Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Saz-1-2022.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6Saz/1/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: E. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: J. I. S., zastúpený: Slovenská humanitná rada, o. z., Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci azylu, proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-136-24/2021-Ž zo dňa 19. novembra 2021, rozhodol takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a.
II. Žiadosti žalobcu zo dňa 21. januára 2022 na odpustenie zmeškanej lehoty na včasné podanie správnej žaloby nevyhovuje.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou, ktorá bola súdu doručená 21. januára 2022 žiadal žalobca, ktorý je právne zastúpený Slovenskou humanitnou radou, o. z. Budyšínska 1, Bratislava, zrušiť označené rozhodnutie žalovaného ako nezákonné a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. a) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku.
2. K žalobe bola pripojená plná moc na zastupovanie podpísaná dňa 3. decembra 2021 za splnomocnenca Mgr. Petrom Devínskym, prezidentom Slovenskej humanitnej rady, o.z., a to v konaní vedenom proti označenému rozhodnutiu žalovaného pred Krajským súdom o správnej žalobe.
3. K žalobe bolo pripojené rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. novembra 2021, ktorým žalobcovi neudelil azyl a poskytol mu doplnkovú ochranu z dôvodov v rozhodnutí uvedených.
4. Súčasťou správnej žaloby vo veciach azylu proti rozhodnutiu žalovaného bola aj žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie správnej žaloby vo veci preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. novembra 2021. V texte žiadosti, pripojenej k správnej žalobe, podpísaný poverený zamestnanec Slovenskej humanitnej rady žiadal o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie správnej žaloby, podľa § 70 Správneho súdneho poriadku s poukazom na to, že správnu žalobu proti označenému rozhodnutiu žalovaného nebolo možné v zákonnej lehote 30 dní doručiť súdu. Za objektívne dôvody, že sa tak nestalo označil zdravotné dôvody, a to svoje ochorenie na chorobu Covid 19 zo dňa 3. decembra 2021. Poukázal na to, že nik iný za Slovenskú humanitnú radu, o.z., nemohol takúto žalobu podať namiesto povereného zamestnanca.
5. Slovenská humanitná rada, o.z., poverila svojho zamestnanca dňa 3. decembra 2021 na konanie a zastupovanie v mene zamestnávateľa Slovenskej humanitnej rady, o.z., a na základe poverenia Mgr.
Petrom Devínskym, prezidentom Slovenskej humanitnej rady, o.z., Budyšínska 1, Bratislava koná za túto Mgr. Daniel Arbet, jej zamestnanec, ako právny zástupca.
6. Správny súd v priebehu konania kedykoľvek prihliada na splnenie podmienok konania. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.
7. Správny súd konštatuje, že správna žaloba bola podaná elektronickým podaním 20. januára 2022 a následne doplnená 21. januára 2022 rovnakým textom žaloby, ktorý podpísal zamestnanec Slovenskej humanitnej rady, o.z., Mgr. Daniel Arbet. Správny súd tiež konštatuje, že odo dňa prevzatia zastúpenia žalobcu Slovenskou humanitnou radou v zastúpení Mgr. Petrom Devínskym, prezidentom Slovenskej humanitnej rady, o.z., dňa 3. decembra 2021 vyplývajúc z poverenia na zastupovanie, došlo k podaniu žaloby až 21. januára 2022 , kedy bola podaná aj žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty.
8. Podľa § 70 Správneho súdneho poriadku správny súd odpustí zmeškanie lehoty, v danom prípade na podanie správnej žaloby, za splnenia tam stanovených kritérií.
9. Správny súd odmietne žalobu podľa § 98 ods. 2 písm. d) ak bola podaná oneskorene.
10. Správny súd pripomína, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo 19. novembra 2021 doručené žalobcovi, ktorý mal podpísať splnomocnenie Slovenskej humanitnej rade ako vyplýva z príloh žaloby z 3. decembra 2021. Slovenská humanitná rada poverila svojho zamestnanca dňa 3. decembra 2021 na konanie a zastupovanie v mene zamestnávateľa Slovenskej humanitnej rady.
11. Správny súd s ohľadom na charakter rozhodnutia dotýkajúceho sa žalobcu, žalobu doručil žalovanému správnemu orgánu, ktorý sa k tejto vyjadril dňa 22. februára 2022 a pripojil administratívny spis. Vo vyjadrení k správnej žalobe 28. februára 2022 žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach odmietol správnu žalobu, ako oneskorene podanú.
12. Uviedol, že žalobca bol zistený ako osoba nachádzajúca sa nelegálne na území Slovenskej republiky a preto rozhodnutím označeného čísla konania žalovaný 19. novembra 2021 neudelil na jeho žiadosť azyl žalobcovi podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a poskytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle. K veci samej žalovaný uviedol, čo konštatoval žalobca vo svojej žiadosti, čo sa podarilo zadovážiť odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu žalovaného. Uvedené doklady sa nachádzajú v administratívnom spise.
13. Ad 1/ Pri analýze vyjadrenia žalobcu k odmietnutiu vykonávať vojenskú službu žalovaný vychádzal výlučne zo žalobcovej výpovede. V priebehu azylového konania však neuviedol jediný špecifický dôvod (ako napr. náboženského, politického alebo iného charakteru), ktorý by mu mohol objektívne brániť v prípadnom narukovaní do armády. Nebolo ani objektívne preukázané, že by nejaký politický alebo náboženský názor menovanému niekto pripisoval. Právny zástupca vykresľuje v správnej žalobe žalobcu bez toho, že by objektívne preukázal nejaké indície, na základe ktorých by bolo možné žalobcovi určitý politický názor pripisovať. Taktiež zo žalobcovej výpovede nie je zrejmé, že by sa ako civilná osoba akýmkoľvek aktívnym spôsobom podieľal na vojenských operáciách alebo iných činnostiach, ktoré by s konfliktom súviseli. Žalovaný preto považuje pripisovanie politického názoru žalobcovi jeho právnym zástupcom za irelevantné, zavádzajúce a účelové. Problematikou pripisovania politického názoru žiadateľovi o udelenie azylu sa zaoberá aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžak/12/2019 zo dňa 22.10.2019, v ktorom sa okrem iného hovorí: "Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nikdy neprezentoval akýmkoľvek spôsobom politický názor. V tomto smere kasačný súd poukazuje na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, napr. rozsudok sp. zn. l SŽa/2009/46 zo dňa 24.11.2009, v zmysle ktorej ani samotná existencia navrhovateľových politických názorov, odlišných od vládnych, nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ nepreukázal, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory, ktoré nie sú tolerované režimom pre svoju kritickosť voči politike a metódam režimu. Keďže nebola splnená podmienka poznania jeho politických názorov zo strany štátnych orgánov v krajine pôvodu, pretože v prípade navrhovateľa tieto neboli verejne proklamované, nemohlo dôjsť ani k prenasledovaniu navrhovateľa za politické názory zo štátnych orgánov". Je to aj prípad žalobcu, ktorý nebol v krajine pôvodu členom žiadnej politickej
strany alebo hnutia, nevykonával žiadne politické aktivity, pričom výkon vojenskej služby odmietol výhradne z osobných dôvodov a to bez akýchkoľvek politických predsudkov.
14. Ad 2/ Právny zástupca sa v správnej žalobe odvoláva na príručku EASO k Sýrii, ktorá poukazuje na to, že sýrska vláda považuje rôzne kategórie osôb, vrátane osôb, ktoré sa vyhýbajú vojenskej službe, za politickú opozíciu. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že ani príručka EASO, ani informácie o krajine pôvodu jednoznačne priamo nepotvrdzujú, že by sýrska vláda považovala všetky osoby, ktoré odmietajú nastúpiť na vojenskú službu, za svojich politických oponentov. Informácie síce hovoria o tom, že vláda po dezertéroch skutočne pátrala a týchto aj zaisťovala a stíhala, avšak žiadna inštitúcia, ktorá konflikt v Sýrii sleduje, objektívne nepotvrdila, že by ich vláda považovala za svojich politických oponentov. Objektívne preukázaná je jedine tá skutočnosť, že sýrska vláda v cielených kampaniach skutočne zatýkala osoby podozrivé zo sympatizovania s opozíciou, čo však nie je prípad žalobcu, nakoľko tento nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia a taktiež ani žiadne politické aktivity nevykonával. Z uvedeného dôvodu nepovažuje žalovaný správy, na ktoré sa právny zástupca v správnej žalobe odvoláva, za jednoznačne preukázateľné, že by sýrska vláda považovala všetkých zbehov za svojich politických oponentov.
15. Ad 3/ Právny zástupca v tejto časti správnej žaloby poukazuje aj na ďalšie zdroje, v zmysle ktorých osoby, ktoré sa vyhýbali vojenskému odvodu, mali spojenie s ozbrojenou opozičnou skupinou, alebo ktoré sú súčasťou ozbrojenej opozície, môžu čeliť problémom ako je vydieranie, nútený odvod, zatknutie a zadržanie. K uvedenému je taktiež potrebné uviesť, že aj tieto informácie nepovažuje žalovaný za relevantné v prípade menovaného. Čo sa týka krajiny pôvodu menovaného dánska imigračná služba v dokumente Sýria uvádza, že bezpečnostná previerka a urovnanie postavenia navrátilcov z decembra 2020 uvádza o zaobchádzaní Sýrčanov po ich návrate v súvislosti s vyhýbaním sa vojenskej službe aj takúto informáciu: "Osoby, ktoré požiadajú o urovnanie štatútu z dôvodu nelegálneho odchodu, alebo vyhýbaniu sa vojenskej službe (aby následne zaplatili poplatok za oslobodenie), ho s najväčšou pravdepodobnosťou získajú a zvyčajne po návrate nemajú problémy so sýrskou vládou". Uvedené nasvedčuje tomu, že vykúpenie sa z brannej povinnosti v Sýrii je možné, a to aj po tom, ako daná osoba nelegálne odišla z krajiny a dlhodobo sa zdržiava v zahraničí, čo bol aj prípad menovaného.
16. Po komplexnom posúdení dôvodov žalobcovej žiadosti dospel žalovaný k záveru, že tento nesplnil kritéria § 8 zákona o azyle, pretože v priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by mal v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných, alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. V jeho prípade však boli splnené kritéria § 13a zákona o azyle, nakoľko bolo preukázané, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu čelil hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Žalovaný sa domnieva, že postupoval pri rozhodovaní o udelení resp. o neudelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany vecne správne, pričom vychádzal najmä z výpovede menovaného a zo všeobecne zistených objektívnych skutočností. Podľa názoru žalovaného nedošlo v tomto smere v prvostupňovom správnom konaní k žiadnemu pochybeniu, nakoľko menovanému, ako aj jeho právnemu zástupcovi bolo umožnené, aby uviedli všetko, čo považujú za dôvody, na základe ktorých žalobca žiada o udelenie azylu na území SR, o čom bol žalobca aj riadne poučený.
17. Žalovaný žalobcovi neudelil azyl, avšak mu poskytol medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany. Počas azylového konania sa menovanému hodnoverným spôsobom nepodarilo preukázať opodstatnenú obavu z perzekúcie v jeho domovskej krajine tak, ako to vyplýva z § 8 Zákona o azyle. Treba tiež pripomenúť, že proti žalobcovi nebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Z dôvodov, ktoré opísal, vyplýva, že nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu v Slovenskej republike, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle. Uviedol, že podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle. Pri posudzovaní žiadosti o azyl je potrebné vychádzať z právnej úpravy vymedzujúcej pojem utečenca v podmienkach Slovenskej republiky. Ide hlavne o zákon o azyle a Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Správny orgán však v prvostupňovom konaní zistil, že žiadateľ nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu a v jeho prípade sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon o azyle a Ženevský dohovor z roku 1951, ktoré sú v oblasti azylu pre Slovenskú republiku záväzné. Napadnuté rozhodnutie vzhľadom na uvedené dôvody považuje za zákonné a správne.
18. Žalovaný v prípade, ak by súd nerozhodol o odmietnutí správnej žaloby, navrhol, aby súd zamietol správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-136-24/2021-Ž zo dňa 19. novembra 2021, ktorým sa podľa zákona o azyle žalobcovi neudelil azyl, avšak mu bola poskytnutá doplnková ochrana.
19. V replike žalobca k otázke odmietnutia správnej žaloby navrhuje, aby súd nevyhovel požiadavke žalovaného pre vážnosť dôvodov zmeškania lehoty. Opakovane konštatoval, že vo veciach azylu bolo vydané rozhodnutie žalovaným, ktoré napáda správnou žalobou pre jeho nezákonnosť.
20. Podľa § 70 Správneho súdneho poriadku žalobca predložil kópiu potvrdenia o pozitívnom výsledku Covid, na základe odberu zo dňa 20. novembra 2021 na jeho meno. Správny súd pripomína, že samotné splnomocnenie Slovenskej humanitnej rady bolo podpísané zástupcom Slovenskej humanitnej rady menom jeho prezidenta.
21. Následná plná moc na zastupovanie Slovenskej humanitnej rady bola podpísaná totožný deň 3. decembra 2021, teda za situácie pozitívneho testovania zamestnanca právneho zástupcu žalobcu. Za takejto situácie správny súd pripomína povinnosť právneho zástupcu alebo splnomocneného zástupcu, ktorý prevzal zastupovanie v konaní pred súdom, konať zodpovedne a zabezpečiť a správnemu súdu kvalifikované podklady pre možnosť uznania zmeškanej lehoty.
22. V požadovanej veci však žalobca nie len že predložil splnomocnenie z 3. decembra 2021, kedy už od 20. novembra 2021 mal byť žalobca pozitívne testovaný, ale ponechal podanie správnej žaloby tak, že včas, v lehote do 30 dní správnu žalobu nepodal. Pokiaľ poverený zamestnanec, bol pozitívne testovaný, ktorý ako tvrdí tak nemohol urobiť, správny súd pripomína, že podľa § 70 Správneho súdneho poriadku platí, že možno odpustiť zmeškanie lehoty, ak ju účastník, alebo zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí a návrh treba podať do 15 dní od odpadnutia prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
23. V súvislosti so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty na podanie správnej žaloby, v súlade s ust. § 70 SSP správny súd odkazuje na ustanovenie § 181 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorých zmeškanie lehoty podľa § 181 ods. 1 až 3 nemožno odpustiť. K tejto skutočnosti sa poukazuje aj na znenie ust. § 180 ods. 1 SSP odkazujúc na lehotu na podanie správnej žaloby upravenú v osobitnom predpise, ktorá bola 30 dní od doručenia rozhodnutia. Správny súd pripomína, že žaloba bola podaná na súd dňa 21. januára 2022 a rozhodnutie napadnuté správnou žalobou žalobca prevzal dňa 19. novembra 2021. / lehota na podanie žaloby uplynula 20. 12. 2021. K zneniu ust. § 50 ods. 2 SSP, a ust. § 206 ods. 2 a ods. 6 Správneho súdneho poriadku správny dodáva, že zamestnancom zástupcu žalobcom uvádzaný dôvod na ospravedlnenie zmeškanej lehoty nepokladá za zákonom relevantný.
24. Správny súd sa v súlade s ust. § 70 SSP zaoberajúc sa v prvom rade podmienkami konania o správnej žalobe predloženej mu písomným podaním doručeným dňa 21. januára 2022, nevyhovel ex lege žiadosti žalobcu na odpustenie zmeškanej lehoty žalobcovi, zastúpenému Slovenskou humanitnou radou Bratislava, a preto z dôvodov vyššie uvedených odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP ako podanú oneskorene s poukazom na § 181 ods.1 až 4 SSP.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na to, že žaloba bola odmietnutá, ako oneskorene podaná./ v spojení s § 98 ods. 1 písm. d/SSP a nasl. SSP/.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.