Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-187-2016.pdf
PDF · 91.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/187/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobkyne I. E., F.. XX.X.XXXX, T. Q. XXXX/X, J. F. R., zastúpenej JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou, Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves proti žalovanému D. J., F.. X.X.XXXX, T. D. XXXX/X, J. F. R., zastúpenému JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou, Starosaská 6, Spišská Nová Ves, v konaní o zaplatenie 3.509,25 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy 747,50 eur súd zastavuje.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v pomere 57,40 %.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou dožadovala zaplatenia sumy 3 509,25 eur s prísl. s odôvodnením, že strany sporu uzavreli dňa 14. 4. 2012 dohodu o vydražení a predaji nehnuteľnosti, ktorej predmetom bolo vydraženie nehnuteľnosti žalobkyňou a následný odpredaj takto vydraženého bytu tretej osobe. Šlo o byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome s. č. XXXX , postaveného na pozemku parcely „C KN“, parc. č. XXXX, k. ú. J. F. R. na dobrovoľnej dražbe, dražobnej spoločnosti Profi-aukcie, s.r.o. so sídlom Strojárska 3995/113, Snina. 2. Žalovaný sa v zmysle predmetnej dohody zaviazal, že v prípade úspešného vydraženia a odpredaja predmetného bytu tretej osobe zaplatí žalobkyni odmenu vo výške 2000,00 € a nahradí jej všetky náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s jeho vydražením a jeho následným odpredajom. 3. Podľa dohody o vydražení a predaji nehnuteľnosti žalobkyňa predmetný byt vydražila za sumu 52.875,00 € a stala sa jeho vlastníčkou. 4. Žalobkyňa následne vydražený byt odpredala v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2013 manželom: E. P., rod. Š., nar.XX.XX.XXXX a C. P., rod. P., nar.: XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom: T. XXXX/X, XXX XX J. F. R. za sumu 72.600,00 €, ktoré boli poukázané v prospech účtu žalobkyne dňa 19.06.2013, a to do ich bezpodielového spoluvlastníctva. 5. S poukazom na predmetnú dohodu o vydražení a predaji nehnuteľnosti zo dňa 14.03.2012 vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie odmeny vo výške 2.000,00 € a nárok na náhradu nákladov vo výške 6509,25 €. 6. Náklady žalobkyne pozostávajú zo sumy 3747,75 € za zaplatenú 19% daň z príjmu a zo sumy 2761,50 € za zaplatený 14% odvod do zdravotnej poisťovne, všetko vypočítané z rozdielu sumy nadobúdacej hodnoty vydraženého bytu a sumy, za ktorú bol predmetný byt odpredaný, a to vo výške 19725,00 €.
7. Nakoľko žalovaný poskytol v súvislosti s vydražením a odpredajom bytu žalobkyni zálohu len v sume 5000,00 €, a táto suma zálohy nepostačovala na pokrytie odmeny vo výške 2000,00 € a nákladov spojených s jeho vydražením a odpredajom vo výške 3747,75 €, žalobkyňa sa listom zo dňa 08.04.2016 adresovaným žalovanému domáhala, aby jej žalovaný doplatil sumu 3509,25 € a túto zaplatil do 3 dní odo dňa doručenia predmetného listu - výzvy. 8. Žalovaný na výzvu však nereagoval, výzvu žalobkyne si neprevzal a táto jej bola vrátená dňom 03.05.2016, a tak 3-dňová lehota na plnenie uplynula dňom 06.05.2016. Od 07.05.2016 bol žalovaný v omeškaní so splnením si svojho záväzku, nakoľko do dňa podania návrhu dlžnú sumu neuhradil. 9. K žalobe pripojila dohodu o vydražení a predaji nehnuteľnosti, notársku zápisnicu, potvrdenie o úhrade ceny dosiahnutej vydražením, návrh na vklad vlastníckeho práva, výpis z účtu, výzva na mimosúdnu dohodu - bez doručenky. Listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 7 až 16.
10. Žalovaný so žalobou nesúhlasil (okrem časti uplatnenej sumy 747,50 eur) s poukazom na to, že žalobkyňa si uplatňuje svoje nároky odvíjajúce sa od dohody o vydražení a predaji nehnuteľnosti na základe ktorej si svoje nároky uplatnil. Táto dohoda nie je upravená ako zmluvný typ. Ide teda o dohodu v zmysle § 51 OZ, a to znamená, že účastníci sú zaviazaní v rozsahu upravenou touto dohodou. V zmysle čl. 4 tejto dohody bolo dohodnuté, aké nároky má žalobkyňa voči žalovanému za splnenie jej povinnosti dohodnutých touto dohodou. Mala teda nárok na odmenu a náhradu nákladov, ktoré jej mali vzniknúť do doby od predaja predmetného bytu, ktoré teda do tej doby vzniknú, ako aj mala nárok na náhradu dane z prevodu nehnuteľnosti. O žiadnom nároku na náhradu poistného do zdravotného poistenia táto dohoda nemala ustanovenie. Z toho dôvodu nárok žalobkyne neuznal a navyše poukázal na to, že poistné na zdravotné poistenie je poistením žalobkyne, ktorého výška toho poistného sa určuje zákonom určeným spôsobom. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd uplatnený nárok žalobkyni nepriznal. Sumu ktorú uznali, žalovaný zaplatil vo výške 747,75 eur. Pokiaľ ide o úroky z omeškania zo sumy ktorú žalovaný uznal, nemá žalovaný voči tomuto výhrady, ale odkedy je nárok vznikol, musí preukázať žalobkyňa, lebo je tam rozpor v listinách, na základe ktorých preukazuje začiatok omeškania.
11. Podľa predloženej dohody o vydražení a predaja nehnuteľnosti mal súd preukázané, že dňa 14. 3. 2012 sa strany dohodli na vydražení nehnuteľnosti a na odpredaji tretej osobe. Podľa bodu IV tejto dohody sa dohodli v prípade úspešného vydraženia bytu na jeho odpredaji tretej osobe a žalobkyňa sa zaviazala v prípade odpredaja bytu poskytnúť súčinnosť za účelom prevodu vlastníckeho práva so žalobkyne na tretiu osobu. Podľa tejto dohody v prípade odpredaja bytu patrí výťažok z odpredaja žalovanému. Žalobkyňa má v prípade odpredaja nárok na odmenu vo výške 2 000 eur zo strany žalovaného, ktorú si môže započítať oproti kúpnej cene za byt vyplatenej treťou osobou. Žalobkyňa zo svojej odmeny uhradí správny poplatok za prevod bytu vo výške 66 eur, vyhotovenie kúpnopredajnej zmluvy a overenie podpisov predávajúceho. Všetky ostatné náklady spojené s vydražením bytu, predajom bytu, užívaním bytu, nájomné, inkaso a iné náklady, ktoré do doby odpredaja účastníkom v súvislosti s kúpou bytu vzniknú, uhradí žalovaný. Daň z prevodu nehnuteľnosti vyrobenú žalobkyni, hradí žalovaný. Žalobkyňa má právo si sumu vo výške dane započítať oproti kúpnej cene pri odpredaji bytu.
12. V priebehu konania žalobkyňa zobrala so súhlasom žalovaného žalobu čo do zaplatenie sumy 747,50 eur späť (po tom, čo žalovaný v priebehu konania žalovaný túto sumu žalobkyni preukázateľne zaplatil), preto súd v zmysle § 144 a nasl. CSP konanie v tejto časti zastavil.
13. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 2761,50 eur.
14. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
15. Podľa § 35 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
16. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že žaloba nie je opodstatnená.
17. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 2761,50 eur, ktorej nárok žalobkyňa odvíja od dohody uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 14.3.2012.
18. Táto dohoda je nepomenovanou zmluvou v z mysle § 51 OZ.
19. V zmysle komentára k ustanoveniu § 51 OZ subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť akúkoľvek zmluvu, t.j. aj takú, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je zrejme zvýraznenie zmluvnej voľnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov (zmluvná autonómia). Tieto subjekty sa nemusia obmedzovať len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkám na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je však aj dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich.
20. Nepomenovaná, atypická zmluva sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj iných právnych predpisov patriacich do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom (analógia legis). Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností.
21. Atypickú zmluvu môže tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov pomenovaných, hybridných zmlúv a iných záväzkov. To súčasne určuje aj aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne iných občianskoprávnych noriem.
22. Vzťahy medzi oprávneným a zaviazaným sa spravujú predovšetkým obsahom zmluvy medzi nimi uzavretej. Nemožno ju jednostranne zmeniť, ani jednostranne zrušiť.
23. V bode IV posledný odsek citovanej dohody sa strany sporu dohodli na tom, že všetky ostatné náklady spojené s vydražením bytu, predajom bytu, užívaním bytu, nájomné, inkaso a iné náklady, ktoré do doby odpredaja účastníkom v súvislosti s kúpou bytu vzniknú, uhradí žalovaný. Daň z prevodu nehnuteľnosti vyrobenú žalobkyni, hradí žalovaný. Žalobkyňa má právo si sumu vo výške dane započítať oproti kúpnej cene pri odpredaji bytu.
24. Tento prejav vôle je potrebné vykladať v intenciách ustanovenia § 35 OZ.
25. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.7.2012 sp. zn. 3 Cdo 81/2011, v zmysle ktorého ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.
26. Zmluva, a teda právny úkon, z ktorého žalobkyňa odvíja svoj nárok, bol urobený konaním a šlo o výslovný (nie konkludentný) právny úkon. Výslovné právne úkony preto možno urobiť tak písomne, ako aj ústne. Sporný obsah výslovného právneho úkonu možno interpretovať (nie však neprípustne dopĺňať) podľa zmyslu použitých slov. Rôznemu výkladu slov, ktoré vyjadrujú vôľu, bráni zákonný pokyn na interpretáciu s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Prihliada sa teda predovšetkým na to, čo konajúci chcel použitými slovami vyjadriť. Limitom je to, že slová, ktoré sa použili, taký výklad pripúšťajú. Nemožno vylúčiť, že výraz alebo slovné spojenie pripúšťa rozmanitý výklad. Ak vzniknú v tomto smere pochybnosti, potom zaťažujú toho účastníka, ktorý prvý použil nejednoznačné slová - viď komentár k ustanoveniu § 35 OZ.
27. Súd podrobil dohodu strán výkladovým pravidlám, a to gramatickému, logickému, výkladu zmyslu a cieľu právnej normy a doslovnému výkladu.
28. Z obsahu dohody strán jednoznačne vyplynulo, že medzi stranami bolo dohodnuté, že žalobkyňa ako účastník 2 zo svojej odmeny uhradí správny poplatok za prevod bytu vo výške 66,- eur za overenie kúpnej zmluvy a overenie podpisov predávajúceho. Ďalej bolo dojednané, že všetky ostatné náklady spojené s vydražením bytu, predajom bytu, užívaním bytu, nájomné, inkaso a iné náklady, ktoré do doby odpredaja bytu účastníkom v súvislosti s bytom vznikli, uhradí žalovaný. Daň z prevodu nehnuteľnosti uhradí žalovaný a žalobkyňa má právo si sumu vo výške dane započítať oproti kúpnej cene pri odpredaní bytu.
29. Gramatickým a logickým výkladom obsahu tejto prejavenej vôle strán sporu je možné jednoznačne usúdiť, že žalovaný sa nezaviazal na úhradu tých nákladov, ktoré žalobkyni vznikli po dobe odpredaja bytu, a teda sa nezaviazal na úhradu tých nárokov žalobkyne, ktoré žalobkyňa uplatnila podanou žalobou.
30. Neobstojí pritom tvrdenie žalobkyne o tom, že v čase, keď došlo medzi stranami k vyrovnaniu v súvislosti s odpredajom bytu, nemala žalobkyňa vedomosť o výške jej daňovej povinnosti a o výške jej odvodovej povinnosti.
31. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 15 zák. č. 400/2015 Z.z. , v zmysle ktorého o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.
32. Súd zároveň podotýka, že z obsahu spisu vyplynulo, že samotnú dohodu o vydražení a predaji nehnuteľnosti pripravila žalobkyňa (č.l. 96 spisu) a táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná.
33. Z dôvodov uvedených vyššie súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
34. Žalobkyňa žiadala priznať i zákonné úroky z omeškania z uplatnenej sumy od 7.5.2016 do zaplatenia, a to podaním doručeným súdu 9.3.2017, o čom súd rozhodol uznesením z č. l. 74 zo dňa 27.3.2017. Následným podaním zo dňa 28.2.2018 z č. l. 112-113 upresnila výšku úroku z omeškania zo sumy 747,75 eur za obdobie od 7.5.2016 do 21.2.2017 v sume 29,81 eur. 35. Súd je ale toho názoru, že žalobkyni prináleží z tejto sumy úrok z omeškania od dňa 8.4.2017, kedy bolo uznesenie o pripustení zmeny žaloby doručené zástupkyni žalovaného. Preto súd i túto časť žaloby zamietol.
36. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 s použitím § 256 ods. 1 CSP. Úspech žalobkyne v tomto konaní predstavoval 21,30 %, jej neúspech a zároveň úspech žalovaného činil 78,70%, teda celkový pomer úspechu žalovaného bol v pomere 57,40% a na náhradu trov konania v tomto pomere súd zaviazal žalobkyňu.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.