Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_13C-9-2013.pdf
PDF · 167.81 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: 1. Ľ. Y., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. X. XXXX/XX, XXX XX I. J. Y., K. G. K..Q..E. XXX/ XX, Ž., 2. X. Z., J.. XX.XX.XXXX, XXX XX A. XX, zast. Centrom právnej pomoci - určeným advokátom JUDr. Monika Ilčišinová, so sídlom Herľanska 547, 093 03 Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: 1.Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, 93 037 Lehnice 725, IČO: 42 264 154, 2. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 2587,99 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému v 1. a 2. rade priznáva vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v 1. a v 2. rade sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 2.587,99 eur s úrokom z omeškania za obdobie od 21.10.2010 do 3.11.2012 v sume 113,93 eur a ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2.587,99 eur od 4.11.2012 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom N. N., M..N.. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní uzatvorili dňa 22.2.2005 zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy N. N. M..N.. poskytla žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a VOP. Ďalej uviedol, že zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
V ďalšom uviedol, že zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu s tým, že v ďalšom poukázal na to, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu
o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj za zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 897f od. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 ( § 879j Občianskeho zákonníka ). To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, ale je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone upravené, je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4.853,75 eur, ktorá pozostávala z istiny 4.132,83 eur, riadneho úroku 521,36 eur, úroku z omeškania 160,69 eur a ostatného príslušenstva v sume 38,87 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia s tým, že sumu 38,78 eur prestavujúcu ostatné príslušenstvo a sumu 160,69 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 48,83 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje len splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.2.2015 v počte 53 a celkovej výške 2.587,99 eur s tým, že splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.2.2015 sa stali splatnými dňa 3.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zvyšné splátky si žalobca neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti každej splátky samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 3.11.2012 si uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa. Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradili žiadne sumy. Uplatňovaná suma pozostáva z 53 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 2.587,990 eur ( t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky ) a zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania a zo sumy 2.587,99 eur si uplatňuje od 4.11.2012 do zaplatenia.
2. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žaloba je nedôvodná, sú tu skutkové a právne okolnosti, na ktoré musí súd prihliadať. Jednotlivé splátky, ktorá si žalobca nárokuje sú premlčané, zmluva uzavretá medzi ním a právnym predchodcom žalobcu obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, z údajov uvedených v zmluve nie je možné riadne vypočítať RPMN a preto môže ísť o zavádzanie spotrebiteľa. Daný zmluvný vzťah vzniknutý na základe zmluvy sa musí riadiť normami občianskeho práva.
3. Vtedajšia právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.3.2014 uviedla, že z listín predložených žalobcom nevyplýva opodstatnenosť a oprávnenosť nároku žalobcu, nevyplýva z nich ani, že žalovaný v 1. rade skutočne úver prevzal, zmluvu síce uzatvoril, ale pre svojho vtedajšieho zamestnávateľa p. E., suma úveru mu nebola poskytnutá a tento nečerpal, že nemá vedomosť o tom, žeby mu bola vyplatená suma úveru. Má za to, že úver mu nebol reálne poskytnutý a vyplatený, ale jeho zamestnávateľovi, že nie je zrejmé, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a kedy začala plynúť premlčacia doba, na ktorú je potrebné aplikovať Občiansky zákonník a nie Obchodný zákonník. Teda žalovaný bol ukrátený o možnosť splácania dlhu v splátkach, namietala aj rozpornosť dátumov vo výzvach a v žalobe.
4. Žalovaný v 2. rade uviedol, že úver nikdy neprevzal žalovaný v 1. rade a že to všetko robili pre bývalého zamestnávateľa.
5. Vedľajší účastník na strane žalovaných v 1. rade oznámil vstup do konania podaním doručeným súdu 6.6.2014.
6. Vedľajší účastník na strane žalovaných v 2. rade oznámil vstup do konania podaním doručeným súdu 8.9.2014.
7. V predmetnom spore súd rozhodol rozsudkom zo dňa 22.03.2016 č.k. 13C/9/2013-173, ktorým žalovaného v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2482,52 eur, úrok z omeškania v sume 106,48 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2482,52 eur od 04.11.2012 do zaplatenia a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čo do zvyšku žalobu zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
8. Žalovaný v 1. a 2. rade podali proti predmetnému rozsudku odvolanie, ktoré odôvodnili tým, že súd sa prakticky v podstatných otázkach stotožnil s tvrdením a predloženými dôkazmi zo strany žalobcu a oprel o tieto dôkazy svoje odôvodnenie rozsudku. Majú za to, že v priebehu konania sa jednoznačne nevysporiadal s námietkami žalovaných a neodstránil rozpory, ktoré vyplynuli z doteraz vykonaných dôkazov. Naďalej trvajú na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ako aj na tom, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca nijakým hodnoverným dôkazom nepreukázal dôvody, o ktoré oprel vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ani doručenie tejto výzvy na úhradu dlhu a zároveň oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. V ďalšom uviedli, že nesúhlasia s odôvodnením prvostupňového súdu ohľadne ročnej percentuálnej miery nákladov na úver. Majú za to, že v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 22.02.2005 nebola uvedená absencia tohto údaju a podľa ich názoru to spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca v žalobe zároveň uvádza, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru na základe listu zo dňa 15.10.2012 a pritom mimoriadnu splatnosť úveru uplatňuje od 04.11.2012 bez relevantného opodstatnenia. Ďalej sa pridržiavajú tvrdení, že žalovaní nikdy neprevzali reálne cenu úveru, teda nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere a splnení jej zmluvných podmienok. Nebolo ani preukázané, komu pôvodný veriteľ zo zmluvy uvedenú sumu úveru aj reálne vyplatil. V priebehu prvostupňového konania sa súd nevysporiadal s námietkami žalovaných, nevykonal dokazovanie pribratím znalca na potvrdenie, resp. vyvrátenie skutočností o podpise na hotovostnom pokladničnom doklade zo dňa 22.02.2005, čo bolo potrebné na odstránenie rozporov, ktoré pri vykonaní dôkazov vznikli. Ďalej majú za to, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s výpoveďou bývalého zamestnávateľa žalovaných a nepreveril si tieto tvrdenia u správcu konkurznej podstaty úpadcu. Právny predchodca žalobcu, teda podľa ich názoru súhlasil s prevzatím záväzku hore menovaným, keďže preberala splátky a započítavala ich na úhradu úveru, aj keď boli realizované p.E., ak by aj k tomu nedala výslovný súhlas, tak menovaný sa stal vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a preto majú za to, že pasívne legitimovaný je v tomto spore p.E.. Vzhľadom na uvedené sú toho názoru, že rozsudok je predčasný a nesprávny, pretože nie sú pasívne právne legitimovaný v tomto spore ako žalovaný a preto navrhli, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26.06.2017 č.k. 18Co/127/2016-210 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu o preukázaní aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v konaní, nakoľko súd prvej inštancie sa v konaní nedôsledne zaoberal otázkou aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorá vyplýva z aplikácie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže pôvodný veriteľ bola N. N., M..N.., t.j. banková inštitúcia a žalobca sa stal veriteľom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka bola postúpená na žalobcu bankou. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust.§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ust.§ 92 ods. 8 Zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo-právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z obsahu spisu vyplýva, že postupca (N. N.M. M..N..) neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným v 1. rade na strane druhej, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali. Žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (na č.l. 15 a 16) adresované žalovaným v 1. a 2. rade predložené žalobcom spolu so žalobou je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru. V ďalšom uviedol, že žalobca nepreukázal zaslanie a ani doručenie písomnej výzvy (banky) po
tom, čo bol žalovaný v 1. rade (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatených splátok.
10. Vo veci bolo vykonané dokazovanie v rozsahu ako bolo vykonané v priebehu pojednávania do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, teda oboznámením so žalobou a prílohami, vyjadreniami strán sporu, výsluchmi strán sporu, svedkov, odvolaním žalovaných, uznesením Krajského súdu v Prešove, z ktorého súd zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi dňa 11.02.2014 uviedol, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu, no peniaze boli pre Š. E., u ktorého v tom čase pracoval. Predmetnými peniazmi nikdy nedisponoval, číslo účtu, ktoré je uvedené na zmluve o úvere nevie, žeby bolo jeho, v tom čase mal u právneho predchodcu žalobcu účet.
12. Žalovaný v 2. rade vo výpovedi dňa 11.02.2014 uviedol, že taktiež bol v čase podpisu zmluvy zamestnancom Š. E., ktorému boli peniaze poskytnuté a zmluvu ako ručiteľ podpísal len preto, lebo si myslel, že p. E. ako ich vtedajší zamestnávateľ predmetnú sumu splatí a jeho sa to aj so žalovaným v 1. rade nijako nedotkne, že nebude nič platiť. K uzavretiu zmluvy došlo tak, že spolu s p. E. sa dostavili do pobočky právneho predchodcu žalobcu za pánom S., ktorý je uvedený aj na predmetnej zmluve, tam zmluvu podpísali a potom počkali za dverami, fyzicky peniaze nikdy v ruke nemali.
13. Svedok N. S. vo svojej výpovedi uviedol, že prítomných žalovaných z videnia pozná a čo sa týka p. E., to meno pozná, stretol sa sním aj osobne, no nie sú priatelia. Ako bývalý zamestnanec pôvodného veriteľa N. N.J., M..N.. uviedol, že boli asi len štyria, ktorí mohli tieto zmluvy vyhotovovať, preto je na zmluve jeho meno s tým, že táto bola určite vyhotovená v súlade so všetkými internými predpismi N. N., M..N.., pričom podrobne popísal mechanizmus uzatvárania zmlúv od podania žiadosti a potrebných dokladov, ktoré podklady spracoval spracovateľ a následne to bolo predložené na kontrolu schvaľovateľovi, pri uzatváraní zmluvy s dlžníkom by nemali byť prítomné iné osoby, no takúto možnosť nevylučuje. K vyplácaniu úveru uviedol, že existovali dva spôsoby vyplatenia, na účet alebo v hotovosti, v prípade výplaty na účet to prebiehalo tak, že peniaze boli vyplatené na účet uvedený v úverovej zmluve.
14. Svedok E. uviedol, že žalovaní sú jeho bývalí zamestnanci, pričom v roku 2005 podnikal ako fyzická osoba, kedy sa firma dostala do finančných problémov, preto navrhol žalovaným a ešte jednému zamestnancovi, že ak chcú firmu zachrániť, nech si zoberú úver, ktorý bude on splácať. Žalovaní boli v N. N., kde úver vybavili, potom mu peniaze dali a on ich zaevidoval do účtovníctva ako dar, potom asi tri alebo štyri roky úvery splácal, no nedisponuje žiadnymi dokladmi o týchto úveroch, nejaké doklady by sa mohli nachádzať u správcu konkurznej podstaty, nakoľko pred konkurzom už vykonával činnosť v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným. Uviedol tiež, že peniaze mu žalovaní odovzdali, no nevedel uviesť presne vzhľadom na dobu, ktorá uplynula, či mu peniaze odovzdali hneď po vyplatení v sporiteľni alebo potom v pohostinstve, no vyplatil im po 2.000 Sk.
XX. N. N., M..N.. ako banka a žalovaní v 1. ako dlžník uzatvorili dňa 22.2.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver v sume 3.319,39 eur (100.000 Sk), ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach po 48,83 eur ( 1.471 Sk) a to v 120 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 20.3.2005 a konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.2.2015, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 11,60% ročne. V časti základné podmienky bolo uvedené aj číslo účtu dlžníka. Poplatok za správu úveru predstavoval 1,66 eur ( 50,-Sk ).
16. Podľa čl. II. bod 2 zmluvy úver sa považoval za poskytnutý dňom pripísania úveru na účet dlžníka uvedený v základných podmienkach zmluvy.
17. Podľa čl. III. bod 1 zmluvy pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom ( ďalej len „pohľadávky z úveru“ ).
18. Podľa čl. IV. bod 5 zmluvy dlžník a veriteľ sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 5,96%.
19. Podľa čl. V. bod 2 zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním. Pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002.
20. Podľa bodu 3. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.
21. V bode 4. článku V. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
22. V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) toto je úplne znenie VOP s účinnosťou od 1.8.2002 podľa bodu 1.2. tieto VOP upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.
23. VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3. VOP ).
24. V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok, sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).
25. Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom - fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.
26. Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta ( bod 7.2.4 VOP ).
27. Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového rámca ( nepovolené prečrpanie ) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.
28. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).
29. V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť banke okrem úrokov z úveru stanovených v zmluve tiež úroky z omeškania.
30. Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou, c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke, d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.
31. Podľa bodu 19.16 VOP klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.
32. Z dohody o ručení zo dňa 22.2.2005 súd zistil, že túto uzavreli právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ, pričom podľa č. I. ručiteľ mal vedomosť, že veriteľ uzavrel dňa 22.2.2005 s dlžníkom - žalovaným v 1. rade zmluvu o splátkovom úvere o poskytnutí úveru v sume 100.000,- Sk. V čl. II. Rozsah ručenia ručiteľ vyhlásil, že podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávku veriteľa tak ako bola táto špecifikovaná v bode 1. písm. a) až f) s tým, prípade uvedené v bode 1 môžu nastať samostatne alebo niektoré alebo súbežne. Podľa bodu 3. ručiteľ sa neodvolateľne a bezpodmienečne zaviazal, že na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas, uhradí túto pohľadávku veriteľovi v lehote určenej veriteľom vo výzve a ak lehota určená nebude, v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy a to bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. V čl. III. bod 3. Ručiteľ vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním. Pre účely dohody sa pod VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002. Podľa bodu 5. dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu obidvoma účastníkmi dohody a podľa bodu 6. Záväzok ručiteľa vyplývajúci z tejto dohody o ručení zaniká až úplným zaplatením pohľadávky.
33. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2012 adresovaným žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade spoločnosť N. N., M..N.. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nim na žalobcu ako postupníka. Z predložených podacích hárkov vyplýva, že predmetné listiny boli žalovaným doručované.
34. Listom označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.10.2012 adresovaným žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade žalobca ako nový veriteľ žalovaným oznámil, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.10.2012 a zároveň požiadal o okamžité uhradenie dlžnej čiastky do 30.10.2012.
35. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.4.2014 žalobca uviedol, že dňa 15.10.2012 zaslal žalovanému v 1. rade oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 3.11.2012 z dôvodu dodržania lehoty v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
36. Žalobca predložil súdu aj kópiu podacieho hárku Slovenskej pošty, a.s. s dátumom podania dňa 16.10.2012, podľa ktorého v uvedený deň bola žalovaným zasielaná zásielka s tým, že dokladom o doručení nedisponuje, nakoľko listiny neboli zasielané s doručenkou.
37. Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 22.8.2013 adresovaným žalovaným oznámil, že pôvodným veriteľom N. N., M..N.. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ktorá skutočnosť im bola oznámená a vyzval ich na splnenie povinnosti najneskôr do 6.9.2013.
XX. N. N., M..N.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 27.9.2012 zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.
39. V zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o postúpení pohľadávok na základe podmienok tejto zmluvy postupca postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky vrátane príslušenstva a všetkých práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.
40. Podľa prílohy k zmluve o postúpení splatnosť úveru bola stanovená na 20.2.2015, zostatok pohľadávky predstavoval sumu 4.853,75 eur a istina celkom sumu 4132,83 eur, istina do spl sumu 0 eur a po spl 4132,83 eur.
41. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 3.1.2014 k žalovaným v 1. rade vznesenej námietke premlčania uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému v 1. rade úver v sume 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 48,82 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.2.2015 v počte 53 v celkovej sume 2.589,99 eur, zvyšné splátky si žalobca neuplatňuje. V ďalšom uviedol, že žalovaný v 1. rade neuviedol skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu, žalovaní svoj záväzok neplnili riadne, preto veriteľ uplatnil svoj nárok na súde.
XX. N. N., M..N.. súdu zaslala kópiu pokladničného dokladu o hotovostnom výbere zo dňa 22.2.2005 na sumu 114.000,-Sk z účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v ktorom v kolónke podpis klienta je uvedený podpis Y. Ľ..
43. Vtedajšia právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 9.6.2014 k listinným dôkazom a to listine o čerpaní úveru bezhotovostným prevodom a dokladu o hotovostnom výbere uviedla, že úver bol síce poskytnutý na určený účet žalovaného v 1. rade, avšak z tohto bol vybratý hotovostným vkladom, no žalovaný v 1. rade trvá na tom, že podpis na predmetnom doklade nie je jeho, teda nedošlo k prevzatiu predmetu úveru žalovaným v 1. rade a právny predchodca žalobcu neodovzdal reálne žalovanému v 1. rade peňažnú sumu, ktorú požaduje od neho späť. K žalobcom uvádzanému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti s odkazom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uviedol, že žalobca považuje teda tento zmluvný vzťah za spotrebiteľskú zmluvu a preto majú za to, že nie je možné na neho aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
44. Z výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu súd zistil, že dňa 22.2.2005 došlo k bezhotovostnému čerpaniu úveru žalovaným v 1. rade na číslo protiúčtu XXXXXXXXX v sume 100.000,-Sk.
45. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade vo svojom prednese dňa 11.02.2014 uviedla, že žalobca vo svojom návrhu tvrdí, že predmetný právny vzťah nie je možné posudzovať podľa ustanovení § 52 - 54 Občianskeho zákonníka s odkazom na prechodné ustanovenia, kde v danom prípade sa jednalo o prechodné ustanovenia, respektíve o nadobudnutie účinnosti novelizovaného ustanovenia predmetných ustanovení, no žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje splátky, ktoré sa stali splatné až po tomto dátume, teda po 1.1.2008 keďže sám uvádza, že si uplatňuje splátky splatné od 20.10.2010 do 20.2.2015. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu kde na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej spotrebiteľ a preto nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa resp. žalobcu, že sa jedná o absolútny obchod a teda, že úverovú zmluvu treba posudzovať podľa ustanovenia Obchodného zákonníka. V ďalšom udala, že namietajú vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko majú zato, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie takejto mimoriadnej splatnosti s tým, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz ako boli predmetné splátky uhrádzané a tým vlastne došlo k ukráteniu možnosti žalovaného splácať predmetný úver. Ďalej poukázala na rozpornosť dátumov, keď žalobca v žalobe tvrdí, že dňom 3.11.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom k výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá je súčasťou listinnou dôkazov predložených so žalobou je uvedené, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nastalo ku dňu 15.10.2012. Ďalej poukázala na ustanovenie § 53 ods. 9 OSP teda neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nakoľko toto bolo v rozpore či so zmluvou ako aj s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka.
46. Právny zástupca žalobcu v prednese dňa 11.02.2014 uviedol, že čo sa týka vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tak v tomto odkazuje na výpis z úverového účtu, ktorý bol súdu predložený a majú zato, že z neho nepochybne vyplýva, že boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a ak žalovaní splnenie týchto podmienok namietajú majú zato, že je potrebné, aby tieto skutočnosti preukázali. K ďalším skutočnostiam namietaným právnom zástupkyňou žalovaného v 1. rade a to k posudzovanie daného právneho vzťahu v zmysle Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, že aj Najvyšší súd v ostatných rozhodnutiach judikoval, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom bez ohľadu na to, či na druhej strane vystupuje spotrebiteľ s tým, že v prípade, že je druhou stranou spotrebiteľ je potrebné aplikovať na daný právny vzťah aj zákon o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis takže majú zato, že predmetná zmluva, resp. predmetný právny vzťah je absolútnym obchodom a v tejto súvislosti je potom potrebné na neho aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka aj čo sa týka premlčania. Okrem už uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu v žalobnom návrhu poukazuje aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/4/2012 a má zato, že po prípadnom oboznámení sa s týmto rozhodnutím súdom, respektíve aj právnou zástupkyňou žalovaného v 1. rade bude zrejmé, že predmetný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka a to aj čo sa týka otázky premlčania, aj čo sa týka podmienok v súvislosti s uplatnením ustanovenia § 566 Obč. zákonníka.
47. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 8.1.2014 uviedol skutočnosti ohľadom poskytnutia úveru žalovanému v 1. rade tak ako vyplývajú aj zo zmluvy, v ďalšom špecifikoval žalovanú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
48. Predložil súčasne súdu výpis z účtu poskytnutého úveru, z ktorého je zrejmé, že posledná úhrada bola vykonaná dňa 19.7.2011, tak ako to bolo uvedené aj v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávky.
49. Vtedajšia právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.3.2014 uviedla, že z listín predložených žalobcom nevyplýva opodstatnenosť a oprávnenosť nároku žalobcu, nevyplýva z nich ani, že žalovaný v 1. rade skutočne úver prevzal, zmluvu síce uzatvoril, ale pre svojho vtedajšieho zamestnávateľa p. E. , suma úveru mu nebola poskytnutá a tento nečerpal, že nemá vedomosť o tom, žeby mu bola vyplatená suma úveru. Má za to, že úver mu nebol reálne poskytnutý a vyplatený, ale jeho zamestnávateľovi, že nie je zrejmé, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a kedy začala plynúť premlčacia doba, na ktorú je potrebné aplikovať Občiansky zákonník a nie Obchodný zákonník. Teda žalovaný bol ukrátený o možnosť splácania dlhu v splátkach, namietala aj rozpornosť dátumov vo výzvach a v žalobe.
50. Z výpisu z účtu žalovaného v 1. rade č. XXXXXXXXXX predloženého jeho právnou zástupkyňou je zrejmé, že uvedené číslo je zhodné s číslom účtu uvedeným ako číslo účtu dlžníka v predmetnej zmluve o splátkovom úvere.
51. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese dňa 23.02.2018 uviedla, že trvajú na žalobe v celom rozsahu tak, ako aj na všetkých písomných a ústnych prednesoch. Majú za to že rozhodnutie krajského súdu je nesprávne a nestotožňujú sa s ním. Takisto majú za to, že názory krajského súdu sú už niektorými judikátmi prekonané.
52. Právna zástupkyňa žalovaného v 2.rade vo svojom prednese uviedla, že sa pridržiavajú svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení, na ktorých trvajú, taktiež na odvolacích dôvodoch v písomne podanom odvolaní zo dňa 06.04.2016 a majú za to, že žaloba nie je dôvodná voči žalovanému v 2. rade, už z dôvodov vopred písomne a ústne uvedených a zároveň sa plne stotožňujú so záverom krajského súdu v tom, že žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia a taktiež, že neboli splnené podmienky na mimoriadnu splatnosť úveru, čo aj uvádzali. Z uvedených dôvodov a ešte z dôvodu, že žalovaní tvrdia, že nepodpísali pokladničný doklad a teda nikdy im reálne peniaze z úveru vyplatené neboli, považujú žalobu za nedôvodnú, navrhujú, aby ju súd zamietol a v prípade úspechu uplatňujeme trovy konania.
53. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
54. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
55. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu ( § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka ).
56. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
57. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
58. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
59. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení ( § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
60. V § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
61. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
62. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ).
63. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
64. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
65. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
66. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
67. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
68. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
69. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník).
70. V zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
71. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
72. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
73. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
74. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
75. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
76. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ). Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu.
77. Je nepochybné, medzi stranami nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovaným v 1.rade ako dlžníkom dňa 22.02.2005, na základe ktorej zmluvy bol žalovanému v 1.rade poskytnutý úver v sume 3319,39 eur ( 100 000 Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť za v zmluve dojednaných podmienok. Žalobca svoj
nárok v konaní a svoju vecnú aktívnu legitimáciu odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/ CE uzavretej medzi ním ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom ( bankou ).
78. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
79. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi a to aj bez súhlasu dlžníka. V danom prípade sa však Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovaných na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ustanovením §92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko ten má vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu lex specialis.
80. Z vyššie citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
81. V danom spore však súd nemal za preukázané splnenie ani jednej podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že postupca - N. N.M., M..N.. neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na strane druhej, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, žalobca nepredložil súdu dôkazy - doklady, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali.
82. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), N. N. M..N.. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávky z 27.09.2012 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle ust. §39 Občianskeho zákonníka. Súd pre úplnosť poukazuje, že žalobca nie je ani subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať, preto by ani nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.
83. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), N. N., M.. N.. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv. než má, je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010, ktorou advokátska kancelária E., N.. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn.6Co/58/2016).
84. V ďalšom súd poukazuje na to, že žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) po tom, čo bol žalovaný v 1.rade (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok.
85. Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení sp.zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto postúpenie je svojim obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
86. Povinnosťou banky ( právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bolo písomne vyzvať dlžníka ( žalovaného) na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy
žalovanému, ako zákonného predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
87. Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka, nakoľko doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky ( uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/47/2016 zo dňa 24.02.2016).
88. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o jeho aktívnej vecnej legitimácii na podanie žaloby, pretože nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda nepreukázal, že je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom a to aj napriek tomu, že mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/127/2016 zo dňa 26.06.2017, kde odvolací súd poukazoval na potrebu posúdenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok a na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
89. Pokiaľ ide o preukazovanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd poukazuje aj na procesné súvislosti, najmä na ustanovenia o zákonnej koncentrácii konania v § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V spotrebiteľských sporoch sa podľa § 296 CSP ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú iba vo vzťahu k spotrebiteľovi. Vo vzťahu k dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, však túto výnimku uplatniť nemožno.
90. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v konaní nebolo preukázane, že žalobca nadobudol platne pohľadávku N. N., M..N.. na základe postúpenia voči žalovaným, súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie takejto žaloby ( obdobný názor vyplýva napr. aj z rozsudku OS Prešov sp.zn. 9C/185/2014, rozsudku OS Považská Bystrica sp.zn. 3C/195/2014, rozsudku KS Trenčín sp.zn. 6Co/603/2015).
91. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
92. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
93. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a túto priznal žalovaným v rozsahu 100%, ktorí mali vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
94. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
95. Čo sa týka vedľajšieho účastníka v 1. a 2.rade, ktorí vystupovali na strane žalovaných, ich nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupujú.
96. Súd vedľajšiemu účastníkovi v 1. a 2.rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko bral zreteľ na to, že mimo oznámenia o vstupe a doručení všeobecne formulovaného vyjadrenia nevykonali vo veci žiadne iné úkony, nevyjadrili sa k veci ani po doručení žaloby a príloh a nezúčastnili sa ani pojednávaní a teda možno konštatovať, že im ani nevznikli účelne vynaložené trovy.
97. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.