Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-74-2011.pdf
PDF · 89.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/74/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu R. Š., B.. XX.X.XXXX, X. P. I. X, L. - S. proti žalovanému JuMark s. r. o., IČO: 44 334 087, so sídlom Národná trieda 63, Košice, zast. JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 46, Košice o neplatnosť kúpnej zmluvy
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.3.2011, upresnenou písomným podaním doručeným súdu dňa 12.12.2012 domáhal, aby súd vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam - pozemkom reg. S. L.. Č.. XX/X H. L..Č.. XX/X, Z. B. I. Č.. X, P. I. a prevod vlastníctva k domu súp. č. 1 na parcele reg. S. L..Č.. XX/X, zapísaný na I. Č.. XXX, W..Ú.. P. I.. Zmluvu považoval za neplatnú z dôvodu, že ju nepodpísal, pričom bolo zároveň porušené predkupné právo jeho brata Y. Š. ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti - pozemkov parc. Č.. XX/X a parc. Č.. XX/X. Uviedol, že za predaj nehnuteľnosti nedostal žiadne peniaze. Pre prípad nepreukázania uvedených skutočností žalobca podaním žaloby odstúpil od uzavretej zmluvy z dôvodu, že bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
2. Žalobca navrhol do konania pripustiť vstup jeho brata Y. Š. H. Ž. P. X. rade z dôvodu, že ide o podielového spoluvlastníka vyššie uvedených pozemkov. Nakoľko Y. Š. so vstupom do konania nesúhlasil, súd uznesením zo dňa 18.6.2012, č.k. 16C/74/2011-42 jeho vstup do konania ako ďalšieho žalobcu nepripustil.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.12.2012 žalobca navrhol pripustiť rozšírenie žaloby o neplatnosť zmluvy o nájme uzavretej medzi sporovými stranami dňa 26.2.2010 a dňa 26.11.2009 a dohody o ukončení nájmu zo dňa 26.2.2010. Týmto podaním zároveň žalobca upresnil žalobu v časti neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2009. Uznesením zo dňa 7.2.2018, č.k. 16C/74/2011-131 súd navrhovanú zmenu žaloby nepripustil.
4. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods.1 CSP).
5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V rámci procesnej obrany poukázal na skutočnosť, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu domáhať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Tiež uviedol, že žalobca je povinný preukázať svoje tvrdenia a označiť dôkazy, ktorými mieni tieto tvrdenia preukázať, čo však v konaní neučinil. Žalobca nepreukázal, že napadnutú zmluvu nepodpísal a tiež neboli preukázané nápadne nevýhodné podmienky ani tieseň žalobcu.
6. Na pojednávanie dňa 23.3.2018 sa nedostavil žalobca, u ktorého je doručenie predvolania vykázané dňa 8.3.2018 v zmysle ust. § 11 ods.3, § 106 ods.1 písm.a) CSP. V súlade s ust. § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
7. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom dňa 11.10.2012 tvrdil, že žiadnu kúpnu zmluvu konateľovi žalovaného Ing. Q. Z. nepodpisoval. Uviedol, že bol výlučným vlastníkom domu č.1 P. P. I., ktorý zdedil po svojich rodičoch, spolu s bratom dedili pozemok, každý v 1/2. V uvedenom dome býval spolu so svojou družkou a ich dcérou. V roku 2009 bol nezamestnaným, pre konateľa žalovaného pracoval asi 3 mesiace „na čierno“. Konateľ žalovaného prejavil záujem o jeho dom, napriek tomu, že žalobca nemal záujem ho predať. V súvislosti s uplatnením príspevku na bývanie, asi v roku 2010 na obecnom úrade zistil, že nie je vlastníkom domu. Konateľ žalovaného raz priniesol nejakého kupcu a povedal mu, že dom je jeho a že dom predáva. Žalobca s družkou sa zľakli a konateľovi žalovaného podpísali nejaké papiere. Nevedel bližšie uviesť dátum, kedy to bolo, ani čo bolo obsahom týchto listín. Pobyt žalobcu sa stal v priebehu konania neznámym a súdu sa ho nepodarilo zistiť ani prostredníctvom obce L.-S., brata žalobcu, jeho družky, OO PZ P. N. či Úradu práce sociálnych veci a rodiny Košice.
8. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. X, k.ú. P. I., C. L. - S. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcelné číslo 31/1 o výmere 607 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcelné Č. XX/X C. P. XXX T.2 záhrady Y. Š. - brat žalobcu v podiele 1/2 a žalovaný v podiele 1/2 k celku. Žalovaný sa stal podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. P.-XXXX/XX Z. X.X.XXXX. Zo spisového materiálu Katastrálneho úradu v Košiciach ku vkladu číslo P. vyplýva, že dňa 26.11.2009 uzavreli žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalobcu k vyššie uvedeným pozemkom, ako aj prevod domu súp. č. 1 na parcele č. XX/X, zapísaný B. I. Č.. XXX, W..Ú.. P.Ý. I., výlučným vlastníkom ktorého bol žalobca. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 5.900,-€. Pravosť podpisu žalobcu na kúpnej zmluve bola osvedčená notárskym úradom JUDr. T. T. J. X.XX.XXXX. Totožnosť predávajúceho bola zistená z občianskeho preukazu č. SL 647906. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podpísaný oboma zmluvnými stranami. Rozhodnutie o povolení vkladu číslo P. Z. J. X.X.XXXX bolo prevzaté žalobcom osobne dňa 18.1.2010, ako vyplýva z kópie doručenky.
9. Na žiadosť žalobcu OR PZ Košice - okolie súdu listom zo dňa 30.4.2012 oznámilo, že žalobcovi bol dňa 28.2.2007 z dôvodu straty vydaný občiansky preukaz číslo SL 647906. Dňa 15.4.2011 žalobca nahlásil jeho stratu na OO PZ Veľká Ida. O nový občiansky preukaz požiadal žalobca dňa 1.8.2011 a dňa 15.8.2011 osobne prevzal nový občiansky preukaz číslo Q. XXXXXX.
10. Na návrh sporových strán bolo uznesením zo dňa 13.1.2014, č.k. 16C/74/2011-97 nariadené znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Uznesením zo dňa 8.2.2018, č.k. 16C/74/2011-134 súd zrušil nariadené znalecké dokazovanie z dôvodu neprítomnosti žalobcu, pre ktorú nebolo možné vykonať nariadené znalecké dokazovanie, ako aj z dôvodu nezloženia preddavku na trovy znaleckého dokazovania.
11. Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko T. B. X. zo dňa 21.6.2010 vyplýva že dňa 21.6.2010 sa na úrad vo veci dávok v hmotnej núdzi dostavil žalobca, ktorý uviedol, že dom predal a od kupujúceho zaň obdržal 1.000,-€. Kúpno-predajnú zmluvu nevedel úradu predložiť.
12. Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
13. Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť (§ 49 Občianskeho zákonníka).
14. Podľa ust. § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). V zmysle ust. § 40a veta prvá, druhá Občianskeho zákonníka sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
15. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy predovšetkým z dôvodu, že túto nepodpísal, a preto je zmluva absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku a bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť z úradnej povinnosti v prípade, ak vyjdú najavo skutočnosti, ktoré sú spojené s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu.
16. Podľa ust. § 132 ods.1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. V záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ním tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Pri vyhodnocovaní dôkazov pritom súd v súlade s ust. § 191 ods.1 CSP postupuje podľa svojej úvahy a hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
17. V danom prípade žalobca nepreukázal skutočnosť, že kúpnu zmluvu, neplatnosti ktorej sa domáha, nepodpísal. Nariadené znalecké dokazovanie nebolo možné pre neprítomnosť žalobcu vykonať. Podpis žalobcu na kúpnej zmluve bol osvedčený notárom resp. ním povereným zamestnancom, pričom totožnosť žalobcu ako predávajúceho bola zistená z občianskeho preukazu č. U. XXXXXX, ktorým v čase podpisu zmluvy 1.12.2009 disponoval žalobca. Strata uvedeného občianskeho preukazu bola polícii nahlásená až dňa 15.4.2011. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že osvedčovacia doložka, ktorou bola overená pravosť podpisu žalobcu na kúpnej zmluve, je v zmysle ust. § 3 ods.4 zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok verejnou listinou. V zmysle ust. § 205 CSP verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Tento v konaní preukázaný nebol. Žalobca uviedol, že o odpredaní nehnuteľnosti sa dozvedel asi niekedy v roku 2010 na obecnom úrade, avšak z doručenky Katastrálneho úradu v Košiciach v spise ku vkladu P. XXXX/XXXX vyplýva, že dňa XX.X.XXXX osobne prevzal rozhodnutie Správy katastra Košice-okolie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe napadnutej kúpnej zmluvy. Súd tiež dáva do pozornosti rozporné tvrdenia žalobcu, keď v konaní uviedol, že za predmetné nehnuteľnosti neobdržal žiadnu kúpnu cenu, pričom pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach tvrdil, že dom predal za 1.000,-eur.
18. Žalobca v konaní nepreukázal tvrdené skutočnosti o nepodpísaní kúpnej zmluvy. Vychádzajúc zo záveru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, súd žalobu zamietol.
19. Žalobca tiež namietal neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva jeho brata - spoluvlastníka pozemkov parc. Č.. XX/X H. L.. Č.. XX/X. V danom prípade ide o tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá spočíva na vyvrátiteľnej právnej domnienke platnosti právneho úkonu. Úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, existuje a pozerá sa naň ako na platný, pokiaľ sa neplatnosti nedovolá oprávnená osoba. Oprávnenou osobou v prípade porušenia predkupného práva je opomenutý spoluvlastník. V prejednávanej veci tento nesúhlasil so vstupom do konania. Žalobca, ako osoba ktorá uzavrela kúpnu zmluvu, ktorou bolo porušené predkupné právo spoluvlastníka nehnuteľnosti, nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie takejto žaloby. Aktívna vecná legitimácia predstavuje oprávnenie žalobcu vyplývajúce z hmotného práva. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho rozhodnutia, ktorú súd skúma vždy, aj ak ju strana sporu nenamieta. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení žalobca nie je subjektom tvrdeného práva, a preto jeho žaloba nemôže byť úspešná. Aj z uvedeného dôvodu musela byť žaloba zamietnutá.
20. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, v dôsledku čoho mienil podanou žalobou odstúpiť od uzavretej kúpnej zmluvy v prípade, ak túto súd z vyššie uvedených dôvodov nebude považovať za neplatnú, súd uvádza, že žalobca bližšie nekonkretizoval, v čom mala spočívať tieseň príp. nápadne nevýhodné podmienky a tieto svoje tvrdenia nezdokladoval. V uvedenom rozsahu žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a ich následného preukázania. K účinnému odstúpeniu od zmluvy tak ako to má na mysli ust. § 49 Občianskeho zákonníka preto nemohlo dôjsť.
21. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods.1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade bol žalovaný úspešnou stranou v konaní, preto mu súd priznal plnú náhradu vzniknutých trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).