Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-18-2017.pdf
PDF · 76.55 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcu: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., N. XXXX/X, štátny občan SR, v zastúpení : JUDr. Pavol Rohutný, advokát, AK vo Viničnom, Nová 37, proti žalovanej : J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. pri G., N. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 5.000,- Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5.000,- Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 11.07.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania, na účet žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 02.02.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 5.000,- Eur istiny s príslušenstvom a to titulom zmluvy o pôžičke.
2. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu - žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 27.06.2014 ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca v hotovosti odovzdal žalovanej predmet pôžičky vo výške 5.000,- Eur. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá do dvoch týždňov t. j. na deň 10.07.2014. Strany sporu boli dlhé roky susedia, osobne sa poznajú a preto žalobca žalobkyni dôveroval a pôžičku jej poskytol. Medzi stranami sporu prebiehala rozsiahla komunikácia ( sms), v rámci, ktorej žalovaná opakovane potvrdila svoj záväzok a opakovane prisľúbila vrátenie pôžičky. Na zaplatenie neuhradenej pohľadávky bola žalovaná vyzvaná aj právnym zástupcom žalobcu a to výzvou zo dňa 19.01.2016, ktorú prevzala dňa 22.01.2016. Žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila a to ani sčasti. Mailom zo dňa 02.06.2016 žalovaná informovala právneho zástupcu žalobcu o tom, že nie je schopná uhradiť dlžnú sumu s tým, že ju bude hradiť čiastočne z výšky priznanej nemocenskej dávky.
3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: sms komunikáciu so žalovanou, výzvu na zaplatenie neuhradenej pohľadávky z 19.01.2016, oznámenie o celkovej dlžnej sume z 22.03.2016, špecifikáciu celkovej dlžnej sumy, e-mailovú komunikáciu z 02.06.216.
4. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že si je vedomá povinnosti uhradiť žalobcovi dlžnú sumu 5.000,-Eur. V súčasnosti nie je v jej silách si túto povinnosť plniť. Od 04.09.2015 bola dlhodobo práceneschopná a následne jej bol ako onkologickému pacientovi priznaný invalidný dôchodok. Jej zdravotný stav jej neumožňuje momentálne pracovať. Jej zdravotné problémy mali výrazný vplyv na jej finančné záležitosti. Jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok vo výške 255, - Eur. Preto žiada o odloženie vykonania účinnosti platobného rozkazu. Má snahu situáciu čím skôr kladne vyriešiť.
5. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení nepredložila súdu dôkazy.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaná nedostavila. Súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila písomne podaním z 15.03.2018 a zároveň súdu doručila potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti P403370, o odročenie pojednávania nežiadala.
7. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 3 a zistil tento skutkový stav :
8. Medzi stranami sporu neboli sporné skutočnosti
- o existencii ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 27.06.2014, o jej splatnosti
- o tom, že žalovaná pôžičku v lehote splatnosti žalobcovi nevrátila.
9. Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len O.z.) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10. Podľa § 658 ods. 1 O.z., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
11. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný nárok, tento vzniká až odovzdaním požičaných vecí. Má reálnu povahu t. j. vyžaduje sa reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Právnym dôvodom pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci, napríklad peňazí. Nie je predpísaná písomná forma. Na vznik pôžičky je potrebná dohoda strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázanú existenciu zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu ústnou formou dňa 27.06.2014, kedy žalobca predmet pôžičky - 5.000,-Eur odovzdal žalovanej. Strany sporu si dohodli splatnosť pôžičky do dvoch týždňov, t. j. na deň 10.07.2014. Žalovaná opakovane potvrdila svoj záväzok a opakovane prisľúbila vrátenie pôžičky. Na zaplatenie neuhradenej pohľadávky bola žalovaná vyzvaná právnym zástupcom žalobcu a to výzvou zo dňa 19.01.2016, ktorú prevzala dňa 22.01.2016. Žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila a to ani sčasti. Mailom zo dňa 02.06.2016 žalovaná informovala právneho zástupcu žalobcu o tom, že nie je schopná uhradiť dlžnú sumu s tým, že ju bude hradiť čiastočne z výšky priznanej nemocenskej dávky. Žalovaná v písomnom podaní - odpor voči platobnému rozkazu zo dňa 10.06.2017 (doručený súdu dňa 15.06.2017) nesporovala existenciu pôžičky medzi stranami sporu, ani splatnosť. Uznala, že si je vedomá povinnosti uhradiť žalobcovi dlžnú sumu 5.000,-Eur.
13. Žalobca súdu preukázal záväzkovoprávny vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu z titulu zmluvy o pôžičke, žalovaná svoj záväzok riadne a včas nesplnila, súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej pohľadávky žalobcovi.
14. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Keďže žalovaná riadne a včas nesplnila svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, dostala sa do omeškania so splnením peňažného záväzku, čo jej zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky, t. j. od 11.07.2014 až do zaplatenia a to v zmysle § 517 ods. 2 O.z. v spojené s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ( základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania žalovanej bola 0,15 %).
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto vyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú na
zaplatenie dlžnej istiny vo výške 5.000,-Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške ako je uvedená vo výroku rozsudku.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.