Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-9-2022.pdf
PDF · 106.68 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného C. P., spol. s r. o., so sídlom B. XXXX, XXX XX X. O. Z., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, so sídlom Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, proti povinnej U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XXX, XXX XX X. V., vedenej súdnym exekútorom JUDr. U. I., Exekútorský úrad so sídlom v F., O.. F. XXX/XX, XXX XX F. pod sp. zn. EX 3364/2007, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 165,97 € s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/2162/2007-16 zo 21.04.2016, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na prerušenie konania zamieta.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu proti povinnej podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej aj „Exekučný poriadok“) aplikujúc aj ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahujúce vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/248/97 súd prvej inštancie zistil, že sa v tomto konaní spoločnosť Z., a. s. P. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX domáhala proti povinnej U. M. označenej rodným číslom a bydliskom vydania zmenkového platobného rozkazu na základe zmenky vystavenej povinnou. Z odôvodnenia návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nie je možné zistiť hospodársku kauzu vystavenej zmenky, t. j. aký právny vzťah existoval medzi spoločnosťou Z., a. s. a povinnou. Z označenia povinnej v konaní sp. zn. 1Zm/248/97 nie je možné vyvodiť, že by v jej osobe išlo o podnikateľský subjekt. Naopak, spoločnosť Z., a. s. Bratislava vystupujúca v obdobných exekučných veciach pravidelne nepochybne uzatvárala zmluvu s povinnou ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. O inom postavení účastníkov základného konania v exekučnom konaní nebol predložený žiaden dôkaz. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že na spotrebiteľský vzťah medzi spoločnosťou Z., a. s. Bratislava a povinnou je potrebné aplikovať ustanovenie § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku a bolo povinnosťou súdu prvej inštancie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku musel každý oprávnený, ktorému bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, opísať aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Táto povinnosť sa vzťahovala aj na oprávneného, ktorý svoje právo preukazoval nepretržitým radom indosamentov. Povinnosť tvrdenia a naň nadväzujúce dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinnou zaťažovali oprávneného, ktorý dôkazné bremeno o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa (dodávateľa) k povinnej neuniesol. Z tohto dôvodu si exekučný súd nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, či so zákonom. Keď nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené uvedenými vadami a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku súd, prvej inštancie mal za to, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 1.1 O trovách exekúcie exekučný súd nerozhodol z dôvodu, že ku dňu svojho rozhodnutia nemal k dispozícii vyčíslenie trov exekúcie.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Oprávnený uviedol, že ním predložené doplnenie návrhu mal súd vyhodnotiť ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, pretože neexistoval dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Zároveň súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenej ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, keďže právna úprava od oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s povinným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní uplatniť výklad ním citovaných ustanovení v súlade so zásadou právnej istoty a zákazu retroaktivity, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd podľa oprávneného nemohol zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné, že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od neho v budúcnosti požadovať splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. Oprávnený zároveň namietal, že súd mu svojim rozhodnutím odňal možnosť konať pred súdom a v minulosti zákonne získané právo na nútený výkon rozhodnutia. S poukazom na uvedené sa oprávnený domáhal zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia a žiadal odvolací súd, aby prehodnotil právne závery okresného súdu. Zároveň žiadal, aby odvolací súd posúdil súlad prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s Ústavou SR, pričom ak dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s Ústavou SR navrhol postúpiť návrh Ústavnému súd na zaujatie stanoviska a toto konanie prerušiť.
3. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (z dôvodu, že zákonné podmienky ustanovené v § 385 ods. 1 C. s. p. pre jeho nariadenie splnené neboli), v súlade s § 379 a § 380 C. s. p. v rozsahu podaného odvolania a z hľadiska odvolacích dôvodov vymedzených oprávneným a mimo nich skúmal iba existenciu vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré musí odvolací súd prihliadnuť, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť.
5. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Er/2162/2007 je zistiteľné iba to, že dňa 27.11.2007 podal oprávnený Z., a. s. P. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX na Exekútorský úrad súdneho exekútora L.. U. I., so sídlom W. úradu v P., P. XX, XXX XX P. návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej U. M. pre vymoženie istiny 165,97 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,0 % od 18.03.1997 do zaplatenia, trov základného a trov exekučného konania. Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bol zmenkový platobný rozkaz - exekučný titul vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 02.02.1998 pod sp. zn. 1Zm/248/97. Zmenkový platobný rozkaz v kópii je žurnalizovaný na tretej strane spisu a z neho je zistiteľné iba to, že Krajský súd v Banskej Bystrici uložil povinnej U. M.
označenej rodným číslom a bydliskom, aby navrhovateľovi Z., a. s. Bratislava zaplatila 5 000,- Sk so 17,0 % úrokom z omeškania od 18.03.1997 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podala na podpísanom súde námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Povinnej bolo uložené, aby nahradila navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov za zaplatený súdny poplatok a trov právneho zastúpenia. Na zmenkovom platobnom rozkaze bola vyznačená právoplatnosť dňom 20.02.1998 a vykonateľnosť dňom 04.03.1998. 5.1 Okresný súd Rimavská Sobota dňa 22.02.1998 poveril vykonaním exekúcie na základe tohto zmenkového platobného rozkazu súdneho exekútora JUDr. U. I.. 5.2 Žiadne dôkazy v súdnom spise nesvedčia o tom, že by právo z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2004 prešlo na oprávneného C. P., spol. s r. o. V zmysle tohto ustanovenia proti inému, než kto bol v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto bol v rozhodnutí označený ako oprávnený, bolo možné exekúciu vykonať, len ak sa preukázalo, že na neho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. 5.3 Po zániku funkcie exekútora L.. U. I. konal vo veci exekútor U.. X. U., ktorému oprávnený dňa 20.01.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Okresnému súdu Rimavská Sobota bolo podanie oprávneného označené ako Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené 20.01.2016. V tomto podaní s odkazom na ustanovenie § 243f ods. 1 zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (správne malo byť uvedené podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku po novele uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. - poznámka odvolacieho súdu) doplnil oprávnený návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinnou iba tak, že svoje právo na vymoženie pohľadávky preukazuje oprávnený nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu a že vlastný vzťah s povinnou vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinnou a spoločnosťou Z., a. s., so sídlom v Bratislave. Tvrdil, že vzťah medzi pôvodným oprávneným a povinnou nie je vzťahom spotrebiteľským, jednalo sa o obchodnoprávny vzťah, čo má potvrdzovať to, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorý exekučný titul vydal, bola vec prejednávaná ako obchodnoprávna a že v čase rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti Z., a. s. Bratislava ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto prípade do úvahy. Tento záver má vyplývať zo spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/248/97, ktorým navrhol oprávnený vykonať dôkaz. Oprávnený tiež oznámil, že spoločnosť Z., a. s. zanikla a keďže do 22.12.2015 nebol oprávnený povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v Slovenskej republike preukazovať vlastný vzťah s povinným, okrem zmenkového platobného rozkazu nemá v držbe žiadne písomnosti, ktorými by preukázal vlastný vzťah medzi spoločnosťou Z., a. s. Bratislava a povinnou. S poukazom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nie je podľa názoru oprávneného možné od neho žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekúcie. Ak by došlo k zastaveniu exekúcie, išlo by podľa jeho názoru o aplikáciu neprípustnej retroaktivity.
6. Zo spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/248/97 mohol okresný súd zistiť iba to, že navrhovateľ ako vlastník zmenky vystavenej povinnou U. M. na zaplatenie sumy 5 000,- Sk s miestom splatnosti Bratislava navrhol vydať zmenkový platobný rozkaz.
7. Ustanovenie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 upravuje primerané použitie ustanovení zákona Civilného sporového poriadku na exekučné konania.
8. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy
povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak oprávnený povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a to v lehote 30 dní od účinnosti zákona, t.j. do 22.01.2016, a to bez ohľadu na to, kedy došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. k vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa vymáhaný nárok zakladá. V prípade, že oprávnený si svoju povinnosť splní a návrh zákonom predpísaným spôsobom doplní, exekučný súd je povinný v zmysle § 243f ods. 6 preskúmať, či existujú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Exekučný poriadok v intertemporálnom ustanovení § 243f upravil v odseku 4 vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej, ak sa nepreukáže opak platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Dôkazné bremeno, a teda povinnosť preukázať skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným tak, ako správne uviedol okresný súd, zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, čo vyplýva z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
11. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd o tom, že exekučným titulom bol právnemu predchodcovi oprávneného spoločnosti Z., a. s. priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému, ktorý preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bez ohľadu na to, či by bol povinný podpísal zmenku ako fyzická osoba podnikateľ alebo spotrebiteľ. Oprávnený tvrdí, že si povinnosť splnil podaním zo dňa 13.01.2016, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2016, v ktorom podaní ale nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu spoločnosti Z., a. s. s povinnou.
12. Námietka oprávneného, že v prejednávanej veci nemôže ísť o spotrebiteľský právny vzťah, pretože v čase vzniku právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou Z., a. s. a povinnou neexistovala v právnom poriadku Slovenskej republiky právna ochrana spotrebiteľa odvolací súd uvádza, že režim spotrebiteľských zmlúv ochraňujúcich spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu bol tak ako to uviedol oprávnený do Občianskeho zákonníka zavedený až zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.04.2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Keďže v prejednávnej veci ide o posúdenie právneho vzťahu, ktorý nesporne vznikol pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z. z., vzťahujú sa na jeho posúdenie intertemporálne ustanovenie § 879f Občianskeho zákonníka. Cieľom uvedenej novely bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského práva s aquis communautaire v oblasti spotrebiteľského práva, predovšetkým so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľský vzťah vzniknutý predo dňom nadobudnutia účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 150/2004 Z. z, ako aj postavenie účastníkov (predovšetkým spotrebiteľa) v ňom sa pritom žiadnym spôsobom neodlišuje od pozície spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Za účelom vyrovnania uvedenej faktickej nerovnosti medzi stranami týchto vzťahov je preto potrebné hľadať taký výklad práva, ktorý zabezpečí dosiahnutie tohto cieľa. V uvedených prípadoch je tiež potrebné slovenské právne predpisy vykladať konformne s európskym právom. K uvedenému je potrebné dodať, že už v čase právneho vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou bol v slovenskom právnom poriadku platný a účinný zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., ktorý v rámci svojho ustanovenia § 2 ods. 1, písm. a) do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesol pojem spotrebiteľa, pričom ním sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. S poukazom na uvedené je námietka oprávneného ohľadom nemožnosti posúdenia právneho vzťahu vzniknutého pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. č. 150/2004 Z. z., t. j. pred 01.04.2004 ako vzťahu spotrebiteľského, nedôvodná.
13. Oprávnený nesprávne uvádza, že dôkazom o obchodnoprávnom vzťahu jeho právneho predchodcu Z., a. s. Bratislava a povinnou je prejednanie veci v konaní sp. zn. 1Zm/248/97 Krajským súdom v Banskej Bystrici. Vecná príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 1Zm/248/97 bola daná ust. § 9 ods. 3 písm. c), bod 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2001, podľa ktorého krajské súdy rozhodovali ako súdy prvého stupňa spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vrátane sporov z vydaných zmenkových platobných rozkazov, a to bez zreteľa na to, že nešlo o obchodné veci upravené v § 9 ods. 3, písm. a) alebo b). Z uvedeného je zrejmé, že vecná príslušnosť krajských súdov v zmenkových veciach vyplývala priamo zo zákona s tým, že návrhy v zmenkových konaniach boli zapísané do súdneho registra prvostupňových zmenkových vecí „Zm“ a nie prvostupňových obchodných vecí, ktoré boli zapisované do registra „Cb“. Príslušnosť krajského súdu na konania v prvom stupni z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek podľa právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu tak bola daná bez ohľadu na povahu subjektov tohto vzťahu a bez ohľadu na povahu samotného právneho vzťahu týkajúceho sa zmenky.
14. Bez právneho významu je námietka oprávneného, že nezavinil nemožnosť splnenia povinnosti doplniť návrh na vykonanie exekúcie po obsahové náležitosti vymedzené v 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 243f Exekučného poriadku neupravuje výnimky zo splnenia povinnosti doplnenia návrhu a preukázania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným, a to ani z hľadiska časového a ani z hľadiska zavinenia, resp. nezavinenia nemožnosti splnenia povinností podľa tohto ustanovenia. Súd preto pri postupe podľa § 243f Exekučného poriadku nemá možnosť prihliadať na dôvody nesplnenia povinnosti v zmysle jeho obsahu.
15. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že oprávnený neopísal vlastný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou Z. a. s., ktorý bol aj predchádzajúcim majiteľom zmenky a povinnou a ani nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o tom, že v tejto veci nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah, a teda že nie je dôvod na aplikáciu ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené okresný súd správne konštatoval, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa k povinnej, a preto nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže Exekučný poriadok pre takýto prípad v § 243f ods. 4 upravuje domnienku, podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, okresný súd správne rozhodol, keď exekúciu podľa ust. § 243f ods. 4 a §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne.
16. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky a ak dôjde k záveru, že sú s ňou v rozpore, mal odvolací súd postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a odvolacie konanie mal prerušiť. V tejto časti odvolanie oprávneného posúdil odvolací súd ako návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) C. s. p. podaný dňa 7. marca 2018 (ako súčasť odvolania), dôvodnosť ktorého bolo potrebné posúdiť v zmysle § 200 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2018 (vzhľadom na čas podania návrhu na prerušenie konania) podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.
17. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) C. s. p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.
18. Odvolací súd nedospel k záveru, že ustanovenie § 243f Exekučného poriadku nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, z tohto dôvodu nie je dôvod na prerušenie konania a podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právnych predpisov s ústavou, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Záver o súladnosti ustanovenie § 243f Exekučného poriadku s ústavou vyvodil odvolací súd z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky citovaných v bode 16 tohto odôvodnenia, v ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky za ústavne udržateľný označil výklad ustanovenia § 243f Exekučného poriadku všeobecnými súdmi rozhodujúcimi v skutkovo a právne obdobných veciach.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd považoval návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) C. s. p. za nedôvodný, a preto ho zamietol.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.); žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).