Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-208-2017.pdf
PDF · 97.06 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/208/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti povinnému: G., bytom X. nad X., W. XXX/XX, o vymoženie 95,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4Er/314/2017- 12 zo dňa 25. septembra 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2, 3, § 39 ods. 4, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 4 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 - 4 , § 53 ods. 1, 2,3,5, § 53 ods. 4 písm. r/, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 15058/16 zo dňa 02.11.2016. Oboznámil sa s návrhom na vykonanie exekúcie, žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto 1852888252/0200 zo dňa 21.06.2004 s Všeobecnými obchodnými podmienkami, dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č.3709701 zo dňa 14.04.2016 (ďalej aj ako "dohoda" ), spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou zo dňa 14.04.2016 (ďalej aj ako "rozhodcovská zmluva") a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť.
3. Súd prvej inštancie zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 14.04.2016 dohodu a toho istého dňa aj rozhodcovskú zmluvu. Dohoda, ktorú jej účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy zo dňa 14.04.2016 vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku, k čomu ho viedli nasledovné dôvody:
4. Povinný zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (tlačivo) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzických osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania ( § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ). Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinným ako dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Keďže peňažné prostriedky boli poskytnuté povinnému bez uvedenia účelu a
nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval, bol úver poskytnutý veriteľom povinnému posúdený za spotrebiteľský úver. Použitie spotrebiteľského práva na právny vzťah vzniknutý zmluvou nemení ani prípadný prevod, prípadne prechod práva zo zmluvy, napr. v dôsledku uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, zániku veriteľa s právnym nástupcom.
5. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku v rozhodcovskej zmluve si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. Možnosť povinného neprijať návrh na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve ako aj možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde je podľa názoru súdu len formálnou možnosťou, nakoľko je nepochybné, že povinný rozhodcovskú zmluvu dostal spoločne s dohodou, obe boli vopred pripravené, s predtlačeným textom a ručne boli následne len dopísané údaje o povinnom. Takto vypísané tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani prípade rozhodcovskej zmluvy. Rovnako sa súd prvej inštancie zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy bod 4., z ktorého vyplýva, že veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, teda že dôsledkom jej uzatvorenia je možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Spory ďalej môžu byť riešené aj v súdnom konaní a výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Možnosť výberu je podľa názoru súdu len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Takto definované poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným, a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní ( z čoho nie je jednoznačne zrejmé, či sa ma na mysli súdne konanie rozhodcovského alebo iného súdu, napr. všeobecného ) a v neposlednom rade, že výber je na žalobcovi. Teda spotrebiteľovi v tomto prípade nebola poskytnutá dostatočná miera ochrany a spotrebiteľ nedokáže ani po takomto poučení poukázať na nekalosť zmluvnej podmienky. Súd považoval rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. 6. Exekučný súd posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným vo viacerých rozhodnutiach, podľa ktorého exekučný súd má právomoc a povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V prípade zistenia jej neplatnosti je exekučný titul vydaný na jej podklade rozhodcovským súdom materiálne nevykonateľný. (bližšie napr. rozh. NS SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 a iné). Povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu pre exekučný súd vyplýva aj z právneho názoru Ústavného súdu SR (I. ÚS 456/2011). Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej dohody, rozhodcovskej zmluvy, dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie namietajúc nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Poukázal na úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, zák. č. 335/2014 Z.z., ktorý sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských
súdov a konaní pred nimi. Významnou zmenou bola aj novela Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r). Výsledkom procesu úpravy bol zákon s spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom oprávnený uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a postupoval pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy podľa platných právnych predpisov. Rozhodcovská zmluva vo veci bola uzavretá samostatne, oddelene od dohody o uznaní záväzku, Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám, dobrovoľne, jej podpisom nebolo podmienené uzavretie úveru. To znamená, že mal možnosť rozhodcovskú zmluvu buď prijať alebo neprijať. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia s tým, že možnosť výberu má nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Preto tvrdenie, že veriteľ môže určiť súkromnoprávny subjekt na rozhodovanie prípadného sporu so spotrebiteľom, je rovnako absurdná. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 MCdo 11/2011 zo dňa 26. septembra 2011. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má oprávnený právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Dodal, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím bolo oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Na záver dodal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.
9. Krajský súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.
10. Oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Súd prvej inštancie správne uviedol, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, ktorý záver dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom oprávnený uvedené ani nenamietal.
13. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
14. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., teraz § 45 zákona č. 335/2014 Z.z.), skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v
spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.
15. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.
16. Po preskúmaní veci však odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na vec síce aplikoval správny predpis (o.i. i zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), avšak nesprávne ho interpretoval.
17. S účinnosťou od 01.01.2015 bol prijatý zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej aj „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ktorého predmetom je úprava a) spotrebiteľského rozhodcovského konania, b) postavenia a činnosti rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory, c) podmienky na udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu rozhodcovskému súdu , d) disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu, e) kontroly vykonávanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a f) sankcií za porušenie povinností podľa tohto zákona (§ 1 zákona). Podľa dôvodovej správy k predmetnému zákonu jeho účelom je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch. Ďalším dôvodom je potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti. Nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa: vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd, vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca, zavedenie „licencovania“ rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov,kogentná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmus súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov. Predmetnou právnou úpravou bola prebratá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, ktorá vytvára predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci.
18. Predmetný zákon v ust. § 3 upravuje možnosť uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vrátane jej náležitostí, ktorá o.i. musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. V tomto smere je potom nedôvodný argument súdu prvej inštancie ohľadom jedného z ním zistených aspektov neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy ako celku, že spotrebiteľ mohol samostatne uzavretú rozhodcovskú zmluvu ako celok len prijať alebo odmietnuť, čo bolo naopak zámerom zákonodarcu. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v ust. § 3 ods. 5 stanovuje len, že uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, čo v rozhodovanej veci konštatované nebolo.
19. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská zmluva vo veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Možnosť výberu je podľa názoru súdu prvej inštancie len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.
20. V uvedenom smere odvolací súd dáva do pozornosti § 3 ods. 6 zákona, podľa ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
21. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v bode 4 zmluvy nie je dostatočné, pretože takéto poučenie nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázanie na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným, a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní ( z čoho nie je jednoznačne zrejmé, či sa ma na mysli súdne konanie rozhodcovského alebo iného súdu, napr. všeobecného ) a v neposlednom rade, že výber je na žalobcovi.
22. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že poučenie, obsiahnuté v bode 4 rozhodcovskej zmluvy zo dňa 14.04.2016, presne zodpovedá obsahu poučenia podľa Prílohy 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s tým, že podľa § 3 ods. 8 zákona dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa tejto prílohy. S uvedeným sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal a nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že napriek tomu, že rozhodcovská zmluva preukázateľne obsahuje poučenie spotrebiteľa ohľadom následkov uzavretia rozhodcovskej zmluvy, vyžadované zákonom, toto považuje za nedostatočné.
23. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, bolo taktiež novelizované v súvislosti s prijatím zákona č. 335/2014 Z.z., tak, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie taktiež nereflektoval a na vec v tomto smere dokonca aplikoval neúčinný právny predpis.
24. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.
25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v naznačenom smere posúdi, či v rozhodovanej veci boli alebo neboli splnené podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora v zmysle aktuálne platných a účinných právnych predpisov, vo veci zohľadní vyššie popísané právne závery odvolacieho súdu a následne vo veci opätovne rozhodne.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).