Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-116-2016.pdf
PDF · 140.07 KB
No categories available
12Csp/116/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: W. V., nar. XX. XX. XXXX bytom U. XXX, XXX XX, právne zastúpená JUDr. Ambróz Motyka, advokátska kancelária, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731, Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, právne zastúpený De minimis spol. s r.o. so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a zmenu žaloby tak, ako je uvedená v návrhu doručenom súdu dňa 21. 4. 2017.
II. U r č u j e , že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 571979259 zo dňa 22. 5. 2014 je bezúročný a bez poplatkov.
III. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 571979259 zo dňa 22. 5. 2014 o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť pevnou sumou poplatok za garantovanú službu, je neprijateľná.
IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o zabezpečení splátok zo dňa 22. 5. 2014 v bode 1.2: Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 288,40 EUR, zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 4,80 EUR a poslednú splátku vo výške 5,20 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom, splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzatvorení tejto zmluvy, celková odmena predstavuje odplatu pre poskytovateľa za to, že zákazník bude môcť spotrebiteľský úver splácať v hotovosti priamo v mieste svojho trvalého bydliska alebo na inom mieste podľa zmluvy, ktoré mu práve vyhovuje a poskytovateľ zabezpečí prevzatie a doručenie peňažnej hotovosti na účely splácania spotrebiteľského úveru, pričom suma celkovej odmeny slúži poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí vlastný príjem poskytovateľa, je neprijateľná.
V. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu podanou dňa 14. 10. 2016 (v znení jej zmien) navrhla žalobkyňa, aby súd určil, že úver je bezpoplatkový a bezúročný a neprijateľnosť zmluvných podmienok.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 19. 6. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 571979259. Žalovaný jej poskytol bezúčelový úver vo výške 560 EUR. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 22,38 % a poplatok za garantovanú službu vo výške 80,64 EUR. Celková čiastka, ktorú mala zaplatiť žalovanému predstavovala 753,20 EUR. Zároveň došlo k uzavretiu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mala zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok, odmenu vo výške 288,40 EUR. Spolu teda mala za sumu 560 EUR zaplatiť 1.041,60 EUR (86 %).
3. Poukázala na to, že mala tzv. formulárový charakter. Mala vopred pripravenú predtlač, do ktorej žalovaný dopisoval len jej údaje. Jej „zmluvná voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru. Ostatné zmluvné podmienky predstavovali diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Bolo jej povedané, že ak chce získať úver, musí podpísať aj predložené listiny. Takýmto spôsobom súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 22. 5. 2014. Zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 571979259 zo dňa 22. 5. 2014, v ktorej je obsiahnutý poplatok za garantovanú službu, je podľa generálnej klauzuly ust. § 53 ods. 1 OZ neprijateľná a z tohto dôvodu podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná. Uviedla, že poplatok za garantovanú službu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha je daná skutočnosťou, že táto zmluvná podmienka, ktorá sa netýkala hlavného predmetu plnenia ani odmeny za toto plnenie ale bola dohodnutá celkom zjavne v neprospech spotrebiteľa, keď za bližšie neurčené, fiktívne a neuskutočnené služby žalovanému musí zaplatiť neprimeraný poplatok vo výške 112,56 EUR, ktorý prevyšuje aj úroky za poskytnutie celého úveru (80,64 EUR). Poplatok za garantovanú službu stanovený pevnou sumou 112,56 EUR bol poplatkom neopodstatneným a neakceptovateľným. V predmetnej verzii spotrebiteľskej zmluvy nahradil žalovaný formuláciou „poplatok za garantovanú službu“ formuláciu „administratívny poplatok“ používanú v starších verziách spotrebiteľských zmlúv, ktorý bol vo viacerých súdnych konaniach označený ako neprijateľný. Uviedla, že uvedenou terminologickou zmenou sa však v obsahu sporného poplatku nič nezmenilo. Zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve predstavovala plnenie, ktoré nebolo v záujme spotrebiteľa, ale výhradne slúžilo potrebám veriteľa. Žalovaný sa len snaží sofistikovanými nekalými praktikami rozložiť neprimerané úroky do rôznych poplatkov a odmien za virtuálne služby. Poplatok za garantovanú službu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa na základe svojej fiktívnosti, neposkytnutia skutočného protiplnenia spotrebiteľovi, neprimeranej výšky, ako aj z dôvodu, že nesleduje záujmy spotrebiteľa, ale len veriteľa. Neprijateľnosť poplatku za zabezpečenie splátok úveru je neprijateľný, pretože je netransparentný, neurčitý, neprimerane navyšuje náklady na doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok a ukladá spotrebiteľovi povinnosť platiť za služby, na ktoré má zo zákona právo. Uviedla, že navyše žalovaný nezahrnutím tohto poplatku do výpočtu RPMN obchádza jej správny výpočet, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktike. Z bodov 4, 8 a 16 na strane č. 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že spotrebiteľ obdrží od žalovaného platobný záznam (kartu splátok), do ktorého nebude nič vpisovať, pretože toto oprávnenie patrí výlučne obchodnému zástupcovi žalovaného, ktorý je oprávnený vyberať splátky dlžnej sumy. Uvedené ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere preukazujú súvislosť hotovostného režimu s povinnosťou uzavrieť zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Na základe tejto skutočnosti mala za to, že bez podpisu zmluvy o zabezpečení splátok úveru by jej požadovaný spotrebiteľský úver nebol poskytnutý.
4. V ďalšom žalobkyňa argumentovala, že žalovaný do zmluvy o zabezpečení splátok úveru zakomponoval odplatu, ktorá nebola individuálne dohodnutá. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru je nevyhnutnou podmienkou pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Uviedla, že túto skutočnosť potvrdzujú aj výpovede obchodných zástupcov žalovaného vo viacerých obdobných súdnych konaniach voči žalovanému. V týchto konaniach sa preukázalo, že ak by spotrebiteľ odmietol službu hotovostného preberania splátok úveru, spotrebiteľský úver by nebol poskytnutý. Zároveň z výpovedi týchto obchodných zástupcov žalovaného bolo zistené, že do roku 2008 bola možnosť hotovostného splácania úveru iba tým spôsobom, že díler chodil vyberať týždenné splátky a iný spôsob splatenia úveru reálne ani nebol možný. Uviedla, že obchodní zástupcovia boli motivovaní k tomu, aby sa uzavrela zmluva o zabezpečení splátok úveru, pretože z výberu každej týždennej splátky má obchodný zástupca províziu 5 % z prevzatej splátky.
5. Poukázala na to, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ak) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvné vymedzenie 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia spotrebiteľskej zmluvy mala za dostatočne konkrétne a zrozumiteľné vyjadrenie smerujúce k naplneniu zmyslu a účelu zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonodarca by inak neuviedol ako ďalšiu povinnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy aj údaj o počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vyjadrenie konkrétneho dňa, mesiaca a roka ako údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru má pri podpise spotrebiteľskej zmluvy význam pre spotrebiteľa či ponúknutý úver akceptuje alebo nie, a to vzhľadom na subjektívne posúdenie svojej budúcej ekonomicko-finančnej situácie.
6. Konanie žalovaného z tohto hľadiska považuje ako nekalú obchodnú praktiku, pričom považuje za neprípustné, aby dodávateľ prenášal svoju zákonnú povinnosť priamo na spotrebiteľa (spotrebiteľ si musí samostatne vypočítať termín konečnej splatnosti na základe údajov uvedených v zmluve). Ďalej v spotrebiteľskej zmluve je uvedená RPMN na úrovni 70,38 %. Žalovaný jej poskytol nesprávnu výšku RPMN, pretože do jej výpočtu nezarátal aj poplatok za zabezpečenie splátok úveru. Pri správnom zahrnutí predmetnej povinnej služby do RPMN, by táto bola vo výške 228,66 %.
7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že nároky uplatnené žalobkyňou v celom rozsahu neuznáva, poprel aj všetky skutkové tvrdenia uvedené v žalobe.
8. Poukázal na to, že predmetom konania nie je žaloba o určenie právnej skutočnosti, ktorej možnosť podania by vyplývala priamo z právneho predpisu (napr. § 711 ods. 6 OZ, § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov a pod.), keďže objektívne právo výslovne neupravuje osobitne žalobu, ktorou by sa spotrebiteľ individuálne domáhal samostatne určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Pred účinnosťou zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) by preto išlo o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP"), ktorou sa bolo možné domáhať určenia existencie nielen práva, ale aj právneho vzťahu za predpokladu existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na tomto určení. V ust. § 137 písm. c) CSP vypustilo žaloby o určenie či tu právny vzťah je alebo nie je a ponechalo iba žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je. Z uvedeného teda vyplýva, že v súčasnosti nemožno žalobu podanú žalobcom podriadiť pod ust. § 137 písm. c) CSP, keďže nejde o žalobu o určenie či tu právo je alebo nie je. Takáto žaloba je podľa § 137 písm. d) CSP neprípustná. Naďalej však zostali prípustné žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP. Žaloba podaná žalobkyňou je preto žaloba o určenie právnej skutočnosti, ktorá nie je prípustná. Žalobkyňa navyše nepreukázala ani existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobou navrhovanom určení.
9. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovaný daný dôvod považuje za bagateľný. Uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa jednoznačne uvádza, že (i) úver sa "poskytuje na dobu 60 týždňov", (ii) termín konečnej splatnosti úveru je "siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy". Z uvedeného je zrejmé, že adhézne zmluvy používané žalovaným obsahujú tak dĺžku úverového vzťahu, ako aj presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ak si spotrebiteľ bude plniť svoje povinnosti presne podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm, f) zákona č. 129/2010 Z, z. totiž nevyžaduje uvedenie dátumu, ale vyžaduje len uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. V slovenskom jazyku pritom nie sú pojmy „termín" a „dátum" synonymami. Pojem „termín" vymedzuje čas, v ktorom treba niečo splniť. Pojem „dátum" však vymedzuje konkrétny časový údaj v podobe deň, mesiac, rok (viď Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopi. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s.). Zmluva o spotrebiteľskom úvere jednoznačne obsahuje všetky tieto náležitosti, keďže sa v nej uvádza, že výška úveru je 560 EUR, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % p. a. ako aj finančnou kvantifikáciou úroku, ktorý predstavuje 80,64 EUR, výška jediného poplatku, t. j. poplatku za garantovanú službu je 112,56 EUR, celková dlžná suma, ktorú má žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému vrátiť a ktorá je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov je 753,20 EUR, počet splátok, ktorými žalobca splatí celkovú dlžnú sumu je 60 týždenných splátok, výška jednotlivých týždenných splátok je 12,56 EUR, okrem poslednej týždennej splátky, ktorá je 12,16 EUR, splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom konečným dňom splatnosti celkovej dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je absolútne dostatočné, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka žalovanému splatiť. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. septembra 2012, sp. zn. 17Co/151/2012.
10. Podľa žalovaného významným faktorom je aj znenie smernice 2008/48/ES, ktorá na rozdiel od predchádzajúcej smernice Rady 87/102/EHS, zavádza v čl. 22 ods. 1 tzv. maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy, od ktorej sa nemožno odchýliť: „...členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“. Ustanovenie čl. 10 smernice 2008/48/ES pritom veľmi presne stanovuje, aké náležitosti má mať zmluva o úvere, pričom toto ustanovenie neuvádza žiadne také vytýkané požiadavky na náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako stanovuje § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. Inak povedané, čl. 10 ods. 2 smernice nie je správne premietnutý do § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES má priamy účinok a je potrebné dať prednosť aplikovaniu čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES namiesto § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na rozsudok z 9. novembra 2016, Súdneho dvora EÚ v Home Credit Slovakia, a.s., C-42/15, ECLI:EU:C:2016:842, v ktorom poskytol výklad k článku 10.
11. Pokiaľ ide o prijateľnosť poplatku za garantovanú službu, poukázal nato, že poplatkom za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre zákazníka zabezpečovať: službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 0850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, službu poskytnutia karty splátok zákazníkovi ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, na základe písomnej žiadosti zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.(ďalej len „garantovaná služba"). Podľa dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedených na úvodnej strane tejto zmluvy, bola dohodou zmluvných strán dohodnutá výška uvedeného poplatku v sume 112,56 EUR. Podstata garantovanej služby, ako aj poplatok za garantovanú službu je vymedzená v zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne, určito a zrozumiteľne a tieto skutočnosti preto vylučujú, aby ustanovenie o poplatku za garantovanú službu a ustanovenie bodu 4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dôvodom neprijateľnosti nemôže byť cena uvedenej garantovanej služby, pretože skúmanie primeranosti ceny je podľa § 53 ods. 1 OZ vylúčené.
12. Žalovaný uviedol, že ide o jediný poplatok účtovaný podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný nechcel zaviesť voči svojim zákazníkom množstvo rôznych poplatkov: takéto stanovenie poplatkovej povinnosti je zo strany žalovaného prospotrebiteľský krok a presná výška poplatku za garantovanú službu bola žalobcovi známa nielen zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale už pred podpísaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo zákonom predpísaného formulára „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ ako aj druhý raz zo zrozumiteľne a jasne vypísaného návrhu zmlúv o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovaný počas zmluvného vzťahu výšku tohto poplatku nijako nemenil, ako je to bežné napríklad v bankách. Poplatok za garantovanú službu bol v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere prípustným a zákonom dovoleným poplatkom, pretože ho predpokladal aj § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj čl. 3 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23 apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v platnom znení (ďalej len „smernica 2008/48/ES"). Súdny dvor EÚ pritom k uvedenému ustanoveniu judikoval, že ...táto smernica neobsahuje hmotnoprávne pravidlá tykajúce sa typov poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať" (rozsudok z 12. júla 2012, vec C-602/10, SC Volksbank Romänia SA, bod 65). Poplatok za garantovanú službu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespadá medzi zakázané poplatky uvedené v citovanom § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z. z. Na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru poskytuje žalovaný zákazníkom, ktorí sa rozhodnú túto ponuku využiť, splácanie splátok úveru priamo v ich domácnosti (ďalej len „doplnková služba"). Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená. Odmena za doplnkovú službu je cenovým dojednaním a nebola dohodnutá
percentuálne, ale pevnou sumou uvedenou v bode 1.2 zmluve o zabezpečení splátok úveru. Možnosť posudzovať primeranosť ceny existuje podľa právnej úpravy v súčasnosti len v prípade uplatnenia opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja podľa § 4 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a v prípade skúmania výšky odplaty za úver (§53 ods. 6 Občianskeho zákonníka). V prípade doplnkovej služby nejde o ani jeden z uvedených prípadov. Podľa právnych aktov EÚ a judikatúry Súdneho dvora z nich vychádzajúcej nie je možné takéto posúdenie cien vykonávať (napr. rozsudok so sp. zn. C-484/08, bod 49). Zmluvná podmienka o odmene za službu zabezpečenia splátok úveru nijako neznevýhodňuje postavenie žalobcu vyplývajúce z právnych predpisov (zo žaloby dokonca ani nevyplýva, v ktorom práve alebo povinnosti by daná zmluvná podmienka mala žalobcu znevýhodňovať). Nemôže ísť preto o neprijateľnú podmienku.
13. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 4. 2017 sa žalobkyňa domáhala pripustenia zmeny žaloby.
14. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
15. Podľa § 140 ods. 1, 2 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
16. Podľa § 141 CSP, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.
17. Podľa § 142 ods. 1, 2 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
18. Podľa § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
19. Žalovanému bol návrh na vyjadrenie doručený na pojednávaní dňa 11. 5. 2017, k čomu sa nevyjadril.
20. Súd v zmysle § 143 CSP pripustil zmenu petitu žaloby, nakoľko výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
21. Na pojednávaní dňa 20. 3. 2018 súd s poukazom na ustanovenie § 180 CSP pojednával v neprítomnosti advokáta žalovaného, ktorý bol riadne predvolaný na pojednávanie, ale na pojednávanie sa nedostavil. Predvolanie mal vykázané dňom 5. 3. 2018.
22. Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným a zistil tento skutkový stav:
23. Dňa 22. 5. 2014 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere (č. listu spisu 5). Podľa predmetnej zmluvy veriteľ poskytol žalovanej ako zákazníčke spotrebiteľský úver vo výške 560 EUR. V predmetnej zmluve bolo uvedené, že celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 80,64 EUR ako poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 112,56 EUR. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 70,38 %. Celková suma podľa § 2 písm. h) zákona, ktorým je zákazník povinný zaplatiť veriteľovi na základe zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade prijateľného a včasného splnenia dlhu predstavujú sumu 753,20 EUR. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 49,67 %. Uvedené bolo, že zákazník splatí Providentu dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po poslednú bola uvedená v sume 12,56 EUR a výška poslednej splátky dlžnej sumy 12,16 EUR, úver za podmienok podľa zmluvy sa poskytol na dobu 60
týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a z dlžnej sumy je v 7. deň 60 týždňa po dni uzatvorenia zmluvy.
24. V bode 4. bolo uvedené - Za poplatok za (garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre Zákazníka zabezpečovať nasledovné: -službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto Zmluvy,
- podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 01850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú Zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk, v súvislosti s poskytovaním informácii o úvere a právach a povinnostiach Zákazníka podľa tejto Zmluvy,
- službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so Zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, službu poskytnutia Karty splátok Zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto Zmluvy,
- na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto Zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatnil vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od Zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.
25. V bode 16 bolo uvedené, že zákazník súhlasí s tým, že práva Providentu z tejto zmluvy, vrátane vyberania splátok dlžnej sumy, môže v mene Providentu uplatniť oprávnený zamestnanec Providentu alebo oprávnený obchodný zástupca.
26. Dňa 22. 5. 2014 bola uzatvorená zmluva o zabezpečení splátok úveru podľa § 51 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej bodu 1.1. - Poskytovateľ sa zaväzuje, že zákazníkovi za odmenu podľa odseku 1.2 bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 571979259 uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Služba je poskytovaná na individuálnom prístupe k zákazníkovi a s potrebnou súčinnosťou, ku ktorej sa zákazník zaväzuje. Prevzatie peňažnej hotovosti sa bude uskutočňovať v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Zákazník má možnosť zvoliť si čas týždenného preberania peňažnej hotovosti na úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktoré vykonáva vždy jedna poverená osoba poskytovateľa podľa odseku 1.10, ktorá je k dispozícii zákazníkovi na účely poskytovania služby, ako aj všetkých informácii s ňou spojených, a to každý deň v týždni.
27. Podľa bodu 1.2. Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 288,40 EUR . Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 4,80 EUR a poslednú splátku vo výške 5,20 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom, splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena predstavuje odplatu pre Poskytovateľa za to, že Zákazník bude môcť spotrebiteľský úver splácať v hotovosti priamo v mieste svojho trvalého bydliska alebo na inom miesto podlá zmluvy, ktoré mu práve vyhovuje a Poskytovateľ zabezpečí prevzatie a doručenie peňažnej hotovosti na účely splácania spotrebiteľského úveru, pričom suma celkovej odmeny slúži Poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí vlastný prijem Poskytovateľa.
28. Podľa bodu 1.3. v prípade, ak suma, ktorú Zákazník odovzdá Poskytovateľovi za účelom úhrady splátky, je nižšia ako suma splátky, ktorú je Zákazník povinný uhradiť podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, právo Poskytovateľa na odmenu vo výške podľa odseku 1.2 tým zostáva nedotknuté. Právo Poskytovateľa na odmenu zostáva nedotknuté aj v prípade, ak Poskytovateľ' vykonal alebo je pripravený vykonať všetky úkony, potrebné pre poskytnutie služby podľa odseku 1.1, najmä sa dostaviť na určené miesto prevzatia peňažnej hotovosti, avšak výlučne z dôvodov na strane Zákazníka, napríklad kvôli predčasnému splateniu viacerých splátok alebo kvôli neprítomnosti Zákazníka na určenom mieste prevzatia hotovosti v dohodnutom čase, nebolo možné alebo účelné službu poskytnúť. Poskytovateľ
sa môže na základe vlastnej úvahy vzdať uplatnenia tohto práva alebo požadovať úhradu odmeny v redukovanej výške.
29. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 27. 3. 2017 oznámil, že zmluvou o postúpení došlo k prevodu všetkých práv a povinností žalovaného súvisiacich so zmluvami, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu na nového veriteľa podľa § 17 ods.1 zák. č. 129/2010 Z.z.
30. Pokiaľ ide o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, tu súd poukazuje na to, že podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom k uvedenému zneniu súdy často krát zamietali žaloby, ktorými sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy, a to z dôvodu ich procesnej neprípustnosti. Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť článok XII bod 39 zákona č. 279/2017 Z. z., <http://www.najpravo.sk/zakony/vypis-zakonov/279-2017-z-z-zakon-ktorym-sa-meni- a-doplna-zakon-c-483-2001-z-z-o-bankach-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov.html> ktorým sa mení a doplnil zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z.z. V tomto článku sa zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch doplnil v § 11 o nový odsek 4, ktorý znie: Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba znie: 18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku.
31. Súd má teda zato, že v súčasnosti je námietka žalovaného vo vzťahu k možnosti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, bezpredmetná.
32. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným, nakoľko došlo na základe zmluvy o postúpení k prevodu všetkých práv a povinnosti žalovaného súvisiacich so zmluvami, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu na nového veriteľa, súdu nebola predložená zmluva o postúpení pohľadávok a pokiaľ ide o oznámenie o postúpení pohľadávky, uvedené bolo datované dňa 16. 12. 2016, predmetné oznámenie bolo realizované žalovaným žalobkyni v čase, kedy už bolo začaté toto súdne konanie (14. 10. 2016). Úver mal byť zo strany žalobkyne splatený v 60 týždenných splátkach, a teda posledná splátka bola splatná v auguste 2015. Napriek tomu, že žalobkyňa bola s plnením svojich záväzkov v omeškaní, žalovaný pred začatím súdneho konania nepristúpil ani k postúpeniu pohľadávky, ani k odstúpeniu od úverovej zmluvy. Tým, že tak urobil po začatí konania a nemal by byť teda v konaní pasívne vecne legitimovaný, súd chápe ako právne úkony urobené v úmysle vyhnúť sa meritórnemu rozhodnutiu vo veci, z toho dôvodu súd ich považuje za neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).
33. Navyše zrejme v snahe vyhnúť sa možnému vysloveniu neprijateľnosti zmluvných podmienok žalovaného, ktoré by malo pre neho z dôvodu ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka význam nielen pre prebiehajúce súdne konanie.
34. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
35. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
36. Podľa § 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy - Na účely tohto zákona sa rozumie ročnou
percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
37. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
38. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
39. V spotrebiteľskej zmluve je uvedená RPMN na úrovni 70,38 %. Žalovaný takto poskytol nesprávnu výšku RPMN, pretože do výpočtu nezarátal poplatok za zabezpečenie splátok úveru. Pri správnom zahrnutí predmetnej povinnej služby do RPMN by táto bola vo výške 228,66 %.
40. RPMN je najúplnejším údajom pre rozhodovanie spotrebiteľa - potenciálneho dlžníka o tom, či vstúpi alebo nevstúpi do určitého úverového vzťahu. Skutočná hodnota úveru závisí od všetkých poplatkov, ktoré sa budú od spotrebiteľa v úverovom vzťahu vyžadovať. Ak tieto poplatky sú vopred známe, musia byť zahrnuté do RPMN, aby táto skutočne plnila úlohu, ktorú má v rámci stanovovania výhodnosti, či nevýhodnosti spotrebiteľského úveru plniť. Súd zastáva názor, že odmena za preberanie splátok úveru jednoznačne patrí do základu výpočtu pre RPMN, a na základe uvedeného platí, že pri nezahrnutí sumy za hotovostný výber splátok do základu pre RPMN je RPMN určená vyššie, a teda v neprospech spotrebiteľa.
41. Súd teda má za to, že v prejednávanej veci je skutočne úver bezúročný a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods.l písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z.
42. Podľa § 53 ods. l Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
43. Podľa 53 ods.4 písm. v) Občianskeho zákonníka - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
44. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
45. Podľa 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka - Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.
46. Podľa § 298 ods.1 CSP - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
47. Podľa § 298 ods. 2 CSP - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
48. Pokiaľ ide o právny názor žalovaného, že žalobkyňou napadnuté zmluvné podmienky predstavujú cenové dojednania, ktoré nemôžu byť predmetom prieskumu súd sa s týmto nestotožňuje. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba podľa súdu vykladať v súlade s článkom 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
- „hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhrady jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“. Z uvedeného vyplýva, že nekalo zmluvnej podmienky možno skúmať vo vzťahu k cene lomenou úhrade (a to aj jej primeranosti) za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie je vyjadrené zrozumiteľne.
49. Vo vzťahu k poplatku za garantovanú službu ako aj poplatku za hotovostný výber splátok, súd má za to, že neprijateľnosť spočíva v tom, že spotrebiteľ vopred musí zaplatiť za niečo, čo nemusí dostať. V tomto prípade teda neprijateľnosť nespočíva len v samotnom spôsobe určenia ceny, ale samotnej podmienke splatnosti, to znamená, že dodávateľ vlastne vyžaduje finančné plnenia od spotrebiteľa, ktoré v konečnom dôsledku môže mať právnu povahu darovania to znamená, že za zaplatenú sumu spotrebiteľ v prípade, ak je riadne splní svoje záväzky žiadne plnenie neobdrží. Pokiaľ ide o hotovostný výber splátok, spotrebiteľ je povinný platiť aj v prípade, ak sa hotovostný výber splátok za akýchkoľvek dôvodov neuskutoční.
50. Čo sa týka poplatku za garantovanú službu, zo zmluvy vyplýva, že tento bol dojednaný, resp. žalovaný ho v zmluve určil na sumu 80,64 EUR. Zo zmluvy o úvere, resp. ani z ďalších listín, ktoré podpisovali účastníci ale nevyplýva, prečo jeho výška predstavuje práve uvedenú sumu. Žalovaný sa vyjadril, že za poplatok sa zaviazal zabezpečovať: službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier, službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, službu poskytnutia karty splátok zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách, a zaviazal sa akceptovať splácanie sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň, že si neuplatní vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.
51. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný spoplatnil v podstate to, čo sú jeho nevyhnutné náklady vynaložené v jeho prospech, aby mal informácie alebo vôbec evidenciu o poskytnutých úveroch, o omeškaniach dlžníkov, ako aj ďalšie marketingové úkony, ktoré sú nevyhnutné pre udržanie jeho úspešnosti.
52. Tento spôsob vyberania peňazí od spotrebiteľov nemôže v demokratickej spoločnosti a právnom štáte podľa súdu obstáť, súd je presvedčený, že priemerný spotrebiteľ by pri vysvetlení tejto zmluvnej podmienky a možnosti odmietnutia k jej uzatvoreniu nikdy nepristúpil.
53. Vo vzťahu k poplatku za hotovostný výber splátok, samotný žalovaný sa vyjadril, že táto zmluva má vo vzťahu k úverovej zmluve, akcesorickú povahu, pričom aj, keď je táto zmluva uzatvorená na osobitnej listine, žalovanému nič nebránilo tomu, aby dojednanie o spoplatnení hotovostného inkasovania splátok bolo zahrnuté do úverovej zmluvy. Súd má zato, že takýmto spôsobom žalovaný opätovne obchádzal zákon tým, že dojednal osobitnú zmluvu, ktorú označuje ako doplnkovú službu hoci poplatok za hotovostné inkasovanie splátok nevyberal osobitne, ale zahrnul ho do splátky úveru tak, že v jednej sume bol splácaný úver, poplatok za garantovanú službu a aj poplatok za hotovostný výber.
54. V ďalšom vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke súd poukazuje na zdôvodnenia rozsudkov č.k. 19Co/142/2016-328 zo dňa 8. 12. 2016 Krajského súdu v Prešove, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 11C/435/2015-205 zo dňa 16. 3. 2016, ktorý v obdobnej právnej veci rovnako formulovanej zmluvnej podmienky uviedol, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o
cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov, oproti tomu aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve. Poukázal na to, že poplatky spolu s úrokmi, ktoré vyžaduje žalovaný od spotrebiteľa, prevyšujú spoločensky akceptovateľnú výšku.
55. Súd z týchto dôvodov považoval za dôvodné žalobe vyhovieť aj o vyslovení neprijateľných zmluvných podmienok.
56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala plný úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.