Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/58/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobkyne: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX J. zastúpená: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2, Bratislava, IČO: 47 254 084, proti žalovanému 1: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736 a žalovanému 2: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 348,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 348,07 eur od 24.09.2012 do zaplatenia zastavuje.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.03.2014, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.03.2014, domáhala od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy vo výške 3.901,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.901,70 eur od 24.09.2012 do zaplatenia titulom náhrady škody, a zároveň žiadala náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu trov konania.

1. Žalobu odôvodnila tým, že ako držiteľka platného cestovného preukazu č. XXX XXX XXXX využívala služby žalovaného 1, ktorý prevádzkuje dopravné prostriedky mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Počas cesty v autobuse mestskej hromadnej dopravy, spoj č. 96, zo zastávky Nevädzová smerom na Gagarinovu ulicu, došlo k neočakávanému brzdeniu vodiča autobusu, pri ktorom sa napriek držaniu žalobkyňa nedokázala udržať a utrpela náraz do ľavého ramena o tyč v autobuse. Pri náraze pocítila bolesť v ľavom ramene. Na základe následného lekárskeho vyšetrenia zistila u žalobkyni špirálovitú zlomeninu ľavej hornej končatiny, čo si vyžiadalo trvalú práce neschopnosť od 22.03.2012 do 31.01.2013. Z dôvodu PN nemohla žalobkyňa pracovať, čo malo za následok stratu na zárobku v sume 2.642,40 eur. V čase nehody bola žalobkyňa zamestnaná v spoločnosti N.-J., D..O..M.., jej priemerný mesačný zárobok bol 628,52 eur. Za mesiac február jej bola poskytnutá mzda vo výške 628,52 eur. Dňa 12.09.2012 bola žalovanému 1 zaslaná výzva na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného podniku. Žalovaný 1 listom zo dňa 18.09.2012 žalobkyni odpovedal, že výzva zo dňa 12.09.2012 bola zaslaná do zmluvnej poisťovne žalovaného 1, t.j. do poisťovne Kooperativa, a.s., (žalovanému 2), ktorý túto udalosť eviduje pod č. XXXXXXXXXX. Žalovaný 1 zodpovedá za škodu v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. za škodu vzniknutú pri prevádzke dopravných prostriedkov, pričom ide o osobitnú zodpovednosť za škodu. Predpokladom zodpovednosti prevádzkovateľa dopravných prostriedkov za spôsobenú škodu je škodová udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Zodpovednosť

žalovaného 1 ako prevádzkovateľa autobusu je objektívna a nie je potrebné preukazovať zavinenie. Žalovaný 2 je pasívne legitimovaný, pretože podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Žalovaný 1 je v danom prípade poisteným a žalovaný 2 je poisťovateľom, pretože medzi nimi bola uzatvorená zmluva o poistení zodpovednosti. Nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti za škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný 1, si tak žalobkyňa môže uplatňovať tak voči žalovanému 1 ako aj voči žalovanému 2. Ďalej poukázala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ako „SD EÚ) zo dňa 24.10.2013 sp. zn. C-22/12, v ktorom SD EÚ judikoval, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy, i keď sa to v nich výslovne neuvádza. Teda poisťovne musia pri poistnom plnení z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu uhradiť spolu s náhradou majetkovej ujmy aj nárok z titulu nemajetkovej ujmy. Žalobkyni bola v dôsledku škodovej udalosti spôsobená majetková škoda spočívajúca v strate na zárobku z dôvodu práce neschopnosti vo výške 2.644,10 eur, pretože jej priemerný mesačný príjem bol 628,52 eur. PN trvala 10 mesiacov a 6 dní a teda počas tejto doby by príjem žalobkyne dosiahol sumu 6.456,60 eur. Počas PN bola žalobkyni prostredníctvom Sociálnej poisťovne vyplatená suma 3.812,50 eur. Celková strata na zárobku žalobkyne tvorí rozdiel medzi príjmom, ktorý by žalobkyňa dosiahla, ak by mohla pracovať a príjmom, ktorý jej bol vyplatený zo Sociálnej poisťovne, t.j. rozdiel je suma 2.644,10 eur, ktorú žalobkyňa požaduje od žalovaných. Pri škodovej udalosti prišlo k špirálovitej zlomenine ľavej ruky žalobkyne, teda ku škode na zdraví, preto si žalobkyňa uplatnila voči žalovaným aj náhradu za bolesť podľa zákona č. 437/2004 Z.z. v spojení s Občianskym zákonníkom, a to podľa Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 26.11.2013, podľa ktorého bola náhrada za bolesť ohodnotená na sumu 1.257,60 eur. Žalobkyňa preto požaduje od žalovaných zaplatenie sumy 3.901,70 eur ako náhradu škody za stratu na zárobku a za bolestné. Ďalej si žalobkyňa uplatnila aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože napriek ukončeniu liečby nie je schopná venovať sa svojim koníčkom, variť, nakupovať, pri zmene počasia má bolesti, čo má vplyv na jej spánok a následne aj na denné aktivity. Toto zranenie má doživotné následky na jej spoločenský a súkromný život, preto primerané zadosťučinenie nie je postačujúce a je potrebné priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorej výšku žalobkyňa podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ponechala na určení súdu.

2. Žalovaný 1 v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 09.07.2014 uviedol, že dňa 22.03.2012 v autobuse žalovaného 1 linka č. 196, evidenčné číslo J. XXX N. jazdiacom po Tomášikovej ulici došlo k zraneniu žalobkyne, keď nezistené vozidlo prudko pribrzdilo a autobus idúci za autom následne tiež prudko pribrzdil, pričom prišlo k zraneniu žalobkyne stojacej pri dverách. Žalovaný 1 mal uzavreté poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovaním cestnej dopravy so žalovaným 2, ktorému bola poistná udalosť riadne oznámená dňa 29.03.2012 a zaevidovaná pod číslom XXXXXXXXXX a všetky podania žalobkyne boli odstúpené žalovanému 2. Žalobkyňa nepožadovala náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, nevykonala žiadne úkony súvisiace s usporiadaním nárokov na poistné plnenie a nepredložila žiadne doklady preukazujúce nárok poškodenej na bolestné ani žalovanému 1 ani žalovanému 2. Znalecký posudok predložila až ako prílohu k žalobe. Keďže žalobkyňa si nárok na bolestné neuplatňovala, poistné plnenie jej nebolo poskytnuté. K ušlému zisku žalobkyne uviedol, že v zmysle predložených dokladov zo strany žalobkyne bola žalovaným 2 uhradená žalobkyni suma 76,02 eur ako likvidácia straty na zárobku a žalobkyňa bola vyzvaná na doloženie ďalších dokladov preukazujúcich jej nároky za účelom likvidácie straty na zárobku. K nemajetkovej ujme uviedol, že osoba poškodená na zdraví nemôže cestou ochrany osobnosti nahrádzať či navyšovať vlastné nároky na bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak žalobkyňa má uvádzané ťažkosti ako nárok zo škody, je oprávnená využiť inštitút sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý je zakotvený v Občianskom zákonníku za účelom spravodlivého zmierňovania následkov nemajetkovej ujmy. Právna ochrana ľudského zdravia pri nárokoch vzniknutých z porušenia zdravia je zakotvená v režime náhrady škody za nemateriálnu ujmu podľa § 444 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žiadal zamietnuť.

3. Žalovaný 2 v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18.07.2014 uviedol, že žalobkyňa si do podania žaloby nárok na náhradu škody voči žalovanému 2 neuplatnila. Nepopiera priamy nárok žalobkyni voči žalovanému 2 v časti náhrady škody, avšak až deň doručenia žaloby považuje za uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému 2, ktorú obratom postúpil na oddelenie likvidácie, s tým, že o výsledku bude informovať žalobkyňu. Keďže si žalobkyňa do podania žaloby neuplatnila

nárok na náhradu škody voči žalovanému 2, nemohol sa dostať do omeškania. K náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že určenie rozsahu odškodnenia obetí pri dopravných nehodách je v zmysle rozhodnutí Európskeho súdneho dvora vyhradené pre členské štáty Európskej únie. Smernica EÚ nezaväzuje a nezakladá priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám. Rozsudok ESD v konaní C-22/12, na ktorý poukázala žalobkyňa, rozhodol, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Slovenská právna úprava však nezahŕňa právo na ochranu osobnosti a z nej vyplývajúci nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri porušení tohto práva pod náhradu škody, ktorú je možné uplatniť z povinného zmluvného poistenia. Poistený má podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP právo, aby za neho poisťovateľ nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a náklady pri usmrtení. Náhrada nemajetkovej ujmy nespadá pod rozsah poistenia upravený v § 4 citovaného zákona. Ďalej uviedol, že podľa občianskeho zákonníka je potrebné striktne odlišovať právo na ochranu osobnosti a s ním spojené právo na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a právo na náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ. Z ustanovenia § 16 vyplýva, že ak bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobená aj škoda, zodpovedá za ňu vinník podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za nemajetkovú ujmu nie je zhodná so zodpovednosťou za ujmu majetkovú, ktorá sa delí na skutočnú škodu a ušlý zisk. Žalovaný 2 uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neuznáva, a to predovšetkým z dôvodu, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy nie je pasívne vecne legitimovaný.

4. Žalobkyňa v konaní pred súdom vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 3.553,63 eur späť, z dôvodu, že žalovaný 2 poskytol žalobkyni plnenie vo výške 3.553,63 eur, ktoré je predmetom žaloby. Z uvedeného dôvodu žiadala konanie v časti o zaplatenie sumy 3.553,63 eur zastaviť.

5. Súd, priamo na pojednávaní dňa 06.02.2015, v prítomnosti žalobkyne, žalovaného 1 a žalovaného 2, uznesením zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.553,63 eur, a zároveň žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania v časti, ktoré bolo zastavené, nepriznal.

6. Uznesenie o zastavení časti konania bolo písomne vyhotovené ako Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 24C/58/2014-90 zo dňa 06.02.2015, v časti o zastavení konania právoplatné dňa 12.10.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 7Co/421/2015-101 zo dňa 18.08.2015, ktorým Krajský súd v Bratislave potvrdil Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 24C/58/2014-90 zo dňa 06.02.2015 v časti o zastavení časti konania a vo výroku o náhrade trov konania uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Na pojednávaní dňa 10.05.2016 právny zástupca žalobkyne navrhol pripustiť zmenu petitu tak, že žalovaný 1 a žalovaný 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 348,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 24.09.2012 do zaplatenia a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- eur a súčasne náhradu trov konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd uznesením priamo na pojednávaní dňa 10.05.2016 v prítomnosti všetkých sporových strán pripustil zmenu petitu v znení, že žalovaný 1 a žalovaný 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 348,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 24.09.2012 do zaplatenia a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- eur a súčasne náhradu trov konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 27.01.2017, doručenom súdu dňa 03.02.2017, poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/301/2012, v ktorom podľa jej názoru NS SR poprel záväzok lojálnej spolupráce, spôsob, akým sa vysporiadal s rozsudkom Súdneho dvora EÚ sa zásadne prieči legálnemu rámcu, ktorý bol kreovaný Zmluvou o EÚ, rozsudok nerešpektuje základné pravidlá aplikácie komunitárneho práva. Ďalej poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/60/2015 zo dňa 31.03.2016, podľa ktorého je daná povinnosť poisťovní z PZP nahradiť aj nemajetkovú ujmu na zdraví. Podľa jej názoru je daná pasívna legitimácia žalovaného 2 v tomto konaní.

9. Žalovaný 1 v písomnom vyjadrení zo dňa 08.02.2017, doručenom súdu dňa 10.02.2017, uviedol, že v časti náhrady straty na zárobku počas PN ako aj úrokov z omeškania a náhradou trov konania sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného 2. V časti nároku na nemajetkovú ujmu považoval nárok za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť, pretože žalobkyni nevznikol nárok ani len na náhradu sťaženia

spoločenského uplatnenia, čo vyplýva z lekárskeho posúdenia zranenia žalobkyne. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako jednej zložky nároku poškodeného na náhradu škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka má napraviť následky škody na zdraví, ktoré majú trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia by teda podľa jeho názoru mala pokrývať presne tie potreby žalobkyne, za ktoré si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy. Keďže z lekárskeho posúdenia vyplýva, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy považoval za neprimeraný, ktorý nemá oporu ani v zákone. V danom prípade nie sú splnené predpoklady podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie finančného zadosťučinenia súdom je, že priznanie žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia sa v vzhľadom na okolnosti prípadu nejaví ako postačujúce. Ďalšou podmienkou je, že v dôsledku neoprávneného zásahu došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere. Keďže žalobkyňa si žalobou uplatnila priamo nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bez predchádzajúceho uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy formou morálneho zadosťučinenia (napr. ospravedlnenia), žalovaný 1 zastáva názor, že priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch by bolo v rozpore s § 13 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa taktiež svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy riadne neodôvodnila a neoznačila žiadne dôkazy, o ktoré svoj nárok opiera, nepreukázala negatívny dopad zranenia jej súčasný život a psychický stav.

10. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 18.04.2017, doručenom súdu dňa 19.04.2017, uviedla, že ohľadom čiastočného späťvzatia žaloby a zastavenia konania v časti o zaplatenie sumy 3.553,63 eur, ktoré bolo uskutočnené z dôvodu plnenia zo strany žalovaného 2 až po podaní žaloby, žalobkyňa má za to, že má nárok na náhradu trov konania, pretože správanie žalovaného 2 spôsobilo, že žalobkyňa vzala späť žalobu v časti, ktorá bola podaná dôvodne. Žalobkyňa si pri poškodení zdravia môže uplatňovať aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej do osobnostných práv podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj nárok na náhradu škody, pretože uplatňovaním každého z týchto nárokov sa odškodňuje obsahovo iná ujma na strane dotknutej osoby. Poukázala na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016, v ktorom bolo skonštatované, že náhrada nemajetkovej ujmy je krytá povinným zmluvným poistením, preto žalovaný 2 je v konaní pasívne legitimovaný.

11. Žalovaný 2 vo svojom vyjadrení zo dňa 20.02.2018, doručenom súdu dňa 21.02.2018, uviedol, že žalobkyňa si nárok na náhradu straty na zárobku počas PN uplatnila u žalovaného 1 výzvou doručenou žalovanému 1 dňa 13.09.2012, t.j. v čase, keď nemala ukončenú PN a neuplynulo ešte ani podporné obdobie, na základe čoho nebol jasný ani celkový rozsah škody a nebolo možné ani vyrátať celkové nároky na náhradu škody ako náhradu straty na zárobku. Žalovaný 2 na základe oznámenia žalovaného 1 vyzval žalobkyňu listom zo dňa 24.09.2012 na preukázanie vzniku a rozsahu nárokov na náhradu škody, následne žalovaný 2 uskutočnil úhradu čiastočného plnenia vo výške 76,02 eur s tým, že ak žalobkyňa doloží nové doklady, pristúpi k dolikvidácii v časti straty na zárobku počas PN. Celkovú výšku škody bolo možné zistiť až po ukončení PN resp. po uplynutí podporného obdobia, kedy bolo možné vypočítať poistné plnenie podľa § 446 Občianskeho zákonníka v spojení s § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. O ukončení PN žalobkyne bol žalovaný 2 informovaný až po podaní žaloby, na základe ktorej si následne žalovaný 2 vyžiadal od žalobkyne potrebné doklady potrebné k ukončeniu poistnej udalosti a uskutočnil poistné plnenie. Keďže zo strany žalobkyne nebola poskytnutá súčinnosť potrebná k ukončeniu poistnej udalosti, žalovaný 2 sa nemohol dostať do omeškania a ani nemohol zaviniť podanie žaloby v tejto časti. Žalovaní v tomto konaní nedali dôvod na podanie žaloby, a preto nároky žalobkyne na náhradu trov konania sú nedôvodné. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne dôkazy preukazujúce zásah do jej osobnostných práv, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. V prípade žalobkyne neprišlo ani len k sťaženiu spoločenského uplatnenia, čo vyplýva z lekárskeho posudku C.. C. T. z 28.11.2013. Podľa názoru žalovaného 2 v súčasnosti aktuálny právny poriadok SR neumožňuje zásah do osobnostných práv účastníkov dopravnej nehody v zmysle § 11 a nasl. priradiť ku ktorémukoľvek nároku vymedzenému v § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., v ktorom je taxatívne vymedzený rozsah poistného krytia z povinného zmluvného poistenia škody spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel, pričom rozšírenie tohto krytia by predstavoval postup v rozpore so zákonom a teda postup contra legem. Z uvedeného dôvodu namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

12. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

15. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa si vzhľadom na čiastočné späťvzatia návrhu uplatňuje už len nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- eur. Je nesporné, že kvalita života žalobkyne bola znížená po nehode dňa 22.03.2012, pri ktorej žalobkyňa utrpela vážnu ujmu na zdraví, čo si vyžiadalo následnú rekonvalescenciu a pomoc druhých ľudí pri bežnom spôsobe života, žalobkyňa bola odkázaná na pomoc svojej rodiny, čím došlo okrem iného aj k závažnému zásahu do je osobnostných práv. Uvedené zranenie malo za následok aj psychické problémy, pretože žalobkyňa nemohla dobre spávať a s rukou nemôže zdvíhať ťažké predmety. Týmto bola znížená dôstojnosť a vážnosť žalobkyne v spoločnosti, preto jej prináleží náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol uplatnený včas s poukazom na § 13 ods. 2 OZ, výšku nemajetkovej ujmy určuje súd, a preto už uplatnenia práva prerušuje plynutie premlčacej doby. Žalobkyňa zásah do osobnostných práv utrpela dňa 22.03.2012 a žalobu podala v roku 2014, teda v čase, keď nárok nebol premlčaný. Skutočnosť, že výšku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nevyčíslila už pri podaní žaloby odôvodňuje ustanovenie § 13 ods. 3 OZ, podľa ktorého výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k zásahu došlo. Poukázal na argumentáciu Ústavného súdu SR sp. zn. 666/2016, podľa ktorého poisťovne sú pasívne legitimované v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy, teda aj žalovaný 2 je v danom konaní pasívne legitimovaný.

16. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že keď išla z roboty autobusom, autobus pribrzdil a ona sa jednou rukou držala tyče a druhou narazila do tyče, ktorej sa držala. Na ďalšej zastávke chcela vystúpiť, ale ruka jej padla dole, musela si pomôcť druhou rukou. Následne ju sanitkou odviezli do nemocnice, kde jej zistili zlomeninu ruky. Syn a nevesta jej potom museli pomáhať s obliekaním, umývaním, nemohla nič robiť, nemohla sa hrať s vnučkou. V súčasnosti ju ruka niekedy bolieva. Psychické následky to na ňu malo, avšak nevedela uviesť aké. Zo začiatku sa bála ísť do autobusu a nemôže s ruku zdvíhať ťažké veci.

17. Poverený zástupca žalovaného 1 v konaní pred súdom uviedol, že sa pridržiava svojich ústnych a písomných vyjadrení, na priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nie sú splnené tak hmotnoprávne ako ani procesnoprávne predpoklady, v konaní nebolo preukázané, že by v súvislosti s poškodením zdravia žalobkyne bolo zasiahnuté aj do jej osobnostných práv. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, neoznačila žiadne dôkazy preukazujúce zásah do jej osobnostných práv. Navyše nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy považoval za premlčaný.

18. Poverený zástupca žalovaného 2 v konaní pred súdom uviedol, že sa pridržiava svojich ústnych a písomných vyjadrení, žalobkyňa nepreukázala, že by dopravnou nehodou došlo k zásahu do jej osobnostných práv, najmä nie v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy čo do dôvodu a výšky. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2001 zo dňa 27.11.2012, v ktorom bolo skonštatované, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje, pričom začiatok plynutia všeobecnej trojročnej lehoty je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu. K dopravnej nehode prišlo dňa 22.03.2012, žalobkyňa tak mohla právo na náhradu nemajetkovej ujmy uplatniť prvý krát dňa 23.03.2012, odkedy jej začala plynúť premlčacia doba. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vyčíslila v sume 8.000,- eur až dňa 10.05.2016 na pojednávaní, teda po uplynutí premlčacej lehoty, preto vzniesol námietku premlčania. K náhrade trov konania uviedol, že žalovaní nedali podnet na podanie žaloby a následné zastavenie konania, naopak samotná žalobkyňa až do podania žaloby v prípade uplatnených nárok na náhradu straty na zárobku počas PN neposkytla súčinnosť potrebnú na ukončenie likvidácie poistnej udalosti, neposkytla informáciu o ukončení PN, a to ani o dátume ukončenia ani doklad o ukončení, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet nárokov. Uplatnené nároky za bolesť si žalobkyňa pred podaním žaloby neuplatnila ani u jedného zo žalovaných, čím žalovaní nemali priestor na plnenie týchto nárokov. Nároky na náhradu

škody uplatnené žalobkyňou vo výške 731,25 eur boli nedôvodné, nakoľko uvedená časť prekračovala nároky na náhradu straty na zárobku, na ktorú mala žalobkyňa podľa § 446 v spojení s § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok. Preto nárok žalobkyne na náhradu trov konania spojených s uplatňovaním nárokov na náhradu straty na zárobku počas PN ako aj s uplatnením nárokov na náhradu bolestného považuje za nedôvodné. K náhrade nemajetkovej ujmy žalobkyne doposiaľ nepredložila dôkazy odôvodňujúce priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že v danom prípade žalobkyňa ani tak neopisuje samotný zásah do osobnostných práv ale iba náčrt sťaženia spoločenského uplatnenia, kedy v dôsledku dopravnej nehody malo prísť k vzniku nepriaznivých následkov z pohľadu jej životných úkonov, uspokojovania životných potrieb, teda k následku v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. Takéto následky však podľa posudzujúceho lekára neboli u žalobkyne zistené ani preukázané. Záverom opätovne zdôraznil, že v konaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nie je žalovaný 2 pasívne legitimovaný.

19. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

20. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, lekárskych správ z 22.03.2012 o 17:10, o 17:48, o 19:05, z 26.03.2012 o 11:22, lekárskeho posudku z 26.11.2013, výzvy na náhradu škody z 12.09.2012, odpovedi na výzvu z 18.09.2012, protokolu o vzniku mimoriadnej udalosti v MHD z 22.03.2012, oznámenia o poistnom plnení z 10.10.2012, prepravného poriadku MHD v Bratislave platného od 01.02.2009, uznesenia OS BA I č.k. 24C/58/2014-90 zo 06.02.2015, odvolania z 08.06.2015, uznesenia KS BA č.k. 7Co/421/2015 z 18.08.2015, rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/301/2012 z 31.03.2016, písomného vysvetlenia k uplatnenému nároku z 24.09.2012, výzvy na doloženie dokladov z 11.11.2014, doloženia dokladov z 26.11.2014, oznámenia o poistnom plnení z 15.12.2014, výzvy na doloženie dokladov z 22.07.2014, odpovedi na výzvu na doloženie dokladov z 29.07.2014, oznámenia o poistnom plnení z 12.11.2014, rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 1Co/5/2015, článku z bulletinu SAK Náhrada nemajetkovej ujmy, poskytnutia informácie k vyšetrovaniu z 31.07.2014, oznámenia MV SR z 03.03.2017, záznamu z DN z 22.03.2012, zápisu o dychovej skúške z 22.03.2012, uznesenia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 185/09-24, rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo/65/2013, uznesenia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 666/2016-36, odpovedi na žiadosť o vyjadrenie MF SR z 31.05.2016, uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/219/2016, ako aj písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne, povereného zástupcu žalovaného 1 a povereného zástupcu žalovaného 2; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

21. Žalobkyňa dňa 22.03.2012 cestovala z roboty dopravným prostriedkom mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, ktorý prevádzkuje žalovaný 1. Počas cesty v autobuse mestskej hromadnej dopravy, spoj č. 96, zo zastávky Nevädzová smerom na Gagarinovu ulicu, došlo k neočakávanému brzdeniu vodiča autobusu. Napriek tomu, že žalobkyňa sa držala tyče, nedokázala sa v dôsledku brzdenia udržať a utrpela náraz do ľavého ramena o tyč v autobuse. Pri náraze pocítila bolesť v ľavom ramene. Následne jej bola privolaná sanitka a žalobkyňa bola prevezená do nemocnice, kde bolo na základe lekárskeho vyšetrenia zistené, že žalobkyňa utrpela špirálovitú zlomeninu ľavej hornej končatiny. Uvedené zranenie si vyžiadalo trvalú práce neschopnosť žalobkyne od 22.03.2012 do 31.01.2013. V čase nehody bola žalobkyňa zamestnaná v spoločnosti N.-J., D..O..M.. Z dôvodu PN nemohla žalobkyňa pracovať, čo malo za následok stratu na zárobku. Dňa 12.09.2012 žalobkyňa vyzvala žalovaného 1 na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného podniku, pričom žiadala zaplatenie sumy 3.352,10 eur titulom ušlého zárobku z dôvodu PN. Žalovaný 1 žalobkyni listom zo dňa 18.09.2012 oznámil, že vec postúpil svojej zmluvnej poisťovni, t.j. do poisťovne Kooperativa, a.s., (žalovanému 2), ktorý túto udalosť eviduje pod č. XXXXXXXXXX. Žalovaný 2 vyzval listom zo dňa 24.09.2012 žalobkyňu na písomné vysvetlenie a predloženie dokladov k uplatnenému nároku a následne na základe predložených dokladov poskytol žalobkyni dňa 10.10.2012 poistné plnenie vo výške 76,02 eur titulom likvidácie straty na zárobku v zmysle doložených dokladov, s oznámením, že po doložení nových dokladov pristúpi k dolikvidácii. Listom zo dňa 22.07.2014 žalovaný 2 vyzval žalobkyňu na doloženie dokladov k poistnej udalosti, ktoré žalobkyňa žalovanému 2 predložila dňa 29.07.2014. Následne žalovaný 2 poskytol žalobkyni plnenie vo výške 1.258,- eur a to dňa 12.11.2014, likvidované na základe lekárskeho posudku vystaveného C.. C. T. zo dňa 22.03.2012. Listom zo dňa 11.11.2014 žalovaný 2 vyzval žalobkyňu na doloženie dokladov k poistnej udalosti, ktoré žalobkyňa žalovanému 2 predložila dňa 26.11.2014. Následne žalovaný 2 poskytol žalobkyni plnenie vo výške 1.836,83 eur, a to dňa 15.12.2014 titulom straty na zárobku počas

PN. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na náhradu majetkovej škody titulom následkov po dopravnej nehode, spočívajúcu v strate na zárobku z dôvodu práce neschopnosti vo výške 2.644,10 eur, pretože jej priemerný mesačný príjem bol 628,52 eur. PN trvala 10 mesiacov a 6 dní, a teda počas tejto doby by príjem žalobkyne dosiahol sumu 6.456,60 eur, avšak počas PN bola žalobkyni prostredníctvom Sociálnej poisťovne vyplatená suma 3.812,50 eur, preto celková strata na zárobku žalobkyne tvorí rozdiel medzi príjmom, ktorý by žalobkyňa dosiahla, ak by mohla pracovať a príjmom, ktorý jej bol vyplatený zo Sociálnej poisťovne, t.j. rozdiel je suma 2.644,10 eur, ktorú žalobkyňa požadovala v žalobe od žalovaných. Pri škodovej udalosti prišlo k špirálovitej zlomenine ľavej ruky žalobkyne, teda ku škode na zdraví, preto si žalobkyňa uplatnila voči žalovaným aj náhradu za bolesť podľa zákona č. 437/2004 Z.z. v spojení s Občianskym zákonníkom a to podľa Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 26.11.2013, podľa ktorého bola náhrada za bolesť ohodnotená na sumu 1.257,60 eur. Žalobkyňa preto požadovala od žalovaných zaplatenie sumy 3.901,70 eur ako náhradu škody za stratu na zárobku a za bolestné. Počas konania bolo žalobkyni zo strany žalovaného 2 zaplatené bolestné vo výške 1.258,- eur dňa 26.11.2014 a náhrada za stratu na zárobku počas PN vo výške 1.836,83 eur dňa 15.12.2014. Z uvedených dôvodov žalobkyňa počas konania zobrala žalobu späť najprv v časti o zaplatenie sumy 3.553,63 eur a následne aj v časti o zaplatenie sumy 348,07 eur. Žalobkyňa si žalobou uplatnila aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože toto zranenie má doživotné následky na jej spoločenský a súkromný život, pričom výšku žalobkyňa podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ponechala na určení súdu. Následne v konaní na pojednávaní dňa 10.05.2016 konkretizovala výšku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy tak, že požadovala od žalovaných sumu 8.000,- eur ako nemajetkovú ujmu.

22. Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

23. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

24. Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

25. Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

26. Podľa ustanovenia § 15 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

27. Podľa ustanovenia § 16 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

28. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

29. Podľa ustanovenia § 428 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

30. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

31. Podľa ustanovenia § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

32. Podľa ustanovenia § 449 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

33. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

34. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku.

35. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

36. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

37. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z. o PZP“) tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

38. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

39. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

40. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

41. Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

43. Podľa ustanovenia § 193CSP súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s ústavou SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

44. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 14.02.2017 vzala čiastočne žalobu späť, a to v časti návrhu o zaplatenie náhrady škody vo výške 348,07 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 348,07 Eur od 24.09.2012 do zaplatenia. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol podľa § 145 ods. 2 v rozhodnutí vo veci samej a to tak, že konanie v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 348,07 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 348,07 Eur od 24.09.2012 do zaplatenia zastavil, tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku. Predmetom konania tak zostal nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- eur a nárok na náhradu trov konania.

45. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

46. V konaní nebolo sporné, že dňa 22.03.2012 žalobkyňa utrpela úraz špirálovitú zlomeninu ľavej hornej končatiny v dopravnom prostriedku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, ktorý prevádzkuje žalovaný 1, a to počas cesty v autobuse mestskej hromadnej dopravy, spoj č. 96, keď došlo k neočakávanému brzdeniu vodiča autobusu. Uvedené zranenie si vyžiadalo trvalú práce neschopnosť žalobkyne od 22.03.2012 do 31.01.2013.

47. Spornou v konaní bola otázka, či uvedené zranenie žalobkyne v dôsledku nehody v dopravnom prostriedku mestskej hromadnej dopravy odôvodňuje priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka, či nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- eur nie je premlčaný a zároveň spornou bola aj otázka, či žalovaný 2 je v konaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pasívne legitimovaný.

48. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňovala zásahom do jej osobnostných práv, ktoré boli vážnym spôsobom narušené pri nehode dňa 22.03.2012. Nárok si uplatnila podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nebolo postačujúce zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

49. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadne relevantné dôkazy ani neuviedla skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Konštatovanie, že po nehode bol jej život obmedzený, nemohla pracovať, nemohla sa sama obliekať a nakupovať, hrať sa s vnučkou a brať ju na ruky, v žiadnom prípade neodôvodňujú priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 Občianskeho zákonníka.

50. Podľa citovaného ustanovenia právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa poskytuje v prípadoch, ak by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. To znamená, že na to, aby súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa citovaného ustanovenia, musí poškodená osoba preukázať, že bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv a týmto zásahom bola v značnej miere znížená jej dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Žalobkyňa však žiadne vážne zníženie dôstojnosti nepreukázala. Tvrdenie, že jej pri obliekaní a umývaní musel pomáhať syn a nevesta, nemožno považovať za zníženie dôstojnosti, ktoré by malo odôvodňovať priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Taktiež tvrdenia, že si nemohla sama nakupovať a hrať sa s vnučkou, rozhodne nespôsobili zníženie jej vážnosti v spoločnosti.

51. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nekonkretizovala ani neopísala samotný zásah do jej osobnostných práv. Opísala len nepriaznivé následky nehody z pohľadu uspokojovania jej životných úkonov, čo by charakterizovalo nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré však v prípade žalobkyne

posudzujúci lekár nezistil. Žalobkyňa neuviedla ani žiadne konkrétne skutočnosti, ako bolo zasiahnuté do jej psychiky, navyše sama žalobkyňa potvrdila, že v súvislosti s nehodou nenavštevovala žiadneho psychológa ani psychiatra a v súčasnosti už nenavštevuje žiadneho lekára v súvislosti so zlomeninou ruky. Žalobkyňa nebola ani uznaná invalidnou zo strany príslušných orgánov, nebola u nej zistená ani znížená schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za žalobkyňou tvrdený zásah do osobnostných práv, preto súd považoval nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy za nedôvodný a nepreukázaný.

52. Ohľadom pasívnej legitimácie žalovaného 2 súd uvádza, že žalovaný 2 nie je v spore o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pasívne legitimovaný a to z nasledovných dôvodov.

53. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP taxatívne uvádza nároky, ktoré sú kryté poistením a za ktoré patrí odškodnenie. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv však nie je uvedený ako nárok vyplývajúci zo zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a nie je predmetom poistného krytia. Pojmy vymedzené v § 4 ods. 2 písm. a) ZoZP sú pojmami zhodnými, ktorých podmienky sú uvedené v § 442 až § 449a Občianskeho zákonníka. Podmienky vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako nároku, ku ktorému došlo zásahom do osobnostných práv fyzických osôb, sú uvedené v Prvej časti Druhej hlavy Občianskeho zákonníka, zatiaľ čo podmienky vzniku nároku na náhradu škody sú uvedené v Šiestej časti Druhej hlavy Občianskeho zákonníka.

54. Súd pri posudzovaní nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému 2 vychádzal striktne z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, pretože ide o zákon lex specialis, ktorým sa osobitne upravujú podmienky povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Predmetom úpravy zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP (lex specialis) je povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu.

55. Rozsah poistného krytia je upravený v § 4 citovaného zákona. Konkrétne v § 4 ods. 2 ZoPZP má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní uvedených nárokov, ak poisťovateľov nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť plnenie alebo neoprávnene krátil poskytnuté plnenie a ušlého zisku. Zákon lex specialis teda uvádza taxatívny výpočet nárokov, ktoré poisťovňa z povinného zmluvného poistenia uhrádza. V citovanom zákone však zákonodarca žiadnym spôsobom neupravil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej osobám pri dopravných nehodách, preto ho podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP nemožno priznať a poisťovňu (žalovaného 2) zaviazať k plneniu a uspokojeniu nároku žalobkyne. Nároky, na ktoré mala žalobkyňa právo podľa ustanovení zákona o PZP (nárok na náhradu straty na zárobku počas PN, nárok na bolestné), žalovaný 2 žalobkyni riadne uhradil.

56. Uvedené závery, že žalovaný 2 v spore o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nie je pasívne vecne legitimovaný, podporuje i stanovisko Ministerstva financií SR, ktoré vo svojom vyjadrení zo dňa 31.05.2016 vyslovilo právny názor, že Slovenská právna úprava dôsledne rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti a právom na náhradu škody, ide o dve samostatné práva s rôznym predmetom a rôznym režimom ochrany, preto náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv možno uplatňovať len mimo rámec zodpovednosti za škodu.

57. Rozsah náhrady, ktorá sa pri spôsobenej škode odškodňuje, je v Občianskom zákonníku upravený v ustanoveniach § 443 až 449a, pričom v ustanovení § 443 je upravená vecná škoda a v § 444 až 449a je upravená škoda na zdraví. Pri ujme na zdraví sa odškodňuje predovšetkým právo na náhradu za stratu na zárobku ako i právo na náhradu účelných nákladov spojených s liečením. V prípade smrti poškodeného ide o právo na náhradu pohrebu ako i náhradu nákladov na výživu pozostalých. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka sa pri škode na zdraví priznáva i nárok na jednorazové peňažné odškodnenie spočívajúce vo vytrpených bolestiach a zároveň v sťažení spoločenského uplatnenia, pričom náhrada za bolesť ako aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na

základe lekárskeho posudku. Nemožno teda pod uvedené pojmy subsumovať aj nárok na náhradu na nemajetkovej ujmy.

58. Súd je toho názoru, že ak by zákonodarca mal v úmysle priznávať i nároky na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, urobil by tak novelou zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP prípadne novelou Občianskeho zákonníka v častiach o náhrade škody, čo však zákonodarca nespravil. Súd nemôže prekročiť ustanovenia zákonov a priznať nárok, ktorý nemá oporu v žiadnom zákone.

59. K rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 z 24.10.2013 vo veci Haasová proti Petríkovi a Holingovej pri výklade čl. 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.04.1992 (prvá smernica), článku 1 ods. 1 a 2 smernice Rady č. 84/5/EHS z 30.12.1983 doplnenej smernicou parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.05.2005 (druhá smernica) a článok 1 prvý oddiel smernice Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990 (tretia smernica), na ktorý sa žalobkyňa odvolávala, súd uvádza, že Európsky dvor sa v danom rozhodnutí nezaoberal výkladom vnútroštátneho práva a ani nekonštatoval, že nemajetková ujma je krytá vnútroštátnym právom. Obmedzil sa na konštatovanie, že by mala byť krytá. Smernica ako sekundárny prameň Európskeho práva však zaväzuje len štát a nie jednotlivca. Je povinnosťou štátu zosúladiť vnútroštátne právo so smernicou. Smernice Rady nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi a ich záväznosť je daná v rámci rozhodnutí Súdneho dvora ES výlučne vo vzťahu k nepriamej záväznosti, ktorá tvorí interpretačný rámec a ktorá nesmie však byť v rozpore s vnútroštátnym právom. Právna veta uvedeného rozsudku konštatuje, že ustanovenia vyššie uvedených motoristických smerníc sa majú vykladať tak, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor sa však nevyložil, či v rámci posudzovanej vnútroštátnej právnej úpravy poistného krytia PZP je zahrnutá aj náhrada nemajetkovej ujmy spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách. Súdny dvor v rozhodnutí žiadnym spôsobom nespochybnil závery doterajšej právnej úpravy aplikujúcej vnútroštátne právo, podľa ktorej náhrada nemajetkovej ujmy nespadá do povinného zmluvného poistenia. V rozsudku nebolo skonštatované, že by ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP bolo v rozpore s niektorou zo smerníc týkajúcich sa poistenia zodpovednosti motorových vozidiel. Uvedené rozhodnutie preto nemožno považovať za záväzné, podľa ktorého je potrebné striktne postupovať, nakoľko v ňom nebolo skonštatované, že by zákon č. 381/2001 Z.z. o PZP resp. jeho ustanovenia by boli v rozpore so smernicami EÚ. Je potrebné podľa neho postupovať do tej miery, že náhrada nemajetkovej ujmy pre pozostalých je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu len vtedy, ak im toto právo priznáva vnútroštátne právo v rámci náhrady škody. Náš platný právny poriadok však odškodnenie nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia nepripúšťa a preto ho ani nemožno na základe uvedeného zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP priznať.

60. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalovaný 2 v spore o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nie je pasívne vecne legitimovaný.

61. K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že s poukazom na rozhodnutie NS SR z 27.11.2012 sp. zn. 2Cdo/194/2001, publikované v Zbierke rozhodnutí NS pod č. 58/2014, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje, je potrebné skonštatovať, že nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej umy uplatnený žalobou podlieha premlčaniu. K zásahu do osobnostných práv, od ktorých žalobkyňa odvodzuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, došlo dňa 22.03.2012. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy špecifikovala v konkrétnej výške 8.000,- eur až dňa 10.05.2016 na pojednávaní, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. Nárok, ktorý žalobkyňa uplatnila žalobou len ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy s tým, že výšku nároku ponecháva na úvahe súdu, nemožno považovať za riadne uplatnený. Keďže žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy špecifikovala na sumu 8.000,- eur až dňa 10.05.2016, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty, súd považoval nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- eur za premlčaný.

62. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobu zamietol, tak, ako je uvedené v druhom výroku enunciátu rozsudku.

63. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v treťom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

66. V danom prípade žalobkyňa podala žalobu o náhradu škody vo výške 3.901,70 eur a o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- eur, v priebehu konania vzala žalobkyňa žalobu čiastočne späť, a to najskôr v časti o zaplatenie sumy 3.553,63 eur a následne o sumu 348,07 eur, teda spolu vzala žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady majetkovej škody vo výške 3.901,70 eur. Súd ohľadom čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou v priebehu konania uvádza, že žalobkyňa sama spôsobila, že jej náhrada škody zo strany žalovaných nebola vyplatená ešte pred podaním žaloby, a to svojou nečinnosťou, keď si nárok na náhradu škody riadne neuplatňovala pred podaním žaloby u žalovaných. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 12.09.2012 žalobkyňa vyzvala žalovaného 1 na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného podniku, pričom žiadala zaplatenie sumy 3.352,10 eur titulom ušlého zárobku z dôvodu PN, žalovaný 1 žalobkyni listom zo dňa 18.09.2012 oznámil, že vec postúpil svojej zmluvnej poisťovni, t.j. do poisťovne Kooperativa, a.s., (žalovanému 2), ktorý túto udalosť eviduje pod č. XXXXXXXXXX.. Žalovaný 2 vyzval listom zo dňa 24.09.2012 žalobkyňu na písomné vysvetlenie a predloženie dokladov k uplatnenému nároku a následne na základe predložených dokladov poskytol žalobkyni dňa 10.10.2012 poistné plnenie vo výške 76,02 eur titulom likvidácie straty na zárobku v zmysle doložených dokladov, s oznámením, že po doložení nových dokladov pristúpi k dolikvidácii poistnej udalosti. Je potrebné zdôrazniť, že v danom období, t.j. v októbri 2012, žalobkyňa ešte nemala ukončenú PN, preto nebolo možné poskytnúť celé plnenie, nakoľko ho nebolo možné vypočítať bez riadne ukončenej a preukázanej PN, na čo žalovaný 2 žalobkyňu upozornil, s tým, aby mu následne predložila ďalšie potrebné podklady na dokončenie likvidácie poistnej udalosti, čo však žalobkyňa neurobila, žiadne doklady už žalovanému 2 (ani žalovanému 1) nepredložila a o ukončení jej PN žalovaných neinformovala s uplatnením si nároku na náhradu škody. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nárok na náhradu bolestného vypočítaného na základe lekárskeho posudku C.. C. T. zo dňa 22.03.2012 si žalobkyňa u žalovaných vôbec neuplatnila, o tomto nároku sa žalovaní dozvedeli až z podanej žaloby. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalovaní svojim konaním nedali podnet ani dôvod na podanie žaloby. Žalovaní sa o nárokoch žalobkyne dozvedeli až z podanej žaloby. Listom zo dňa 22.07.2014 (po podaní žaloby) žalovaný 2 vyzval žalobkyňu na doloženie dokladov k poistnej udalosti, ktoré žalobkyňa žalovanému 2 predložila dňa 29.07.2014 a následne žalovaný 2 poskytol žalobkyni plnenie vo výške 1.258,- eur, a to dňa 12.11.2014, likvidované na základe lekárskeho posudku vystaveného C.. C. T. zo dňa 22.03.2012. Nárok na náhradu bolestného bol teda žalobkyni v plnej miere vyplatený obratom po tom, ako sa žalovaný 2 o tomto nároku dozvedel a ako mu žalobkyňa predložila potrebné doklady. Listom zo dňa 11.11.2014 žalovaný 2 vyzval žalobkyňu na doloženie dokladov k poistnej udalosti, ktoré žalobkyňa žalovanému 2 predložila dňa 26.11.2014 a následne žalovaný 2 poskytol žalobkyni plnenie vo výške 1.836,83 eur, a to dňa 15.12.2014 titulom straty na zárobku počas PN, teda žalovaný 2 opäť bezodkladne po predložení potrebných dokladov (ktoré mu do toho okamihu predložené neboli, hoci vyzýval žalobkyňu na predloženie dokladov), poskytol žalobkyni plnenie titulom straty na zárobku počas PN. Súd ďalej uvádza, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu straty na zárobku počas PN o sumu vo výške 731,25 eur vyššiu, nakoľko uvedená časť prekračovala nároky na náhradu straty na zárobku, na ktorú mala žalobkyňa podľa § 446 v spojení s § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok, preto žaloba v časti o náhradu škody vo výške 731,25 eur bola podaná nedôvodne.

67. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne, že jej patrí náhrada trov konania v časti o náhradu škody vo výške 3.901,70 eur, pretože k čiastočnému späťvzatiu prišlo až po tom, ako žalovaný 2 poskytol žalobkyni plnenie, ktoré žalobou žiadala, pričom k tomuto plneniu prišlo až po podaní žaloby. Práve naopak, vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, keď žalovaní svojim konaním nedali dôvod na podanie žaloby a žalobkyňa sa sama svojim konaním pričinila o to, že jej nároky na náhradu škody neboli uspokojené pred podaním žaloby, a to jednak neuplatnením si nároku na náhradu škody za bolestné u žalovaných ako aj neposkytnutím súčinnosti a nepredložením žiadaných dokladov potrebných k dolikvidácii poistnej udalosti, a zároveň aj podanie žaloby v časti o zaplatenie 731,25 eur nedôvodne,

mal súd za to, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania spojených s uplatnením jej nárokov na náhradu straty na zárobku počas PN ako aj s uplatnením nárokov na náhradu bolestného.

68. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- eur, súd žalobu zamietol, a teda žalovaní boli v tejto časti úspešní a patril by im nárok na náhradu trov konania, avšak žalovaný 1 ani žalovaný 2 si v konaní žiadne trovy neuplatnili a ani zo spisu im žiadne trovy konania nevyplývajú, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o zastavení časti konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/ .

Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 .

Proti tretiemu výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .