Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/24/2008

Potvrdené rozhodnutím 20CoE/67/2021
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, XXX XX I., o vymoženie 27.340,- Sk (907,52 eura) s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 1Er/24/2008-29 zo dňa 23.03.2018 takto rozhodol: I. Návrh na prerušenie konania sa zamieta. II. Potvrdzuje sa uznesenie."

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., (do 14.02.2008 PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.,) so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: V. I., J.: XX.XX.XXXX, Y. G. Š.Q. X, XXX XX Š., o vymoženie 27 340,- SK (907,52 Eur) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Bardejov č. XXXX XXXXXX zo dňa 04.02.2008 bol súdny exekútor Ing. JUDr. Slavomír Borovský, Exekútorský úrad Košice, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: V.-XXX/XX-S. zo dňa 22.02.2007. Exekučné konanie sa začalo dňa 08.01.2008 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

2. Súd ďalej pokračuje so súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, ktorá bola určená ako náhradníčka súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, ktorý bol právnym nástupcom pôvodného exekútora Ing. JUDr. Slavomíra Borovského.

3. Tunajšiemu súdu bolo dňa 18.02.2016 súdnym exekútorom doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 25.01.2016. V doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený s poukazom na § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uvádza, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Dňa 14.02.2006 uzavrel oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol povinnému pôžičku vo výške 664,41 eur. Za poskytnutie pôžičky sa povinní zaviazali zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 229,24 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie pôžičky, a to za celú dobu poskytnutia pôžičky. V zmysle zmluvy bol preto dlžník povinný uhradiť istinu pôžičky v 18 mesačných splátkach vo výške 36,91 eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 13.12.2006 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina pôžičky vo výške 553,65 eur a vznikol oprávnenému nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy v celkovej výške 1.049,61 eur. Nárok na zmluvné pokuty pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške 13,81 eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 7,83 eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 829,91 eur za omeškania s úhradou zosplatneného úveru, ktorý sa stal splatným v dôsledku omeškania s úhradou splátky. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného splnením jeho splatných záväzkov a to v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších zákonov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom a v súlade so zákonom č. 258/2011 Z.z. vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový

platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou, vzhľadom k tomu, že v čase uzatvorenia zmluvy a vyplnenia zmenky, tento právny predpis nebol účinný. Oprávnený k doplneniu doložil Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXXXXXXX a Zmluvné dojednania k tejto zmluve.

4. Tunajší súd preskúmal exekučný titul, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. V.-XXX/XX-S.. Z exekučného titulu vyplýva, že vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Z rozsudku nevyplýva, že by rozhodcovský súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.

5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

6. Zákonom č. 438/2015 Z.z. z 15. decembra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol novelizovaný i Exekučný poriadok, keď do ust. § 39 bol doplnený odsek 4, podľa ktorého je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ak navrhuje vykonať exekúciu na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Zároveň je povinný pripojiť k návrhu dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. V zmysle prechodných ustanovení k tejto úprave sa uvedená povinnosť vzťahuje i na skôr začaté exekučné konania, v ktorých bol exekučným titulom priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, pričom oprávnený musí návrh doplniť v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Dňom vyhlásenia zákona č. 438/2015 Z.z. boli vyššie uvedené exekučné konania začaté pred jeho účinnosťou ex lege odložené (§ 243f ods. 3 EP). V prípade, že oprávnený si splní svoju povinnosť a doplní návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, súd musí preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a pokiaľ také dôvody nájde, exekúciu podľa tohto ustanovenia zastaví. Exekučný súd je povinný zastaviť takto odloženú exekúciu aj vtedy, keď oprávnený návrh nedoplní. V zásade platí, že dôvody na zastavenie exekúcie sú dané, ak sa v konaní nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP). V prípade, že dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku z doplnenia návrhu a pripojených dôkazov nevyplývajú, súd rozhodne o pokračovaní exekúcie.

7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

8. Podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

9. Podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

12. Oprávnený uzatvoril s povinným dňa 14.02.2006 zmluvu o revolvingovej pôžičke, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle zákona č. 634/1992 Zb. ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému mimo jeho obchodnej alebo podnikateľskej činnosti úver, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v splátkach spolu s celkovými nákladmi. V zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ide zároveň o zmluvu typovú, nakoľko ide o zmluvu, ktorú oprávnený uzatváral opakovane so spotrebiteľmi v rámci jeho podnikateľskej činnosti, o čom má súd vedomosť z úradnej činnosti a spotrebitelia obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť. Povinnému bola služba poskytnutá pre priamu osobnú spotrebu.

13. V znení účinnom ku dňu uzatvorenia typovej zmluvy bolo povinnosťou oprávneného dodržiavať ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Tento zákon v § 23a uvádzal, že typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán alebo podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Výpočet týchto podmienok zákon taxatívne nestanovuje, preto je povinnosťou súdu v každom jednotlivom prípade skúmať, či podmienka uvedená v zmluve je primeraná alebo nie, prípadne, či je v súlade s dobrými mravmi.

14. Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy súd dospel k záveru, že táto obsahuje neprimeranú podmienku a zároveň podmienku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a to v bode 13.4 Zmluvných dojednaní k predmetnej zmluve. Ide o povinnosť dlžníka v prípade zosplatnenia celého dlhu uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu 50 % z nominálnej výšky pôžičky. Neprimeranosť a rozpor s dobrými mravmi vidí súd v tom, že v prípade zosplatneného dlžného zostatku v akejkoľvek výške, je vždy povinnosťou dlžníka uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 50 % z výšky pôžičky, nie z aktuálnej výšky dlhu. Uvedené ustanovenie je neprimeranou podmienkou, ktorá na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, nakoľko aj v prípade dlhu dlžníka iba napríklad 100 €, môže veriteľ žiadať zmluvnú pokutu 50 % nie z nesplatenej aktuálnej výšky dlhu, ale 50 % z výšky poskytnutej pôžičky, teda bez ohľadu na výšku dlhu dlžníka si veriteľ môže vždy účtovať zmluvnú pokutu až do výšky 50 % z výšky poskytnutej pôžičky. Zároveň takéto konanie je aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zmluvnú pokutu vo výške 50 % súd považuje za neprimerane vysokú.

15. Súd ďalej podrobil skúmaniu aj rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 17. predmetných Zmluvných dojednaní k úverovej zmluve, ktorá uvádza, že: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 17.2. tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy spočíva na žalobcovi.“

16. Súd je ďalej toho názoru, že veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej doložky predložiť spor medzi zmluvným stranami na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil, a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním (podaním žaloby na rozhodcovský súd), pričom spotrebiteľ má byť chránený pred oboma spôsobmi. Konanie pred rozhodcovským súdom pritom vo všetkých prípadoch iniciuje práve veriteľ. Rozhodcovskú doložku je preto potrebné považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým pádom aj za neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemohol byť na podklade takejto zmluvy vydaný ani rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Rozhodcovské konanie by mohlo byť akceptované, ak by dodávateľ so spotrebiteľom osobitne vyjednal takýto spôsob rozhodovania po vzniku sporu a nie už v čase uzavretia samotnej úverovej zmluvy. Ak spotrebiteľ chce, aby mu veriteľ poskytol úver, je nepriamo nútený akceptovať aj veriteľom navrhovanú rozhodcovskú

doložku bez toho, aby si v tom čase bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré uzavretie takejto dohody môže priniesť. Súd svoj názor o neprijateľnej rozhodcovskej zmluve opiera aj o Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č.k. 6 Cdo 1/2012, v ktorom tento súd konštatuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská doložka (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

17. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má tunajší súd za to, že sú splnené podmienky na zastavenie predmetného exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

18. O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).