Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-26-2017.pdf
PDF · 96.67 KB
Case nature
Subarea
11CoE/26/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov senátu: Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: Across Financial Services, s. r. o., so sídlom Zochova 3, Bratislava, IČO: 35 804 319, zastúpený splnomocnencom: POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 19, Bratislava, IČO: 47 233 559, proti povinnému: 1/ R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/X, Y., a 2/ I. E., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, A., o vymoženie 1.674,93 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľubomír Pekár, Exekútorský úrad so sídlom P.Pázmáňa 49/3, Šaľa, pod sp. zn. EX 3159/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č.k. 1Er/1226/2008-30 zo dňa 27. októbra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu (vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ľubomír Pekár, Exekútorský úrad so sídlom P.Pázmáňa 49/3, Šaľa, pod sp. zn. EX 3159/07).
2. Toto rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 4, 6 Exekučného poriadku, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
3. Vecne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že požiadal Okresný súd Trnava o zapožičanie spisu sp. zn. 23Zm/34/2006. Z pripojeného spisu zmenkového súdu vyplýva, že vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Zo Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 123 3008 03 SU zo dňa 22.12.2003 vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinná pri jej uzatváraní konala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z predloženej zmluvy preto vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinnej vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že úverová zmluva, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu podnikateľskej činnosti a povinnou, ktorá nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to majú na mysli vyššie citované ustanovenia. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu zmenkového súdu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného, na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou,
je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku).
4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že v exekúcii sa pokračuje a priznal oprávnenému náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanie odvolania a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v plnej výške. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úverová zmluva nemôže byť považovaná za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (t.j. v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, vystavenia zmenky, ako aj v čase vydania zmenkového platobného rozkazu). Úverová zmluva, nie je spotrebiteľskou zmluvou, a teda nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom súd mal rozhodnúť o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93 zo dňa 20.10.2015 a odlišné stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka k nálezu Ústavného súdu vydaného v konaní vedenom pod spisovou značkou I. ÚS 547/2012. V danom prípade bola zmenkou zabezpečená pohľadávka z úveru poskytnutého bankou, ktorá musí spĺňať prísne zákonné predpoklady (najmä zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a ktorej činnosť podliehala a podlieha prísnej kontrole zo strany Národnej banky Slovenska. Oprávnený má za to, že súd nemôže nahrádzať právneho zástupcu ktorejkoľvek strany sporu a mal by zastávať pozíciu objektívneho rozhodovacieho orgánu tak, aby nedošlo k uprednostneniu žiadnej zo strán, a aby bolo vo veci objektívne a spravodlivo rozhodnuté. V tejto súvislosti je potrebné taktiež poukázať na skutočnosť, že ak by dôvodom pre zastavenie exekúcie, ktorej podkladom je rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, malo byť iba konštatovanie o neprihliadnutí na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, bez toho, aby bolo zistené a preukázané, či predmetné skutočnosti reálne existujú/existovali, došlo by k závažnému zásahu do právnej istoty na strane oprávneného a tiež do princípov, na ktorých je založený právny štát, nakoľko by uvedeným postupom bola odňatá možnosť oprávneného konať pred súdom a uplatniť si tak svoje ústavné a zákonné práva.
5. Povinný v 1. a 2. rade (ďalej len „povinní“) a súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali ani sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p. a § 37 ods. 1 E.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 2 a § 44 ods. 2 E.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..
7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávneného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
8. Podľa § 9a ods. 1 a 3 E.p. v znení účinnom do 31. marca 2017 (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (1). Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie (3).
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá E.p. ak tento zákon v § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 24.4.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 4.5.2007 súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 21.5.2007 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Dňa 21.1.2016 bolo súdnemu exekútorovi doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré súdny exekútor doručil dňa 1.2.2016 súdu prvej inštancie. K uvedenému podaniu oprávnený doložil Zmluvu o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 123 3008 03 SU uzatvorenej dňa 22.12.2003 a Dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. 118 3008 03 BZ zo dňa 22.12.2003 medzi M. J. D., a.s. a povinným v 1. rade. Následne po pripojení spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 23Zm/34/2006 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
11. Podľa § 39 ods. 4 E.p. v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) E.p. exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Podľa § 243f ods. 4 E.p. ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
14. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
15. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno interpretovať izolovane bez prihliadnutia na súvislosti s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Izolovaná interpretácia by totiž opomínala to, na čo tunajší súd taktiež upozornil už vo svojej skoršej rozhodovacej praxi z minulosti a síce, že úprava normami spotrebiteľského práva nevykazuje znaky kompaktnosti (tu rozumej najmä jej sústredenia výlučne do jedného právneho predpisu či len menšieho množstva takýchto predpisov). Takýto charakter úpravy mal pritom nesporný význam aj v prejednávanej veci, keď tu okrem zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka bol už v čase uzavretia zmluvy aj niekdajší zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 634/1992 Zb.), ktorý v rámci svojho ustanovenia § 23a ods. 1 (nadobudnúceho účinnosť už 1. januára 2000 a v pôvodnom znení platiaceho len do 24. novembra 2004) do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesol pojem tzv. typovej (bez akejkoľvek pochybnosti však vždy spotrebiteľskej) zmluvy, ktorou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; pričom podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia typová zmluva nesmela obsahovať a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Takúto interpretáciu podporuje aj novelizácia zákona o ochrane spotrebiteľa vykonaná zákonom č. 616/2004 Z. z., nahradzujúca s účinnosťou od 25. novembra 2004 skoršiu definíciu typovej zmluvy takou definíciou spotrebiteľskej zmluvy.
18. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 1.2.2016 možno vyvodiť, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinného v 1. rade vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinný v 1. rade vystupoval ako spotrebiteľ a právny predchodca oprávneného ako dodávateľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
19. Exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia je zmenkový platobný rozkaz, t.j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 23Zm/34/2006 vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného a predloženého originálu zmenky. Nakoľko zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.
20. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
21. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).