Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-52-2018.pdf
PDF · 125.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/52/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/ XX, P. - X. V., proti žalovanému 1/ H. H., a.s. so sídlom v Y., X. XX, M. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK G.. D. L., s.r.o., so sídlom v D., P. O. L. XXXXX/XXB, 2/ I. dražobná, spol. s.r.o., so sídlom v X., X.5, zastúpeného Advokátskou kanceláriou E. o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. septembra 2017, č. k. 16Csp/179/2017-109 takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e takto:
Žalovaným 1/, 2/ sa u k l a d á povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese X. v obci P., katastrálne územie X. V., zapísané A. K. X., katastrálny odbor na LV č. XXX, pozemky parcely registra „C“ parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXmX, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, stavba - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XX, konajúcej sa dňa 02.10.2017.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese X., v obci P., katastrálne územie X. V., zapísané Okresným úradom X., katastrálny odbor, na LV č. XXX, pozemky parcely registra „C“ parc.č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavba - rodinný dom súp.č. XXXX postavený na parcele č. XX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a zároveň uložil žalovanému 2/ zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese X., v obci P., katastrálne územie X. V., zapísané Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, na LV č. XXX, pozemky parcely registra „C“ parc.č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc.č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, stavba - rodinný dom súp.č. XXXX postavený na parcele č. XX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že splátkový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2008, ktorý mu poskytol žalovaný 1/ je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žiadal, aby súd určil, že právne úkony výkonu záložného práva záložného veriteľa - žalovaného 1/ a žalovaného 2/ smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008 sú neplatné. S podanou žalobou zároveň žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 26.05.2008 a to formou uskutočnenia dobrovoľnej dražby, ktorej konanie bolo oznámené na deň 03.10.2017. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca ako záložca uzavrel so žalovaným 1/ ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu. Predmetom zmluvy o záložnom práve bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom v prospech
záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a predmetom mandátnej zmluvy bolo udelenie poverenia záložcom ako mandantom záložnému veriteľovi ako mandatárovi na vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva. Zabezpečovanou pohľadávkou záložného veriteľa bola pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2008 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/, na základe ktorej poskytol žalovaný 1/ žalobcovi úver, ktorý tvorí istina vo výške 29.874,53 € (900.000,- Sk), úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou. Zálohom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXX pre k.ú. X. V., obec P., okres X.. Žalovaný 1/ oznámením zo dňa 03.08.2015 oznámil žalobcovi, že zveril správu a vymáhanie pohľadávky spoločnosti I. s, a.s. so sídlom C. 3, Y., M. XX XXX XXX. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.05.2017 žalovaný 1/ žalobcovi oznámil, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne splátkové úvery žalovaného 1/ a týmto listom oznámil, že vyhlásil ku dňu 11.05.2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 17.05.2017 žalovaný 1/ žalobcovi oznámil, že začína výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho vzťahu a osvedčenie skutočnosti, že právo z tohto právneho vzťahu je ohrozované alebo porušované. Ďalším predpokladom je dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami konania s dôrazom na konkrétne právo. Na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby žalobca osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov alebo osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovania) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Žalobca predloženými listinami osvedčil, že so žalovaným 1/ je v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2008, ktorý bol zabezpečený záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti žalobcu zapísané na LV č. XXX pre k.ú. X. V.. Záložca je počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné právo žalobcu. Za situácie, keď žalobca poukazuje na neprijateľné podmienky dojednané v zmluve o splátkovom úvere, kedy výkonom záložného práva žalovaného 1/ by sa v vymohlo aj to, načo nemá nárok, je nariadenie v neodkladného opatrenia na mieste. Keďže ďalším nakladaním s nehnuteľnosťou by mohlo dôjsť k vzniku ďalších škôd aj tretím subjektom, ktorí by mohli v rámci dražby kúpiť spornú nehnuteľnosť, súd žalobe vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil. Žalovaný 1/ je bankou so základným imaním 212.000.000,- €, preto sa na jeho ekonomickej situácii nijako neodrazí, ak sa momentálne neuskutoční predaj nehnuteľností. Naproti tomu, ak by súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, tento by stratil svoje obydlia a prišiel by o základnú životnú potrebu. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy výdavky. Navyše do času, kým by súd rozhodol o neplatnosti dražby by žalobca nemal kde bývať. Platením nájmu do času, kým by sa rozhodlo o neplatnosti dražby by žalobcovi vznikla ďalšia škoda. Na druhej strane v prípade úspechu žalovaných vo veci samej títo môžu záložné právo vykonať a domáhať sa od žalobcu zaplatenie všetkých dlhov vrátane ich príslušenstva. Týmto je podľa súdu prvej inštancie osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže neodkladné opatrenie je jediný spôsob, ako sa môže žalobca pred predajom svojho obydlia brániť.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/. Odvolanie odôvodnil tým, že je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 pís. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Predovšetkým namietal relevantné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že postupom súdu prvej inštancie došlo k zásahu do základných práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými
zmluvami, predovšetkým došlo k zásahu do základného práva v zmysle čl. 46 ods.1 Ústavy a v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru práva na spravodlivé súdne konanie. Uvedené rozhodnutie je nielen v rozpore so zákonom, ale i v rozpore s konceptom Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu. Poukázal na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.12. 2015, podľa ktorého keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania a tým nepochybne i o skutočnosť preukazujúcu, že došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces. Uvedené rozhodnutie, v ktorom v podstatnej časti absentuje relevantné odôvodnenie, je rozhodnutím arbitrárnym, z ktorého nie je možné zistiť z konkrétne ktorých listín prostriedkov osvedčenia priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd ku skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z časových súvislostí je úplne zrejmé, že celý návrh nie je ničím iným ako šikanóznym úkonom, ktorý má výlučne za cieľ vyhnúť sa plneniu svojich povinností. Tvrdenia žalobcu sú v celom rozsahu zmätočné, neúplné, vzájomne sa vylučujúce a nedôvodné. Žalobca vo svojom podaní vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neoznačil žiadne prostriedky osvedčenia a žiadne prostriedky osvedčenia ani k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložené neboli (boli označené výlučne dôkazné prostriedky a tieto žalovanému neboli doručené). Žalovaný 1/ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 47/05, podľa ktorého súd musí objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodovanie vo veci. Dal do pozornosti viaceré rozhodnutia ústavného súdu SR týkajúce sa práva na spravodlivú súdnu ochranu a inú právnu ochranu a spravodlivého súdneho konania, a to napr. I. ÚS 26/94, I. ÚS 230/03, I.ÚS335/06, IV. ÚS 252/04. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti materiálne nevykonateľné a súd rozhodoval spôsobom ultra petitum. Z hľadiska požiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia výrok musí byť formulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia špecifikovaného neodkladného opatrenia, avšak neuviedol, ktorého záložného práva (lebo žiadne záložné právo na základe zmluvy neexistuje, záložné právo existuje na základe zápisu po povolení vkladu, ktorým obligačné účinky záložnej zmluvy zanikajú, navyše pojem "na základe zmluvy záložnom práve zo dňa 26.05.2008", je zjavne neurčitý, zmlúv o záložnom práve zo dňa 26.05.2008 môže byť značný počet. Návrh je rovnako neurčitý z dôvodu, že nie je dostatočne identifikované záložné právo, výkonu ktorého sa má subjekt povinnosti zdržať a zároveň je materiálne nevykonateľný z dôvodu nemožnosti, keďže žalovaný 2/ sa nemôže zdržať výkonu záložného práva, keďže nikdy nebol a ani nie je záložným veriteľom. Obligačné účinky záložnej zmluvy v dôsledku vkladu zanikli, pretože boli nahradené účinkami vecnoprávnymi. Uvedené v celom rozsahu akcentuje i súdna prax, rozhodovacia prax NS SR, napr. v rozsudku NS SR, sp. zn. 6Sžo/229/2010. Ak súd uvádza, že žalovanému 1/ sa ukladá povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bez úplnej identifikácie záložného práva uvedením jeho V čísla je takéto rozhodnutie nevykonateľné a neurčité. Súd bez akéhokoľvek dôvodu vypustil časovú limitáciu, kedy sa navrhovateľ domáhal výlučne nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k dražbe 03.10.2017, avšak súd rozhodol o neobmedzenej povinnosti (bez časovej limitácie), čo je postup bez akejkoľvek opory v zákone - uvedené je zvýraznené o to viac, že žiadna dražba 03.10.2017 sa ani nemala konať a keby súd postupoval nestranne, vyhodnotil by, že uvedené nemá oporu v prostriedkoch osvedčenia a keby aj návrh neodmietol, musel by ho zamietnuť. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a ak súd neposudzoval/ neskúmal ani vo forme osvedčenia dôvodnosť údajného nároku, je takéto konanie v rozpore s viacerými ústavnými článkami a je rozhodnutím nezákonným. Už samotný nedostatok odôvodnenia predstavuje takú vadu rozhodnutia, ktorá je sama osebe dostatočná na to, aby odvolací súd rozhodnutie pre nezákonnosť zrušil. Poukázal na závery z plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR PL. ÚS 23/2014. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že ak sa nejedná o zmluvu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, je zrejmým právnym nonsensom tvrdenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Uvedené okamžite vylučuje možnosť s vysokou pravdepodobnosťou osvedčiť nárok a keď nie je osvedčený nárok, neodkladné opatrenie nemôže byť zákonne nariadené. Súd prvej inštancie napriek možnému značné majetkovému poškodeniu predovšetkým žalovaného 1/ (ako banky a poskytovateľa úveru), ale i žalovaného 2/ nevyzval stranu žalovanú na vyjadrenie k návrhu. Poukázal na Nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 1847/16, z 1.9.2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6M Cdo 5/2012 a uznesenie zo dňa 22.9.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010. Dôvodnosť a trvanie nároku nie je možné osvedčiť bez právneho posúdenia nároku a teda rozhodnutiu o tom, či na základe navrhovateľom uvedených tvrdení a ich osvedčení relevantnými dôkazmi (prostriedkami osvedčenia) je možné v rámci rozhodovania prijať relevantný a podložený záver o tom, že s vysokou mierou pravdepodobnosti navrhovateľ svoj nárok osvedčil. Uviedol, že vzhľadom na
ustanovenie § 137 CSP, ktoré v týchto veciach vylučuje žiadať určenie že úkon je neplatný, alebo zmluva je bezúročná, je pravdepodobné, že nie je možné osvedčiť nárok žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia. K možnosti výkonu záložného práva poukázal na rozhodnutie ÚS SR pod sp.zn. Pl. ÚS 23/2014 a judikatúru súdneho dvora EÚ vo veci Peter Macinský a Eva Macinská a Getfin s. r. o. a Financreal s.r.o. C-482/12, Monika Kušionová c/a SMART Capital, a.s., C34/13, Asbeek Brusse a de Man Garabito, C-488/11, AsturcomTelecomunicaciones, C-40/08, RWE Vertrieb, C-92/11. Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom - zákon o dobrovoľných dražbách. Ústavný súd ale osobitne vzhľadom na okolnosti danej veci dopĺňa, že právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby. Podľa názoru žalovaného 1/ nemôže súd (v podstate bezdôvodne) zakázať žalovanému (každému z nich) realizáciu jeho zákonných opatrení. Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľný právny stav. Za situácie, kedy sa vlastnícke právo nepremlčuje a existuje tu žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (§ 21 ZDD), uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak vylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť. Rozsah majetkovej ochrany, tak ako je zaručený čl. 20 Ústavy, resp. čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru je významný s ohľadom na skutočnosť, že uvedenej ochrane podlieha i majetok žalovaného 1/, tvorený o.i. jeho úverovou pohľadávkou, resp. záložným právom zriadeným na zabezpečenie splnenia dlhu dlžníka, ale i majetok v rade 2/ (napríklad na úhradu pohľadávky / dlhu z titulu náhrady už vzniknutých nákladov v priebehu organizácie dražby) a má legitímne očakávanie (súčasť princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva jeho aplikácie) na nadobudnutie majetku (resp. premene jednej majetkovej hodnoty na inú) po uhradení jeho pohľadávky (každej z nich). Žaloba i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú samostatnými procesnými úkonmi, obsah ktorých je reglementovaný osobitnými zákonnými ustanoveniami, úkonmi, ktoré sú na sebe nezávislé, pričom podanie pôvodcu podania nie je spôsobilým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný 1/ ďalej namieta, že miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava III. Na základe uvedeného vzniesol žalovaný 1/, a to pri prvom úkone ktorý mu patrí, námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trenčín a žiada, aby bola vec (po zrušení / zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení / zastavení konania) postúpená na konanie miestne príslušnému okresnému súdu, všeobecnému súdu žalovaného, t.j. Okresnému súdu Bratislava III.. Ak je neodkladné opatrenie nariadené miestne nepríslušným súdom, čo namieta žalovaný 1/ námietkou miestnej nepríslušnosti podanou pri prvom úkone vo veci samej (týmto odvolaním) a touto námietkou sa od počiatku miestne príslušným súdom stal Okresný súd Bratislava III, Krajský súd Trenčín je tak povinný, v prípade ak nedôjde k zrušeniu nariadeného predbežného opatrenia súdom prvej inštancie, s uvedeným sa vysporiadať a uvedenú vadu konania svojim postupom (zrušením, postúpením) zhojiť Napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak rozhodnutím vydaným o. i. v rozpore s Ústavou SR, predovšetkým s čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný vo vzťahu k uvedenému poukazuje na Nález Ústavného súdu SR, č.k. II. ÚS 510/2012-48 zo dňa 5.júna 2013 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MObdo 3/2013 zo dňa 22.augusta 2013. Vo vzťahu k miestnej príslušnosti uviedol, že predmetom konania (o nariadenie neodkladného opatrenia) nie je ani žiaden spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale spor týkajúci sa výkonu oprávnenia vyplývajúceho z existencie práva. Predmetom konania je uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Súčasne v súvislosti s uvedenou námietkou miestnej nepríslušnosti odvolateľ namietol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je samostatným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval príslušný súd prvej inštancie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez akýchkoľvek pochybností cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu i do legitímnych očakávaní žalovaného 1/ týkajúcich sa zabezpečenia jeho pohľadávky a jej uspokojenia - v prípade ak zabezpečovaná pohľadávka nebude riadne plnená - z poskytnutej zábezpeky predpokladaným spôsobom aprobovaným zákonom. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný 1/ navrhuje, aby odvolací súd postupoval v súlade s procesnými návrhmi žalovaného, konanie zastavil, prípadne rozhodnutie zmenil a návrh zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie. Súd v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a únijovým právom vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a na základe predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti strán a
v princípe právnej istoty a v súlade so zákonom nariadil neodkladné opatrenie. Žalovaný 1/ uvádza len svoje domnienky ničím nepodložené. Uviedol, že v celom rozsahu popiera tvrdenia protistrany, že súd konal na základe svojvôle alebo iných prekážok v tomto konaní. Je nepochybné, že záložné právo v zmysle § 151a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva zo zmluvy, ktorej podmienky však ešte neboli posúdené súdom, pričom práve táto skutočnosť vyvoláva potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko tieto žalobca ako spotrebiteľ nevie vyhodnotiť. V predmetnej nehnuteľnosti má žalobca trvalé bydlisko a kde býva, pričom toto jeho právo je priamo ohrozené dražbou. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 6c/260/2013 zo dňa 31.01.2014, uznesenie ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.06.2013. Dodal, že v predmetnom spore o neplatnosti zmlúv sa ako žalobca domáha neplatnosti zmluvných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa neprijateľné a jedným z nich je aj zosplatnenie úveru a tým ohrozené v spojení so záložným právom aj jeho jediné obydlie. Súd je viazaný Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, pričom smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol nekalými podmienkami viazaný. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
4. Žalovaný 1/ v písomnej reakcií na vyjadrenie žalobcu uviedol, že vo vzťahu k predmetnému vyjadreniu žalobcu možno konštatovať, že v podstate neobsahuje relevantné vyjadrenie k prevažnej väčšine skutkových a právnych skutočností námietok uvedených žalovaným v jeho odvolaní zo dňa 16.10.2017, možno ich tak považovať za zistené, resp. za správne. Absencia akýchkoľvek právne relevantných tvrdení zo strany žalobcu je opätovne nahradená generickými, neindividualizovanými tvrdeniami, či úvahami, ktoré sa predmetu tohto konania netýkajú, a celé podanie (resp. jeho obsah) smeruje výlučne k popretiu zmyslu a účelu množstva právnych noriem, k zastretiu jeho protiprávneho konania, pričom tento nielenže porušuje základnú právnu povinnosť dodržiavať (plniť) svoje záväzky (pacta sunt servanda), ale ešte sa snaží úplne "prevrátiť" skutkový a právny stav a bez akéhokoľvek relevantného dôvodu uvádza tvrdenia vyslovene nepravdivé, absolútne nepatričné, či úmyselne zavádzajúce, s predmetom konania. Možnosť vykonať záložné právo (a to vždy formou speňaženia na dobrovoľnej dražbe) je odrazom zákonnej úpravy. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,..“) a záložca je povinný - práve na základe toho, že je v právnom postavení záložcu - tento výkon strpieť. Opätovne poukázal na závery z plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR (Pl. ÚS 23/12) a na ďalšie rozhodnutia súdov, napr. Nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 1847/16, z 1. 9. 2016, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 4.12.2007. Dodal, že dlžník nielenže nič z uvedeného nepreukázal, ale úplne zjavne postupoval úplne šikanózne (čo vyplýva i z času vykonania jeho podania). Podľa názoru žalovaného je úplne neprípustné, aby takéto šikanózne konanie žalobcu, jeho zrejmé, úmyselné nekonanie, nemalo za následok procesný postih takéhoto subjektu, ale naopak by sa uvedené prejavilo vo forme znemožnenia realizácie procesných oprávnení protistrany. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný 1/ navrhuje, aby súd postupoval v súlade s procesnými návrhmi žalovaného, konanie zastavil, prípadne rozhodnutie zmenil a návrh zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 písm. a) a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1/ je len čiastočne dôvodné.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. V predmetnej veci sa odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti súdu, vznesenou žalovaným 1/ v odvolaní, keď podľa názoru žalovaného 1/ sa nejedná o žiaden spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale spor z existencie práva a teda nejde o žiaden dôvod osobitnej miestnej príslušnosti a miestne príslušným je podľa neho na konanie všeobecný súd žalovaného 1/, teda Okresný súd Bratislava III. Odvolací súd však námietku žalovaného 1/ ohľadne miestnej nepríslušnosti nepovažuje za dôvodnú.
11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
12. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
13. Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.
14. V danom prípade základom z ktorého pramení spor účastníkov je zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2008, ktorý úver bol žalobcom poskytnutý na bývanie, pričom zároveň medzi stranami sporu došlo i k uzavretiu zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti.
15. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Tak znie jeho definícia zakotvená v Civilnom sporovom poriadku. Jednotlivé definičné znaky už ďalej nie sú pre účely procesnoprávnej úpravy zadefinované. Podľa dôvodovej správy, vychádza sa pri tom z hmotnoprávnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov na účely celého právneho poriadku. Znamená to, že základom je ustanovenie § 52 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252352'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodujúca je teda povaha účastníkov zmluvy a nie právny predpis, ktorým sa zmluva spravuje.
16. Vychádzajúc z uvedeného potom i keď úver poskytnutý žalovaným žalobcom nie je spotrebiteľským úverom, spor účastníkov je sporom spotrebiteľským, v ktorom žalobca je spotrebiteľom, ktorý má adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Trenčín, preto žalovaným 1/ vznesená námietka, že vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd, nie je dôvodná.
17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení možno vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. V predmetnej veci žalobca predloženými listinami osvedčil, že so žalovaným 1/ je v zmluvnom vzťahu zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2008, a na základe zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008. V zhode s názorom súdu prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že za situácie, keď žalobca poukazuje na neprijateľné podmienky dojednané v zmluve o splátkovom úvere, kedy výkonom záložného práva žalovaného 1/ by sa mohlo vymôcť aj to, načo by prípadne žalovaný 1/ nemal nárok, je nariadenie v neodkladného opatrenia na mieste. Dobrovoľná dražba, tak ako je definovaná v zákone č. 527/2002 Z.z. a ktorá predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kodex (§ 151 ods. 1 Obč. zákonníka) je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a pod. rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za takýchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok a celej komplexnosti spotrebiteľskej zmluvy.
19. Nedôvodná je tiež námietka odvolateľa, že súd rozhodol ultra petitum. Odvolací súd udáva, že Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Žalobca neodkladného opatrenia v návrhu svoj nárok skutkovo dostatočne vymedzil. Z návrhu v časti, ktorej súd návrhu vyhovel bolo zrejmé, čoho sa žalobca dovoláva. Požiadavku, aby z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nemožno vykladať tak, že by žalobca bol povinný urobiť návrh znenia výroku neodkladného opatrenia, ktorý sudca len prevezme do výroku uznesenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že sa domáha zdržania sa výkonu záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a ktorá sa má konať dňa 02.10.2017. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ existuje právny vzťah, bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2008 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 26.05.2008, predmetom ktorej sú uvedené nehnuteľnosti. Takto uvedenému údaju v návrhu zodpovedajú aj údaje na liste vlastníctva. Rovnako z predložených dokladov žalobcom - zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.2008, jednoznačne vyplýva, že predmetom záložnej zmluvy boli predmetné nehnuteľnosti. Zo skutočností označených žalobcom v návrhu teda vyplýva, ktorej nehnuteľnosti sa návrh týka. Z LV súd overil, že nehnuteľnosti sú založené v prospech veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s. a že začal sa výkon záložného práva č. V XXXX/8 žalovaným 1/ formou dobrovoľnej dražby. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že dňa 22.08.2017 mu bolo žalovanými 1/, 2/ oznámené začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorá sa má konať dňa 02.10.2017. Z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe žalovaným 2/ vyplýva, že dátum dražby je 02.10.2017. Pokiaľ žalobca v petite na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol dátum konania dražby deň 03.10.2017, išlo podľa názoru odvolacieho súdu len o zrejmú nesprávnosť. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že v dôsledku realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe by mohlo dôjsť k uspokojeniu žalovaného 1/ aj v rozsahu, na ktorý nemá v dôsledku potenciálnych neprijateľných podmienok obsiahnutých v zmluvách o úvere právny nárok a k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Tak ako vyplýva z tvrdení žalobcu, pohľadávka, na ktorú sa vedie záložné právo je sporná a to z dôvodu, tak ako vyplýva z návrhu, že úverová zmluva je založená na viacerých neprijateľných podmienkach. A teda žalobca osvedčil, že mu konaním žalovaného 1/ hrozí ujma, a že tomu bude zabránené neodkladným opatrením, tiež neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav. Pokiaľ ide o výkon záložného práva zo strany žalovaného 1/, súd považuje za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania do rozhodnutia vo veci samej. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný, jeho nariadením nevznikne žalovanému 1/ žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení - záložné právo naďalej existuje, len je dočasne pozastavený jeho výkon. Odvolací súd nespochybňuje právo žalovaného 1/ vykonať dobrovoľnú dražbu v súlade so zákonom 527/2002 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/527/> Z. z., avšak zároveň má za to, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, keď žalobca osvedčil naliehavosť potreby úpravy z dôvodu, že výška pohľadávky je sporná na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolací súd nepopiera, že podľa rozhodnutia SD EÚ C - 34/13 aj za existencie potenciálne nekalých podmienok môže záložný veriteľ dražbu realizovať, avšak v danom prípade bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre úplnosť vzhľadom na dôvody odvolania odvolací súd udáva,
že zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje akej ochrany sa môže žalobca domáhať v prípade, že pohľadávka, ktorú si uspokojuje záložní veriteľ je sporná a je uspokojovaná vo výške, ktorá vznikla na základe neprijateľných zmluvných podmienok. V súlade s § 7 zák. č. 527/2002 Z. z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/> navrhovateľ dražby je len povinný písomne vyhlásiť, pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. 20. K ďalším námietkam odvolateľa odvolací súd dodáva:
21. Otázkou procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 CSP sa vysporiada súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vo veci samej a preto k tejto námietke odvolateľa nie je dôvodné sa bližšie vyjadrovať a procesnú prípustnosť žaloby v danom štádiu posudzovať.
22. Súd prvej inštancie neporušil zákon, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez súčinnosti žalovaného, bez toho, že by mu pred rozhodnutím doručil na vyjadrenie návrh. Zákon totiž takýto postup pripúšťa.
23. Odvolací súd pri skúmaní dôvodnosti tejto námietky poukazuje na obsah CSP, z ktorého vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ je podaný spolu so žalobou vo veci samej, sa nepovažuje za samostatný nový návrh. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania je procesným úkonom žalobcu, za ktorý sa považuje aj návrh podaný spolu so žalobou, doručením ktorej sa začína súdne konanie vo veci samej, preto ho v žiadnom prípade nemožno považovať za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný pred začatím konania, ktorý by sa zapisoval s osobitnou spisovou značkou. Taktiež zo žiadneho ustanovenia C.s.p. nevyplýva, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ak je súčasťou podania žaloby vo veci samej, musel byť osobitne zapísaný pod inou spisovou značkou, preto sa nemožno stotožniť ani s tvrdením odvolateľa, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje základné náležitosti. Návrh obsahuje všeobecné náležitosti podania ako vyžaduje právna úprava uvedená v § 127 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/> a to i s poukazom na vyhl. č. 543/2005 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/543/> Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy, ktorá právna úprava obsahuje prehľad súdnych registrov a zapisovanie do nich.
24. Vzhľadom na uvedené a pri aplikácii ust. § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, t.j. v čase, kedy aktuálne hrozilo, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou bude dňa 02.10.2017 realizovaný a žalobca takto vymedzil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
25. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).