Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-233-2017.pdf
PDF · 111.12 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Csp/233/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 851 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.. M.. J. XXXX/XX, XXX XX X., v konaní o zaplatenie 1.989,59 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50,- eur od 21.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50,- eur 21.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05,% ročne zo sumy 50,- eur od 21.01.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50,- eur od 21.02.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50,- eur od 21.03.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 50,- eur od 21.04.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 50,- eur od 21.05.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05,% ročne zo sumy 50,- eur od 21.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50,- eur od 21.07.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50,- eur od 21.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 50,- eur od 21.09.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 50,- eur od 21.10.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05,% ročne zo sumy 50,- eur od 21.11.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50,- eur od 21.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 50,- eur od 21.01.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 50,- eur od 21.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 50,- eur od 21.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- eur od 21.04.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 50,- eur od 21.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- eur od 21.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- eur od 21.07.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 50,- eur od 21.08.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 50,- eur od 21.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- eur od 21.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 50,- eur od 21.11.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- eur od 21.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 50,- eur od 21.01.2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 50,- eur od 21.02.2017 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40,74% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.989,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 20.01.2015 do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným, ako dlžníkom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2.400,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po 83,76 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.020,48 eur. Žalovaný uhradil z uvedenej sumy 1.507,68 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 26.11.2014 žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 25.01.2015 k úhrade všetkých splátok jednorázovo. Dlh žalovaného predstavuje sumu 1.989,59 eur. Žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 3.497,27 eur. Žalovaný uhradil čiastku vo výške 1.507,68 eur. Rozdiel predstavuje žalovaná suma vo výške 1.989,59 eur.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k riadne doručenej žalobe uviedol, že sa nevyhýbal prevzatiu listov od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá mu dňa 19.02.2013 poskytla spotrebiteľský úver vo výške 2.400,- eur na kúpu nábytku, z ktorého vyplatil tiež dlžné nájomné, keďže v tom čase už bol po rozvode a musel opustiť vtedajšie bydlisko. Zrejme preto mu neboli doručené listy od právneho predchodcu žalobcu, ktorými urgovali zaplatenie splátok. Neskôr musel opustiť aj prechodné bydlisko a stal sa bezdomovcom, pretože nemal z čoho platiť nájomné. Nakoniec musel predať aj nábytok, na ktorý si vybral pôžičku, aby mal z čoho vyžiť. V súčasnosti je naďalej nezamestnaný, nepoberá podporu v nezamestnanosti. Zároveň vzniesol námietku premlčania predmetnej pôžičky.
4. Uznesením, sp. zn. 4Csp/233/2017-55 zo dňa 16.02.2018 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu, so Všeobecnou úverovou bankou, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155. Dôvodom je skutočnosť, že počas konania žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zanikla skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo v dôsledku jej rozdelenia. V zmysle Projektu rozdelenia zlúčením, uzatvoreného medzi dotknutými obchodnými spoločnosťami sa spoločnosť VÚB, a.s. stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti, keďže predmetná vec sa netýka produktov QCar a Triangel - splátkový predaj, v prípade ktorých všetky práva a povinnosti z existujúcich právnych vzťahov preberá spoločnosť VÚB Leasing, a.s.. Právny nástupca žalobcu prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho právneho predchodcu.
5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnil prostredníctvom splnomocneného zástupcu svojou pracovnou vyťaženosťou. Výslovne súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
6. Uznesením, sp. zn. 4Csp/233/2017 vyhláseným na pojednávaní dňa 26.03.2018 súd na návrh pôvodného žalobcu, spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že žalobca preukázal, že počas konania nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa v spore koná. Z úradnej činnosti bolo súdu tiež známe, že obchodná spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., na ktorú bola pohľadávka postúpená, a ktorá súhlasila so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu, podľa informácii zverejnených Národnou bankou Slovenska patrí medzi ostatných veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia, a predmetom postúpenia je pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, súd preto pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako nový žalobca, spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.
7. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní nerozporoval tvrdenia žalobcu, že mu právnym predchodcom žalobcu bol poskytnutý spotrebiteľský úver ani to, že poskytnutý úver riadne a včas nesplácal. Popísal dôvody, pre ktoré sa tak stalo.
8. Súd postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, označenými a predloženými žalobcom, a to Zmluvou o pôžičke vrátane zmluvných podmienok, Predžalobnou upomienkou, doručenkou, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, Výpisom o prehľade splátok a úhrad v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to výsluch žalovaného, a zároveň sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalovaným, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Žalobca, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 2.400,- eur právnym titulom pôžičky, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 48 mesačných splátkach po 83,76 eur. Zmluvné strany si nedohodli poistenie pôžičky. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali čiastku 1.620,48 eur a celková suma pôžičky bola vo výške 4.020,48 eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 32 %, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 32 %. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 19,53 %. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na február 2017.
10. Právny predchodca žalobcu výzvou - predžalobná upomienka zo dňa 26.11.2014 vyzval žalovaného k bezodkladnému splateniu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 268,04 eur s upozornením, že ak do 05.01.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2014 bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Zásielku si žalovaný v odbernej lehote neprevzal.
11. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný žalobcovi uhradil celkom 1.507,68 eur. Zostatok neplatenej pôžičky predstavuje čiastku 2.283,74 eur, v ktorej sú zahrnuté aj zmluvné pokuty v celkovej výške 294,15 eur, ktoré si žalobca v predmetnom konaní neuplatnil.
12. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že peniaze z pôžičku použil na vyplatenie dlžoby na byte, kúpil si tiež nábytok, sedačku. Spočiatku peniaze splácal, ale keď prišiel o zamestnanie nebolo z čoho. Doteraz je nezamestnaný a zamestnanie si nájsť na svoj vek ani nevie. Nemá žiadne príjmy, naopak má dlžoby v zdravotnej a sociálnej poisťovni, preto pôžičku nemá z čoho žalobcovi zaplatiť. Pozastavili mu aj výplatu dávky v hmotnej núdzi. V súčasnosti nemá ani kde bývať, býva u priateľky. Súčasne vniesol námietku premlčania predmetného úveru.
13. Z listinných dôkazov predložených žalovaným vyplynulo, že žalovaný je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.08.2012 a jeho evidencia stále trvá. Žalovaný sa pravidelne, každý mesiac hlási u kontaktného pracovníka ÚPSVaR Revúca.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
21. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
22. Podľa § 25f ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.
23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 09.06.2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
24. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
26. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
31. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.400,- eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke, medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená zmluva o pôžičke je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2.400,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach po 83,76 eur. Zmluva o pôžičke obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti uvedeného zmluvného typu, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi zmluvného vzťahu vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu zákonodarca kladie zvýšené nároky na dodávateľa cez normy spotrebiteľského práva a precizuje obsahové náležitosti zmluvy uzatváranej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje dočasne poskytnúť spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme pôžičky a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, uvedené § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy. Predmetná zmluva tieto obligatórne náležitosti neobsahovala, konkrétne neobsahovala jednoznačný údaj o trvaní zmluvy, ani určitý údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý by bol vyjadrený konkrétnym dátumom, t.j. dňom, mesiacom a rokom o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 32 % súd považuje za rozpornú s dobrými mravmi, keďže úroková sadzba poskytovaná bankami pri obdobnom spotrebiteľskom úvere poskytovanom na obdobie dlhšie ako jeden rok a menej ako päť rokov bola v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. vo februári 2013 vo výške 14,75 % ročne. Zmluvné dojednanie o úrokovej sadzbe, ako odmene za poskytnuté peňažné prostriedky, viac ako dvojnásobne prevyšujúce úrokovú sadzbu bežne používanú v obchodných vzťahoch, súd preto v danom prípade považuje za rozporné a priečiace sa dobrým mravom, a za neplatné zmluvné dojednanie v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu absencie už uvedených obligatórnych ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o pôžičke, keď jeho právny
predchodca žalovanému reálne poskytol peňažné prostriedky vo výške 2.400,- eur, ktorá skutočnosť sporná nebola. Žalovaný žalobcovi doposiaľ uhradil peňažné prostriedky vo výške 1.507,68 eur.
35. Hoci žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca pristúpil k zosplatneniu úveru a žalovaného vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, v prejednávanej veci nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia veriteľ môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Inými slovami, veriteľ je povinný upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku skôr ako pristúpi k zosplatneniu dlhu. Právo zosplatniť záväzok môže pritom veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, inak toto jeho právo zanikne. Žalobca písomnosťou zo dňa 26.11.2014 žalovaného síce upozornil na možnosť zosplatnenia jeho záväzku, ktorú zásielku si žalovaný v odbernej lehote neprevzal, avšak žalobca už žiadnym spôsobom nepreukázal, že oznámenie o zosplatnení dlhu žalovanému doručil, prípadne že by predmetnú písomnosť vôbec odovzdal na poštovú prepravu. Znamená to, že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Záväzok žalovaného nebol preto zosplatnený riadne a naďalej trval v pôvodne dohodnutých splátkach až do konečnej splatnosti pôžičky.
36. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, súd preto skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a pri rozhodovaní prihliadal na túto skutočnosť. Dĺžka premlčacej doby sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka spravuje občiansko - právnymi predpismi, a je 3 - ročná. V zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka platí, že premlčacia doba plynie pre každú jednotlivú splátku samostatne. V prejednávanej veci nie sú premlčané všetky neuhradené a splatné splátky úveru od 20.11.2014 do 20.02.2017, keďže žaloba bola podaná na súd vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe, t.j. dňa 13.11.2017. Prvá splátka bola podľa prehľadu splátok a úhrad splatná dňa 20.02.2013 a posledná splátka dňa 20.02.2017 (pri splatnosti pôžičky za 48 mesiacov). V zmysle uvedeného tak v konkrétnej veci začala plynúť samostatne premlčacia doba pre všetky splátky. V prejednávanej veci sú tak premlčané splátky, ktoré žalovaným uhradené neboli, a to splátky splatné od 20.08.2014 do 20.10.2014, keďže žaloba bola na súde podaná dňa 13.11.2017. Znamená to, že v čase podania žaloby bol nárok žalobcu za zaplatenie uvedených nezaplatených troch splátok istiny (bez akýchkoľvek úrokov) premlčaný, preto neostávalo iné, ako žalobu v tejto časti zamietnuť.
37. Zvyšok neuhradenej istiny vo výške 1.400,- eur (28 splátok istiny po 50,- eur) premlčaný nie je. Súd preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dôvodne uplatnenú sumu 1.400,- eur titulom nevrátených peňažných prostriedkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.02.2013 .
38. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania pre neunesenie dôkazného bremena o zosplatnení úveru v zmysle ustanovení § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, súd žalobu zamietol. Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania z každej jednotlivej nezaplatenej splátky odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením každej jednotlivej splátky peňažného záväzku vo výške 50,- eur, počnúc omeškaním neuhradenej splátky istiny splatnej dňa 20.11.2014, končiac poslednou splátkou splatnou 20.02.2017, a to až do zaplatenia každej jednotlivej splátky istiny, keďže právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol po 01.02.2013. Úrok z omeškania za tri splátky istiny splatné počnúc dňom 20.08.2014 až do 20.10.2014, súd z dôvodu ich premlčania, žalobcovi nepriznal.
39. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 1.400,- eur, čo je 70,37 %, neúspech v sume 589,59 eur, čo je 29,63 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 70,37 % - 29,63 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu vo výške 40,74 %. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi proti žalovanému, ako neúspešnému v predmetnom spore, právo na náhradu trov konania v rozsahu 40,74 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.