Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/20/2022

Uznesenie

Okresný súd Trenčín o návrhu navrhovateľky: MUDr. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., ul. B. poľom XXX/XX, zastúpená zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Legionárska 7735/31B, proti V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., ul. M. XXXX/X, na nariadenie neodkladného opatrenia, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1.1 Dňa 07.04.2022 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd neodkladným opatrením uložil V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., ul. M. XXXX/X, ďalej aj ako „odporca“, 1/ povinnosť zdržať sa užívania či poskytnutia do užívania tretej osobe nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese G., obci G., katastrálnom území N., stavba - rodinný dom, so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parc. registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 532 m2, najmä jej 2. nadzemného podlažia, ktoré sa nachádza nad uvedeným pozemkom a takisto 2/ povinnosť do 3 dní vypratať z tejto nehnuteľnosti, najmä z jej 2. nadzemného podlažia, ktoré sa nachádza nad uvedeným pozemkom, všetky hnuteľné veci, ktoré sú vo vlastníctve odporcu alebo iných osôb, ktorým odporca umožnil jej užívanie.

1.2 Podaný návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území N., a to rodinného domu, so súpisným číslom XXX, nachádzajúcom sa na parcele číslo XXXX, o výmere 532 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj len ako ,,Nehnuteľnosť 1“), ktorý pozostáva z 1. a 2. nadzemného podlažia. Odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v rovnakom katastrálnom území, a to rodinného domu, so súpisným číslom XXX, nachádzajúcom sa na parcele číslo XXXX, o výmere 306 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj len ako ,,Nehnuteľnosť 2“). Nehnuteľnosť 2 mal v minulosti vo vlastníctve brat žalobkyne, O. L., spolu s manželkou L. L.. Obe nehnuteľnosti sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti vedľa seba, majú spoločnú stenu, ktorou sú spojené. Na 2. nadzemné podlažie Nehnuteľnosti 1 je možné dostať sa len priechodom z nehnuteľnosti 2. Nakoľko v minulosti vlastníkmi Nehnuteľností boli súrodenci, takýto vstup z Nehnuteľnosti 2 na 2. nadzemné podlažie Nehnuteľnosti 1 bol možný na základe dohody súrodencov, kedy navrhovateľka umožňovala svojmu bratovi aj užívanie časti svojej Nehnuteľnosti 1 (teda jej 2. nadzemného podlažia). Po nadobudnutí Nehnuteľnosti 2 do výlučného vlastníctva odporcu, tento bez vedomia navrhovateľky začal užívať aj 2. nadzemné podlažie Nehnuteľnosti 1, ktoré je vo vlastníctve navrhovateľky. Na tom nič nemení tá skutočnosť, že k nemu je prístup len z Nehnuteľnosti 2 (čo bolo spôsobené historicky v dôsledku dohôd medzi súrodencami). Odporca Nehnuteľnosť 2 dal do nájmu/užívania a v súčasnosti túto obýva spolu šesť osôb a dve väčšie domáce zvieratá, avšak títo užívajú aj uvedené 2. nadzemné podlažie Nehnuteľnosti 1.

1.3 Ďalej navrhovateľka v návrhu uvádza, že momentálne sa nevie dostať na 2. nadzemné podlažie Nehnuteľnosti 1 a odporca jej v tom bráni. Navrhovateľka okrem toho, že je takto obmedzovaná na vykonávaní svojho vlastníckeho práva je taktiež obmedzovaná a vyrušovaná pri užívaní 1. nadzemného podlažia Nehnuteľnosti 1. Odporca v druhej polovici roka 2021 začal s realizáciou rekonštrukcie 2. nadzemného podlažia Nehnuteľnosti 1 a k tomuto podlažiu sa správa tak, akoby bol jeho vlastníkom, resp. ako by tvorilo súčasť jeho Nehnuteľnosti 2. Dôsledkom tejto rekonštrukcie je nielen prach a hluk, ktorý znepríjemňuje užívanie 1. nadzemného podlažia Nehnuteľnosti 1. Taktiež, nakoľko navrhovateľke nie je známy rozsah predmetnej rekonštrukcie, nemá informácie o možných dôsledkoch tejto rekonštrukcie. Obáva sa, že počas rekonštrukcie mohlo alebo môže dôjsť k takým poškodeniam jej nehnuteľnosti, ktoré môžu mať za následok poškodenie jej statiky. Rovnako tak je vysoko pravdepodobné, že žalovaný počas rekonštrukcie vykonáva na 2. nadzemnom podlaží Nehnuteľnosti 1 také zmeny, ktoré menia pôvodnú dispozíciu 2. nadzemného podlažia Nehnuteľnosti 1 a poškodzujú samotnú Nehnuteľnosť 1. Okrem týchto uvedených zmien a zásahov do Nehnuteľnosti 1 má navrhovateľka vedomosť o tom, že odporca z 2. nadzemného podlažia Nehnuteľnosti 1 vypratal a pravdepodobne aj zlikvidoval viaceré veci, ktoré sú však v jej vlastníctve, bez akéhokoľvek súhlasu navrhovateľky v priamom rozpore s jej vlastníckym právom. S prihliadnutím na vyššie uvedené má navrhovateľka obavy užívať 1. nadzemné podlažie Nehnuteľnosti 1, nakoľko jej momentálne nie je známy stav statiky. Aktuálny stav, a teda či rekonštrukcia 2. nadzemného podlažia Nehnuteľnosti 1 stále prebieha, je možné posúdiť len na základe hluku, ktorý je počuť, a ktorý vychádza z 2. nadzemného podlažia Nehnuteľnosti 1, nepochybne však dochádza k jeho užívaniu zo strany osôb a zvierat, ktorým umožnil jej užívanie odporca. Pritom neexistuje žiadny právny nárok a taktiež nevznikol žiadny právny titul, na základe ktorého by bol odporca oprávnený užívať 2. nadzemné podlažie Nehnuteľnosti 1 a nakladať s ním podľa vlastného uváženia. Odporca aj po opakovaných výzvach a apeloch odmieta predmetnú situáciu riešiť, odmieta s navrhovateľkou komunikovať a prestať s užívaním danej časti Nehnuteľnosti 1, a preto je navrhovateľka nútená riešiť danú vec súdnou cestou. Odporca sa vyjadril v ústnej komunikácií s navrhovateľkou tak, že podľa neho patrí 2. nadzemné podlažie Nehnuteľnosti 1 do vlastníctva jemu (údajne ako súčasť Nehnuteľnosti 2, a to ho teda má podľa jeho názoru oprávňovať na užívanie 2. nadzemného podlažia Nehnuteľnosti 1). Z vedeného je tak nepochybné, že navrhovateľka je oprávnená podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko odporca užíva časť nehnuteľnosti, ktorá je v jej vlastníctve, bez akéhokoľvek oprávnenia, čím zasahuje a obmedzuje vlastníckeho práva navrhovateľky a súčasne dochádza aj k poškodzovaniu jej vlastníctva, a preto je nevyhnuté, aby jej bola poskytnutá súdna ochrana. V prípade nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia nevznikne odporcovi žiadna škoda, nakoľko nemá k 2. nadzemnému podlažiu Nehnuteľnosti 1 žiadny právny nárok. Rovnako sa nevytvorí nenávratný stav, ktorý by odporca nemohol prípadnou žalobou vo veci samej zvrátiť. Neodkladné opatrenie je primerané aj vzhľadom na aktuálny zápis v katastri nehnuteľností, z ktorého je zrejmé, že výlučným vlastníkom Nehnuteľnosti 1 je navrhovateľka.

1.4 Vo vzťahu k žalobe vo veci samej navrhovateľka uviedla, že zastáva názor, že ak by niekto mal iniciovať podanie žaloby vo veci samej, mohol by to byť jedine sám odporca, ktorý by mohol podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k 2. nadzemnému podlažiu Nehnuteľnosti 1, ak sa teda prípadne domnieva, že toto je súčasťou jeho Nehnuteľnosti 2. Za daných okolností navrhuje, aby súd postupoval podľa a poučil odporcu, že môže podať žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva (resp. inú žalobu). Ak sa odporca domnieva, že 2. nadzemné podlažie Nehnuteľnosti 1 užíva oprávnene, mal by to byť práve on, kto sa tohto svojho nároku bude domáhať na súde a žalobca by nemal byť zaťažovaný podávaním žaloby vo veci samej, lebo by to bolo v rozpore s princípmi logiky (ak niekto tvrdí, že má nejaké právo, nech sa ho domáha a nie, aby sa žalobkyňa musela domáhať určenia, že žalovaný toto právo nemá) aj zásadou hospodárnosti, keďže vlastnícke právo k 2. nadzemnému podlažiu Nehnuteľnosti 1 je dané, patrí žalobkyni a je zapísané v katastri nehnuteľností. Ak je však súd iného názoru, konkrétne názoru, že žalobu vo veci samej by mala podať navrhovateľka, samozrejme podá žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať zakázania užívania 2. nadzemného podlažia Nehnuteľnosti 1 žalovanému, resp. jeho vypratania, prípadne podá inú žalobu, ktorú súd určí.

2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila aj listiny, a to: Výpis z listu vlastníctva č. 3877, katastrálne územie N., Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N., Fotografiu z mapy katastra nehnuteľností parcely č. XXXX a č. XXXX, katastrálne územie N., E. posudok číslo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Fotografie z užívania 2. nadzemného podlažia Nehnuteľnosti 1, Fotografie z vypratávania 2. nadzemného podlažia Nehnuteľnosti 1, Žiadosť o trvalé sprístupnenie priestorov v podkroví pôvodného RD s. č.XXX, /p. č. XXXX, k. ú. N./ zo dňa XX.XX.XXXX.

3.1 Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3.2 Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3.3 Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

3.4 Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

3.5 Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

3.6. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v , pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v . Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

5. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť v zásade tak, že ho odmietne, vyhovie mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne ho v celom rozsahu, alebo ho zamietne čiastočne a zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné opatrenie nariadi v časti návrhu). Odmietnutie návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia buď neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, a zároveň ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len čiastočne) je možné iba po tom, čo súd návrh neodmietol ( ) a zároveň dospel k názoru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Ako je uvedené vyššie, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomer (vzťah) strán. Jeho nariadenie je prípustné vtedy, ak právny vzťah medzi stranami vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia treba skúmať s ohľadom na konanie vo veci samej, teda na spornosť práv. Medzi návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobou musí existovať korelácia (vzájomná závislosť, súvzťažnosť). Tá existuje, ak sa neodkladným opatrením bezodkladne upravuje vzťah (pomer) existujúci medzi sporovými stranami. Nie je vylúčená ani trvalá úprava vzťahu.

7. Navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mimo civilného sporového konania, pričom z jeho návrhu je zrejmé, že vecou samou na základe žaloby odporcu sa má rozhodnúť o spornosti toho, komu patrí 2. nadzemné podlažie, ktoré je zároveň súčasťou dvoch stavieb. Navrhovateľka osvedčila, že medzi ňou a odporcom je daný právny vzťah, založený fakticky tým, že sú vlastníkmi susedných nehnuteľností, z ktorého im vyplývajú vzájomné zákonné práva a povinnosti. Navrhovateľka v návrhu uviedla a súd nemá vážny dôvod toto tvrdenie neakceptovať, že odporca

užíva predmetné 2. nadzemné podlažie. Toto tvrdenie osvedčujú aj predložené fotografie z oboch nehnuteľností.

8. Z navrhovateľkou predloženého Znaleckého posudku číslo 101/2018 zo dňa 12.10.2018 na č.l. 9 vyplýva, že tento sa týkal ohodnotenia nehnuteľnosti 2, ktorá v súčasnosti patrí odporcovi. Súd, vychádzajúc z tohto listinného dôkazu, zistil, že táto nehnuteľnosť bola postavená a dokončená v roku 1993. Je trojpodlažná, má podkrovie, prízemie a suterén. Dom bol riešený ako prístavba a nadstavba k pôvodnému domu, jedná sa však o samostatnú stavbu, rodinný dom, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre katastrálne územie N.. Ako jeho vlastník je zapísaný odporca. Znalec v tomto znaleckom posudku uviedol, že: „V podkroví je chodba, kúpeľňa, samostatné WC, komora a kuchyňa. Z dôvodu nedoriešeného dispozičného riešenia pripadá do ohodnocovania časť obytnej izby. Ďalej sa na poschodí nachádzajú ďalšie tri izby, chodba a balkón, ktoré však nie sú súčasťou ohodnotenia, ale tvoria ucelenú bytovú jednotku.“

9. Navrhovateľka samostatný riadny prístup na predmetné 2. nadzemné podlažie z inej časti jej domu nemá. Tento prístup je po schodisku, ktoré sa nachádza v dome odporcu. Ďalej je zrejmé, že toto podlažie sa „nachádza nad jej pozemkom“ a aj nad pozemkom odporcu, a je neuzatvorené, nachádzajúc sa súčasne v dvoch nehnuteľnostiach, domoch. Táto okolnosť sa prejavila aj v samotnom petite návrhu tak, že navrhovateľka navrhla, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa užívania či poskytnutia do užívania tretej osobe 2. nadzemné podlažie, ktoré sa nachádza nad pozemkom navrhovateľky (parc.č. 1298) „v prípade jeho premietnutia do roviny.“ Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie navrhovateľky, že jej vlastnícke právo k 2. nadzemnému podlažiu Nehnuteľnosti 1 je dané a je zapísané v katastri nehnuteľností, je minimálne nepresvedčivé. Súd v tejto súvislosti nemôže prehliadnuť tú skutočnosť, že je to práve navrhovateľka, ktorá nemá vlastný prístup k jej podlažiu (podľa jej tvrdenia). Z technického, ale aj právneho hľadiska faktické pomery 2. nadzemného podlažia, ktoré sa nachádza súčasne v dvoch nehnuteľnostiach, vyvolávajú pochybnosť o tom, komu má vlastnícky patriť toto podlažie, aká je právna povaha tohto podlažia, ktorá sa nachádza fakticky v dvoch samostatných rodinných domoch. Za tohto stavu, je osvedčenie nároku navrhovateľky nedostatočné pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

10. Súd takisto uzatvára, že návrh navrhovateľky je vzhľadom na charakter oboch domov a charakter predmetného podlažia navyše aj neurčitý a nevykonateľný. Ak by súd navrhované neodkladné opatrenie nariadil, tak by jednak nebolo s istotou zrejmé, pokiaľ môže odporca užívať svoj dom (vrátane 2. nadzemného podlažia), a zároveň by navrhovateľka paradoxne nemohla na toto podlažie vstúpiť, pretože naň nemá riadny prístup zo svojej nehnuteľnosti (je to práve odporca, ktorý ho má). Rovnako tak to následne platí aj pre druhú časť petitu návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáha uloženia povinnosti odporcu vypratať všetky hnuteľné veci umiestnené na tomto podlaží, ktoré sú vo vlastníctve odporcu alebo iných osôb, ktorým umožnil jeho užívanie. Čo sa týka obavy navrhovateľky z narušenia statiky Nehnuteľnosti 1, tak túto obavu neosvedčila žiadnym dôkazom, ani žiadnym relevantným spôsobom toto svoje tvrdenie nepodporila.

11. Záverom súd dodáva, že podľa návrhu navrhovateľky mal v minulosti užívať predmetné 2. nadzemné podlažie jej brat s jeho manželkou, ktorí vlastnili nehnuteľnosť 2 (v súčasnosti ju vlastní odporca). Teda ak v minulosti pokojne užíval toto podlažie vlastník nehnuteľnosti 2, tak súčasný stav, ako ho uvádzala navrhovateľka, zodpovedá aj tomuto minulému užívaciemu (pokojnému) stavu. Neodkladným opatrením by sa nemalo zasahovať do pokojného stavu, ale naopak, tento by sa ním mal udržiavať, resp. prinavrátiť. Podľa súdu aj toto je účelom a zmyslom neodkladných opatrení, vo všeobecnosti.

12. Súd nakoniec uvádza, že má zato, že navrhovateľka by sa skôr mala žalobu vo veci samej domáhať určenia toho, kto je oprávnený, v akom rozsahu a na základe akého právneho titulu 2. nadzemné podlažie užívať. Súd má zato, že iba po riadnom vykonaní dokazovania môže byť o tejto právnej skutočnosti rozhodnuté. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je pre vyššie uvádzané skutočnosti nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.