Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-74-2017.pdf
PDF · 75.95 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/74/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloletého: R. F., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: matky - F. Y., X.. X.X.XXXX, L. R. XXXX/XXA, P., a otca - Š. F., X.. XX.X.XXXX, L. E. XXX, o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloletý R. F., X.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude maloletého R. zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný s účinnosťou od 27.11.2017 prispievať na výživu maloletého R. sumou 60,-eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 27.11.2017 do 26.3.2018 vo výške 248,-eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 10,-eur, splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 27.11.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému R. tak, že maloletého zverí do jej osobnej starostlivosti a otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 60,- eur mesačne.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a procesnej opatrovníčky, keď konal v neprítomnosti otca, ktorý sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil a zistil nasledovný skutkový stav:
3. Matka uviedla, že výživné žiada určiť minimálne vo výške 60,-eur mesačne. Materskú dovolenku s maloletým ukončila v júni 2017, následne sa nezamestnala, nakoľko nemala kde dať maloletého, do škôlky ho zobrať nechceli pre nedostatok miesta. Maloletý začne chodiť do škôlky od septembra 2018, v súčasnosti mu teda stále zabezpečuje osobnú starostlivosť, dostáva rodinné prídavky na maloletého a dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,20 eur, ktorú poberá od februára 2018. Žije i s maloletým u kamaráta, v rodinnom dome jeho matky E. F., ktorá tam s nimi býva, priateľ je zamestnaný brigádnicky, poplatky s bývaním znáša matka jej priateľa a priateľ, ona im neprispieva. Keď zostala tehotná mala len 17 rokov, potom sa jej narodil maloletý R., takže ani nikdy nepracovala, navštevovala odbor cukrárka na SOU, školu ale neukončila, má iba základné vzdelanie. S otcom maloletého žili dva a pol roka, keď sa maloletý narodil jeho otec bol zamestnaný v Tescu, bolo to v roku 2014, nevie koľko zarábal, ani dokedy tam robil, potom pracoval brigádnicky, pílil drevo, piloval stromy, dostával 20,- eur až 30,- eur denne, chodil robiť každý deň. Od otca maloletého sa odsťahovala približne pred polrokom, teda niekedy na jeseň v roku
2017. V čase keď od neho odišli, pracoval brigádnicky tak ako uviedla. O maloletého sa následne vôbec nezaujímal, vyživovaciu povinnosť si vôbec neplní, v čase podania návrhu už spolu nežili. Maloletý R. je zdravý, sú s ním len bežné výdavky, iné vyživovacie povinnosti nemá.
4. Procesná opatrovníčka uviedla, že súhlasí so zverením maloletého do starostlivosti matke, výšku výživného ponecháva na rozhodnutí súdu.
5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(ods. 1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.(ods.3).
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že návrh bol podaný dôvodne. Rodičia maloletého R. spolu nežijú asi pol roka, kedy matka s maloletým R. opustila spoločnú domácnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že odvtedy je maloletý v starostlivosti matky, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, otec sa o maloletého vôbec nezaujíma, súd zveril maloletého R. do jej starostlivosti.
9. Pri určení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletý R. v súčasnosti je v celodennej osobnej starostlivosti matky, sú s ním len bežné výdavky. Matka nikdy v minulosti nepracovala i v súčasnosti je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,20 eur mesačne, žije u priateľa, ktorý pracuje brigádnicky, platí poplatky v súvislosti s bývaním. Matka nemá iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletého v konaní nebol vypočutý, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, podľa vyjadrenia matky, v čase keď spolu žili pracoval v Tescu, bolo to v roku 2014, potom pracoval brigádnicky, pílil drevo, stromy dostával 20,- eur až 30,- eur denne, chodil robiť každý deň. Matka nemá vedomosť, že by otec mal inú vyživovaciu povinnosť.
10. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní vychádzal s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v súdom určenej výške, keď v konaní nebolo zistené, že by otcovi bránila nejaká prekážka v tom aby sa riadne zamestnal s pravidelným príjmom. Otec si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, o maloletého R. nejaví vôbec žiadny záujem. Súd je toho názoru, že ak by u otca bola závažná prekážka brániaca mu v tom aby sa zamestnal s pravidelným príjmom, otec by sa bránil, mal by záujem riešiť otázku vyživovacej povinnosti k maloletému R., keď má vedomosť o predmetnom konaní. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že je v schopnostiach otca zarobiť sumu minimálne vo výške minimálnej mzdy, ktorá v roku 2017 bola vo výške 480,- eur brutto (NV SR č. 280/2016 Z.z.), po
odpočítaní dane a odvodov cca 374,11 eur v čistom a v roku 2018 je vo výške 480,- eur (NV SR 278/2017 Z.z.), po odpočítaní dane a odvodov cca 397,- eur v čistom. Podľa názoru súdu, určená vyživovacia povinnosť zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletého ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného - otca, keď vychádzal z jeho potenciálneho príjmu, ktorý by mohol dosahovať.
11. Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 27.11.2017, keď v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia konania, resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Nakoľko výživné bolo zvýšené spätne od 27.11.2017, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od 27.11.2017 do 26.3.2018 vo výške 248,- eur (pomerná časť za mesiac november 2017 a to 8,- eur /60,- eur deleno 30 dní krát 4 dni = 8,- eur/ + 4 mesiace t.j. december 2017 až marec 2018 krát 60,- eur = 240,- eur), ktoré súd otcovi povolil splácať v splátkach.
13. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.