Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-222-2013.pdf
PDF · 120.18 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/222/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: RLC GROUP s. r. o., so sídlom Stará Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 46 137 025, zast. JUDr. Janka Hlavatá, Laurinská 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: HORUS TRADE, spol. s r.o., so sídlom Krížna 12, 811 07 Bratislava, IČO: 31 381 529, zast. Mgr. Lena Pištová, Račianska 66, 831 02 Bratislava-Rača, v konaní o zaplatenie 1.991,28 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.08.2013 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.991,28 eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky zo dňa 23.05.2013 žalovaný aplikoval textilné a vinylové tapety. V dôsledku narezávania týchto tapiet na kuchynskej linke žalobcu došlo k poškodeniu predmetnej kuchynskej linky, preto žalobca dal tieto poškodené časti vymeniť. I. kuchynskej linky - resp. dosky, si vyčíslila spoločnosť P. P, spol. s.r.o., so sídlom K. 2, XXX XX Bratislava v sume 1.991,28 eur, ktorú žalobca zaplatil. Žalobcovi vznikla v dôsledku takéhoto neodborného konania žalovaného škoda podľa ustanovení § 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 1.991,28 eur. Z dôvodu omeškania sa s úhradou predmetnej sumy, si žalobca uplatnil z predmetnej sumy aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % od 20.08.2013 do zaplatenia.
2. Súd vydal dňa XX. XX.XXXX platobný rozkaz v navrhovanom znení voči ktorému podal žalovaný odpor dňa XX.XX.XXXX. V predmetnom odpore sa žalovaný vyjadril tak, že žalovaný dodal tapety, ktoré boli aplikované v byte na adrese: Y. XX/D, G.. Y. boli dodané riadne a včas, bez akýchkoľvek výhrad žalobcu, o čom svedčí aj odovzdávací protokol zo dňa XX.XX.XXXX, riadne potvrdený žalobcom. L. neuplatnil žiadnu reklamáciu titulom vád tovaru alebo prác aplikácii tapiet. H. žalobcu vykonával kontrolu po celý čas aplikácie tapiet, pričom nič v tomto smere nenamietal. L. poukázal na rozpory v cenovej ponuke spoločnosti P. P, spol. s.r.o., na základe ktorej si žalobca vyčíslil svoj nárok, v ktorej je ocenenie iných komponentov kuchynskej zostavy, ako tvrdil žalobca, že boli poškodené, a to poškodenie kuchynskej dosky. O. označené žalobcom relevantným spôsobom neosvedčujú kauzalitu uplatneného nároku na náhradu škody, tak ako to predpokladá ustanovenie § 420 Q. zákonníka. L. žalovaný namietol aktívnu legitimáciu na uplatnenie predmetného nároku, nakoľko nie je zrejmé, či je žalobca vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza kuchynská linka, a teda či je aj vlastníkom samotnej kuchynskej linky. Z uvedeného nie je zrejmé, akým titulom si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody k veci nachádzajúcej sa v byte. S. poukázal na uznesenie OR PZ BA F. P.:Q.-XXXX/
NMZ-BX-XXXX. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
3. Žalobca sa vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX vyjadril tak, že prítomnosť konateľa žalobcu pri aplikácii tapiet je absolútne irelevantná. Na vznik zodpovednosti za škodu nemajú vplyv ani prípadné nesprávne pokyny žalobcu, keďže žalovaný bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, tak, aby nedošlo k vzniku škôd. L. mal na prípadne vady žalobcu písomne upozorniť. Žalobca však neuplatnil reklamáciu tapiet, nespochybňuje ich bezvadnosť, uplatňuje si škodu, ktorá vznikla pri aplikácii predmetných tapiet.
X. Žalovaný v reakcii na repliku žalobcu sa vyjadril v podaní doručenom tunajšiemu súdu XX.XX.XXXX tak, že zotrval na svojom písomnom vyjadrení a zopakoval predchádzajúce nosné argumenty svojej obrany. L. zdôraznil, že žalovaný neporušil žiadnu zo svojich právnych povinností. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, ktorú spochybňoval zdôraznil, že na adrese Tupého XX/D, G. bolo plnenie súvisiace s aplikáciou tapiet účtované na základe pokynu žalobcu tiež obchodnej spoločnosti J., s.r.o., so sídlom E. XX, I., F. XX XXX XXX.
5. Súd pojednávanie dňa XX.XX.XXXX odročil, keďže doručenka s predvolaním sa súdu pred termínom tohto pojednávania nevrátila. Na pojednávaní dňa 20.11.2017 žalobca predniesol žalobu, na ktorej v celom rozsahu zotrval. K aktívnej legitimácii sa vyjadril tak, že v predmetnom spore je aktívne vecne legitimovaný žalobca, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako škodcom a je taktiež majiteľom hnuteľného majetku - poškodenej kuchynskej linky, aj keď nie je vlastníkom bytu, čo žalobca nepopiera. D. škody bola preukázaná, nakoľko to, že bola spôsobená škoda nepopiera ani osoba, kt. žalovaný použil na splnenie záväzku. Je to jednoznačné z trestného konania, , kde vo výpovedi táto osoba uvádza, že k poškodeniu kuchynskej zostavy nedošlo úmyselne, ale pri výkone lepenia tapiet v tesnej blízkosti kuchynskej linky. Výšku škody žalobca preukázal faktúrou zo strany spoločnosti, ktorá vykonala opravu kuchynskej linky. K. aj na § 421 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje, že každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré mali pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré pri plnení záväzku použil. Y. zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Žalovaný v reakcii na uvedené sa vyjadril tak, že sa pridržiava svojich doterajších stanovísk a namieta kauzalitu uplatneného nároku, čo do právneho dôvodu a výšky. L. naďalej namieta aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko je podľa jeho názoru kuchynská linka súčasťou veci hlavnej, teda bytu, ktorého žalobca nie je vlastníkom a teda táto kuchynská linka sa spravuje ako súčasť veci právnym režimom hlavnej veci. V prípade, že žalobca tvrdí, že je vlastníkom kuchynskej linky, toto žiadnym spôsobom nepreukázal, aký je jeho právny vzťah titulom podnikania ku kuchynskej linke, ako aj k bytu, v ktorom sa táto kuchynská linka nachádza. Žalobca nedôvodne účtuje túto kuchynskú linku k majetku. L. opätovne uviedol, že žalobca ku dnešnému dňu neuplatnil žalobný nárok týkajúci sa nároku z vád, z tovaru dodaného žalovaným, resp. služby. Žalovaný namietal dôkazy predložené žalobcom, a to faktúru č. XXXNXXXX, ktorú považuje za irelevantnú, keďže neosvedčuje ani sčasti nárok, ani právny vzťah k prejednávanej veci. N. namietal fotky, ktoré neosvedčujú žiadnu skutočnosť uvádzanú v žalobe, vyjadrenie v žalobe ani v uplatnenom nároku. J. potvrdenie spoločnosti P. H. s.r.o. zo dňa - bez dátumu, kde sa uvádza, že kuchynská linka je zaevidovaná v spol. V. A. s.r.o. a je stále v majetku tejto spoločnosti. S odkazom na predchádzajúce vyjadrenia žalovaný považuje tento dôkaz za irelevantný, nakoľko neosvedčuje aktívnu legitimáciu žalobcu. Vo vzťahu k uplatnenej aktívnej legitimácii, ktorú žalovaný namieta, žalovaný poukázal aj na faktúru, ktorá bola vystavená na žiadosť žalobcu spoločnosti J. s.r.o., E. XX, I.. L. navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal plnú náhradu trov konania. L. sa k aktívnej vecnej legitimácii vyjadril tak, že v zmluvnom vzťahu bol žalobca a žalovaný, čo znamená, že keby aj hypoteticky nebol vlastníkom hnuteľného majetku, tak primárne bola spôsobená škoda žalobcovi. L. poukázal na fakturovanie spoločnosti J., išlo o úplne inú zákazku, nešlo o lepenie týchto tapiet, čím bola spôsobená táto škoda. K. na tú skutočnosť, že žalobca si neuplatňuje nárok zodpovednosti za vady, ale si uplatnil náhradu škody, ktorá bola spôsobená na vedľajšej veci - na kuchynskej linke.
X. Súd pojednávanie zo dňa XX.XX.XXXX odročil z dôvodu náhlej choroby právneho zástupcu žalovaného. J. sa ďalšie pojednávanie konalo dňa XX.XX.XXXX, kde súd predbežne vec právne posúdil vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. L. sa v reakcii na toto predbežné právne posúdenie vyjadril k aktívnej vecnej legitimácii tak, že došlo k poškodeniu kuchynských skriniek, ich odmontovaním alebo výmenou v žiadnom prípade nedochádza k znehodnoteniu priestoru, v ktorom sa nachádzajú. Kuchynské skrinky jednoznačne nie sú súčasťou veci v zmysle § 120 Q. zákonníka, takýmto výkladom
by dospeli k tomu, že každá hnuteľná vec, ktorá sa nachádza v byte alebo nebytovom priestore je jeho súčasťou a nemôže byť odstránená bez toho, aby došlo k znehodnoteniu tohto priestoru. Za súčasť považoval napr. bytové jadro, nie teda hnuteľné veci, ktoré sú oddeliteľné od tohto bytu. Y. na tom, že tento hnuteľný majetok žalobca účtuje ako vo vlastnom majetku a táto skutočnosť bola potvrdená aj daňovým úradom. K. v danej právnej veci je žalobca. L. sa k predbežnému právnemu posúdeniu vyjadril tak, že sa s ním stotožňuje, pričom podľa jeho názoru žalobca nedôvodne účtoval výdavky, náklady súvisiace s predmetnou kuchynskou linkou, zároveň netrval na vykonaní ďalšieho dokazovania. L. na otázku súdu uviedol, že nie je nájomcom v danom priestore, ale v danom čase ním bol. Na príslušnom liste vlastníctva bol tento priestor zapísaný ako byt a nebytový priestor. L. ešte dodal, že aj keby išlo o investíciu, tak by prišlo k poškodeniu tejto investície. Na kuchynskej linke vznikla škoda, čím sa znížila jej hodnota a teda žalobcovi by prináležala menšia odmena - bezdôvodné obohatenie. K. na to, že finančné prostriedky na opravu musel vynaložiť žalobca, nie majiteľ tohto priestoru. L. argumentoval tak, že škoda na kuchynskej linke vynaložením investície je irelevantná. Za predpokladu, že by aj žalobca vynaložil investície na túto kuchynskú linku, bolo na jeho vzťahu s vlastníkom nehnuteľnosti - teda prenajímateľom, ak mal teda žalobca v nájme, aby si akékoľvek nároky uplatnil a usporiadal vo vzťahu k vlastníkovi tejto nehnuteľnosti. N. na predmetnom pojednávaní uznesením nepripustil výsluch svedka H. U. a výsluch konateľa žalobcu.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami a oboznámil aj s dôkazmi ako napr. s cenovou ponukou spoločnosti P. P, spol. s.r.o. zo XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXXXX, faktúrou č. XXXNXXXX, zálohovou faktúrou č. XXXXXXX, odovzdávacím protokolom diela, uznesením OR PZ BA F. z XX.XX.XXXX, P.:Q.-XXXX/NMZ-BX-XXXX, dodacím listom z XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXXXX, potvrdením spoločnosti P. H. s.r.o. o zaevidovaní kuchynskej linky v majetku, priloženou fotodokumentáciou a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Z faktúry č. XXXXXXXX vyplýva, že táto bola vystavená žalovaným dňa XX.XX.XXXX pre žalobcu na základe objednávky žalobcu, ktorej predmetom boli textilné a vinylové tapety a aplikácia týchto tapiet. Zo zálohovej faktúry č. 1308085 súd zistil, že si žalovaný účtoval tovar podľa objednávky zo dňa XX.XX.XXXX.
9. Z faktúry č. XXXXXXXX vystavenej žalovaným dňa 26.02.2013 súd zistil, že žalovaný fakturoval textilné a vinylové tapety a aplikáciu týchto tapiet spoločnosti J., s.r.o., so sídlo E. 17, XXX XX I., IČO XX XXX XXX.
XX. Z potvrdenia spoločnosti FOR KASTE s.r.o., so sídlom Stará Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO 46 717 293, ktorá vedie účtovníctvo spoločnosti žalobcu prehlasuje, že kuchynská linka značky Häcker s príslušenstvom je stále zaevidovaná v účtovníctve spoločnosti a je v jej majetku.
XX. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
X2. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „U.“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
13. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
14. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
15. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
16. Podľa. § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
17. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku: Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
X9. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasťou vecí je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
20. Podľa § 489 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523489'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Podľa § 420a ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='XX/XXXX%XXZb.%XXXXXXXa'&ucin-k- dni='XX.XX.XXXX'> Q. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
XX. Podľa § 4X0a ods. 2 <aspi://module='M.'&link='XX/XXXX%XXZb.%XXXXXXXa'&ucin-k- dni='XX.XX.XXXX'> Q. zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
XX. Podľa § 420a ods. X <aspi://module='M.'&link='XX/XXXX%XXZb.%XXXXXXXa'&ucin-k- dni='XX.XX.XXXX'> Q. zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
XX. Podľa § 442 ods. X Q. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). K. odseku X škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
XX. Žalobca právne kvalifikoval svoj nárok na úhradu žalobnej istiny a príslušenstva z titulu náhrady škody podľa § 420 Q. zákonníka ako všeobecnej škody, následne tento nárok prekvalifikoval podľa § 420a Q. zákonníka ako nárok na náhradu škody z osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou-aplikáciou tapiet.
XX. Spornou otázkou bola aktívna vecná legitimácia žalobcu, a to z hľadiska či poškodená kuchynská linka je súčasťou hlavnej veci-bytové priestoru, v ktorom sa nachádzala v čase poškodenia, alebo či predmetná hnuteľná vec tvorí samostatnú vec, ktorého majiteľom je žalobca. N. boli predovšetkým vlastníctvo kuchynskej linky, nárok na náhradu škody, čo do dôvodu a výšky, ako aj samotná kauzalita medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného a vznikom škody.
XX. Nespornou okolnosťou bolo vlastníctvu bytu a nebytového priestoru (tak ako ho označil samotný žalobca), v ktorom sa predmetná kuchynská linka nachádzala. Z vyjadrenia žalobcu jednoznačne vyplýva, že nebol vlastníkom uvedeného priestoru, ktorý v čase poškodenia užíval ako nájomca. O. tvrdenie nespochybňoval ani žalovaný, naopak ho uvádzal vo svojich vyjadreniach, pričom súd nemal dôvod pochybovať o tejto tvrdenej skutočnosti, ktorá bola navyše v neprospech žalobcu. V tomto smere preto nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v zmysle § 185 U., keďže súd nemal žiadne pochybnosti vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti.
XX. Súd v prvom rade skúmal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu domáhať sa náhrady škody z poškodenej kuchynskej linky umiestnenej v byte, ktorého nebol vlastníkom. M. vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. K. vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok J. súdu SR z XX. 6. XXXX, sp. zn. X U. XXX/XXXX <aspi://module='Z.'&link='Z
XX. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia v predmetnom konaní, nakoľko nie je vlastníkom hlavnej veci-bytu a nebytového priestoru, v ktorom bola umiestnená poškodená kuchynská linka, ktorá je jeho súčasťou.
XX. Pri veciach rozlišujeme veci hlavné, súčasti veci a príslušenstvo veci. E. vecami sú všetky veci, ktoré môžu byť samostatnými predmetmi právneho vzťahu bez toho, že by boli v určitej relácií k iným veciam. N. veci je všetko, čo k nej podľa povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, žeby sa tým vec znehodnotila. L. v ustanovení § 120 Q. zákonníka definuje pojem súčasť veci, pričom odôvodnenie vychádza aj zo súdnej praxe (pozri napr. judikatúru najvyššieho súdu k § X20 ods. 1 Q. zákonníka a jeho rozsudok sp. zn. X U. XX/XXXX z XX. novembra XXXX), podľa ktorej „súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. L. veci môže spočívať tak v znížení jej hodnoty, ako aj v znížení jej funkčnosti, či v narušení jej hospodárskeho účelu“ a pod. L. teda ďalšie kritéria nestanovil, tie vymedzila judikatúra.
XX. Zákon stavia samostatnosť veci vo vzťahu k inej veci na dvoch kritériách: a) na vzájomnej spolupatričnosti a b) na miere ich oddeliteľnosti (pozri rozhodnutie J. súdu ČR z XX.XX.XXXX, sp. zn. XX Q. XX/XXXX). K. kritérium má subjektívnu povahu, lebo „to, čo k veci podľa jej povahy patrí“, sa určuje podľa ľudských zvyklostí, skúseností a noriem vzťahujúcich sa na konkrétnu vec. S. spolupatričnosti sa potom posudzuje prostredníctvom povahy tej veci, ktorá sa považuje za podstatnejšiu vec, určujúcu a teda vo vzťahu viacerých vecí za tzv. hlavnú vec. L. text touto všeobecnou úpravou dáva priestor na individuálne posúdenie, aké vlastnosti vykazuje hlavná vec, aby z toho bolo možné vyvodiť, či iná, relatívne samostatná vec k nej „patrí“ natoľko neodmysliteľne, že sa už nemôže považovať za samostatnú vec. O. kritérium je viac objektívne a sleduje spojenie vecí predovšetkým vo fyzickom zmysle. P. „nemôže byť oddelená bez toho, aby sa tým vec znehodnotila“ avšak nevylučuje možnosť faktického oddelenia vecí. Q. zahŕňa najrôznejšie spôsoby separácie; ako sú tie, s ktorými je spojený zásah do hmotnej podstaty veci, tak aj tie, ktoré do podstaty veci nezasahujú, resp. ktorými sú dotknuté len niektoré jej vedľajšie kvality. I. však predstavuje pre hlavnú vec (nie však pre oddeľovanú „súčasť“) „znehodnotenie“ v hodnotovom (cenovo vyjadriteľnom), kvalitatívnom, funkčnom, estetickom, príp. aj inom zmysle. P. oddelením predchádzajúcej súčasti sa táto stáva samostatnou vecou a môže byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov (porovnaj komentár k Q. zákonníku P. www.epi.sk). Ak má ísť o súčasť veci, potom znaky funkčnej a fyzickej spojitosti s hlavnou vecou musia byť splnené kumulatívne (porovnaj rozsudok J. súdu ČR z XX. XX. XXXX, sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX, rozhodnutie H. súdu v K. XX Co XXX/XXXX). L. podmienka, že súčasťou veci je to, čo od nej nemožno oddeliť neznamená fyzickú neoddeliteľnosť súčasti, ale to, že súčasť nemožno oddeliť bez toho, aby sa vec neznehodnotila.
XX. Súčasť veci môže byť jednak samostatnou vecou, pokiaľ nie je spojená s hlavnou vecou, alebo len súčasťou, ktorá bez hlavnej veci nemá žiadne účelové a funkčné určenie, a teda sama osebe nemá úžitkovú hodnotu. Ak je súčasť veci samostatnou vecou, môže byť aj samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, a to až do okamihu jej spojenia s hlavnou vecou. Po tomto spojení už jej právny režim určuje hlavná vec a právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho určenia svojimi účinkami vzťahujú aj na súčasť veci (bližšie pozri rozhodnutie J. súdu ČR -R XX/XXXX, ďalej R X/XXXX). N. veci sa už preto nemusí uvádzať v právnych úkonoch, ktorými sa disponuje hlavnou vecou. (platí to aj pre prevody nehnuteľností). N. hlavnej veci sa stávajú iné veci bez toho, aby stratili svoju ďalšiu fyzickú existenciu, avšak s hlavnou vecou sa dostávajú do takého funkčného spojenia, že obe možno z hospodárskeho a právneho hľadiska považovať za jednu vec. N. veci nepredstavuje teda samostatnú vec v právnom zmysle. E. vec a jej súčasť tvoria právne jednu vec, čiže celok, ktorý je v dôsledku toho podrobený jednotnému právnemu režimu. Ak je súčasť hlavnej veci oddelená od hlavnej veci, môže síce dôjsť k znehodnoteniu hlavnej veci, avšak súčasť veci sa môže stať napriek tomu samostatným predmetom občianskoprávneho vzťahu. L. hlavnej veci neznačí vždy len jej zničenie alebo poškodenie. N., ak oddelením súčasti dôjde k funkčnému znehodnoteniu hlavnej veci (napríklad sa odmontujú kolesá auta). L. možno rozumieť aj podstatnú zmenu kvality hlavnej veci, a tým aj stratu jej úžitkovej hodnoty. Za určitých podmienok za znehodnotenie možno pokladať aj výrazné zníženie hodnoty hlavnej veci. Je zrejmé, že záver o znehodnotení závisí od konkrétneho prípadu a povahy hlavnej veci i jej súčastí.
XX. Keďže v dôsledku fyzického spojenia, hoci aj skôr samostatnej veci sa jedna vec stane súčasťou inej hlavnej veci (a tak stratí znaky, ktoré ju ako vec v právnom zmysle individualizujú), vlastníctvo súčasti nadobudne vlastník veci aj vtedy, ak náklady na zabudovanie, prípadne aj na zabezpečenie súčasti vynaložila osoba odlišná od vlastníka hlavnej veci (bližšie pozri R XX/XXXX). K.ve spojenie súčasti s hlavnou vecou vyvoláva hmotnoprávne dôsledky v tom, že vlastník hlavnej veci (aj bez svojej zásluhy) sa stáva vlastníkom toho, čo k veci pribudlo. O., byt, či nebytový priestor, aj vo svojej zmenenej podobe, zostáva vo výlučnom vlastníctve pôvodného vlastníka a ten, kto je investor určitého prírastku môže od vlastníka požadovať úhradu účelne vynaložených prostriedkov podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Súčasťou domu sa stávajú aj rôzne zariadenia, ktoré sú do stavby zabudované, napríklad zariadenia na vykurovanie, rozvody vody, plynu, elektrickej energie a podobne (pozri Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. I.ký komentár, G.tislava: D.kódex XXXX, s. XXX a nasl.). V tomto smere súd upozorňuje na právnu vetu uvedenú v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. X N. XX/XXXX z XX. októbra XXXX, podľa ktorej „Ak je súčasť veci samostatnou vecou, môže byť aj samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, a to až do okamihu jej spojenia s hlavnou vecou. Po tomto spojení, už jej právny režim určuje hlavná vec a právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho určenia svojimi účinkami vzťahujú aj na súčasť veci. Ak je súčasť hlavnej veci oddelená od hlavnej veci, môže síce dôjsť k znehodnoteniu hlavnej veci, avšak súčasť veci sa môže stať napriek tomu samostatným predmetom občianskoprávneho vzťahu. To však ešte neznamená, že by po oddelení súčasti veci od hlavnej veci, súčasť veci automaticky mení vlastníctvo, čiže prechádza do vlastníctva iného subjektu ako vlastníka hlavnej veci.“. E. veci v takomto prípade zostávajú súčasťou veci nehnuteľnej, bez ohľadu na to, či sú k ich užívaniu nevyhnutné, alebo či môžu byť nahradené inými.
XX. Z hľadiska posudzovania vlastníckeho vzťahu je vlastník hlavnej veci a jej súčasti vždy ten istý subjekt, pretože v dôsledku fyzického spojenia, hoci predtým samostatnej veci, sa stane jedna vec súčasťou inej hlavnej veci (a stratí tak znaky, ktoré ju ako vec v právnom zmysle individualizujú), nadobudne vlastníctvo k súčasti veci vlastník hlavnej veci aj vtedy, ak náklad na zabudovanie, prípadne obstaranie súčasti hlavnej veci vynaložila od vlastníka rozdielna osoba, tak ako to bolo aj v posudzovanom prípade (pozri k tomu rozhodnutie J. súdu ČR sp. zn. X Cz XX/XXXX <http://merit.slv.cz/ XCzXX/XXXX>). K. ide o dom, byt, či napríklad nebytový priestor, jeho súčasťou je všetko, čo je s ním neoddeliteľne spojené (bez toho, aby pri oddelení súčasti veci došlo k znehodnoteniu hlavnej veci) a to bez ohľadu, kto takú zmenu stavby vykonal alebo na ňu vynaložil svoje prostriedky. K. spojenie súčasti s hlavnou vecou vyvoláva hmotnoprávne dôsledky v tom, že vlastník hlavnej veci (aj bez svojej zásluhy) sa stáva vlastníkom toho, čo k veci pribudlo.
XX. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že kuchynská linka slúži pre užívanie konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá by oddelením stratila na hodnote, jej účelné využitie je v byte, či nebytovom priestore, kde je umiestnená a kde bola vstavaná pre potreby domácnosti, či prípadne potreby podnikania, je podľa názoru súdu súčasťou veci hlavnej. K. oddelením kuchynskej linky od hlavnej veci, by evidentne došlo k znehodnoteniu tejto nehnuteľnosti, a to minimálne vo vzťahu k funkčnosti hlavnej veci, ktorá by v budúcnosti po takomto fyzickom oddelení plnila svoj účel na nižšej úrovni, a to minimálne v tom smere, že nehnuteľnosť bez kuchynskej linky by nemohla plniť svoj účel určený na bývanie, alebo podnikanie rovnako kvalitne. V tomto smere by v prípade separácie kuchynskej linky od veci hlavnej zjavne došlo aj k znehodnoteniu hodnotovému (cenovo vyjadriteľnému), ale aj estetickému, a to z hľadiska vzhľadu veci hlavnej. Q. súčasti veci teda hlavná vec nemôže slúžiť svojmu účelu v takej kvalite ako pred oddelením súčasti veci a ide o vec vadnú, t. j. hlavná vec sa oddelením súčasti veci znehodnocuje. To, či sa oddelením súčasti veci znehodnotí aj samotná súčasť veci, nie je právne relevantné. Z charakteru veci vyplýva, že separáciou by sa znížila hodnota nehnuteľnosti aj jej využiteľnosť, pričom vlastníctvo nadobudol vlastník predmetnej nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či tieto (pôvodne samostatné hnuteľné veci) vlastnícky predtým patrili inej osobe, respektíve, či ich dodanie a montáž boli žalobcom zaplatené (tento záver vyplýva už zo zmieňovanej zásady, že vlastník hlavnej veci je aj zároveň vlastníkom jej súčasti). L. podľa jeho vlastných tvrdení, o ktorých súd nemal pochybnosť, nie je a ani nikdy nebol vlastníkom bytu a nebytového priestoru, ktorý užíval, ale bol len v nájomnom vzťahu s vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
XX. Skutočnosť, že predmetná kuchynská linka, ktorá sa stala súčasťou hlavnej veci, obchodná spoločnosť-žalobca, odpisoval podľa zákona o účtovníctve a má ju zapísanú vo svojom majetku, je bez právneho významu, nakoľko zákon o účtovníctve neupravuje vlastnícke vzťahy k veciam a ani nájomné vzťahy.
XX. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu je treba poukázať na tú skutočnosť, že žalobca svoj nárok prekvalifikoval na nárok na náhradu škody z osobitnej zodpovednosti podľa § 420a Q. zákonníka. K. striktná zásada, podľa ktorej uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nároku z vád nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady škody (rozhodnutie H. súdu v G. sp. zn. X U. XXX/XXXX, X U. XXX/XXXX). L. v konaní ani netvrdil, že dielo bolo vadné, uplatňoval si náhradu škody, ktorá bola spôsobená aplikáciou tapiet, teda prevádzkovou činnosťou, avšak na majetku tretej osoby.
XX. V tejto súvislosti je ďalej potrebné vysvetliť pojem škoda a komu bola škoda poškodením predmetnej kuchynskej linky spôsobená. K. relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t.j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. K. sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Q. tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. N. škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než napr. došlo k jej strate, odobratiu či zničeniu prišlo. Y., kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. W. zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný chod vecí. W. zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu (bližšie pozri rozhodnutie J. súdu N. republiky sp. zn. X U. XXX/XXXX) .
XX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd podanú žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v celom rozsahu zamietol.
XX. Súd na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX z dôvodu hospodárnosti uznesením nepripustil výsluch svedka H. U. a výsluch konateľa žalobcu, keďže v konaní bola rozhodujúca otázka, ktorá závisela od právneho posúdenia a vykonávanie predmetných dôkazov by v tomto smere bolo nadbytočným.
XX. Podľa § X55 ods. X U., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa § 262 ods. 1, 2 U., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. O nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. X U. v spojení s § 255 ods. X U., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. H. žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).