Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-49-2012.pdf
PDF · 129.72 KB
Case nature
Area
Subarea
43C/49/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III.
2. Uznesením č. k. 43C 49/2012 - 31 zo dňa 05.08.2013 ( právoplatné dňa 04.09.2013) súd spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod spisovými značkami: 43C 49/2012, 43C 58/2012, 43C 52/2012, tak, že spoločné konanie sa bude ďalej viesť pod spisovou značkou 43C 49/2012.
3. Žaloby žalobca odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať pre svoju pohľadávku exekúciu, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy voči povinnému. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. V exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel stanovených exekučným poriadkom sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Žalobca disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Ide teda o rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom podľa iného ustanovenia O.s.p. ako aj exekučného poriadku ako iné vykonateľné rozhodnutie a schválené zmiery, v ktorých súdny výkon pripúšťa zákon. Žalobca má za to, že povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti aj v prípade, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenom čase. Žalobca tvrdil, že neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil. Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o ňom. Žalobca vyčíslil majetkovú škodu ako náklady, ktoré vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,-Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15,- Eur, spolu 125,- Eur. Nemajetkovú ujmu v peniazoch si žalobca uplatnil preto, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práve na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a najmä, žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza žalobca pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk t. j. cca 660 Eur.
4. V jednotlivých konaniach si žalobca uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane zákonom v čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) :
- v konaní sp. zn. 43C 49/2012 - 259 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 440,- Eur (55,- Eur za mesiac)
- v konaní sp. zn. 43C 58/2012 exekučný súd dňa 08.12.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (omeškanie viac ako 162 dní ), preto si uplatňuje titulom majetkovej škody sumu 2.044,84 Eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Ďalej si uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovaní podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu súdu sumu 408,97 - Eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom
- v konaní sp. zn. 43C 52/2012 - exekučný súd dňa 23.04.2012 rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (omeškanie viac ako 931 dní ), preto si uplatňuje titulom majetkovej škody ako náklady, ktoré vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,-Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15,- Eur, spolu 125,- Eur. Ďalej si uplatňuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovaní podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu súdu sumu 1.716,76 - Eur, (55,- Eur za mesiac)
5. Žalobca žiada, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu, pretože tento v namietanom exekučnom konaní rozhodol o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote. Ďalej mal súd zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy ako aj trovy konania.
6. Na preukázanie uvedených skutočností žalobca žiadal pripojiť exekučné spisy Okresného súdu Bratislava III sp. zn. EX7057/2010, EX11787/2011, EX9869/2009, a znalecký posudok preukazujúci výšku majetkovej škody spôsobenej v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomická univerzita v Bratislave, ktorý sa nachádza v origináli na tunajšom súde pod Spr. 3272/2014.
7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.09.2013 žiadal žalobu zamietnuť. Má za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vzniku nároku na náhradu škody. V žalobnom návrhu namieta to, že okresný súd v exekučnom konaní rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom ustanovenej doby, pričom poverenie vydal, resp. oresný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom ustanovenej doby. Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení zák. č. 412/2002 na Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne možno vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil. Na základe uvedeného sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradom postupom okresného súdu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení do 01.06.2011 (exekučného poriadku), v zmysle ktorého ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do pätnástich dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku sa rozumejú exekučné tituly, ktorými majú byť vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V takomto znení je toto ustanovenie od 01.06.2011, avšak aj pred týmto termínom obsahovalo toto ustanovenie pojem " vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ", pričom aj z dôvodovej správy k novele vykonanej k 01.06.2011 zákonom č. 102/2011 Z.z. je zrejmé, že zákonodarca iba výslovne ujasnil literu zákona, aby sa predišlo prípadným mylným interpretáciám, a teda aj predchádzajúce znenie tohto ustanovenia sa vzťahovalo aj na vykonateľné rozsudky rozhodcovských súdov. Žalovaný má za to, že pokiaľ nebolo o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnuté po pätnástych dňoch, nejde o nedodržanie lehoty v zmysle zákona, nakoľko táto lehota sa na žiadosti žalobcu nevzťahovala vzhľadom na charakter exekučného titulu. Akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. V praxi, ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Žalobca si v súvislosti so zamietnutím návrhu na vydanie poverenia uplatnil svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011. Z týchto ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaným žalobcom splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň ich zákonnosť lomenou nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania, nakoľko zo skutkových okolností uvádzaným žalobcom v návrhoch, v niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009. Ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na vydanie poverenia v zákonom ustanovenej lehote 15 dní, lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula pri každom nároku osobitne a to po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu pätnásťdňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívali v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, t. j. v celkovej sume 175,- Eur. Požadované paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považovala žalovaná za nesprávne a účelové. Žalovaná nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu, tak ako bola uplatnená, pretože žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca v návrhu poukázal na viacero ústavných nálezov, kde Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovaná výška finančného zadosťučinenia nie je automatická, táto podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a je nesprávne vychádzať z paušálnej sumy 663,88 Eur za každý rok prieťahov, nakoľko každé prípadové okolnosti sú osobitné. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom žalobcom uvádzané pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keď náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vznik či už materiálnej škody, ktorej náhrady sa domáha, prípadne požadovanej nemajetkovej ujmy. Ide o paušalizovane vyčíslené náklady žalobcu na jeho podnikateľskú činnosť, ktoré vedením týchto exekúcií v jeho evidencii nemohli spôsobiť nejaké neprimerané náklady. Sám žalobca uviedol, že vedie centrálnu evidenciu, na ktorej administratívu využíva rovnaký počet pracovníkov. 8. Žalovaná na preukázanie uvedených skutočností predložila súdu článok v denníku SME a list Európskej komisie.
9. Súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti strán sporu, keď žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu 20.03.2018 z dôvodu hospodárnosti konania. Nedostavil sa žalovaný, svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 24.02.2018 z dôvodu vysokého počtu súdnych konaní žalobcu proti žalovanej a nemožnosti ich personálne vykryť a nežiadal o jeho odročenie.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi uvedený v bode 6 a 8 odôvodnenia tohto rozsudku a zistil tento skutkový stav:
11. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 48 Er 1114/2010, EX 7057/10 povinnej V. S. o vymoženie 526,45 Eur istiny s príslušenstvom súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu 15.07.2010. K žiadosti bol pripojený ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.12.2009 sp. zn. SR 21197/09 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO 35 922761. Exekučný súd vyzval súdneho exekútora na zdokladovanie predexekučnej upomienky povinnej právnym postupom oprávneného. Oprávnený dňa 28.09.2010 doručil exekučnému súdu predexekučnú upomienku zasielanú povinnej ako obyčajnú poštovú zásielku. Následne bolo exekučným súdom vydané Poverenie pod č. 5103 084917 dňa 29.09.2010 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého ( 43 C 49/2012).
12. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 49 Er 2211/2011, EX 11787/2011 povinného M. G., pre vymoženie 2.122,50 Eur istiny s príslušenstvom súd zistil, že žiadosťou zo dňa 29.06.2011 súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28.04.2011 sp. zn. SR 02590/2011 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO 35 922761. Uznesením č. k. 49Er2211/2011- 13 zo dňa 04.10.2011 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že zistil rozpor exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zo zákonom, nakoľko tento bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 101300127 zo dňa 24.03.2010, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú neprijateľné podmienky taxatívne vymenované v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a teda sú neplatné a preto súd žiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol ( 43 C 58/2012 ).
13. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 49 Er1415/2009, EX 9869/09 povinného M. C. pre vymoženie 88,70-Eur istiny s príslušenstvom súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 30.10.2009. K žiadosti bol pripojený ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa z v 07.07.2009 sp. zn. SR 05069/09 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO 35 922761. Exekučný súd vyzval súdneho exekútora na zdokladovanie trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní - predexekučnú upomienku 16,08 Eur. Oprávnený dňa 01.12.2009 doručil exekučnému súdu predexekučnú upomienku zasielanú povinnému 20.08.2009. Exekučný súd vyzval oprávneného dňa 30.03.2010, aby súdu doručil zmluvu o úvere, Všeobecné obchodné podmienky, výpis z bankového účtu o tom, že bola skutočne poskytnutá suma úveru a kartu klienta - dlžníka. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 21.10.2011 oprávnený doručil exekučnému súdu zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami s tým, že podpisom v časti tlačiva zmluvy o úvere - potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti dokladuje skutočnosť, že veriteľ poskytol povinnému úver vo výške 232,36 Eur. Oprávnený ďalej uviedol, že nemôže poskytnúť kartu klienta, nakoľko takéto karty nevytvára. Uznesením č. k. 49Er1415/2009- 19 zo dňa 23.02.2012 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení exekučný súd uviedol, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Z dôvodu, že exekučný titul je v rozpore so zákonom, súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2013 ( 43 C 52/2012 ).
14. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len cit. zák.), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
16. Podľa § 4 ods. 1 písm. c ) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
18. Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
19. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
20. Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
21. Podľa citovaných zákonných ustanovení ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
- nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci
- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
22. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu verejnej moci či iné vady v spôsobe vedenia konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
23. V danom prípade sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý vidí v skutočnosti, že exekučný súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom ustanovenej 15 - dňovej lehoty. Súdna prax je ustálená na závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať splnenie formálnych i materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie je povinný skúmať exekučný titul na základe, ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, či je spôsobilým exekučným titulom v zmysle exekučného poriadku.
24. Podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
25. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 48 Er 1114/2010, EX 7057/10 povinnej V. S., o vymoženie 526,45 Eur istiny s príslušenstvom súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu 15.07.2010. Exekučný súd vyzval súdneho exekútora na zdokladovanie predexekučnej upomienky povinnej. Oprávnený dňa 28.09.2010 doručil exekučnému súdu predexekučnú upomienku zasielanú povinnej ako obyčajnú poštovú zásielku. Následne bolo exekučným súdom vydané Poverenie pod č. 5103 084917 dňa 29.09.2010 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok prieťahy v súdnom konaní. Postup exekučného súdu je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota
nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti, čo je plne v súlade so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. vo veci sp.zn. II ÚS 245/2013, IV ÚS 606/2012. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z hmotnoprávnych predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
26. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 49 Er 2211/2011, EX 11787/2011 povinného Jána Kristína, pre vymoženie 2.122,50 Eur istiny s príslušenstvom súd zistil, že žiadosťou zo dňa 29.06.2011 súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28.04.2011 sp. zn. SR 02590/2011 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO 35 922761. Uznesením č. k. 49Er2211/2011- 13 zo dňa 04.10.2011 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup exekučného súdu bol preto opodstatnený a správne exekučný súd skúmal vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorá si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä z ohľadu na to, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Na potrebu skúmania exekučného titulu so zákonom reagoval aj zákonodarca legislatívnou zmenou v § 44 ods. 2 exekučného poriadku s účinnosťou od 01.06.2010 s tým, že v zmysle § 41 ods. 2 písm. c), písm. d) Exekučného poriadku, pokiaľ bol titulom pre exekúciu rozhodcovský rozsudok, spomínaná lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatila pre rozhodcovské rozsudky, pričom táto legislatívna zmena bola zavedená do exekučného poriadku zákonom č. 144/2010 Z. z.
27. Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 49 Er1415/2009, EX 9869/09 povinného M. C. pre vymoženie 88,70-Eur istiny s príslušenstvom súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 30.10.2009. K žiadosti bol pripojený ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa z v 07.07.2009 sp. zn. SR 05069/09 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO 35 922761. Exekučný súd vyzval súdneho exekútora na zdokladovanie trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní - predexekučnú upomienku 16,08 Eur. Oprávnený dňa 01.12.2009 doručil exekučnému súdu predexekučnú upomienku. Exekučný súd vyzval oprávneného dňa 30.03.2010, aby súdu doručil zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky, výpis z bankového účtu bola skutočne poskytnutej sume úveru k aká tu klienta - dlžníka. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 21.10.2011 oprávnený doručil exekučnému súdu žiadané listiny. Uznesením č. k. 49Er1415/2009- 19 zo dňa 23.02.2012 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup exekučného súdu bol opodstatnený, keď exekučný súd skúmal vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorá si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä z ohľadu na to, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
28. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného ústavou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (II.ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III ÚS 59/05). Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods.2 ústavy SR. (I ÚS 63/00). Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie neznamená v zmysle platnej judikatúry automaticky zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
29. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené. Samotný nesprávny úradný postup spravidla nezakladá majetkovú ujmu, nakoľko škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.
30. Žalobca v konaní skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období , ktoré podľa neho uplynulo súdu ničím nepreukázal. Súd na listinný dôkaz žalobcu, znalecký posudok č.1/2014 zo dňa 01.03.2013 vypracovaný Ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave ktorý bol zaregistrovaný pod Spr.č. 3272/2014 neprihliadol, nakoľko sa jedná o všeobecný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný za obdobie rokov 2009 -2012, neuvádza sa presný výpočet škody na konkrétne jednotlivé uplatnené nároky v jednotlivých konaniach, z uvedeného dôvodu posudok hodnoverným, relevantným spôsobom neuviedol presné vyčíslenie škody, ku ktorej by malo dôjsť v konkrétnom exekučnom konaní, navyše posudok je výrazne jednostranný, vychádza iba z údajov poskytnutých zadávateľom a výpočty sa riadili voľnou úvahou. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie majetku poškodeného ani za ušlý majetkový prospech. 31. Pokiaľ by súd považoval za nesprávny úradný postup skutočnosť, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, konal so zbytočnými prieťahmi, teda nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v primeranej lehote, návrh žalobcu na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný. Všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody pri výkone verejnej moci oprávnený skonštatovať prieťahy, na to je oprávnený len Ústavný súd alebo predseda súdu, pričom navrhovateľ nevyužil tento prostriedok nápravy.
32. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.
33. Žalobca musí teda preukázať že nesprávny úradný postup súdu bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou škody a nemajetkovej, ktorú si uplatňuje.
34. Žalobca si žalobou uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy vtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca musí preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady s tým, že musia vychádzať zo skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Žalobca tvrdenú nemajetkovú ujmu dôkazne nepreukázal. Žalobca v konaní nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o všeobecne známe riziká ktoré sú aj rizikom podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch, pričom poskytovanie finančného zadosťučinenia podlieha skúmaniu prípadu zo strany ústavného súdu a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
35. Súd má za to, že ani u tohto nároku neexistuje príčinná súvislosť medzi žalobcom deklarovanou nemajetkovou ujmou, ktorá mu mala vzniknúť a postupom súdu pri zmene súdneho exekútora, ktorý žalobca označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti súd žalobu žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.
36. Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že z hľadiska vecnej stránky nie je žaloba dôvodná a žalobca predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok tejto zodpovednosti, nepreukázal vznik a výšku uplatnených nárokov titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom, a teda ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, a v tomto smere sa stotožnil v plnom rozsahu s námietkami žalovaného.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému
žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.