Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/320/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. J. Ž., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky S. Ž., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Ž. XXX a otca neuvedeného, o návrhu W. U., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XXX na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Z v e r u j e sa mal. J. Ž. F.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti W. U.Á., F.. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný vykonávať osobnú starostlivosť o tohto maloletého v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia, má právo tohto maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a matka maloletého je p o v i n n á prispievať na výživu mal. J. výživným mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je matka p o v i n n á uhrádzať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ podal dňa 17.10.2017 tunajšiemu súdu návrh vo veci samej, ktorým žiadal zveriť mal. J. Ž., F.. XX.XX.XXXX, do jej náhradnej osobnej starostlivosti a jeho matku zaviazať prispievať na jeho výživu mesačne minimálnym zákonný výživným a zároveň žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bol maloletý J. dočasne zverený do jeho dočasnej starostlivosti.

2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že maloletý J. je v ich domácnosti. On je jeho strýko, pretože aj keď v rodnom liste nie je určené otcovstvo, jeho biologickým otcom je jeho brat, Z. U., F.. XX.XX.XXXX. V minulosti matka dieťaťa žila v spoločnej domácnosti s jeho bratom Z. U.. Už päť rokov sa matka nezdržiava na adrese trvalého pobytu. Odišla bývať k svojej matke, do Obce E. F. U. a on počul, že v súčasnosti býva v Obci Č.. Jeho brat Z. U. vychovával mal. J. sám, aj keď po právnej stránke sa to nesnažil riešiť. Stále čakal, že matka si pre dieťa príde. Dokonca J. bol u matky, ale iba asi tri dni a matka dieťa priviezla naspäť k ním do Obce Ž., pretože dieťa tam nechcelo byť. Jeho brat to už právne neriešil, pretože plánoval vycestovať do zahraničia. V súčasnosti má novú rodinu, novú družku F. E., s ktorou má dve deti, s ktorými vycestoval do zahraničia, do Nemecka. On (navrhovateľ) s družkou L. P., F.. XX.XX.XXXX majú tri deti. Bývajú v rodinnom dome v radovej zástavbe. Sú nezamestnaní. Mal. J. zostal bývať v ich domácnosti, pretože ako rodina si vypomáhajú. Je na nich zvyknutý. Navštevuje Základnú školu v J. R.. Je zdravý, nemá vážnejšie zdravotné problémy. Po poskytnutí sociálneho poradenstva úradom práce, sociálnych vecí a rodiny otca informoval o tom, že dieťa si chce súdnou cestou zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti.

3. Uznesením sp.zn. 16P/320/2017-11 zo dňa 23.102017 súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého dočasne odovzdal maloletého J. do starostlivosti navrhovateľa a to až do právoplatného

skončenia konania o zverenie tohto maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 16P/320/2017.

4. Matka si predmetné uznesenie sp.zn. 16P/320/2017-11 prevzala na adrese J. XX, Č. dňa 29.10.2017, spolu s návrhom vo veci samej a poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania v mimosporovom konaní. Následne predvolanie na pojednávanie matky na pojednávania vytýčené na deň 30.10.2018 sa z uvedenej adresy súdu vrátilo dňa 14.02.2018 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

5. Podľa správy obce Č.I. zo dňa 24.01.2018, matka sa v uvedenej obci zdržiavala na uvedenej adrese len krátku dobu so svojimi deťmi. Od novembra 2017 je v zahraničí a jej maloletá dcéra je umiestnená v Detskom domove Košická Nová Ves.

6. Podľa písomného vyjadrenia L. Ž. - matky matky maloletého dieťaťa, táto bola v kontakte so svojou dcérou naposledy dňa 10.10.2017 na pohrebe jej vnučky L. Ž. R. Z. E. F. U. a od tých čias s matkou maloletého dieťaťa nemá žiaden kontakt.

7. Podľa lustrácie v registri obyvateľstva, matka maloletého má vedený trvalý pobyt na adrese: Ž. XXX a prechodný pobyt na adrese: E.L. F. U. XXX. Uvedené údaje boli aktuálne aj k 26.03.2018. Podľa lustrácie v ZVJS, matka maloletého toho času sa nenachádza v evidencii ZVJS. Uvedené údaj bol aktuálny aj k 26.03.2018.

8. Súd predvolal matku na pojednávanie vytýčené na deň 26.03.2018 z adresy jej trvalého pobytu, adresy jej prechodného pobytu, ako aj z adresy: J. XX, Č.aňa. Všetky súdne zásielky adresované matke na vyššie uvedené adresy sa súdu vrátili ako ňou neprevzaté, a to z adresy: J. XX, Č. dňa 14.02.2018, z adresy prechodného bydliska: E. F. U. XXX dňa 27.02.2018 a z adresy trvalého pobytu: Ž. XXX dňa 28.02.2018.

9. Súd v danej veci postupoval podľa § 111 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. V nadväznosti na to, sa súdna zásielka adresovaná matke na adresu jej trvalého pobytu, obsahom ktorej bolo predvolanie na pojednávanie na deň 26.03.2018 a ktorá bola vrátená súdu dňa 28.02.2018, považoval v zmysle § 111 ods. 3 za doručenú jej adresátovi, t.j. matke dňom 28.02.2018. Preto súd v tejto veci konal a napokon aj rozhodol.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

11. Z priloženého rodného listu maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že jeho matkou je S. Ž., F.. XX.XX.XXXX, a otca nemá uvedeného.

12. Zo správy z prešetrenia pomerov u maloletého dieťaťa zabezpečenej z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves a Obce Ž. vyplynulo, že matka dieťaťa už asi 5 rokov nezdržiava na adrese trvalého pobytu. V obci Ž. žila v družobnom vzťahu s bratom navrhovateľa, s p. Z. U., F.. XX.XX.XXXX. Z tohto vzťahu pochádzajú dve deti, mal. I. Ž., F.. XX.XX.XXXX I. J. Ž.. Mal. I. žila spoločne s matkou najskôr v obci E. F. U. u starej matky z matkinej strany a potom v obci Č.. Uznesením Okresného súdu Košice - okolie č. 19PPom/3/2017 zo dňa 06.10.2017, vykonateľným dňa 06.10.2017, súd zveril mal. I. Ž. do dočasnej starostlivosti Detského domova Košická Nová Ves.

13. Mal. J. zostal v starostlivosti p. Z. U., ktorý najskôr chcel dieťa odovzdať matke, ale táto o dieťa neprejavovala záujem. Mal. J. niekedy v mesiaci apríl 2017 odišiel bývať k matke, ktorá v tom čase ešte bývala v obci E. F. U., ale tam nebol zvyknutý a tak asi po troch dňoch matka dieťa priviezla naspäť rodine navrhovateľa do obce Ž., kde je doposiaľ. Matka dieťaťa svoju domácnosť nikdy nemala, stále sa zdržiavala v domácnosti svojich partnerov. Matka toho času je na neznámom mieste.

14. Pán Z. U. (nezapísaný údajný otec dieťaťa) si založil novú rodinu. V súčasnosti žije s družkou F. E., F.. XX.XX.XXXX, s ktorou má dve deti, Z. U., F.. XX.XX.XXXX I. U. U., F.. XX.XX.XXXX. Starostlivosť o J. zabezpečoval menovaný, ale ten v mesiaci august 2017 vycestoval do zahraničia, do Nemecka. Mal. J. zostal bývať v rámci širšej rodiny u navrhovateľa, ktorý je súrodenec Z. U..

15. Navrhovateľ v spoločnej domácnosti žije s družkou L. P., F.. XX.XX.XXXX, s ktorou má tri deti, C. P., F.. XX.XX.XXXX, L. P., F.. XX.XX.XXXX I. W. U., F.. XX.XX.XXXX. Ako rodina obýva dvojizbový rodinný dom v radovej zástavbe. Zariadenie kuchyne tvorí kuchynská linka, v ďalšej izbe je spálňový nábytok a pec na tuhé palivo. Príjem do rodiny predstavuje rodičovský príspevok vo výške 213,20 Eur mesačne a prídavok na deti vo výške 70,56 Eur mesačne.

16. Mal. J. navštevuje 1. ročník Základnej školy v J. R.. V rodine navrhovateľa je zvyknutý. U dieťaťa nie je určené otcovstvo, ale v rámci širšej rodiny všetci vnímajú, že je synom Z. U.. Je rodinou prijímaný ako ich synovec. Okolie mal. J. taktiež ho vníma ako syna Z. U..

17. Podľa správy obce Ž.L. sa mal maloletý jednoznačne vyjadriť, že chce zostať s ujom (navrhovateľom).

18. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní konanom dňa 26.03.2018, matka sa o syna naďalej nestará.

19. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, matka maloletého nie je a ani nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nie je poberateľkou žiadnych štátnych sociálnych dávok a nie je ani príjemcom pomoci v hmotnej núdzi.

20. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.

21. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

22. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.

23. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

24. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

25. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

26. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

27. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

28. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

30. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

31. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

34. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

35. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

37. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

39. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, o) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

40. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

41. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

42. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

43. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

44. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

45. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zverenie maloletého J. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa - brata jeho biologického otca, ktorého však nemá zapísaného v rodnom liste, je v súčasnej dobe v záujme tohto dieťaťa. Vychádzal z toho, že v záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

46. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov, a musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Ak sa v konaní tvrdí, že výchove maloletého dieťaťa jedným z rodičov bráni závadný zdravotný stav tohto rodiča, ide o odbornú otázku, na ktorej posúdenie sa spravidla vyžaduje súčinnosť so znalcom (R 64/1968).

47. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujmu rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že u

jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov.

48. V prípade maloletého J. bolo preukázané, že jeho doterajšiu starostlivosť nezabezpečujú jeho rodičia, nakoľko otca nemá vôbec zapísaného r donom liste a jeho matka je na neznámom mieste a absolútne sa o syna nezaujíma.

49. Dieťa je toho času v starostlivosti navrhovateľa, kde je o neho riadne postarané a z týchto hľadísk sa preto súčasné výchovné prostredie navrhovateľa javí ako najvhodnejšie, nakoľko napĺňa potreby maloletého.

50. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, musí byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, svojím spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, a ktorá so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí. V prípade spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti je dieťa možné zveriť len manželom.

51. Všetky tieto atribúty navrhovateľ spĺňa. Je zdravý, má vlastnú domácnosť a v tejto jeho domácnosti má maloletý vytvorené vhodné výchovné prostredie. samotný maloletý podľa šetrení vykonaných obcou chce v tejto domácnosti navrhovateľa zotrvať. Súd preto zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa .

52. V prípade, keď súd rozhoduje o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby, je v zmysle zákona povinný určiť aj výživné zo strany rodičov na maloleté dieťa, a preto súd rozhodoval aj o tejto otázke. Pri určení výživného vychádzal z toho, že maloletý má len matku. Tá je bez akéhokoľvek príjmu, nie sú jej vyplácané ani žiadne štátne sociálne dávky, príp. dávka v hmotnej núdzi. Má aj ďalšiu ú vyživovaciu povinnosť.

53. Berúc do úvahy tieto skutočnosť preto súd ustálil výšku výživného zo strany matky na maloletého na sumu minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, čo v čase vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje čiastku 27,32 Eur mesačne.

54. Súd zaviazal matku uhrádzať uvedené výživné na účet príslušného Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v zmysle toho času platnej a účinnej zákone úpravy, pričom pri určení začiatku tejto vyživovacej povinnosti súd vychádzal z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu (R 4/1987), v zmysle ktorej v prípade zverenia dieťaťa do výchovy inej osoby ako rodiča je možné určiť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu rodičom až od právoplatnosti rozsudku o zverení tohto dieťaťa do výchovy inej osoby.

55. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom, nakoľko okrem rozhodovania o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, o ktorých veciach podľa § 111 písm. o/ v spojení s § 120 ods. 1 sa má rozhodovať vo veci samej uznesením, rozhodoval aj o úprave vyživovacej povinnosti matky k tomuto dieťaťu, o ktorej podľa § 111 písm.b, c/ v spojení s § 120 ods. 1 vo veci samej sa má rozhodovať rozsudkom. Rozsudok svojim spôsobom ako forma rozhodnutia konzumuje to uznesenie.

56. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

57. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

58. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.