, ale nečestnosť žalovanej nepripúšťa. Prvoinštančný súd nezohľadňuje fakt, že žalovaná bola oslovená v záujme predchádzania sporu listovou upomienkou zo dňa 22.07.2014 priamo žalobcom, nezohľadňuje, že pri vymáhaní svojho preukázateľného nároku a stále v záujme predchádzaniu sporu oslovil žalobca právneho zástupcu a ten ďalej žalovanú predžalobnou výzvou zo dňa 15.08.2014, súd nezohľadňuje fakt, že "vysoko chránený" spotrebiteľ, žalovaná zostala po celú dobu súdneho konania nečinná (str. 2, ods. 3 rozsudku) a ani nemala nijaký záujem sa k prebiehajúcemu konaniu vyjadriť a nakoniec nezohľadnil ani fakt, že od splatnosti pôžičky prešlo k uplatneniu práva žalobcu súdnou cestou takmer 18 mesiacov počas ktorých žalovaná mohla dobrovoľne pristúpiť k plneniu a mohla sa tak úspešne vyhnúť vedeniu sporu. Prvoinštančný súd k uvedeným okolnostiam vôbec neprihliadal a to ani pri rozhodovaní o podstate sporu a ani pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

6. Argumentáciu uvedenú v predchádzajúcej časti odvolania podporuje aj ďalší argument spočívajúci v nevyhnutnosti garancie právnej istoty v rozhodovaní o obdobných (totožných) prípadoch hoc aj na rozličných súdoch, pretože poplatky, jednorazový vstupný poplatok, poplatok za listovú upomienku a poplatok za preradenie pohľadávky externej spoločnosti, ktoré žalobcovi súd vo svojom rozsudku nepriznal, boli žalobcovi priznané viacerými rozhodnutiami (ktoré žalobca špecifikoval). Princíp právnej istoty je v skutočnosti požiadavkou, aby sa na určitú právnu otázku, jej opakovaní v totožných alebo obdobných podmienkach dala rovnaká odpoveď. Obdobné skutkové situácie musia byť právne posudzované a vyhodnocované rovnakým spôsob, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania (napr. rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95. II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05). Potrebu garancie právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov v obdobných či skutkovo podobných prípadoch zakotvuje aj čl. 2 ods. 1, 2 a 3 CSP, preto sa z uvedeného dôvodu je povinný s týmito princípmi v paralele s vydanými rozhodnutiami vysporiadať aj druhoinštančný súd a to bez ohľadu na fakt, že ide len o rozhodnutia vo forme platobných rozkazov. Súd je vo všeobecnosti povinný aj pri vydávaní platobných rozkazov prihliadať na hľadisko spravodlivosti a zákonnosti ako vyplýva z ustanovenia§ 265ods. 1 veta prvá (v pôvodnej právnej úprave § 172 ods. 7 OSP). V zmysle vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi aj náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny.

8. Právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 , prvoinštančný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 80 eur s 5,15% ročným úrokom z omeškania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na to, že žalovaná proti rozsudku (v tejto časti) odvolanie nepodala, v tejto vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostala zamietajúca časť a závislý výrok o náhrade trov konania.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu bola pohľadávka žalobcu na základe uzavretej zmluvy o pôžičke na diaľku so žalovanou dňa 27.6.2014. Žalobca požičal žalovanej 80 eur na dobu 10 dní a žalovaná mala poskytnutú pôžičku po 10 dňoch vrátiť spolu s jednorazovým vstupným poplatkom 7,60 eura. Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila a v dohodnutej lehote pôžičku s poplatkom nevrátila, preto ju žalobca listovou upomienkou vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, za čo si uplatňuje v súlade s bodom 6.5. zmluvných podmienok 25 eur. Žalovaná dlžnú sumu nezaplatila ani po odoslaní listovej upomienka preto žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie 15 eur podľa bodu 6.6. zmluvných podmienok ako nákladov na prípravu a predanie pohľadávky, čo zahŕňa tlač dokumentov, ich spracovanie a osobné stretnutie so zástupcom externej spoločnosti.

10. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 80 eur s úrokom z omeškania, ktorý vo výroku rozsudku špecifikoval a vo zvyšnej časti žalobu zamietol z odôvodením, že žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie jednorazového vstupného poplatku 7,60 eura, poplatku 25 eur za upomienku a poplatku 15 eur ako nákladov za postúpenie pohľadávky žalobcom z dôvodu, že nešlo o individuálne dojednania (§ 53 ods. 1, 2 medzi stranami záväzkového vzťahu, preto sú tieto dojednania neplatné a na základe neplatných dojednaní nemožno nárok priznať.

11. Žalobca odvolanie odôvodnil v podstate tým, že dojednania možno považovať za individuálne dojednané a uvádzal dôvody, pre ktoré súd nesprávne vec posúdil v tomto smere a poukazoval na to, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy fakt, že išlo o zmluvu uzatvorenú na diaľku.

12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 41 ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

17. V zmysle § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. V prejednávanej veci nebolo sporným, že uzavretá zmluva o pôžičke medzi stranami sporu dňa 27.6.2014 je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu spotrebiteľa, ako slabšej strany sporu. Zmluva bola zároveň uzavretá podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, t.j. prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

19. Aj keď bola zmluva o pôžičke uzavretá spôsobom, ktorý upravuje zák. č. 266/2005 Z.z., je potrebné zmluvu ako právny úkon posudzovať z hľadiska jeho platnosti v zmysle § 34 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

20. Žalobca sa žalobou domáhal aj dojednaného jednorazového vstupného poplatku 7,60 eura, poplatku 25 eur za upomienku a poplatku 15 eur ako nákladov za postúpenie pohľadávky. Žalovanej poskytol pôžičku vo výške 80 eur po dobu 10 dní a za túto službu požadoval uvedený jednorazový vstupný poplatok 7,60 eura. Je pravdou, že ustanovenie § 6 zák. č. 266/2005 Z.z. upravuje pojem odplata (ako to tvrdí žalobca), zároveň stanovuje, že má ísť o primeranú odplatu poskytovanej službe. Občiansky zákonník, ako všeobecný právny predpis umožňuje pri zmluve o pôžičke dohodnúť úroky (§ 658 ods. 1 . Zároveň platí, že výška úrokov musí byť primeraná, t.j. v súlade s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (porovnaj rozsudok NS SR 5Cdo 26/2011). Podľa názoru odvolacieho súdu odplata (podľa osobitného zákona) pri poskytovaní pôžičky má rovnaký charakter ako úrok (podľa , s prihliadnutím ku skutočnosti, že ide o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie oproti pravidlám stanoveným v právnych predpisoch, je potrebné posúdiť primeranosť výšky odplaty rovnako ako primeranosť výšky úrokov. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca sa domáhal jednorazového vstupného poplatku (ako odplaty) 7,60 eura za poskytnutie pôžičky vo výške 80 eur na 10 dní. Mesačná odplata potom predstavuje čiastku 22,80 eura (7,60 x 3) a ročná odplata 273,60 eura (22,80 x 12). Takáto výška odplaty je viac ako trojnásobkom poskytnutej istiny, t.j. ide o viac ako 300% odplatu (poplatok), neprimerane vysoký, priam úžernícky, ktorý odporuje dobrým mravom a preto časť právneho úkonu, na základe ktorého sa žalobca domáha takéhoto nároku, možno považovať za absolútne neplatný. Žalobcovi nemôže byť poskytnutá ochrana takých jeho práv, ktoré sú uplatňované v rozpore s dobrými mravmi.

21. Rovnako nebol dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie poplatku 25 eur za upomienku a poplatku 15 eur ako nákladov za postúpenie pohľadávky žalobcom. Ak takýto nárok žalobca uviedol v zmluvných dojednaniach, je táto časť absolútne neplatná z dôvodu, že obchádza zákon, resp. je nedostatočne určitá. Ustanovenia Občianskeho zákonníka a ani osobitné právne predpisy neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka poplatok za upomienku a poplatok za možné postúpenie pohľadávky, pretože, takýto nárok nemá oporu v zákone. Navyše pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto plnenia sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Za takýto poplatok je možné považovať obidva poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej. Povinnosť žalobcu vyzývať žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, rovnako nie je zrozumiteľné, prečo by žalobca musel postupovať pohľadávku voči žalovanej externej firme a prečo si za to účtuje akúkoľvek sumu od žalovanej. Rovnako je nezrozumiteľné dojednanie o poplatku 25 eur za vystavenie listovej upomienky. Nie je zrejmé, či ju má veriteľ aj zaslať, ako by mal potom preukazovať jej zaslanie dlžníkovi, alebo doručenie dlžníkovi. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky poplatky určené žalobcom v zmluvných podmienkach nepredstavujú nič iné, len istú formu odplaty (bez ohľadu na ich pomenovanie), resp. istú formu sankcie za nesplatenie dlžnej sumy včas a tak neprimerane zaťažujú spotrebiteľa a navyšujú dlžnú sumu.

22. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje (ako v mnohých iných prípadoch) na rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10). V texte uvedeného rozhodnutia sa

uvádza: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku)“.

23. Nie je pri tom rozhodujúce, či ide o úver, alebo pôžičku a či ju poskytuje banka alebo nebanková spoločnosť. Ak si žalobca uplatňoval od žalovanej poplatky vo výške 25 eur (vystavenie listovej upomienky) a 15 eur (postúpenie vymáhania pohľadávky externej firme), nepreukázal zároveň, že by za žiadané poplatky poskytol žalovanej aj nejakú službu, išlo o poplatky, ktoré boli účtované za úkony, ktoré slúžili výlučne pre potreby žalobcu.

24. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, je uvedené ustanovenia zmluvných podmienok neboli individuálne dojednané, pretože žalovaná mohla len zmluvu ako celok uzavrieť, alebo neuzavrieť. Konštatovanie len o neprijateľnosti zmluvných podmienok z dôvodu, že neboli individuálne dojednané však nebolo postačujúce, pretože poplatky v danom prípade by mohli byť aj cenou plnenia a neprijateľné podmienky sa nemôžu týkať hlavného predmetu plnenia a ceny plnenia. Súd prvej inštancie sa mal a mohol vysporiadať aj s primeranosťou ceny plnenia. Len v prípade, ak by dospel k záveru, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané a cena plnenia bola neprimeraná, len vtedy nebolo možné žalobcovi nárok priznať.

25. Bolo by však nehospodárne rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s vyššie vyjadreným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý by bol súd prvej inštancie povinný akceptovať. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 s tým, že doplnil ďalšie právne dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobcovi vyhovieť v celom rozsahu. Požiadavku žalobcu, aby súdy vo všetkých veciach rozhodovali úplne rovnako považoval odvolací súd za irelevantný. Sudca v každej jednotlivej veci je oprávnený rozhodnúť, či vo veci vydá platobný rozkaz, alebo vec prejedná a rozhodne na pojednávaní, lebo vec vytýči na verejné vyhlásenie rozsudku, v rozhodovaní je obmedzený len ustanoveniami CSP. Súdu v danej veci nič nebránilo, aby poskytol spotrebiteľovi ochranu a vykonal dokazovanie aj keď bola žalovaná pasívna, umožňujú mu to ustanovenia § 290 a nasledujúce CSP.

26. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

27. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .