Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Co-289-2017.pdf
PDF · 93.65 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/289/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: W.. I. D., bytom P., ul. T. XXXX/X, zastúpený zástupcom JUDr. Michalom Fraňom, bytom Trenčianske Teplice, SNP 124/7 proti žalovaným: 1/ P. E., bytom P., ul. Y. XXXX/X a 2/ P. E., bytom P., ul. Y. XXXX/X, o zníženie stavby oplotenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. októbra 2016, č.k. 17C/418/2015-29, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, aplikujúc ust. § 123, § 124, § 126 ods.1, § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť upraviť výšku oplotenia pozemku C KN parc.č. XXXX/XXX medzi parc.č. XXXX/XXX a XXXX/XXX v k.ú. Trenčín na výšku 140 cm. Žalovaní na základe rozhodnutia stavebného úradu (Mesta Trenčín) zo dňa 10.03.2015 realizovali stavbu oplotenia i napriek skutočnosti, že stavebné povolenie nie je právoplatné. V konaní o dodatočné povolenie stavby žalobca uplatnil námietku voči stavbe, keď oplotenie je z plného materiálu a je vysoké 240 cm. Na základe týchto okolností , keď medzi stranami sporu nedošlo k dohode v rámci stavebného konania, stavebný úrad rozhodol dňa 20.10.2015 tak, že konanie prerušil a odkázal žalobcu na podanie žaloby na súd. Pôvodné oplotenie bolo z pletiva vo výške 140 cm a použitý materiál nebránil dostatočnému osvetleniu pozemku žalobcu . Svoju požiadavku aplikoval o ustanovenie STN 73 0580 - 1 a STN 73 0580 s dôrazom na nevyhnutné preslnenie jeho pozemku. Mal za to, že výška tohto oplotenia v rozsahu 140 cm je dostatočná a oplotenie splní svoj účel.
3. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhované dôkazy a na základe takto vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil. Takto zistil, že žalobca a žalovaní sú vlastníkmi susediacich pozemkov, pričom tieto pozemky vzájomne oddeľuje betónové oplotenie do výšky 240 cm, ktoré postavili žalovaní na svojom pozemku. V súčasnosti je na stavebnom úrade (mesto Trenčín) vedené konanie o dodatočnom povolení stavby, a to predmetného oplotenia. Toto konanie je právoplatne prerušené do rozhodnutia súdu o predbežnej otázke občianskoprávneho charakteru. Stavebný úrad odkázal žalobcu na podanie žaloby na súd, pretože v stavebnom konaní nebola medzi sporovými stranami (žalovanými ako stavebníkmi a žalobcom ako vlastníkom susedného pozemku) ohľadne námietky podanej žalobcom, ktorú stavebný úrad vyhodnotil ako námietku občianskoprávneho charakteru, dosiahnutá dohoda. Stavebný úrad skonštatoval, že nestanovuje obmedzenia na výšku a materiálové vyhotovenie oplotenia a nemá ani kritériá pre tienenie
pozemku povoľovanou stavbou. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným znížiť výšku betónového oplotenia, ktoré si postavili žalovaní na svojom pozemku, argumentujúc tým, že oplotením nad 140 cm zasahujú nad mieru primeranú pomerom do jeho vlastníckeho práva k susednému pozemku, a to tienením jeho pozemku. V žalobe žalobca neuviedol ustanovenie právneho predpisu na základe ktorého sa domáha splnenia žalovanej povinnosti, resp. uloženia povinnosti žalovaných. V písomnom vyjadrení sa odvolal na ustanovenie § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že stavba oplotenia ho nad mieru primeranú pomerom obmedzuje vo výkone jeho vlastníckych práv tým, že v neprimeranom rozsahu tieni jeho pozemok.
4. V danom prípade, tzv. susedského sporu, prichádza do úvahy ochrana vlastníckeho práva žalobcu podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorého použitia sa žalobca aj dovolával. Toto ustanovenie Občianskeho zákonníka je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prvom rade je potrebné uviesť, že ustálená súdna prax dospela k záveru, že z ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalobou podľa tohto ustanovenia je možné sa domáhať, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosť niečo pozitívne (aktívne) konať (napr. odstrániť, prípadne upraviť predmet svojho vlastníctva, s výnimkou podľa odseku 2 § 127 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je možné uložiť povinnosť oplotenia pozemku). Žalobca sa však proti žalovaným domáhal, aby upravili (znížili) výšku oplotenia, teda niečo vykonali. Už len z tohto dôvodu nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť. Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozsudku súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca neuniesol ani len bremeno tvrdenia rozhodujúcich skutočností (tobôž dôkazné bremeno), pre ktoré by bolo možné jeho žalobe podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka vyhovieť. Žalobca sa obmedzil iba na tvrdenie, že postavením oplotenia žalovaní zasiahli do jeho vlastníckeho práva nad mieru primeranú pomerom. Bližšie však vôbec neuvádza ani len aké pomery sú v danom prípade primerané a v čom spočíva prekročenie tejto miery žalovanými. Pre unesenia bremena tvrdenia je však takáto argumentácia rozhodujúca. K neuneseniu ani dôkazného bremena súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nie je žiadnym dôkazným prostriedkom (pritom súd vykonal všetky žalobcom navrhované dôkazy) preukázané, že by žalovaní zasiahli do vlastníckeho práva žalobcu k susednému pozemku nad primeranú mieru. V tejto súvislosti súd uvádza, že vo všeobecnosti pre civilné sporové konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní tú sporovú stranu, ktorá sa dovoláva použitia nejakej právnej normy a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Po oboznámení sa s predloženými fotografiami nemá za preukázanú akúkoľvek neprimeranosť vyplývajúcu z postaveného oplotenia. Je prirodzené, že štandardné murované oplotenie tieni okolitý pozemok (či už vlastníka pozemku, ktorý ho postavil, alebo susedný pozemok). Súdu však nie je zrejmé, z akého dôvodu by malo byť neprimerané tienenie oplotením, ktoré postavili žalovaní na svojom pozemku, a to práve nad úroveň 140 cm. Zmeniť charakter oplotenia (v intenciách rozhodnutia príslušného stavebného úradu, resp. v súlade s právnymi predpismi) je právom vlastníka pozemku, preto neobstojí samotný argument žalobcu, že pôvodné oplotenie bolo zhotovené z pletiva (ktoré prepúšťalo slnečné lúče), ktoré jeho pozemok netienilo, a preto žalovaní nemôžu postaviť oplotenie z plného materiálu vyššie ako 140 cm. Ku skutočnosti, že postavené oplotenie tieni pozemok, musia pristúpiť aj ďalšie konkrétne a nezanedbateľné okolnosti, ktoré by viedli k záveru o tom, že týmto oplotením dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu nad mieru primeranú daným pomerom. Tieto okolnosti však žalobca ani netvrdil ani nepreukázal. Okrem aplikácie ustanovenia § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka do úvahy prichádza aj všeobecné ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré poskytuje vlastníkovi širšiu ochranu, pretože podľa neho je možné domáhať sa aj pozitívneho konania zasahovateľa do vlastníckeho práva vlastníka. K jeho použitiu však musí byť preukázaný neoprávnený (protiprávny) zásah. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že takýto v konaní preukázaný nebol. Preto sa žalobca podanou žalobou nemôže úspešne dovolávať ochrany svojho vlastníckeho práva ani podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní boli v konaní plne úspešní.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal , aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaní stavbu zrealizovali bez právoplatného
stavebného povolenia , čím dochádza k zhoršeniu užívania. Pôvodné oplotenie bolo z pletiva vo výške 140 cm a tento materiál nebránil dostatočnému osvetleniu pozemku. Poukazom na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, stavba plota nad mieru primeranú pomerom obmedzuje žalobcu vo výkone vlastníckych práv, keď v neprimeranom rozsahu tieni pozemok žalobcu.
7. Žalovaní 1/ a 2/ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú v rozsudkom súdu prvého stupňa, pričom dôvody odvolania uvádzané žalobcom sú nepodložené. Ako stavebníci zrealizovali oplotenie parcely č. XXXX/XXX, ktorá sa nachádza v k.ú. Trenčín, výlučne na parcele žalovaných. Poukázali na rozhodnutie č.USaŽP 2015/1945/100682/3- km vydané Mestom Trenčín, keď stavebný úrad neustanovuje obmedzenia pri výške a materiálovom vyhotovení oplotenia. Zo strany žalovaných tak nedošlo k porušeniu právnych, technických ani technologických predpisov . Žalobca v konaní nepreukázal, že by výstavbou nového oplotenia došlo k nadmernému zatieneniu pozemku žalobcu a tým porušeniu ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.03.2017 uviedol, že pôvodné oplotenie žalovaných bolo z pletiva vo výške 140 cm a použitý materiál nebránil dostatočnému osvetleniu pozemku žalobcu. V zmysle ust. § 127 Občianskeho zákonníka, stavba oplotenia nad mieru primeranú pomerom obmedzuje žalobcu vo výkone jeho vlastníckych práv tým, že v neprimeranom rozsahu tieni pozemok žalobcu.
9. Žalovaní 1/ a 2/ v písomne podanom vyjadrení zo dňa 26.04.2017 uviedli, že žalobca v zmysle ust. § 363 a § 365 CSP, dostatočne neodôvodnil odvolanie, keď nie je zrejmé, na základe čoho žalobca uvádza, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil . Predmetné odvolanie neobsahuje zákonom stanovené náležitosti a preto odvolací súd v zmysle § 386 písm. d/ CSP odvolanie žalobcu odmietne.
10. Krajský súd v Trenčíne ,ako súd odvolací (§34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:
12. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že z ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalobou podľa tohto ustanovenia je možné sa domáhať, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosť niečo pozitívne konať / napr. odstrániť, príp. upraviť predmet svojho vlastníctva/ . Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia rozhodujúcich skutočností , pričom sa obmedzil len na tvrdenia , že postavením oplotenia žalovaní zasiahli do jeho vlastníckeho práva nad mieru primeranú pomerom bez bližšej špecifikácie . Ku skutočnosti, že postavené oplotenie tieni pozemok, musia pristúpiť aj ďalšie konkrétne okolnosti , ktoré by viedli k záveru o tom, že oplotením dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu nad mieru primeranú pomerom.
13. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku , nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi , svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. 14. Ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> ohrozenému vlastníkovi umožňuje, aby sa na súde domáhal uloženia povinnosti ohrozujúcemu vlastníkovi zdržať sa ohrozujúcej činnosti (teda zákazu pozitívneho konania). Ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalobca sa teda nemôže domáhať uloženia aktívnej činnosti.
15. Neoprávnenosť zásahu je podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyjadrená generálnou klauzulou, keď vlastník pozemku sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práv musí byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk . Pokiaľ ide o pojmy „ miera primeraná pomerom" a „ vážne ohrozenie výkonu práva „ , okrem subjektívneho stanoviska žalobcu je potrebné vykonať ďalšie zistenia pre objektívny podklad pre rozhodnutie.
16. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba pojem „nad mieru primeranú pomerom„ vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním / prípustným/ a nedovoleným správaním/ nad prípustnú mieru/ a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale ja vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu a stupňa porušenia, keď znemožňuje riadny výkon vlastníckeho práva bez potreby posúdenia objektívneho hľadiska. V konkrétnych prípadoch sa musia tieto predpoklady - nad mieru primeranú pomerom a vážne ohrozenie výkonu práv, posúdiť z odborných hľadísk t. j. aj pomocou znalca.
17. Ustanovenie odseku 1 obmedzenia práv vlastníka vymedzuje exemplifikatívne, pričom ide o zásahy, ktoré sa v spoločenskej a právnej praxi najčastejšie vyskytujú. Jedným z nich je aj je povinnosť vlastníka, že nesmie obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, vibráciami. Z prvej vety odseku 1vyplýva, že žalobným návrhom sa možno voči vlastníkovi, ktorý nerešpektuje takzvané susedské práva, domáhať len toho, aby sa zdržal presne opísaného a vymedzeného rušenia, ktorým žalovaný obťažuje svojho suseda alebo ktorým vážne ohrozuje výkon jeho práv. Takisto výrok súdneho rozhodnutia musí obsahovať presný opis toho, čoho sa má vlastník zdržať, aby tento výrok bol materiálne vykonateľný núteným výkonom rozhodnutia v exekučnom konaní. Zo znenia tohto ustanovenia súčasne vyplýva, že je vylúčené, opierajúc sa o tento právny dôvod žaloby, požadovať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne konať.
18. Posúdením odvolacích námietok žalobcom mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol aplikujúc správne zákonné ustanovenia. Ako vyplýva z vyššie citovaného a komentovaného znenia ust. § 127 Občianskeho zákonníka, žalobca sa opierajúc o toto ustanovenie nemôže domáhať, aby súd uložil žalovaným 1 a 2 niečo konkrétne konať. Žalobným návrhom podľa § 127 OZ sa možno domáhať voči vlastníkovi, ktorý nerešpektuje susedské práva len toho, aby sa zdržal toho ktorého rušivého konania, ktorým žalovaní 1 a 2 obťažujú žalobcu alebo ktorým vážne ohrozuje výkon jeho práv. Preto je vylúčené, opierajúc sa o tento právny dôvod žaloby, požadovať, aby sa žalovaným 1 a 2 uložila povinnosť niečo konkrétne konať.
19. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu, že stavba plota nad mieru primeranú pomerom obmedzuje žalobcu vo výkone jeho vlastníckych práv, nie je dôvodná. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní neuviedol ďalšie skutočnosti potrebné pre posúdenie jeho nároku. Nie je možné posúdiť uplatnený nárok žalobcu bez uvedenia ďalších rozhodujúcich skutočností vo vzťahu ku konkrétnym pomerom / intenzita zásahu, stupeň, znemožnenie realizácie vlastníckych práv/ . Žalobca v konaní nepreukázal, že stavba plota v neprimeranom rozsahu tieni jeho pozemok , bez uvedenia ďalších konkrétnych okolností.
20. Súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalobca sa obmedzil len na tvrdenia o zásahu do jeho vlastníckych práv nad mieru primeranú pomerom a v konaní neuniesol dôkazné bremeno.
21. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. V odvolacom konaní úspešným žalovaným odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).