Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6Csp/358/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, identifikačné číslo 24785199, právne zastúpeného ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Bratislava, Ul. Svornosti 43, IČO: 47 255 773 proti žalovanej Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., G. A. XXX/XX o zaplatenie 350 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 143 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 45,15 € od 21.04.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 350 € spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 45,15 € od 21.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. (2) Žalobca tvrdí, že jeho právny predchodca Provident Financial s.r.o. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 28.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570060765, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička 600 €. Žalovaná sa ju zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov. Posledná splátka bola splatná 22.01.2015. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť aj zmluvný úrok a administratívny poplatok celkom vo výške 207 €. Dňa 28.11.2013 uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa zaviazala zaplatiť odmenu za službu vo výške 309 € v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 5,15 €. Žalovaná sa zaviazala uhradiť spolu sumu 1116 €, pričom uhradila len 766 €, z čoho bolo 554,85 € započítané na splátky úveru a 211,15 € na splátky odplaty za zabezpečenie splátok úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017 postúpila spoločnosť Provident Financial s.r.o. svoju pohľadávku proti žalovanej vrátane príslušenstva na žalobcu. Žalovaná po postúpení pohľadávky nezaplatila nič. Žalobca si uplatňuje z titulu zmluvy o úvere sumu 45,15 € ako istinu, z titulu zmluvy o zabezpečení splátok sumu 97,85 €. z titulu zmluvy o úvere náklady spojené s úverom vo výške 207 € a zákonný úrok z omeškania z istiny úveru. (3) Ako dôkazy navrhol vykonať Zmluvu o úvere č. 570060765 zo dňa 28.11.2013, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, platobnú históriu, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017 a prílohu k nej, oznámenie o postúpení pohľadávky vrátane podacieho hárku, predžalobnú výzvu a podací hárok k nej. (4) Súd žalobu doručil dňa 14.02.2018 žalovanej s tým, že jej umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a zároveň ju poučil o jej procesných právach a povinnostiach. Žalovaná svoje právo nevyužila, k žalobe sa písomne nevyjadrila, žiadne prostriedky procesnej obrany v konaní nepoužila.

(5) Súd vo veci rozhodol v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pretože v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. (6) Súd sa oboznámil s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov a zistil z nich uvedený skutkový stav: (7) Zmluva o úvere zo dňa 28.11.2013 na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) č.l. 22 až 23: vyplýva z nej, že právny predchodca žalobcu Provident Financial s.r.o. ako veriteľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako dlžník, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 600 € splatný v 60 týždenných splátkach po 13,45 €, pričom posledná splátka bola vo výške 13,45 €. Úrok bol dohodnutý na 22,38% p.a., poplatok na 120,60 €, RPMN na 70,38%. Priemerná RPMN bola podľa zmluvy 45,94%. Celková suma, ktorú bol dlžník povinný zaplatiť, bola vo výške 807 €. Posledná splátka, a tým aj celý úver, bola splatná 60. týždeň po dni uzavretia zmluvy, a to v siedmy deň tohto týždňa. (8) Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 28.11.2013 na č.l. 23: vyplýva z nej, že v rovnaký deň ako zmluvu o úvere uzavreli jej účastníci aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej je služba spočívajúca v prevzatí peňažnej hotovosti na úhradu splátok spotrebiteľského úveru. Za to si dohodli odplatu vo výške 309 € splatnú v 60 týždenných splátkach po 5,15 €, splatných spolu so splátkami úveru. (9) Prehľad splátok a úhrad na č.l. 24: vyplýva z neho, že žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu splátky v súhrnnej výške 610 €, pričom poslednú splátku zaplatila 20.06.2016. (10) Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017 a príloha k nej a oznámenie o postúpení pohľadávky vrátane podacieho hárku na č.l. 6 až 21: vyplýva z nich, že právny predchodca žalobcu, pôvodný veriteľ Provident Finalcial s.r.o. postúpil ako postupca pohľadávku proti žalovanej uplatnenú v tomto konaní na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené oznámením zo dňa 10.04.2017. (11) Predžalobná výzva a podací hárok k nej na č.l. 21 až 22: vyplýva z nej, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu, ktorý vyčíslil na 350 €, do 06.11.2017, pričom výzvu jej odoslal dňa 26.10.2017. (12) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. (13) Podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (14) Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). (15) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (16) Podľa § 51 účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. (17) Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (18) Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (19) Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 28.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je tzv. nepomenovanou zmluvou v zmysle § 51 OZ. Vzhľadom k tomu, že ich právny predchodca žalobcu

uzavrel v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná pri ich uzatváraní nekonala v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, ide zároveň o zmluvy spotrebiteľské v zmysle § 52 a nasl. OZ. (20) Žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa zo zmlúv, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017. Tým je daná jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby. (21) Súd posúdil v prvom rade zmluvu o úvere a dospel k záveru, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predloženej zmluve o úvere chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z., keď v nej nie je uvedený termín konečnej splatnosti. Konečná splatnosť je definovaná len ako siedmy deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy, čo však nie je možné považovať za konkrétny termín. (22) Zákon v čase uzavretia zmluvy výslovne vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti, nepostačuje len uvedenie výpočtu, ako je možné tento termín zistiť. Následkom neuvedenia termínu konečnej splatnosti je vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. (23) Právny predchodca žalobcu definoval termín konečnej splatnosti úveru ako siedmy deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto definícia termínu konečnej splatnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť okamžite posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd v prvom rade vychádza z toho, že v čase uzavretia zmluvy nič nebránilo veriteľovi zmluvný formulár pripraviť tak, aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu. Ďalej súd vychádzal z toho, že priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy obsahujúcej veľké množstvo údajov nemusí byť schopný okamžite zistiť dátum, kedy je posledná splátka úveru splatná. Tým viac, ak nejde o jednoduchý výpočet (napr. rok po uzavretí zmluvy, dva roky a podobne), ale ak výpočet vyžaduje od spotrebiteľa prepočítať týždne, v tomto prípade 60. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. platné a účinné v čase uzavretia zmluvy úplne jednoznačne vyžadovalo uviesť v zmluve nielen dobu trvania zmluvy, ale aj termín (teda dátum) konečnej splatnosti úveru, čo v posudzovanej zmluve jednoznačne absentuje. Aj SD EÚ vyslovil v rozsudku C-42/15, že zmluva o úvere môže byť posudzovaná ako bezúročná a bez poplatkov, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. (24) Ak spotrebiteľ bez (nie jednoduchého) matematického výpočtu nemôže posúdiť, dokedy bude úver splácať, nemôže riadne posúdiť pred uzavretím zmluvy rozsah svojho záväzku. V takom prípade môže byť aj pri použití eurokonformného výkladu ustanovení § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov. (25) Žalobcovi vznikol teda zo zmluvy o úvere len nárok na vrátenie istiny zo zmluvy, teda sumy 600 €. (26) Následne sa súd zaoberal zmluvou o zabezpečení splátok úveru. V tejto zmluve je špecifikovaný jej obsah dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom. Žalobca podľa nej mal zabezpečiť pre žalovanú preberanie splátok úveru v hotovosti na ňou určenom mieste a odovzdanie hotovosti na účely splácania úveru. Za túto službu si dohodli poplatok vo výške 309 € splatný v týždenných splátkach. Súd zmluvu považuje za tzv. nepomenovanú zmluvu podľa § 51 OZ, pričom ju považuje za platnú. (27) Žalovaná teda na podklade oboch zmlúv (o úvere a nepomenovanej zmluvy) mala povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 909 € (600 € istina zo zmluvy o úvere a 309 € plnenie z nepomenovanej zmluvy). Z tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nepoprela, vyplýva, že žalovaná zaplatila spolu sumu 766 €. Ostáva jej teda zaplatiť suma 143 €. (28) Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 143 €. Keďže je žalovaná so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, patrí žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jeho výška je určená v súlade s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Žalobca si ho uplatnil vo výške 5,05% ročne. Táto výška nepresahuje rámec citovaného nariadenia (k omeškaniu došlo už prvý deň po konečnej dni splatnosti, teda 23.01.2015, kedy bola výška zákonného úroku z omeškania 5,05% ročne), preto súd žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenej výške 5,05% ročne priznal. Žalovaná je v omeškaní už odo dňa splatnosti jednotlivých splátok, pričom v celom rozsahu svojho dlhu je v omeškaní odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej splátky, t.j. odo dňa 23.01.2015. Žalobcovi by teda patril úrok z omeškania od 23.01.2015. Keďže si ho uplatnil až od 21.04.2017, súd, súc viazaný rozsahom žalobného návrhu, mu priznal úrok z omeškania od 21.04.2017 do zaplatenia. Takisto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len zo sumy 45,15 € (z nezaplatenej istiny úveru), pretože v tomto rozsahu je žalobným návrhom viazaný (hoci bola žalovaná v omeškaní aj so zaplatením odplaty zo zmluvy o zabezpečení splátok). (29) Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že poskytnutý úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov (odsek 21 až 24 odôvodnenia tohto rozsudku). Preto súd žalobcovi nepriznal uplatnený zmluvný úrok a administratívny poplatok a v tejto časti jeho žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

(30) Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (31) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil. (32) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (33) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (34) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca aj žalovaná boli obaja úspešní zhruba v jednej polovici nárokov, o ktorých súd koná, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.