Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-22-2022.pdf
PDF · 98.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.4.2022 v Trebišove takto
rozhodol:
U.:
Q. W. , nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., t.č . vo väzbe v X. C.,
Z. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., I. XX/XX
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
1/ obžalovaný Q. W.:
- v stredovom panely motorového vozidla zn. Z. O., N.: E konkrétne pri ručnej brzde, približne od presne nezisteného času dňa XX.XX.XXXX až do večerných hodín tohto dňa mal uloženú priesvitnú plastovú dózu valcovitého tvaru, o ktorej mal vedomosť už pri nasadaní do tohto vozidla v poobedňajších hodinách, v obsahu ktorej sa nachádzal kryštalický materiál o celkovej hmotnosti 310 mg s obsahom 244 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 3 bežným jednotlivým dávkam drogy schopných ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom tento metamfetamín je podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok a obžalovanému bol tento metamfetamín zaistený na základe prehliadky uvedeného vozidla dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod., pri ktorej bola obžalovanému zaistená aj sklenená fajka, digitálna váha a ďalšia plastová nádoba, u ktorých bola zistená prítomnosť stopového (nevážiteľného) množstva metamfetamínu, pričom uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že dňa XX.XX.XXXX bol rozsudkom U. súdu C. II sp.zn. XT/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zákona,
2/ obžalovaná Z. R.:
- v stredovom panely motorového vozidla zn. Z. O., N.: E konkrétne pri ručnej brzde, ale aj na iných miestach od dňa XX.XX.XXXX do dňa XX.XX.XXXX mala v držbe za účelom následného užitia v priesvitnej plastovej dóze valcovitého tvaru kryštalický materiál, ktorý bol dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. zaistený pri prehliadke predmetného motorového vozidla jej priateľovi Q. W., pričom išlo o kryštalický materiál o celkovej hmotnosti 310 mg s obsahom 244 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 3 bežným jednotlivým dávkam drogy schopných ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom tento metamfetamín je podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok,
t e d a
obžalovaný Q. W.:
- trvácim konaním neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a bol už za taký čin odsúdený,
obžalovaná Z. R.:
- trvácim konaním neoprávnene prechovávala pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,
č í m s p á c h a l i
obžalovaný Q. W.:
- obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § X72 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zákona,
obžalovaná Z. R.:
- prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o i m s ú d u k l a d á
1/ obžalovaný Q. W.:
Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona (§ 37 písm. m/ Tr. zákona), § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 a pol (šesť a pol) roka.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona s použitím § 48 ods. 4 Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona ukladá trest prepadnutia veci , a to:
- 2 ks plastová dóza valcového tvaru,
- 1 ks sklenená fajka,
- 1 ks mikrováha čiernej farby.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, § 78 ods. 1 Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.
2/ obžalovaná Z. R.:
Podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona) trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Na obžalovaných Q. W. a Z. R. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zákona (obžalovaný W.), resp. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona (obžalovaná R.).
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Q. W. vyhlásil, že je nevinný, obžalovaná Z. R. vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd prijal jej vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní, kladnými odpoveďami obžalovanej na otázky
v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku ako aj súhlasným stanoviskom prokurátora a vo vzťahu k nej vykonal dokazovanie len znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu. Vo vzťahu k obžalovanému Q. W. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie aj k výroku o vine, a to výsluchom obžalovaného, prečítaním zápisníc o jeho výpovediach z prípravného konania, prečítaním zápisnice o výpovedi spoluobžalovanej Z. R. a svedka N. O. z prípravného konania, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi.
Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v podanej obžalobe, nakoľko nemal vedomosť o tom, že má v aute nejaký pervitín, zistil to asi X minút predtým, než bol s autom zastavený policajnou hliadkou. Pervitín pri tom nepatril jemu, ale jeho priateľke Z. R.. Čo sa týka motorového vozidla zn. Z. O., to mal dlhodobo požičané z požičovne motorových vozidiel a užíval ho iba on, kľúčmi okrem neho disponoval aj majiteľ požičovne. Prístup ku kľúčom mala aj Z. R.. Obžalovaný je podľa vlastných tvrdení závislý na pervitíne a je aj jeho príležitostným užívateľom.
Oproti tomu obžalovaný v jednej zo svojich výpovedí v rámci prípravného konania uviedol, že keď dňa X.XX.XXXX v poobedňajších hodinách nastúpil do motorového vozidla zn. Z. O., ktoré mal v užívaní, všimol si, že sa vo vozidle pri stredovej konzole nachádza plastová nádoba, v ktorej bol metamfetamín (pervitín), patriaci jeho priateľke Z. R.. Vo svojej ďalšej výpovedi pred vyšetrovateľom obžalovaný následne tvrdil, že metamefetamín (pervitín) si v aute všimol tesne pred tým, ako ho kontrolovali pracovníci finančnej správy.
K rozporom vo svojich výpovediach obžalovaný uviedol, že nevie, prečo v rámci jedného z výsluchov na polícii uvádzal, že si plastovú dózu s pervitínom v aute všimol vtedy, keď nasadal do auta, v skutočnosti si dózu s pervitínom všimol asi 5 minút predtým, než bol zastavený príslušníkmi polície. V tomto smere teda trvá na tom, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaná Z. R. k účasti obžalovaného Q. W. na žalovanej trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní vypovedať odmietla.
Z jej výpovede z prípravného konania vyplýva, že pervitín nájdený v motorovom vozidle, ktoré bolo v užívaní jej priateľa Q. W., patrí jej. Zabezpečila si ho za 40 Eur od neznámej osoby za účelom vlastnej spotreby.
Z prečítanej výpovede svedka N. O. z prípravného konania súd zistil, že menovaný je majiteľom motorového vozidla zn. Z. O., v ktorom bol dňa X.XX.XXXX nájdený pervitín s obsahom metamfetamínu, a že toto vozidlo mal na základe riadne uzatvorenej zmluvy v dlhodobom užívaní len obžalovaný Q. W., a to od XX.XX.XXXX až do jeho zadržania.
V prípravnom konaní bol vyšetrený aj duševný stav obžalovaného W. a skúmaná závislosť na návykových látkach u obžalovanej R., pričom zo znaleckých posudkov znaleckej organizácie FORENZA a MUDr. Silvie Žofčákovej je zrejmé, že obžalovaný Q. W. nie je duševne chorý, je však závislý od pervitínu, od ktorého nie je schopný abstinovať. Znalci obžalovanému odporúčajú uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. U obžalovanej R. závislosť na pervitíne ani na iných návykových látkach zistená nebola.
Na podanie znaleckého posudku v prejednávanej veci bol pribratý aj Kriminalistický a expertízny ústav PZ, z posudku ktorého vyplýva, že v sklenenej fajke a v extrakte zo steru z digitálnej váhy bola zistená prítomnosť stopového (nevážiteľného) množstva metamfetamínu. V prípade dvoch kryštálov nachádzajúcich sa v zaistenej plastovej nádobe, ktorá bola nájdená v stredovej priehradke motorového vozidla, ide o kryštalický materiál o celkovej hmotnosti 310 mg s obsahom 244 mg absolútneho metamfetamínu, ktorý je schopný ovplyvniť psychiku užívateľa. V prípade zostatkovej látky obsiahnutej v plastovej nádobke z prednej priehradky spolujazdca bola znaleckým skúmaním zistená prítomnosť stopového (nevážiteľného) množstva metamfetamínu a metylsulfonylmetánu.
Znaleckému skúmaniu bol podrobený aj ster zabezpečený z rúk obžalovaného, na ktorom bola rovnako zistená prítomnosť stopového (nevážiteľného) množstva metamfetamínu.
Taktiež aj v prípade odobratého biologického materiálu (moču) od obžalovaného bola jeho toxikologickým vyšetrením zistená pozitívna prítomnosť metamfetamínu - amfetamínu.
Zistený skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, a to zápisnicou o vykonaní prehliadky iných priestorov so súvisiacou fotodokumentáciou (z nej zrejmé, že pri prehliadke motorového vozidla zn. Z. O. bola v ľavých predných dverách vodiča nájdená sklenená fajka, na sedadle vodiča digitálna váha, v stredovej priehradke plastová nádobka s dvoma kryštálmi a v prednej priehradke spolujazdca plastová nádobka so zostatkovým množstvom bielej látky), odborným vyjadrením (z neho vyplýva aktuálna hodnota zaisteného metamfetamínu v mieste a čase jeho zaistenia) ako aj zmluvou o nájme dopravného prostriedku.
Na základe takto vykonaného dokazovania bol aj v prípade obžalovaného W. spoľahlivo zistený a preukázaný skutkový stav zodpovedajúci výrokovej časti tohto rozsudku. Vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že obžalovaný Q. W. mal v stredovom panely motorového vozidla zn. Z. uloženú priesvitnú plastovú dózu valcovitého tvaru, v obsahu ktorej sa nachádzal kryštalický materiál o celkovej hmotnosti 310 mg s obsahom 244 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 3 bežným jednotlivým dávkam metamfetamínu (pervitínu), o čom nepochybne mal vedomosť, pričom z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za prechovávanie psychotropnej látky podľa § 172 Tr. zákona je právne irelevantné, či obžalovaný o tejto skutočnosti vedel už pri nasadaní do tohto motorového vozidla, alebo si to všimol len niekoľko minút pred tým, než bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou. V tomto smere je však podľa názoru súdu z okolností prejednávanej veci ako aj s poukazom na osobu obžalovaného zrejmé, že obžalovaný vedel o dóze s pervitínom už pri nasadaní do motorového vozidla a jeho následná zmena výpovede ohľadom okamihu, v ktorom si mal dózu s pervitínom všimnúť, je evidentne účelová, motivovaná snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Rovnako ho trestnoprávnej zodpovednosti nezbavuje ani to, že plastová dóza s metamfetamínom mala patriť jeho priateľke Z. R..
To, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že v motorovom vozidle sa nachádza plastová dóza s metamfetamínom, a že z právneho hľadiska ide o prechovávanie psychotropnej látky, nepochybne vyplýva aj z okolností, za akých bola táto dóza v motorovom vozidle nájdená, v súvislosti s čím je potrebné poukázať aj na ďalšie doličné predmety zaistené v tomto motorovom vozidle, patriace obžalovanému (sklenená fajka, digitálna váha, plastová nádobka so zostatkovým množstvom metamfetamínu) ako aj na ďalšie zistené skutočnosti (prítomnosť metamfetamínu na stere z rúk obžalovaného aj v odobratej vzorke jeho moču), vrátane osoby obžalovaného, ktorý je dlhodobým užívateľom pervitínu a v minulosti už bol za drogovú trestnú činnosť odsúdený.
Z právneho hľadiska naplnil obžalovaný Q. W. svojim konaním popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku všetky pojmové znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zákona a obžalovaná Z. R. všetky pojmové znaky prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona. Pre úplnosť možno uviesť, že v prípade obžalovaného W. právna kvalifikácia jeho konania podľa miernejšieho ustanovenia § 171 Tr. zákona (tak ako u obžalovanej R.) neprichádza do úvahy, a to z dôvodu, že v jeho prípade nejde o prechovávanie metamfetamínu pre vlastnú potrebu. U. podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby je v prípade obžalovaného skutočnosť, že za obdobnú (drogovú) trestnú činnosť už bol obžalovaný odsúdený.
Subjektívna stránka trestného činu je u obžalovaného W. daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zákona a u obžalovanej R. vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.
Z miesta svojho bydliska obžalovaní nie sú bližšie charakterizovaní, Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody hodnotí správanie obžalovaného W. kladne. Pred vzatím do väzby bol obžalovaný bez pracovného pomeru, obžalovaná R. pracuje v spoločnosti M. E. ako pracovníčka vo výrobe, svojim zamestnávateľom je hodnotená kladne.
Obžalovaný W. bol doposiaľ 4x súdne trestaný, naposledy mu bol rozsudkom Okresného súdu E. zo dňa XX.X.XXXX sp.zn. XT/XX/XXXX pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Tr. zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov a 24 dní so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 5 rokov a tiež ochranné protitoxikomanické liečenie v ústavnej forme, ktoré obžalovaný doposiaľ nevykonal. Obžalovaný bol v minulosti odsúdený aj rozsudkom Okresného súdu C. II zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XT/XX/XXXX, ktorým mu bol pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom (tá má uplynúť 1.8.2024), v rámci ktorého bolo obžalovanému uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok ako aj povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe. Obžalovanému bolo zároveň uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie v ambulantnej forme. V prípade ostatných dvoch podmienečných odsúdení obžalovaného z rokov 2014 a 2016 už nastala fikcia neodsúdenia. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že prejednávanej trestnej činnosti sa mal obžalovaný dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za obdobnú drogovú trestnú činnosť, pričom obžalovaný evidentne nerešpektuje ani v rámci probačného dohľadu uložený zákaz požívania návykových látok.
Obžalovaná R. doposiaľ súdne trestaná nebola, v odpise z registra trestov má však jeden záznam, a to rozhodnutie Okresnej prokuratúry E. zo dňa X.XX.XXXX o schválení zmieru, keď proti nej bolo vedené trestné stíhanie pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zákona.
Súd u obžalovaného W. zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona, keďže obžalovaný pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti už bol za trestný čin odsúdený (v danom prípade sa jedná o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu E. sp.zn. XT/XX/XXXX, pričom ako už bolo uvedené vyššie, odsúdenie rozsudkom Okresného súdu C. II sp.zn. XT/XX/XXXX bolo zohľadnené ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby). Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli.
U obžalovanej R. zistil súd dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ a písm. l/ Tr. zákona, teda vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu a jeho priznanie a úprimné oľutovanie. Priťažujúce okolnosti u obžalovanej zistené neboli.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd u oboch obžalovaných najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.
Obžalovanej Z. R. bol pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií uložený trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na kratšiu skúšobnú dobu, keďže v prípade obžalovanej s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj na okolnosti prípadu, sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jej nápravu nejaví okamžitý výkon uloženého trestu ako nevyhnutný.
V prípade obžalovaného Q. W. dospel súd pri rozhodovaní o výške ukladaného trestu k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom (dolnú hranicu trestnej sadzby 10 až 15 rokov bolo potrebné zvýšiť ešte o 1/3 z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností) by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V tejto súvislosti poukazuje súd na okolnosti prejednávanej trestnej veci, keď v prípade prechovávania metamfetamínu (pervitínu) obžalovaným sa nejedná o klasické dílerstvo omamných a psychotropných látok, ani o ich prechovávanie v množstve väčšom ako 10 obvyklých jednorazových dávok a ani o deľbu konzumenta s takouto látkou s inými osobami, čo sú v súdnej praxi najčastejšie konania trestnoprávne postihované ustanovením § 172 Tr. zákona, pričom súd poukazuje aj na množstvo prechovávanej omamnej látky, ktoré zodpovedá trom obvyklým jednorazovým dávkam metamfetamínu (pervitínu).
Uvedené skutočnosti považoval súd za okolnosti, ktoré nemožno považovať za bežné pri trestaní páchateľov drogovej trestnej činnosti podľa ustanovenia § 172 Tr. zákona. Preto obžalovanému W. súd mimoriadne znížil ukladaný trest odňatia slobody s použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona na 6 a pol roka, rešpektujúc pritom obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zákona,
ktorý považuje za primeraný osobe obžalovaného aj okolnostiam prejednávanej trestnej veci, vrátane naplnenia účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona.
Pre účely výkonu trestu zaradil súd obžalovaného W. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý by mal podľa názoru súdu vzhľadom na závažnosť prejednávaného trestného činu a mieru narušenia obžalovaného zabezpečiť jeho nápravu lepšie ako ústav na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, kam by mal byť inak obžalovaný zaradený pre účely výkonu trestu ako páchateľ obzvlášť závažného zločinu.
Vo vzťahu k doličným veciam, ktoré boli zaistené v motorovom vozidle zn. Z. O., a ktoré preukázateľne patria obžalovanému W., rozhodol súd o uložení trestu prepadnutia veci, keďže tieto nepochybne súvisia s páchaním drogovej trestnej činnosti, pričom podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa ich vlastníkom stáva štát.
Obžalovanému W. súd obligatórne uložil ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu spolu s nepodmienečným trest odňatom slobody aj ochranný dohľad v trvaní jedného roka. Súd pre úplnosť dodáva, že obžalovaný bude povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska.
Vo vzťahu k navrhovanému ochrannému protitoxikomanickému liečeniu v ústavnej forme u obžalovaného W., ktorého potreba uloženia vyplynula zo znaleckého posudku, súd uvádza, že obžalovanému súd ochranné liečenie v prejednávanej veci neuložil, keďže ochranné protitoxikomanické liečenie v ústavnej forme už má obžalovaný uložené vo veci Okresného súdu Trebišov sp.zn. XT/XX/ XXXX, kde sa s jeho výkonom doposiaľ nezačalo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.