Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8P-394-2017.pdf
PDF · 65.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/394/2017
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, za účasti otca I. Y., T.. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, R., o návrhu matky I. Y., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, B.. I., prechodne bytom G. X, XXXX B., Švajčiarsko, na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej I. podala dňa 10.10.2017 na súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 15P/121/2012 - 22 zo dňa 11.05.2012 v časti výšky výživného tak, že zvýši výživné zo sumy 30,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne od 01.11.2017.
2. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá I. spolu s matkou dlhodobo žije vo Švajčiarsku, kde maloletá absolvuje povinnú školskú dochádzku. Potvrdenie o návšteve školského zariadenia matka doložila do súdneho spisu.
3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
5. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Existencia právomoci súdu je podmienkou konania, ktorú musí súd skúmať v každom štádiu konania. V prípade jej absencie ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd musí konanie zastaviť. Postúpenie veci príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie je následkom takéhoto zastavenia konania iba v prípade, keď na konanie a rozhodnutie je príslušný iný orgán Slovenskej republiky. V prípade, že súd dôjde k záveru o nedostatku právomoci s tým, že právomoc má orgán cudzieho štátu, vec tomuto orgánu nepostupuje z dôvodu, že slovenský súd nemá takéto oprávnenie.
7. Súd konštatuje, že určujúcim kritériom pre určenie právomoci, t.j. súdy ktorého štátu majú v danej veci konať a rozhodnúť, je hľadisko obvyklého pobytu dieťaťa. Obvyklý pobyt dieťaťa nemožno stotožňovať s evidenčným pobytom dieťaťa. Medzi dotknutými štátmi, v tomto prípade Slovenskou republikou a Švajčiarskom, bola platne uzatvorená medzinárodná zmluva, ktorá sa na danú problematiku vzťahuje a jej aplikácia má prednosť pred zákonom č. 97/1963 Zb. a je ju potrebné prednostne aplikovať. Princíp priority medzinárodných zmlúv vyplýva z ust. § 2 citovaného zákona, ako aj samotnej Ústavy SR (čl.1,7). Ide o mnohostrannú zmluvu
- Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv
a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, ktorá bola prijatá 19. októbra 1996 v Haagu a uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 344/2012 Z. z. (ďalej len Haagský dohovor), pričom Slovenská republika podpísala Dohovor 1. júna 1999 a pre Švajčiarsku konfederáciu nadobudla táto zmluva účinnosť 1. júlom 2009. Podľa tohto Dohovoru je potrebné postupovať, pokiaľ ide o úpravu zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov a od tejto otázky sa odvíjajú aj ostatné súvisiace uplatnené nároky, ako je nárok na výživné. Otázka určenia výživného sa však daným dohovorom nespravuje, pričom však Švajčiarska konfederácia je zmluvnou stranou Lugánskeho dohovoru, ktorý je potrebné na danú vec aplikovať. Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu je však ako na základe Haagskeho dohovoru (čl.5), tak aj v zmysle Lugánskeho dohovoru (oddiel 2, č.l.5) obvyklý pobyt dieťaťa.
8. Podľa čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
9. Podľa čl. 5 ods. 2 Haagskeho dohovoru, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ust. čl. 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
10. Citovaný Haagsky dohovor neobsahuje legálnu definíciu obvyklého pobytu. Vychádzajúc však z judikatúry medzinárodných inštitúcií, najmä Európskeho súdneho dvora, sa obvyklý pobyt chápe ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozhodnutie vo veci C-523/07 ESD).
11. Na základe vyššie uvedeného Okresný súd Humenné nemá na konanie vo veci právomoc, preto vo veci rozhodol v súlade s ustanoveniami z. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok a ustanoveniami Haagskeho dohovoru a Lugánskeho dohovoru a konanie zastavil, s tým, že matka má možnosť obrátiť sa s návrhom na zvýšenie výživného na príslušný súd vo Švajčiarskej konfederácií, podľa miesta obvyklého pobytu maloletej I., ktorý má na konanie vo veci v zmysle medzinárodnoprávnych predpisov právomoc.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).