Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-210-2016.pdf
PDF · 99.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/210/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej N. Č., nar. XX.XX.XXXX, X. M. XXXX, C. G. C. o zaplatenie 579,15 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou zo dňa 20.6.2016, doručenou súdu dňa 23.6.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatením sumy 579,15 € s úrokom z omeškania vo výške 8,15 € ročne zo sumy 579,15 € od 14.7.2014 do zaplatenia a náhradou trov tohto sporového konania, a to z titulu 13 neuhradených splátok úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanej na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.7.2007 právnym predchodcom žalobcu - Všeobecnou úverovou bankou, a. s. (ďalej len VÚB), ktorý tieto nároky zmluvou z 24. septembra 2014 postúpil na žalobcu.
2. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená dňa 15.1.2018, sa k žalobe nevyjadrila. 3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 297 písm. b) C.s.p.. Rozsudok verejne vyhlásil bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote. Sporové strany na verejnom vyhlásení rozsudku prítomné neboli.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov: zmluvy o poskytnurí flexipôžičky čl.4, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a. s. čl. 7, tabuľkovým výpisom čl. 9 - 13, oznámením o postúpení pohľadávky čl. 14, podacím hárkom čl. 15 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
5. Predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaná uzavreli dňa 13.7.2007 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky reg. číslo XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2 456,35 € (74 000 Sk), ktorý sa zaviazala uhradiť formou 84 splátok po 44,55 € (1 342,19 Sk). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,9 % a RPMN stanovená vo výške 15,59 € pri celkových nákladoch žalovanej 3 903,05 € (117 583,35 Sk). K čerpaniu úveru vo výške 2 456,35 € došlo dňa 13.7.2007. Žalobkyňa svoju povinnosť platiť splátky úveru porušila, úver splácať prestala. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie splátky č. 72 až splátky č. 84, spolu v sume 579,15 € (13 splátok po 44,55 €), ktorú žalovaná neuhradila a s ktorou je od 14.7.2014 v omeškaní. Tento
nárok uplatňuje žalobca titulom postúpenia pohľadávky z veriteľa žalovanej, ktoré žalovanej oznámil predchodca žalobcu (VÚB a. s.) oznámením zo dňa 8.10.2014, ku ktorému pripojil poštový hárok, ktorým preukazuje jeho doručenie. Z oznámenia vyplýva, že predmetom postúpenia bol zvyšok úveru vo výške 2 532,74 € vyčíslený ku dňu 29.9.2014. 6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. V uvedenom spore súd aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 13.7.2007, vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii ku dňu postúpenia pohľadávky. 8. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSÚ veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len zákon o bankách) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (banka) uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 2 456,35 € (74 000 Sk). Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky veriteľa - banky. V danom prípade sa tak jednalo o úverový vzťah medzi bankou ako dodávateľom a fyzickou osobou ako spotrebiteľom. Tento vzťah, ktorý súd kvalifikuje ako spotrebiteľský, bolo potrebné posudzovať v režime Občianskeho zákonníka, ako aj predpisov špeciálnej úpravy, najmä zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, keďže túto zmluvu uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti so žalovanou - fyzickou osobou ako spotrebiteľom. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (v tomto prípade zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou (Obchodný zákonník) je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. 10. Na to, aby sa niekto stal stranou v spore, nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v spore ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. 11. Predtým, než súd pristúpil k prejednaniu merita veci (uplatneného nároku zo zmluvy), zaoberal sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k uplatneniu žalobného nároku. Tú žalobca preukazoval oznámením jeho predchodcu o postúpení pohľadávky, ktoré adresoval žalovanej. Oznámenie malo byť odovzdané na poštovú prepravu dňa 10.10.2014. Hoci nebolo jednoznačne preukázané, že sa dostalo do dispozície žalovanej, žalovaná túto skutočnosť nepoprela. 12. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy so žalovanou, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom(bankou) a dlžníkom. Nový veriteľ - postupník totiž už nebude zo zákona povinný takéto obsiahle tajomstvo zachovávať, keďže nie je bankou; bude napríklad oprávnený či povinný o záležitostiach dlžníka informovať kohokoľvek. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Aj zákonodarca pri formulácii tohto ustanovenia vychádzal z principiálnej nepostupiteľnosti pohľadávky banky podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, ak by neexistovalo špeciálne dovoľujúce ustanovenie. Týmto dovoľujúcim ustanovením je v danom prípade ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu bez súhlasu klienta je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods.1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Účel § 525 Obč. zák. je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti, a to o to viac, ak ide o právny vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení).
13. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto sporu, je vzťahom z bankového úveru, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou - zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu, nad jej činnosťou vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať
bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách). Z výpisu z obchodného registra, ako i z úradnej činnosti, je súdu známe, že žalobca nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách, čo v konečnom dôsledku znamená, že nemôže spravovať takzvaný živý bankový úver, vrátane odstúpenia od zmluvy, či vyhlásenia mimoriadnej splatnosti takého úveru (ku ktorým v danom prípade ani nedošlo).
14. Nesporné v danom prípade bolo, že na žalobcu bola postupovaná pohľadávka z bankového úveru, preto postúpenie pohľadávky z banky na „inú osobu“ (a to aj osobu, ktorá nie je bankou) bolo možné realizovať len v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného v znení v čase postúpenia. V prípade bankových úverov § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru. Hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu zo strany banky adresovanú jej klientovi, ktorý je nepretržite, dlhšie ako 90 kalendárnych dní, v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Táto výzva je potom jedným zo zákonných predpokladov platného postúpenia pohľadávky z banky na inú osobu.
15. Pokiaľ § 92 ods. 8 Zákona o bankách v rozhodnom znení umožňoval banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, je zrejmé, že touto právnou úpravou mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením opačnej argumentácie by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom.
16. Uvedené ustanovenie § 92 ods. 7 zákona o bankách by malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu zmluvného vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úrok z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky potom nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka v danom prípade túto možnosť zrejme nevyužila (k opaku nebol produkovaný žiadny dôkaz) a žalobcovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, či odstúpením od zmluvy). Preto nie je možné urobiť záver o tom, že predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Naopak, je zrejmé, že bol postupovaný dlh, ktorý ešte splatným nebol. Splatnými sa do postúpenia mohli stať len jednotlivé splátky úveru, s ktorými bola žalovaná v omeškaní (o uvedenom svedčí aj obsah žaloby, z ktorého vyplýva, že žalobca žaluje jednotlivé dlžné splátky - v poradí 72. až 84. splátku).
17. Žalobca v priebehu sporu nedoručil žiadnu výzvu, v ktorej by žalovanú upozornil na jej omeškanie, vyzval ju k úhrade dlžnej sumy (vrátane jej špecifikácie a času omeškania), v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nebolo preukázané, s akou časťou dlhu a ako dlho bola žalovaná v omeškaní s plnením svojho záväzku, ani to, že žalovaná o rozsahu svojho nesplneného záväzku v čase pred postúpením, najneskôr v čase samotného postúpenia, vedela. Žalobca nedoručil ani výzvu, v ktorej by jeho predchodca žalovanú zároveň upozornil na možnosť mimoriadneho zosplatnenia, resp. na výpoveď, či odstúpenie
od zmluvy a pod. Podľa názoru súdu dlžník má byť veriteľom upozornený na to, že ak svoj dlh (resp. jeho časť) nesplní, veriteľ svoju pohľadávku postúpi. Zároveň tak má urobiť len vo vzťahu k splatnej časti dlhu.
18. Pokiaľ teda banka v danom prípade postúpila žalobcovi pohľadávku z úveru žalovanej, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože jednak je zrejmé, že predmetom postúpenia bol živý úver - splátky ešte nie splatné, keďže ku dňu postúpenia nebol úver mimoriadne zosplatnený, a jednak absentuje akákoľvek výzva banky voči žalovanej na úhradu omeškanej časti dlhu s prípadným upozornením na následky jej nesplatenia. Banka teda podľa názoru súdu nebola oprávnená postúpiť pohľadávku z úveru, vrátane úrokov, na žalobcu ako nebankový subjekt.
19. Možno teda uzavrieť, že žalobca nedokázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanej naňho postúpená, boli podmienky postúpenia splnené. Žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať postúpenie za platné a žalobcu za majiteľa (veriteľa) pohľadávky, teda za aktívne legitimovaného na jej uplatňovanie pred súdom. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. O nároku na náhradu trov tohto sporu súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa úspechu v spore. V tomto spore bola úspešná žalovaná, vzniklo jej právo na náhradu trov sporového konania voči neúspešnému žalobcovi. Vychádzajúc však z obsahu spisového materiálu, z ktorého je zrejmé, že v tomto spore jej žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.