Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/175/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobkyne: P. F., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F., proti žalovanému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. Č.. XX, zast. Martinom Kirňakom, advokátom, AK Vajanského 43, 080 01 Prešov, v konaní o vrátenie daru, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.11.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil vydať žalobkyni predmet daru, ktorý od nej prijal na základe darovacej zmluvy spísanej formou Notárskej zápisnice Notárskym úradom notárky U.. P. C. dňa 25.08.2008 a to rodinný dom so súpisným č. XX, ktorý je postavený na parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 a parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 548 m2, všetko sa nachádzajúce v kat. úz. F. a zapísané na liste vlastníctva č. XX Okresného úradu M., katastrálneho odboru a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že na základe svojho vlastného uváženia sa žalobkyňa rozhodla ako výlučná vlastníčka nehnuteľností a to rodinného domu so súpisným číslom XX, kat. úz. F., postaveného na parcele č. XXX/X spolu s domovým príslušenstvom, ako aj pozemkov par. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 a pare. č. XXX/XX - záhrady o výmere 548 m2 zapísané na liste vlastníctva č. XX Okresného úradu M., katastrálneho odboru, tieto darovať žalovanému. Darovanie bolo uskutočnené darovacou zmluvou spísanou vo forme Notárskej zápisnice na Notárskom úrade notárky U.. P. C. dňa 25.8.2008. Žalovaný namietal nesprávnosť petitu žaloby a požadoval žalobu odmietnuť.

V ďalšom uviedol, že ako obdarovaný od žalobkyne dar prijal. Avšak sa ku nej sa ako k darcovi po obdarovaní nesprával tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy.

3. Najprv dňa 06.07.2015 okolo polnoci mal v byte na Ulici O. X v P., kde prechodne bývali, a bývajú aj dnes, ju hrubo fyzicky napadol tak, že ju oboma rukami celou silou uchopil najprv za krk a ho silno stláčal, v ktorom fyzickom útoku pokračoval tým spôsobom, že ju oboma rukami chytil za obidve zápästia mojich rúk, bolestivo jej ich stláčal a takto uchopenú ju ešte násilím tlačil na podlahu bytu. O tomto hrubom fyzickom útoku žalovaného vie aj P. O., jej priateľka, ktorá po incidente videla na jej krku i oboch zápästiach modriny. Aj jej radila, aby hrubý fyzický útok žalovaného oznámila na políciu. Žalovaný ju však ubezpečoval, že sa hrubého fyzického útoku už viac nedopusti, preto od toho upustila. Presný dátum

hrubého fyzického násilia žalovaného si pamätá preto, lebo v tom čase mala nastúpiť do zamestnania u nového zamestnávateľa, avšak ho požiadala kvôli bolestiam z útoku žalovaného, aby jej umožnil do práce nastúpiť neskôr, čo sa aj stalo.

4. Aj napriek prísľubu žalovaného, že sa viac voči nej hrubého fyzického násilia nedopustí, nedodržal to a v mesiaci február 2016 ju opätovne hrubo fyzicky napadol tak, že v byte ktorý už popísala, ju zase oboma rukami silno chytil za krk a zvieral ho, dokonca v prítomnosti syna P. i jej matky. Konaniu žalovaného zrejme s úmyslom ohroziť ju na živote zabránil syn P., ktorý k žalovanému urýchlene priskočil a odtiahol ho. Po hrubom fyzickom útoku žalovaného jej krk opuchol. Toto tiež videla aj jej priateľka P. O., ktorej sa o hrubom fyzickom útoku žalovaného posťažovala. Okrem toho o incidente žalovaného prostredníctvom chatovej komunikácie povedala aj svojej ďalšej priateľke P.. D. F., ako i svojmu bratovi.

Okrem hrubého fyzického násilia, žalovaný udržiava aj mimomanželský vzťah s inou ženou, hoci je v súčasnosti jej manželom. Tak to bolo už dňa 24.07.2016, keď si žalovaný túto ženu doviedol aj do obydlia jej matky a tejto ju aj predstavil ako svoju priateľku. Jej matka jej to následne povedala. Následne to povedala aj svojmu bratovi. Napokon, sám žalovaný priznal, že má mimomanželskú známosť, preto podal i návrh na rozvod manželstva.

V súlade s článkom VII. darovacej zmluvy zo dňa 25.08.2008, i v súlade s ust. § 630 Občianskeho zákonníka preto žalovaného výzvou zo dňa 20.09.2016 požiadala o vrátenie daru. Žalovaný na jej výzvu na vrátenie daru odpovedal písomnosťou zo dňa 03.10.2016 tak, že dar nemieni vrátiť.

5. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

6. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi a to najmä notárskou zápisnicou, LV č. XX, k.úz. F., výzvou na vrátenie daru, listinami z konania vedeného pod sp. zn. 12P/142/2016, 21C/18/2011, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďami svedkov, výpoveďami strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

7. Darovacou zmluvou spísanou formou Notárskej zápisnice Notárskym úradom notárky U.. P. C. dňa 25.08.2008 žalobkyňa darovalo svojmu manželovi - žalovanému nehnuteľnosť a to rodinný dom so súpisným č. XX, ktorý je postavený na parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 a parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 548 m2, v kat. úz. F., zapísané na liste vlastníctva č. XX. Žalovaný dar prijal.

8. Podľa LV č. XX, okres M., obec F., kat. úz. F., ako vlastník rodinného dom so súpisným č. XX, ktorý je postavený na parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 a parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 548 m2 je uvedený žalovaný a ako titulom nadobudnutia vlastníctva bola darovacia zmluva zo dňa 25.08.2008, A. XXX/XX.

9. Matka žalobkyne výzvou zo dňa 29.07.2016 žalovaného a aj žalobkyňu vyzvala na vrátenie daru. V tejto výzve uviedla, že obdarovaná neplnila podmienky za ktorých dar obdŕžala, ale presťahovala sa do P. a darkyňu nechala bez akejkoľvek pomoci a zaopatrenia. Okrem toho porušila podmienky darovania, keď nehnuteľnosť previedla na svojho manžela. Vzhľadom na to, že obdarovaní bývajú mimo miesta trvalého pobytu darkyne a nie súd schopní plniť podmienky z darovacej zmluvy, preto žiada obdarovaného - žalovaného, aby dar vrátil.

10. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 29.07.2016 uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi darkyňu P. F. a ním ako obdarovaným. Z uvedeného vyplýva, že nie je s ňou v žiadnom právnom vzťahu.

11. Výzvou na vrátenie daru zo dňa 20.09.2016 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie daru a to z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov žalovaným, ktorého sa dopustil tým, že najprv dňa 06.07.2015 ju večer hrubo fyzicky napadol a následne ju aj vo februári 2016 opätovne chytil rukami silno okolo krku a zvieral ju, pričom ho odtiahol až syn P.. Ako jej manžel v roku 2016 a aj v súčasnosti udržiava žalovaný mimomanželskú známosť a priateľku predstavil aj jej matke.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k výzve na vrátenie daru zo dňa 03.10.2016 uviedol, že sa nemôže vyjadriť ku skutkom a to z 06.07.2015, resp. vo februári 2016, nakoľko nedošlo k žiadnemu popísanému správaniu sa z jeho strany. Nie je pravdou, že by akýmkoľvek spôsobom fyzicky zaútočil na darkyňu. Je pravdou, že v manželstve sa začali vyskytovať nezhody, nie však jeho vinou. Problémy sa začali asi v r. 2011, kedy jeho manželka, darkyňa, nadviazala mimomanželskú známosť, ktorú odmietla i na jeho naliehanie a prosby /v záujme maloletých detí a manželstva/ ukončiť. Snahou jeho manželky je získanie nehnuteľnosti za účelom jej ďalšieho predaja a získania finančných prostriedkov. Jeho manželka sa počas celého manželstva správala manipulatívne, jej konanie napĺňalo znaky psychického týrania a jej súčasný postoj je reakciou na to, že sa jej manipulácii vzoprel a odmietol sa jej podriaďovať. Skutočnosť, že do veci zainteresovala i syna P., ktorého s poukazom na jej tvrdenia zrejme mieni navádzať na krivé svedectvo, nakoľko nemohol byť svedkom skutku, ktorý sa nestal, je viac ako rozpor s dobrými mravmi, pokračovanie v jej manipulácii a citovom vydieraní a jednalo by sa o páchanie trestného činu nielen na strane nášho syna. Výzvu na vrátenie daru považuje za nedôvodnú a bezpredmetnú.

13. Na Okresnom súde Pezinok je vedené konanie pod sp. zn. 12P/142/2016 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Navrhovateľom v konaní je žalovaný a návrh bol podaný dňa 14.05.2016. Podanie návrhu odôvodnil tým, že manželstvo bolo harmonické po dobu asi 11 mesiacov, teda do roku 2011, kedy jeho manželka nadviazala mimomanželskú známosť a v dôsledku čoho medzi nimi začalo dochádzať k nezhodám. Postupne dochádzalo k citovému odcudzeniu a bola narušená dôvera. Štyri roky už nežijú manželským životom a ani spolu riadne nehospodária. Návrh je datovaný zo dňa 03.05.2016.

Z vyjadrenia žalobkyne k návrhu vyplýva, že tvrdenia jej manžela pokiaľ sa jedná o jej mimomanželskú známosť namieta. Nemá vedomosť o tom, aby mala mimomanželskú známosť. Poukázala na mimomanželskú známosť žalovaného v rokoch 2005 a 2006 a aj jeho súčasný mimomanželský pomer od mája 2016. Potvrdila nedorozumenia medzi nimi, ale tie sa podľa jej názoru s trochou snahy dali odstrániť. Poukázala, že po smrti mami jej manžela sa aj u neho začali prejavovať depresie a dôsledkom toho je aj jeho nezáujem o ňu. Uviedla, že je toho názoru, že ich manželstvo nie je narušené až v takej miere, aby malo dôjsť k rozvodu. Navrhla, aby im súd dal šesťmesačnú lehotu na prekonanie manželskej krízy.

Rozsudkom zo dňa 20.04.2017 súd manželstvo strán sporu rozviedol. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie dňa 06.06.2017. Uviedla, že mala veľkú trému a preto je možné, že povedala, že odmieta obnoviť manželské spolužitie. Ak by sa žalovaný podrobil liečeniu depresie, manželstvo môže byť plnohodnotné. V ďalšom uviedla, že keď sa dozvedela, že manžel podal návrh na rozvod manželstva, bol z jej strany podaný návrh na vrátenie daru.

14. Na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C/18/2011 na návrh matky žalobkyne bolo voči stranám tohto konania vedené konanie o určenie neplatnosti - právnej neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 25.08.2008 a o zrušenie uvedenej darovacej zmluvy. Žalovaní, t.j. strany sporu v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedli, že považujú darovaciu zmluvu za platnú. Od tragickej smrti brata U. bola obviňovaná a vulgárnymi nadávkami zo strany matky napádaná za údajné zavinenie smrti brata. V dôsledku toho sa zhoršil jej zdravotný stav a situáciu sa rozhodla riešiť tak, že dom a pozemky daruje svojmu manželovi. V ďalšom uviedla, že ona a jej manžel sa voči jej matke vždy správali tolerantne a to napriek viacerým napádaniam, nadávkam a nepravdivým podaniam na OO PZ v Humennom zo strany jej matky.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.01.2017 uviedol, že za nesporné treba považovať samotné tvrdenie žalobkyne, že na základe vlastného uváženia sa rozhodla nehnuteľnosť žalovanému darovať. Z uvedeného je nepochybná dobrovoľnosť uzavretia darovacej zmluvy na podnet samotnej žalobkyne. Opomenula však uviesť, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo po tom, ako do nehnuteľnosti investoval výlučne vlastné prostriedky získané dedením vo výške 25 000,- eur, na nehnuteľnosti práce osobne vykonával - teda investoval nad rámec týchto finančných prostriedkov i hodnotu zodpovedajúcu jeho práci a teda nehnuteľnosti výrazne zhodnotil. Práve táto skutočnosť v spojení s negatívnymi vzťahmi žalobkyne a jej matkou bola dôvodom uzavretia darovacej zmluvy.

V ďalšom uviedol, že ostatné časti žaloby teda všetky vyjadrenia a tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce vo všetkých častiach. Žalobkyňa udáva skutky, ktoré sa nestali. Ku skutku

udávanému na deň 06.07.2015 uviedol, že sa nestal. Popiera, že by došlo k popísanému správaniu sa z jeho strany. Nie je pravdou, že by akýmkoľvek spôsobom a vôbec fyzicky kedykoľvek zaútočil na žalobkyňu. Bola to práve žalobkyňa, ktorá sa mu vyhrážala zabitím. Pokiaľ žalobkyňa udáva údajný fyzický útok a jeho následky ako dôvod neskoršieho nástupu do zamestnania, poukázal, že žalobkyňa menila a mení zamestnávateľov často, avšak z iných dôvodov /porušovanie pracovnej disciplíny, spôsobenie schodku a podobne/. Ak by to bola pravda, nepochybne by označila v tomto smere dôkaz / výsluch údajného zamestnávateľa, jeho označenie/ a to neurobila. To len svedčí o účelovosti tvrdení žalobkyne.

K útoku vo februári 2016 z jeho strany takisto nedošlo, toto popiera. Je pravdou, že k verbálnym konfliktom dochádzalo /ako je ďalej uvedené, bolo to zavinením žalobkyne, predovšetkým jej mimomanželskej známosti/ a ich svedkom nepochybne bol aj syn P.. Tento však nemôže pravdivo dosvedčiť skutok, ktorý sa nestal.

Ohľadne oboch údajných útokov má za to, že ak by skutočne dochádzalo z jeho strany k útokom a správal sa násilne, navyše ako tvrdí žalobkyňa opakovane, nepochybne by žalobkyňa navštívila lekára, zavolala políciu a podobne. Pripúšťa, že mohla mať na tele známky zranení, keďže často prichádzala v nočných hodinách pod vplyvom alkoholu /na jej neskoré a hlučne príchody sa sťažovali aj susedia/. Zranenia jej však nikdy nespôsobil.

K mimomanželskému vzťahu ako dôvodu na vrátenie daru uviedol, že v manželstve sa začali vyskytovať nezhody, nie však jeho vinou. Problémy sa začali asi v r. 2011, kedy žalobkyňa nadviazala mimomanželskú známosť cez internet, ktorú odmietla i na jeho naliehanie a prosby ukončiť. Vzťah bol ukončený až zo strany jej vtedajšieho milenca. Tohto ešte počas trvania ich vzťahu dokonca žiadala o získanie zamestnania a bývania v mieste jeho bydliska v Trenčíne, mala v úmysle odsťahovať sa za ním. Po ukončení uvedenej známosti nadviazala žalobkyňa ďalšiu známosť, ktorá pretrváva doposiaľ, naviac začala nadmieru požívať alkohol. O známosti žalobkyne sa dozvedel od jej priateľky a žalobkyňa sa následne sama k tomu priznala. Zanedbávala starostlivosť o deti a domácnosť, odchádzala na niekoľko dní bez toho, aby mal vedomosť o tom, kde sa zdržiava. Práve žalobkyňa svojho priateľa prezentovala aj pred svojou matkou, ktorá sa predo ním vyjadrila, že T.alobkyňu tak miluje a zoznámila ho aj s našimi deťmi. Už počas spolužitia so žalobkyňou táto svojho priateľa finančne podporovala z ich spoločných prostriedkov. Priateľ žalobkyne bol vo výkone trestu, kam mu poslala na jeho žiadosť finančne prostriedky. Po jeho prepustení mu nosila jedlo z ich spoločnej kuchyne. Pokiaľ sa teda niekto dopúšťa konania v rozpore s dobrými mravmi, je to nepochybne žalobkyňa.

V ďalšom uviedol, že nepopiera, že má v súčasnej dobe mimomanželskú známosť, táto však trvá od júna 2016 /po podaní návrhu na rozvod manželstva, teda táto známosť nie je príčinou rozvratu manželstva/

- so žalobkyňou nežijú manželským životom od r. 2011 práve v dôsledku jej mimomanželskej známosti. Jeho známosť však na rozdiel od známosti žalobkyne nie je známosť intímna, ale priateľská.

16. Pokiaľ bol v júli 2016 v obci F., nenavštívil domácnosť matky žalobkyne - jedná sa o výlučne o jeho nehnuteľnosť, v ktorej má jej matka právo bývania a užívania. Má za to, že ako vlastník mám právo vec užívať v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, navštíviť ju, pozvať si návštevu. Dôvodom jeho cesty do F., resp. M., bolo vybavenie nového občianskeho preukazu v obvode trvalého bydliska. Opakovane sa telefonicky snažil matke žalobkyne návštevu ohlásiť, táto však nezdvíhala telefón a z toho dôvodu mal i obavy o jej zdravotný stav. Počas návštevy sa matka žalobkyne vyjadrila, že chce dom naspäť, neskôr ho sama žiadala o vrátenie daru. Jeho návšteva v predmete jeho vlastníctva nemala byť prejavom neúcty či iného negatívneho správania sa voči matke žalobkyne. Poukázal, že žiadnym spôsobom nezasahoval do užívania nehnuteľnosti matkou žalobkyne, tejto ponúkol aj pomoc, čo však odmietla. Krátko pred jeho návštevou bola matka žalobkyne v ich byte v P., kde sa však zdržala krátko, nakoľko opakovane došlo ku konfliktu medzi ňou a žalobkyňou a vyjadrila sa, že sa tam cíti ako cudzia a nevítaná návšteva.

Má za to, že nadviazaním mimomanželskej známosti /ktorá je viac priateľským vzťahom/ po podaní návrhu, za situácie, kedy manželstvo dlhodobo neplní svoj účel, nie je dôvodom na vrátenie daru ani konaním v rozpore s dobrými mravmi. Práve správanie sa žalobkyne ho donútilo opustiť spoločnú domácnosť, nakoľko spolužitie bolo z jej strany konfliktné, manipulatívne, neúnosné, jednalo sa z jej strany o psychický nátlak. Takáto situácia a žalobkyňou vyvolávané konflikty nebola ani na prospech maloletých detí.

V ďalšom uviedol, že v nehnuteľnosti má zriadené vecné právo doživotného bývania a užívania matka žalobkyne. A práve on v prípade potreby matke žalobkyne poskytol pomoc či už osobnou návštevou, odvozom k lekárovi a podobne. Vzhľadom na skutočnosť, že so žalobkyňou je v rozvodovom konaní a chce s ňou ukončiť akékoľvek väzby, bol a je ochotný uzavrieť kúpno-predajnú zmluvu, ktorou bude prevedené vlastníctvo k nehnuteľnostiam na matku žalobkyne za cenu prinajmenšom rovnajúcu sa jeho investíciám. Má za to, že žalobkyňa sa domáha vrátenia daru len z pomsty voči jeho osobe a v snahe získať vlastníctvo k nehnuteľnosti za účelom jej predaja v spolupráci so svojím priateľom. Toto jeho presvedčenie vychádza z jeho poznatkov a skúseností ohľadne hospodárenia žalobkyne s finančnými prostriedkami počas ich manželstva a dokonca používaním týchto prostriedkov v prospech svojho priateľa. Na pracoviskách opakovane vytvárala schodky, ktoré musel uhrádzať, požičiavala si prostriedky od nebankových spoločností, jeho výlučné prostriedky nadobudnuté dedením použila na podnikanie v ktorom neuspela. Úvery, ktoré žalobkyňa bez jeho vedomia čerpala, nepoužila na chod domácnosti ani potreby detí, ale výlučne potreby svoje a svojho priateľa. Úver, ktorý čerpali spoločne počas manželstva, doteraz splácam výlučne on i za žalobkyňu.

Poukázal, že žalobkynine hrubé, manipulatívne správanie a psychické vydieranie sa neprejavovalo len voči jeho osobe, ale žalobkyňa sa takýmto spôsobom správala a správa aj voči svojej matke, ktorá sa v minulosti niekoľkokrát nasťahovala do ich domácnosti s úmyslom bývať s nimi, po týždni bola vždy nútená odísť, nakoľko žalobkyňa na ňu vyvíjala psychický nátlak, ktorý jej matka i vzhľadom na jej vek neuniesla. Napriek záväzku žalobkyne matke poskytnúť pomoc a opateru, to bol práve on, kto ju musel odviezť na vlastné náklady do miesta bydliska vzdialeného 500 km. Matka žalobkyne sa v minulosti vzhľadom na správanie svojej dcéry sama vyjadrila, že „sa s ňou už nič nechce mať, ako dcéra ju sklamala a diví sa mi, že som si neurobil poriadok vo svojom živote a nenašiel si niekoho normálneho k sebe". Žalobkyňa nehnuteľnosť ani nenavštevuje, a to napriek tomu, že má osobný záväzok voči svojej matke, teda túto ani nenavštevuje, už vôbec jej teda nemôže poskytovať ani neposkytuje žiadnu pomoc a opateru.

17. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 24.02.2017 uviedla, že žalovaný aj v minulosti udržiaval mimomanželský vzťah a to v čase, keď bol ešte zamestnaný v supermarkete S. X. X., Y..X.. v M. a to v rokoch 2005 až 2006. Keď sa o tom dozvedela, žalovaný doslova pred ňou kľačal a prosil ju, aby mu to odpustila s tým, že sa to už viac nebude opakovať. O tomto konaní žalovaného má vedomosť aj jej matka a jej brat.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.03.2017 uviedol, že žalobkyňa nepoprela vo svojej duplike jeho tvrdenia o jej mimomanželských známostiach, jej správaní sa vo vzťahu ku svojej matke i jeho osobe, manipulácii, ktoré okolnosti svedčia o jej osobnosti a dôvode vzniku konfliktov v rodine a v konečnom dôsledku viedli i k rozvratu manželstva, ktorý zneužíva žalobkyňa na podanie žaloby, lebo tieto treba považovať za nesporné.

Vyjadrenie žalobkyne sa na rozdiel od dôvodov žaloby už opiera výlučne o jeho mimomanželskú známosť. Z návrhu na rozvod manželstva je zrejmé, že dôvodom rozvratu a v konečno dôsledku návrhu na rozvod manželstva sú práve opakované mimomanželské známosti žalobkyne, tieto žalobkyňa nepoprela. Už z návrhu na rozvod manželstva je zrejmé, že sa dlhodobo pokúšal o záchranu manželstva, avšak bezúspešne práve z dôvodov na strane žalobkyne. Dôvodom rozvratu manželstva ani návrhu na rozvod nebola žiadna jeho mimomanželská známosť. Uvádzanie tejto známosti ako dôvodu rozvodu a rozvratu manželstva je nezmyselné a účelové a nemôže byť za žiadnych okolnosti dôvodom vrátenia daru. O poslednej známosti žalobkyne s T. W. ho informovala bývalá priateľka žalobkyne dňa 17.11.2014 a žalobkyňa sama sa k tejto známosti priznala.

Žalobkyňa v konaní o rozvod manželstva vo svojom vyjadrení k rozvodu manželstva uviedla: „zastávam však názor, že podanie návrhu na rozvod manželstva a určenie rodičovských práv a povinnosti bolo zo strany navrhovateľa unáhlené a nepremyslené. Som toho názoru, že naše manželstvo nie je narušené až v tak miere, aby malo dôjsť k rozvodu. Zároveň by som chcela navrhnúť súdu aby nám dal šesťmesačnú lehotu na prekonanie manželskej krízy...“ Uvedené nasvedčuje účelovosti a nedôvodnosti žaloby. Žalobkyňa si navzájom protirečí, keď na jednej strane ho vykresľuje ako násilného, neprispôsobivého, depresívneho, neverného manžela, na strane druhej ich manželstvo vykresľuje ako harmonické až idylické. Má za to, že ak by sa dopúšťal skutkov, o ktoré žalobkyňa svoj žalobný návrh opiera, bolo

by nereálne, aby v manželstve chcela zotrvať. Ak by jej tvrdenia boli pravdivé, že sa dopúšťal útokov, ohrozoval ju, ohrozovala by predsa seba aj ich deti. Jej vyjadrenie je jasným dôkazom toho, že dôvody žaloby v tomto konaní sú fiktívne, vymyslené a nepravdivé.

Účelom žaloby je len následné získanie nehnuteľnosti matkou žalobkyne, ktorá sa voči jeho osobe bezúspešne domáhala vrátania daru. Z toho dôvodu žalobkyňa vykonštruovala dôvody na podanie žaloby, ktoré sa však nezakladajú na pravde. Vzťahy žalobkyne a jej matky sú dlhodobo narušené, spája ich len túžba po pomste jeho osobe a predovšetkým získanie majetku, do ktorého investoval výlučne vlastné prostriedky získané dedením. V neposlednom rade má záujem na vrátení daru a následného získania nehnuteľnosti matkou žalobkyne brat žalobkyne s prihliadnutím na ich dlhodobé rodinné majetkové nezhody. Takému postupu nemôže byť poskytnutá súdna ochrana.

19. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sú dané dôvody, aby bol vrátený dar zo strany žalovaného. Zo strany žalovaného došlo k fyzickým atakom na jej osobu, a to dvakrát. Celkové správanie po podaní návrhu zo strany žalovaného na rozvod konania, keď zhruba po 2 mesiacoch od podania návrhu si priviedol svoju priateľku a s touto vlastne sa aj prezentoval, považuje za hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým spôsobom sa správal žalovaný aj voči jej matke, ktorá v predmetnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve, má právo doživotného bývania.

Pokiaľ sa jedná o incident zo dňa 06.07.2015 uviedla, že v tom čase okolo pol desiatej večer došlo k výmene názorov medzi stranami sporu a následne ju jej manžel aj fyzicky napadol. Tieto rozpory medzi nimi zobudili aj ich maloletú dcéru. Následne po tomto incidente ona spolu s maloletou dcérou opustila spoločný byt, pretože sa bála zostať v tomto byte s manželom sama, odišli do domovej krčmy, išiel tam s nimi aj žalovaný, kde si dané záležitosti aj vyjasnili. Trestné oznámenie nepodala, bola v šoku. Na druhý deň sa skontaktovala s p. F. J., ktorý vykonáva funkciu policajta v P., kde celý deň s ním strávila, kde mu aj situáciu objasnila, bolo jej odporúčané, aby trestné oznámenie podala. Ona vzhľadom na to, že chcela zostať s deťmi a v ich záujme trestné oznámenie nakoniec nepodala. O tomto incidentom sa zdôverila aj svojej kamarátke P. O.. Pokiaľ sa jedná o samotný incident uviedla, že manžel ju chytil za ruky a za krk a že ju tlačil k zemi, ona v tom šoku sa ani tomuto ataku nebránila, na to sa zobudila jej maloletá dcéra. Vtedy ju jej manžel pustil, ona sa posadila do kresla. Jej manžel bol ako keby mu preplo, v danom stave, ktorý bol pre neho neprimeraný a mala obavu, že jej aj naďalej ublíži, ale ako k nej prišla maloletá dcéra, ktorú zobrala do náručia, vtedy ako by sa jej manžel prebral a začal tvrdiť, že neboj sa, že on maminke neublížim. Po tomto ataku nebola v stave, aby nastúpila do zamestnania, preto svojej zamestnávateľke G.. S., ktorá je riaditeľkou firmy M. W., ešte v noci okolo X-tej ráno poslala SMS s tým, že z osobných dôvodov nemôže v utorok nastúpiť do zamestnania a že či by bolo možné, aby nastúpila až v piatok. Na túto SMS jej p. S. odpísala s tým, že či sa len nechce vyhnúť nástupcu do zamestnania. Na to telefonicky p. S. kontaktovala, kde jej vysvetlila, že do práce nemôže nastúpiť z dôvodu, že ju manžel napadol a psychicky to nezvláda, a preto chce nastúpiť do zamestnania až v piatok. Na dané tvrdenia následne G.. S. jej povedala, že akceptuje jej ospravedlnenie s tým, že môže nastúpiť do zamestnania až v piatok. Od piatka bola aj so žalobkyňou následne uzatvorená aj pracovná zmluva. O prvom incidente matku ona sama informovala až zhruba mesiac po tomto incidente, pretože nemala potrebu sa so všetkými vecami svojej matke zdôverovať. Jej zranenia matka nevidela. Jej matka pri tomto incidente nebola. Po incidente ju bolel krk asi 2 dni, pretože ho mala stlačený, takisto ju bolela ruka v oblasti ramena. Zranenia boli viditeľné, bolo vidieť modriny na jej krku aj na jej ľavom ramene. Tieto modriny videla aj jej zamestnávateľka G.. S. po nastúpení do zamestnania. Tieto jej zranenia videla aj P. O., p. D. F. a p. J..

Pokiaľ sa jedná o incident z februára 2016 tak uviedla, že tento incident sa stal zhruba o jednej hodine v noci s tým, že pri tom incidente bol priamo prítomný jej syn a v byte v tom čase bola aj jej matka, ktorá tam bola z toho dôvodu, že sa podrobila operácii a na rekonvalensenciu sa ubytovala v tom čase u nej. Prvé tri dni, čo tam bola jej matka, tak žalovaný sa správal slušne, tak ako by to malo byť, bol v byte, normálne s nimi žil, pričom to bol ojedinelý stav, pretože v tom čase v tom byte už s nimi prakticky nebýval, iba sa sem-tam v byte zastavil, väčšinou to bolo cez víkendy, a to za účelom buď najedenia sa alebo iných potrieb, ktoré on uvážil, že sú pre neho potrebné. Najprv došlo medzi nimi k verbálnej komunikácii a k verbálnej hádke, nakoľko zo strany žalovaného jej bolo neustále vyčítané, že chodí sem, chodí tam, že sa neumyje pohárik nejaký, boli jej vyčítané aj iné maličkosti. Pokiaľ sa jedná o samotný útok, tak nevie čo ho viedlo k tomu, že až to vyvrcholilo k tomu, že až ju fyzicky napadol. Chytil ju za ramená, za hlavu a tlačil ju k zemi. V tom čase syn bol v obývačke, kde sa tento incident udial, preto bol priamym

svedkom daného incidentu. Jej matka až následne vyšla z izby jej syna, kde v tom čase bola ubytovaná s tým, že priamo účastníčkou incidentu nebola, ale sa zobudila na hluk, ktorý bol v byte a do obývačky prišla. Podľa jej názoru ani útok na ňu vidieť nemohla. Ani tento incident nikde neoznámila. Nemala ani viditeľné zranenia. Od januára 2016 prakticky žalovaný s nimi v spoločnej domácnosti nebýval a po tomto incidente vlastne chcela mať pokoj, chcela mať pokoj pre svoje deti a pre svoju rodinu. V byte sa začala zamykať, a teda si bola vedomá toho, že v prípade, ak by chcel žalovaný opätovne do bytu prísť, musel by ju zobudiť a vzhľadom na uvedené si nemyslela, že jej hrozí až také nebezpečenstvo.

V ďalšom uviedla, že neustále jej žalovaný vyčítal, že zasielala nejaké peniaze p. W., pričom nikdy sa jej žalovaný neopýtal, že z akého dôvodu to bolo alebo aké to boli finančné prostriedky. Jednalo sa neustále o slovné útoky z jeho strany na ňu, pričom nesnažil sa zistiť podstatu veci. Asi pred troma rokmi pracovala v bare v P., kde sa s týmto pánom zoznámila, bol stálym zákazníkom daného baru. V tom čase bol iba jej kamarát. Následne p. W. nastúpil na výkon trestu a za účelom pomoci jemu sa ona a spolu s ďalšími 4 osobami zložili sumou 20,- eur každý za tým účelom, aby mu poskytli finančné prostriedky do výkonu trestu odňatia slobody, tak ako on to požadoval alebo ako ich poprosil o pomoc. Vzhľadom k tomu, že v tom čase ona chodila sama do F. a zobrala na seba to, že tie finančné prostriedky vloží na účet p. W., ktorý jej on aj oznámil. Inú materiálnu pomoc mu neposkytovala. Po rozvode sa s p. W. zblížila a v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti ako druh a družka, teda ako partneri a to od apríla 2017. Predtým s ním komunikovala tak, že on jej vypisoval veci, že raz jej napísal list, kde ju oslovil zlatko, posielam ti číslo účtu atď. s tým, že tento list aj žalovaný našiel a o tento list opiera svoje ďalšie skutkové tvrdenia. Pokiaľ sa jedná o ostatné veci, ona si s týmto pánom dopisovala, avšak iba bežné veci mu uvádzala, ktoré sa diali v P.. Nakoľko robila v bare tak jedná, pokiaľ sa jedná o oslovenie zlatko, tak išlo o bežný žargón, kde ju bežne klienti oslovujú zlatko, miláčik, môžeš mi doniesť to a to, je to bežný žargón, ktorý je v danej spoločnosti a na danom mieste zaužívaný.

Na otázku práv. zástupcu žalovaného, aby sa vyjadrila k skutočnosti, že ako tvrdí od apríla 2017 žije v spoločnej domácnosti s priateľom, že prečo dňa 06.06.2017 podala odvolanie proti rozvodovému rozsudku, uviedla, v tom čase bola ešte toho názoru, že je možné obnovenie manželského spolužitia medzi ňou a jej manželom, a to po tom ako sa jej manžel podrobí psychiatrickému vyšetreniu. V čase sťahovania sa našla v byte lieky jej manžela, ktoré keď si preverila, zistila, že boli lieky na depresie. Po smrti matky žalovaného v roku 2004 sa jeho správanie zmenilo. Začal sa meniť, zhruba pol roka s ňou nekomunikoval, v tom čase sa potom následne presťahovali k jej matke do F., kde v tom videla novú šancu na to, aby začali nový život, potom následne, nakoľko chcela dcéru aj otehotnela, v roku 2007 sa jej dcéra narodila. K rapídnej zmene v správaní žalovaného došlo v roku 2010, kedy sa potom aj následne odsťahovali z F. naspäť do P., urobili tak z toho dôvodu, že boli časté konflikty medzi jej manželom a jeho matkou a ona vlastne už to nechcela takouto formou riešiť, v tom čase bola volaná aj polícia do tohto domu, kde spolu žili. Vypočúvali aj maloletého syna, ktorý mal v tom čase 8 rokov a za účelom ochrany týchto deti sa nakoniec rozhodli, že radšej budú žiť niekde inde, nie vo vlastnom za tým účelom, aby bol zabezpečený pokoj pre maloleté deti.

Na otázku práv. zást. žalovaného aby vysvetlila tvrdenie uvedené v odvolaní proti rozvodovému rozsudku a to že keď sa dozvedela o návrhu na rozvod manželstva, že podala žalobu o vrátenie daru, tak uviedla, že rozvodové konanie je rozvodové konanie a konanie o vrátenie daru je konanie o vrátenie daru. Niekedy v júli 2016 jej bol zo súdu v F. doručený návrh na rozvod manželstva. Následne to bolo už v čase, kedy už v júli vedela o tom, že žalovaný má inú známosť, dokonca s touto známosťou bol aj v ich, v dome a toto konanie žalovaného malo neblahý vplyv aj na jej matku, ktorá v tomto dome žije, preto následne po porade so svojou matkou aj kontaktovala právneho zástupcu pána U.. F., kde došlo aj k spísaniu žaloby o vrátenie daru. Ešte predtým sa jej matka snažila domôcť vrátenia daru priamo od žalovaného, čiže aj ona ho vyzvala na vrátenie daru.

20. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že tvrdenia žalobkyne v tomto konaní nie sú pravdivé. K incidentom tak ako ona tvrdí nedošlo. Dňa 17.11.2014 sa dozvedel o tom, že jeho manželka má mimomanželskú známosť a to od p. N. F., ktorá ho o tom telefonicky informovala s tým, že následne danú skutočnosť si preveril aj priamo u žalobkyne a dotazoval sa jej, že či s týmto priateľom alebo údajnou známosťou má intímny vzťah, kde mu na to žalobkyňa odpovedala, že áno tento intímny vzťah má. Rozpory v ich manželstve začali až po 17.11.2014. Konflikty boli medzi nimi bežné, tieto konflikty alebo verbálna výmena názorov nastávala aj z jeho strany, a to vzhľadom na to, že sa snažil danú situáciu riešiť, snažil sa zachovať manželstvo, a to za účelom toho, aby netrpeli ich deti z tohto manželstva. Jeho

manželka v tom čase dosť často opúšťala aj spoločnú domácnosť, bola v Prahe na 2 dni, chodila po chatách, neskoro večer sa vracala domov, dokonca aj v podguráženom stave a tieto veci sa s ňou on snažil v tom čase riešiť.

Pokiaľ sa jedná o samotný incident dňa 06.07.2015 uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť, pretože tento skutok sa podľa neho tak nestal ako uvádza žalobkyňa. Nepoprel, že došlo k verbálnej výmene názorov medzi stranami sporu. Dokonca sa mu žalobkyňa vyhrážala tým, že ona ho zabije. V tom smere poukázal, že on sám išiel do kuchyne, zobral nôž, položil ho na stôl a povedal, že keď to chce tak nech sa páči, môže tak urobiť.

Pokiaľ sa jedná aj o incident po februári 2016, tak to je široký pojem február 2016. Na takýto incident si takisto nepamätá. Pokiaľ teraz si spomína, tak chcel zobrať pamäťový kľúč zo satelitného zariadenia v tom smere vie, že mu v tom žalobkyňa bránila a možno ju sotil, nevie presne uviesť, to je jediný incident, na ktorý si z daného obdobia spomína. Razantne poprel, že by k takémuto incidentu došlo. Jeho syn mohol byť prítomný iba pri incidente, ktorý nastal pri vyberaní kľúču zo satelitného zariadenia, kedy sotil, tak ako on už uviedol, do svojej manželky.

V ďalšom uviedol, že pokiaľ sa jedná o žalobkyňou tvrdený jeho zlý vzťah s jeho svokrou, tak daná skutočnosť sa nezakladá na pravde. V januári 2016 sa jeho svokra podrobila operácii. Má výpisy od svojho operátora, že v januári jej pravidelne telefonicky volal, posledné hovory boli z 2.2. a 4.2.2016, kde sa dotazoval na jej zdravotný stav, snažil sa ju morálne podporiť, pretože vedel, že pobyt v nemocnici veľmi ťažko znáša. Na základe toho aj následne sa potom dohodol, že dňa 4.2. svokru vyzdvihne z nemocnice a privezie ju k ním domov do Modry za účelom, aby bolo po operácii o ňu postarané. V tomto smere sa svojej svokry dotazoval, že či naozaj chce k ním prísť, pretože ona so svojou dcérou nevychádzala veľmi dobré a často sa hádali a aj v prípade, ak ich svokra navštívila v ich byte v P., tak z tohto bytu odchádzala predčasne, a to z toho dôvodu, že sa so svojou dcérou nezhodli. Vzhľadom na rozpory, ktoré naďalej pretrvávali medzi svokrou a jej dcérou nakoniec aj ich byt opustila, a to dňa 29.02.2016, kde ju prišiel vyzdvihnúť jej syn Q.. Ešte sa svokra mu v tom čase zdôverila, že za obdobie, keď bola ona v tom čase v nemocnici tak dcéra o ňu neprejavovala záujem a to ju vlastne veľmi mrzelo a s týmto sa jemu zdôverila.

21. Svedkyňa P. M. vo svojej výpovedi uviedla, že predtým žili jej dcéra s manželom v F. s tým, že následne sa chceli presťahovať do F.. Zať jej tvrdil, že kde sa má presťahovať alebo kam, keď vlastne nič nevlastní, čiže to nie je jeho. Následne potom darovala celý dom svojej dcére. Ešte predtým navštevovala svoju dcéru v F., kde spolu žili so zaťom s tým, že už počas návštev videla, že nežijú spolu tak ako by si to ona predstavovala. Aj zať sa k nej správal veľmi neprístojne, nadával jej sprostými slovami. Danú skutočnosť oznámila aj na polícii, kde sa viedlo trestné stíhanie, čiže podala na neho trestné oznámenie, ale daná vec bola ukončená v jej neprospech a nebolo zistené, že by zo strany žalovaného došlo k spáchaniu akéhokoľvek trestného činu alebo priestupku.

Správanie žalovaného voči žalobkyni sa podľa jej vedomostí rapídne zmenilo odo dňa, kedy došlo k darovaniu nehnuteľností. Ona rozporov konkrétne medzi žalobkyňou a žalovaným účastná nebola. Podľa jej osobného názoru stačí, aby sa človek na žalovaného pozrel a si vytvorí o ňom určitý obraz, určitý dojem a podľa toho aj ona ho posudzovala. Ďalej uviedla, že v prípade, ak bol žalovaný doma, tak ona vlastne dcéru ani nenavštevovala, stálo sa to iba málokedy, pretože jej zať jej zakázal, aby ich navštevovala. Doslova uviedla, že ju vyháňal z ich priestorov. To bolo v čase, keď žili spoločne v dome v F., oni žili na poschodí a ona hore.

Pokiaľ sa jedná o deň 06.05.2015 okolo polnoci uviedla, že je jej známe, že v tom čase okolo jednej hodiny po pol noci jej zať napadol žalobkyňu, v tom čase bola v P., a preto o tom vie. To kedy sa incident presne stal, tak dátum si presne nepamätá, ale v tom čase bola u svojej dcéry a tie modriny jej dcéra bezprostredne ukázala. Ona svedkom incidentu nebola, ona spala vo vedľajšej izbe a až keď počula hluk z izby vyšla. Videla následne kde spôsobil žalovaný modriny na tele žalobkyňa a to bolo na krku a vyzeralo to tak ako keby ju chytil obidvomi rukami V ďalšom uviedla, že si pamätá, že obdobný incident sa stal aj neskôr a to vo februári 2016, v tom čase bola u žalobkyne, tento incident sa stal okolo jednej po polnoci s tým, že ona vyšla z izby a videla ako jej dcéru manžel držal pod krkom a pri tomto incidente bol prítomný aj syn žalobkyne a to P.. Videla len ako zať žalobkyňu drží po krkom, pričom jej vnuk musel svojho otca od žalobkyne odtrhnúť a nevšimla si žiadne modriny, v tom čase nevenovala tomu vôbec

pozornosť, pretože bola vo veľkom rozrušení. Do P. vtedy prišla spolu so zaťom, ktorý po ňu prišiel, nakoľko bola v januári v nemocnici. Po prepustení z nemocnice zať ju prišiel vyzdvihnúť a zobral ich k ním do P.. Po tomto incidente už u nich nechcela zostať, a preto poprosila svojho syna, aby ju odviezol naspäť domov, a to bolo zhruba 2 -3 týždne po incidente. V ďalšom uviedla, že nemá vedomosť o iných útok na svoju dcéru zo strany jej manžela.

Pokiaľ sa jedná o mimomanželskú známosť zaťa počas trvania manželstva tak uviedla, že keď sa s ním na túto tému bavila, tak on jej stále tvrdil, že žiadnu mimomanželskú známosť nemá, ale ona mu neverila, pýtala sa ho, že kde chodí po nociach, nakoľko nebol doma. Niekedy v júli minulého roku 2016, priviedol aj do domu inú ženu a predstavil ju ako jeho priateľku. Volala sa U. a bola právnička. Jednalo sa o ojedinelý prípad. O tom, že by mal nejakú mimomanželskú známosť alebo nejakú známosť predtým vie, že niekedy v roku 2005, 2006 mal nejakú známosť, ale toto vie iba podľa toho, že jej to povedala žalobkyňa. Vie, že žalovaný podal návrh na rozvod a bolo to niekedy v máji 2016.

Pokiaľ sa jedná o mimomanželskú známosť jej dcéry tak uviedla, že so začiatku nemala o tom vedomosť. Po začatí rozvodového konania vie priamo od dcéry, že mala kamaráta, ktorý podľa jej názoru najprv bol iba kamarátom, ale následne došlo k prehĺbeniu týchto vzťahov medzi jej dcérou a týmto kamarátom s tým, že priamo jej dcéra povedala, že sa budú snažiť utužovať ich spoločný vzťah. Vie o tom, že priateľ jej dcéry je z P., je o rok mladší, volá sa T., bližšie však iné nevie uviesť, pretože na to sa svojej dcéry nedotazovala. V júli 2015 jej dcéra navštívila T. vo výkone trestu odňatia slobody, vie o tom, lebo v tom čase bola v P. u svojej dcéry, bolo to v nedeľu a opýtala sa dcéry, že kam odchádza a dcéra jej povedala, že ide navštíviť do výkonu trestu T.. V akom vzťahu v tom čase s ním bola jej dcéra povedala že nevie uviesť, nakoľko sa jej na to nepýtala. Vie o tom, že do výkonu trestu mu raz jej dcéra poslala sumu 100,- eur. V ďalšom uviedla, že nemá vedomosť o tom, žeby okrem T. mala jej dcéra aj inú známosť.

Ďalej svedkyňa uviedla, že má vedomosť aj o finančných problémoch svojej dcéry a nakoľko jej s nimi pomáhala ale iba vzhľadom na svoje možností, nakoľko je dôchodkyňa a poberá iba dôchodok.

22. Svedok P. F. vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o spolužitie mamy a otca, tak toto spolužitie bolo konfliktné. Konflikty sa vyhrotili zhruba 3 roky dozadu, pričom taký ostrejší konflikt medzi rodičmi bol podľa jeho názoru začiatkom minulého roka. Má vedomosť o tom, že medzi rodičmi boli verbálne konflikty, kde sa neustále hádali, pričom aj on aj jeho sestra si uvedomovali, že medzi jeho rodičmi to manželstvo nefunguje tak ako má. Kto konflikty vyvolával, tak k tomu sa nevedel vyjadriť. Konflikty boli možno raz za 2 týždne, tieto konflikty podľa jeho názoru neboli medzi rodičmi až tak časté.

Pokiaľ sa jedná o incident v roku 2016 tak uviedol, že v tom čase bol prítomný, bolo to okolo 10-tej alebo pol 11-tej večer, nepamätá si, bolo to v neskorých nočných hodinách. Spal v obývačke v ich byte, nakoľko v tom čase bola u nich na návšteve babka, ktorá spala v jeho izbe. Mal na ušiach slúchadla, preto začiatok konfliktu alebo incidentu nepočul, zobudil sa až na zvýšený hlas a na hádku medzi rodičmi s tým, že keď sa zobudil, tak uvidel ako jeho otec drží mamu za ramená a s ňou trasie. Vtedy vyskočil a otca od matky odtiahol. Následne aj do izby vošla babka, avšak ona pri incidente samom nebola. Mama si následne išla ľahnúť, aby sa ukľudnila, takisto si išiel ľahnúť aj oco a on vlastne to celé v byte dával kvázi nejako do poriadku. Všetci samostatne sa po tomto incidente ukľudňovali. Pri inom incidente, kedy otec mal mamu napadnúť, nebol nikdy prítomný. Iba raz videl na matke modriny na ramenách a na krku a vzadu, iné nevidel. Vtedy sa vrátil aj so sestrou spolu matka aj otec zvonku a vtedy si to všimol, pričom však povedal, že nevie uviesť, čo mohlo byť príčinou týchto modrín a kedy tieto modriny mohli vzniknúť, tieto modriny alebo sinky na matke videl pred incidentom, ktorý mal byť vo februári 2016. Na otcovi nič také nevidel. Po incidente vo februári 2016 si na mame nič nevšimol.

V ďalšom uviedol, že počas manželstva jeho rodičov vzťah s otcom mali dobrý a že žiadne známky agresivity u otca si nevšimol. Nemá vedomosť ani o tom, žeby jeho mama mala mimomanželskú známosť. Teraz s nimi v spoločnej domácnosti žije p. W. a to zhruba od polovičky minulého roku, čiže možno od júna, júla roku 2016. Otec zo spoločnej domácnosti odišiel možno vo februári, marci 2016.

Pokiaľ sa jedná o vzťah jeho mami k babke uviedol, že niekedy sa oni pohádali, takýto konflikt väčší vznikol možno 7 rokov dozadu, keď sa jednalo o vrátenie daru, čiže domu, ktorý bol darovaný na jeho otca. Potom sa to nejako ukľudnilo a podľa jeho názoru tento vzťah v súčasnosti je medzi jeho matkou a jej matkou dobrý. Dôvodom konfliktu bolo správanie jeho otca a mami voči babke. V tom čase niekde

vzadu vo dvore bola hruška, ktorú jeho otec dal odstrániť a s týmto sa babka nevedela zmieriť. Spory v tom čase sa týkali výlučne majetku, ktorý bol predmetom darovania.

V ďalšom uviedol, že on s otcom prestal komunikovať 3/4, pol roka naspäť. V tom čase boli niekedy vonku na zmrzline a otcovi nevie odpustiť to, že pri incidente, ktorého aj on bol svedkom, že k tomuto incidentu sa otec nevie postaviť ako chlap, nevie si to priznať, že tak urobil a nevie sa ospravedlniť, radšej to zatĺka, čiže toto mu vyčíta a takisto mu vyčíta to, že sa na neho nedá spoľahnúť.

23. Podľa § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

24. Súd v prvom rade pokiaľ sa jedná o žalovaným namietanú skutočnosť, že je uvedený nesprávny petit žaloby, tak uvádza že sa nestotožňuje s názorom žalovaného. V prípade, ak dobrovoľne obdarovaný nevráti dar darcovi, tak jediná možnosť je podať žalobu o vrátenie daru alebo o vydanie veci, pričom znenie petitu žaloby vyplýva aj z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o osobitný druh žaloby a v § 137 Civilného sporového poriadku je uvedený iba taxatívny výpočet žalôb.

25. V konaní bolo nesporné, že na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice dňa 25.08.2008 žalobkyňa žalovanému darovala rodinný dom s priľahlými pozemkami v obci F. a žalovaný dar prijal. Žalovaný je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľných vecí.

Žalobkyňa sa voči žalovanému v tomto konaní domáha vrátenia daru pre hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného spočívajúce vo fyzických útokoch na ňu zo strany žalovaného, v nadviazaní mimomanželskej známosti zo strany žalovaného.

26. Obdarovaný nie je za normálnych okolností oprávnený vrátiť predmet daru darcovi a darca nie je oprávnený žiadať vrátenie daru. Môže sa tak stať len vtedy, ak ho darca pri ponuke daru neupozornil na vady predmetu daru, o ktorých vie. V ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka je upravený ďalší spôsob zániku právneho vzťahu z darovania. Umožňuje darcovi, aby sa domáhal vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie považuje za právne relevantné len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.

Právna úprava obsiahnutá v § 630 Občianskeho zákonníka predstavuje akúsi sankciu v podobe práva darcu domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného, ktorý sa oproti všeobecnému očakávaniu opodstatnenému tým, že získal od darcu majetkovú hodnotu bezodplatne, nespráva k nemu alebo členom jeho rodiny v súlade so zásadami slušnosti a poctivosti, pričom jeho závadné správanie z hľadiska svojho rozsahu a intenzity hrubo porušuje dobré mravy. Táto sankcia sa aplikuje na základe dvoch právnych skutočností: hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči darcovi a členom jeho rodiny, výzva darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.

27. Dobré mravy bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy sú zákonným pojmom, avšak nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu súdu.

28. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem, alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného právo darcu

domáhať sa vrátenia daru nevzniká (rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo 81/97, Rc 31/99). Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade, ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.

Naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi.

29. Prvým dôvodom, pre ktorý žalobkyňa podala žalobu bola skutočnosť, že žalovaný ju mal dvakrát fyzicky napadnúť. V tomto smere mal súd za preukázané, že žalobkyňa voči žalovanému pre dané skutky nepodala trestné oznámenia a ani nepodala oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolužitiu.

Pokiaľ sa jedná o prvý incident, ktorého sa mal žalovaný voči žalobkyni dopustiť dňa 06.07.2015, tak pri danom incidente podľa uvedenia žalobkyne okrem strán sporu nikto iný prítomný nebol. Žalovaný mal žalobkyňu držať okolo krku a hlavu jej tlačiť k zemi. Žalovaný poprel, žeby k takémuto incidentu došlo. Nepoprel, žeby medzi stranami sporu došlo k verbálnej hádke. Po tomto incidente obe strany sporu a ich mal. dcéra podľa tvrdenia žalobkyne odišli z bytu do neďalekého pohostinstva, kde si vec vyjasnili. Na žalobkyni podľa jej tvrdenia bolo vidieť aj modriny na krku a ramenách po tomto útoku žalovaného, pričom označila aj osoby, ktoré to videli, avšak žiadne dôkazy o týchto tvrdených skutočnostiach súdu nepredložila a nenavrhla ani vykonanie žiadneho dôkazu na ich preukázania. Matka žalovanej vo svojej výpovedi síce potvrdila, že vie o týchto skutočnostiach, ale dozvedela sa o nich iba z toho, čo jej to žalobkyňa povedala. Súd poukazuje, že skutočnosti o útoku žalovaného matke povedala až zhruba po mesiaci od údajného incindentu. Zo strany žalobkyne teda nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania fyzického útoku zo strany žalovaného.

Druhý incident medzi stranami sporu bol vo februári 2016. Odohral sa v byte v P., kde v tom čase boli prítomní aj matka žalobkyne a syn strán sporu, pričom k incidentu došlo v obývačke v byte, kde v tom čase syn spal. Žalovaný nepoprel, že došlo k verbálnej výmene názorov medzi stranami sporu a že možno žalobkyňu sotil, poprel však, žeby k incidentu došlo tak ako tvrdila žalobkyňa. Žalovaný mal žalobkyňu držať okolo krku a hlavu jej tlačiť k zemi. Matka žalobkyne incident nevidela, spala vo vedľajšej izbe a do obývačky prišla vtedy, keď sa strany sporu hádali. Syn strán sporu uviedol, že videl otca, ako drží mamu za ramená a trasie ňou, teda ani on nepotvrdil priebeh incidentu, tak ako uviedla žalobkyňa. Po uvedenom incidente na žalobkyni nezostali ani žiadne viditeľné známky násilia, t.j. modriny, čo potvrdil aj syn strán sporu a matka žalobkyne.

V tomto smere súd vzhliadol rozpory v tvrdeniach žalobkyne, keď žalobkyňa uviedla, že násilného konania sa voči nej žalovaný mal dopustiť pri obidvoch incidentoch rovnakým spôsobom - žalovaný mal žalobkyňu držať okolo krku a hlavu jej tlačiť k zemi, pričom následky takéhoto útoku boli odlišné. Po prvom útoku jej mali ostať modriny na krku a ramenách, pričom danú skutočnosť nepreukázala a pri druhom útoku žiadne viditeľné následky neboli, čo potvrdili aj svedkovia a to matka žalobkyne a syn strán sporu.

Žalobkyňa súdu nepredložila ani žiadnu lekársku správu na preukázanie ňou tvrdených skutočností. Uviedla, že lekársku pomoc nevyhľadala.

Vzhľadom na dané skutočnosti súd je toho názoru, že nebolo v konaní preukázané, žeby sa žalovaný voči žalobkyni dopustil fyzických útokov, tak ako tvrdila žalobkyňa. Súd mal však za preukázané, že medzi stranami sporu dochádzalo k verbálnym výmenám názorov, pričom obidve strany boli týchto konfliktov aktívne účastné. Prítomné pritom boli aj maloleté deti strán sporu. Takéto správanie sa nepochybne prieči dobrým mravom, pretože nie je v súlade so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi rodinnými príslušníkmi určuje, aký má byť obsah ich konania. Z dikcie § 630 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že nestačí len správanie v rozpore s dobrými mravmi, aby bolo dôvodom na vrátenie daru, musí ísť o správanie obdarovaného hrubo porušujúce dobré mravy.

30. Žalobkyňa v ďalšom uviedla, že dôvodom pre vrátenie daru je aj mimomanželská známosť žalovaného. Žalobkyňa tvrdila, že mimomanželskú známosť mal žalovaný už v rokoch 2005-2006.

Žalovaný to poprel. Žiadnymi dôkazmi táto skutočnosť preukázaná nebola. Súd poukazuje, že sa jedná o obdobie pred spísaním darovacej zmluvy a ak by aj bola daná skutočnosť preukázaná, súd by na ňu nemohol prihliadať, nakoľko žalobkyňa sa napriek tomu následne rozhodla nehnuteľnosti žalovanému darovať.

Po podaní návrhu o rozvod manželstva žalovaný nadviazal mimomanželskú známosť a to od júna 2016, čo nepoprel, pričom zhruba v uvedenom období aj žalobkyňa v spoločnej domácnosti začala žiť so svojim druhom, čo potvrdil aj syn strán sporu. So svojim druhom sa však žalobkyňa zoznámila ešte v období pred podaním návrhu o rozvod manželstva, čo potvrdila aj matka žalobkyne a práve táto skutočnosť, ako uviedol žalovaný, bola aj dôvodom pre podanie návrhu na rozvod manželstva. Súd je toho názoru, že takéto mimomanželské spolužitie je síce konaním v rozpore s dobrými mravmi, avšak vzhľadom na to, že takého konania sa dopustili obidve strany sporu, nemožno dospieť k záveru, že takéto konanie iba na strane žalovaného je potrebné posúdiť ako hrubým spôsobom porušujúce dobré mravy.

31. Súd vykonaným dokazovaním mal tiež za preukázané, že ani samotná žalobkyňa vyššie uvedené konania žalovaného v konečnom dôsledku nepovažovala za hrubo porušujúce dobré mravy, nakoľko sama v konaní o rozvod manželstva uviedla, že vzťahy s manželom nie sú tak vážne narušené a z jej strany je stále možné, aby došlo k obnoveniu manželského spolužitia. Proti rozsudku, ktorým prvoinštančný súd manželstvo strán sporu žalobkyňa podala aj odvolanie a to dňa 06.06.2017, kde opätovne uviedla, že so žalovaných chce naďalej zotrvať v manželstve. V tomto kontexte sa skutkové tvrdenia žalobkyne v tomto konaní s tvrdeniami v rozvodom konaní diametrálne odlišujú a súd sa javí vysoko nepravdepodobné, žeby žalobkyňa napriek hrubému správaniu sa žalovaného ako uviedla v tomto konaní, tak razantne trvala na ich spoločnom manželstve a bránila sa rozvodu.

Okrem toho sama žalobkyňa v rozvodovom konaní uviedla, že práve podanie návrhu na rozvod manžel bolo tou skutočnosťou, pre ktorú podala voči žalovanému aj žalobu o vrátenie daru.

32. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že správanie sa žalovaného ako obdarovaného k žalobkyni ako darkyni nemožno posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Medzi stranami sporu dochádzalo síce k verbálnym konfliktom, jednalo sa však o ich vzájomnú výmenu názorov. V konaní nebolo preukázané, žeby sa žalovaný voči žalobkyni dopustil fyzického násilia. Obidve strany sporu nadviazali mimomanželské známosti a preto takého konania iba vo vzťahu k žalovanému nemožno posúdiť ako hrubo porušujúce dobré mravy.

Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu.

Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.