Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/154/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.03.2018 takto

rozhodol:

Obžalovaný

Y. Q., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y., V. XXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 14.11.2016 v čase asi o 19.00 hod. v obchodnom dome OBI v Martine, so sídlom Obchodné Centrum Turiec č. 2, v oddelení náradia, prelepil EAN kód uhlovej brúsky zn. BOSCH typového označenia PWS 2000 - 230 pôvodného čiarového kódu 3165140816021 predávajúceho sa za sumu 179,99 € za EAN kód uhlovej brúsky zn. BOSCH typového označenia PWS 700, čiarového kódu 3165140751810 predávajúceho sa za sumu 39,99 €, ďalej prelepil EAN kód tovaru zn. BOSCH Aku príklepový skrutkovač typového označenia PSB 18 LI-2 pôvodného čiarového kódu 31651400814218 predávajúceho sa za sumu 229,99 € za EAN kód skrutkovača zn. BOSCH typového označenia IXO V čiarového kódu 3165140799997 predávajúceho sa za sumu 46,99 €, čím v prípade realizácie úhrady za tovar by tak spôsobil spoločnosti OBI Slovakia s. r. o., so sídlom Hodonínska 25, Bratislava 841 03, IČO: 48 258 946, škodu spočívajúcu v rozdiele cien za vyššie uvedený tovar v celkovej výške 323,- €,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 54 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 221 ods. 1 Tr. zákona na trest povinnej práce vo výmere 250 (dvestopäťdesiat) hodín.

Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa § 55 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo

povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 2 Pv 235/17/5506 podala dňa 24.11.2017 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému Y. Q., stíhanému pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním znaleckého posudku a listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný Y. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.03.2018 po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutku ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal kladne slovom - „áno“. Prokurátorka a obhajca zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Samosudca Okresného súdu v Martine uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, pričom vyslovil, že dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste. Na hlavnom pojednávaní konanom 26.03.2018 súd podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátorky a obžalovaného prečítal znalecký posudok č. 46/2017 a podľa § 269 Tr. por. prečítal len listinné dôkazy potrebné pre rozhodnutie súdu o vyššie uvedenom výroku.

Zo znaleckého posudku č. 46/2017 vyplýva, že znalec zistil u obvineného duševnú poruchu a to Rekurentnú (recidivujúcu) depresívnu poruchu t. č. v kontinuálnej liečbe. Ďalej sa u obvineného jedná o poruchu osobnosti- emočne nestabilnú osobnosť s úzkostné- depresívnym vývinom. Emocionálny afektívny stav v čase spáchania skutku, ktorý nebol chorobný. V čase spáchania skutku obvinený trpel uvedenými duševnými poruchami. Afektívna depresívna porucha bola v čase spáchania skutku v štádiu kompenzácie príznakov (zmiernenie symptómov vplyvom medikamentóznej liečby). Jeho rozpoznávacie schopnosti v dobe spáchania skutku boli neporušené (intaktné) aj napriek uvedeným diagnózam a emocionálnemu afektívnemu stavu. Ovládacia schopnosť obvineného v dobe spáchania skutku bol znížená (zmenšená) v miere nepodstatnej a to vplyvom emocionálneho afektívneho stavu, ktorý ale nebol chorobný. Nepodstatné zníženie ovládacích schopností znamená, že zmenšenie ovládacích schopností nedosahovalo úroveň ich polovičného poklesu (zníženia).

Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

Malou škodou podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur.

Pokusom trestného činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona sa rozumie konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Trestný čin podvodu je úmyselným trestným činom. Záver o zavinení páchateľa je právnym záverom, ale musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z neho logicky vyplynúť. Úmysel, rovnako ako iné formy zavinenia je možné zistiť aj na základe iných dôkazov, nielen priznaním páchateľa. Podvodné konanie môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ prestiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Omyl je nezhoda (vedomosti, predstáv ) človeka so skutočným stavom veci. Páchateľ uvádza niekoho do omylu spravidla aktívnym konaním, keď predstiera existenciu určitých okolností, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci. Čin je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného.

Vyššie uvedené konanie obžalovaného popísané v obžalobe prokurátora súd právne posúdil ako prečin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 221 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo (k obohateniu obžalovaného). Okresný súd sa zaoberal aj materiálnym korektívom (uvedeným v § 10 ods. 2 Tr. zákona), vzhľadom k tomu, že obžaloba na obžalovaného bola podaná pre prečin. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zákona, čo znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná (materiálny korektív). V predmetnej trestnej veci mal okresný súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona preukázaný spôsobom vykonania činu, pohnútkou obžalovaného a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Obžalovaný Y. Q. má viacej záznamov v evidencii priestupkov, prevažne pre spáchanie dopravných priestupkov, podľa odpisu z registra trestov bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to pre spáchanie drobnej krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. f) Tr. zákona trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/29/2016 zo dňa 07.04.2016, právoplatným 04.05.2016, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní jeden rok, t.j. do 05.05.2017.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. Y. Q. zistil rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - obžalovaný sa k trestnému činu priznal a aj ho oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona), priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného je to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). V tomto konkrétnom prípade za spáchanie prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere až do 2 rokov a keďže sa obžalovaný tohto trestného činu dopustil len štádiu pokusu, preto podľa § 39 ods. 2, písm. a) Tr. zákona súd by mohol obžalovanému znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Nakoľko samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že cíti byť vinným zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a súd prijal toto jeho vyhlásenie, čím obžalovaný výrazne uľahčil dokazovanie pre súdom a zároveň neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predzaznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, aj z tohto dôvodu by okresný súd v nadväznosti na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 použijúc analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona mohol obžalovanému z tohto dôvodu mimoriadne znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu.

Súdu neuniklo, že obžalovaný sa predmetného prečinu v štádiu pokusu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za inú trestnú činnosť, avšak zo strany obžalovaného nejde o opakovanie rovnakej trestnej činnosti, v čase spáchania skutku ovládacia schopnosť obžalovaného bol znížená (zmenšená) v miere nepodstatnej a to vplyvom emocionálneho afektívneho stavu a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd by obžalovanému mohol ukladať ( znižovať) trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Súd vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu je preto toho názoru, že z hľadiska individuálnej ako i generálnej prevencie na nápravu obžalovaného nie je nevyhnutné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale postačí uloženie alternatívneho trestu - trestu povinnej práce, s ktorým obžalovaný súhlasil (č.l. 11 spisu) a ktorý súd uložil v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 250 hodín.

Súd je toho názoru, že takto stanovený druh trestu zabezpečí nápravu obžalovaného / prvok individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom / prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.