Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/142/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: W. L., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. C. XXX, XXX XX B., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o bezdôvodné obohatenie 443,45 EUR a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

rozhodol:

I. žalobu z a m i e t a ,

II. žalobkyňa n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 29.04.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 443,45 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 443,45 EUR odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby súd určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, z 19.08.2008, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 13, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že so žalovaným uzavrela dňa 19.08.2008 spotrebiteľskú zmluvu vo výške 464,71 EUR za poplatok 443,47 EUR s tým, že celkovú čiastku vo výške 908,19 EUR sa zaviazala zaplatiť v 12-tich splátkach po 75,68 EUR mesačne. Poplatok predmetného úveru predstavuje 95,57 % - tné navýšenie. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 908,16 EUR. Poplatok 443,47 EUR je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie o uzavretie zmluvy, pričom žalovaný neposkytol žalobkyni reálne plnenie za takýto poplatok. Tento poplatok nebol individuálne dojednaný a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú podmienku. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe ani len svojim obsahom. Výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého úveru. Zo žaloby taktiež vyplýva, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 a to, konečnú splatnosť úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok, istiny úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Z dôvodu absencie týchto náležitosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto si žalobkyňa uplatňuje rozdiel medzi jej platbami vo výške 908,16 EUR a výškou poskytnutého úveru 464,71 EUR, teda sumu 443,45 EUR. Žalobkyňa poukázala aj na to, že skutočnosť, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela od Združenia na

ochranu občana a spotrebiteľa dňa 04.03.2016, kedy bola informovaná o tom, že predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané zákonom..

2. Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 01.06.2016 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, a to jednak v objektívnej a subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 03.03.2012, pričom žalobkyňa svoj návrh na súde uplatnila až dňa 29.04.2016. Taktiež poukázal na to, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia.

3. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že od žalovaného brala viacero úverov, pričom prvýkrát to bolo tak, že reagovala na inzerát a následne už jej chodili nejaké ponuky písomne, resp. bola oslovená telefonicky, a keďže v podstate vždy potrebovala nejaké peniaze, súhlasila s podmienkami žalovaného, aj keď sa jej zdalo, že veľa preplatí, a keď sa pýtala, či by jej nemohli nejakým spôsobom znížiť splátky, tak jej povedali, že keď bude pravidelne splácať, tak jej vrátia nejaký úrok, avšak ona si myslí, že jej nikdy nič nevrátili. Niekedy v januári roku 2016 sa stretla s jednou známou, ktorej meno nevedela uviesť a ktorá jej poradila, aby zavolala na ministerstvo spravodlivosti, čo aj urobila, a tam jej poradili, aby sa obrátila na združenie HOOS. Žalobkyňa potvrdila, že pokiaľ zo spisu vyplýva, že uzavrela 13 zmlúv, tak je to možné a ku všetkým týmto zmluvám si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedla tiež, že úvery jej z banky nechceli dať, keďže málo zarobila, pričom pracovala ako vedúca predajne Jednoty, následne išla na dôchodok a žalovanému predložila výmer o dôchodku a potom už od nej nič nepýtali.

4. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 19.08.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 464,71 EUR, ktorý sa zaviazala splatiť v 12-tich mesačných splátkach po 75,68 EUR, teda celkovo mala zaplatiť sumu 908,19 EUR. Z prehľadu úhrad k uvedenej zmluve (čl. 9 spisu) vyplýva, že žalobkyňa zaplatila celkovú sumu 908,16 EUR. Z citovaného prehľadu vyplýva, že žalobkyňa uhrádzala žalovanému jednotlivé platby od 11.09.2008 do 03.03.2009, kedy bola uhradená posledná platba.

5. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

6. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa prioritne zaoberal posúdením dôvodnosti tejto námietky. Z prehľadu splácania úveru, ktorý súdu predložila samotná žalobkyňa, nepochybne vyplýva, že táto uhradila poslednú platbu dňa 03.03.2009 a žalobu v tejto veci podala súdu dňa 29.04.2016, preto je nárok žalobkyne premlčaný, keďže už uplynula 3 ročná objektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu zamietol.

7. Žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu, keďže súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu je v danom prípade na žalobkyni. Podľa názoru súdu v podstate ani nie je možné preukázať, aby žalovaný konal formou priameho úmyslu a o nepriamy úmysel ide vtedy, ak sa žalovaný nechcel priamo bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde bol s tým uzrozumený. Žalobkyňa v rámci odôvodnenia žaloby poukázala na to, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitostí. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z hľadiska hospodárnosti konania sa, ako už bolo konštatované, prioritne zaoberal posúdením vznesenej námietky premlčania a nezaoberal sa už z tohto dôvodu posúdením skutočnosti, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, pričom podľa názoru súdu, pokiaľ by aj zmluva neobsahovala náležitosti uvedené žalobkyňou, nemožno z toho vyvodiť záver o tom, že by žalovaný konal úmyselne a v podstate takýmto spôsobom išiel sám proti sebe v tom zmysle, že pokiaľ neuvedie určité náležitosti, hrozí mu

to riziko, že úver môže byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov a v takomto prípade žalovaný z poskytnutého úveru nebude žiadnym spôsobom profitovať, čo je základným princípom poskytovania úverov na finančnom trhu. Ako už ale bolo konštatované, dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu žalovaného je na žalobkyni, ktorá v tomto ohľade, podľa názoru súdu neuniesla dôkazné bremeno (neprodukovala žiadne dôkazy).

8. Súd taktiež zamietol žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu, že úverová zmluva medzi stranami sporu už bola ukončená plnením, pričom podľa názoru súdu je možné takýto nárok uplatniť iba vtedy, pokiaľ zmluvný vzťah trvá, pretože v opačnom prípade vyslovenie neprijateľnej podmienky nemá pre spotrebiteľa žiaden význam, pričom v tejto veci súd nevyhovel žalobe o plnenie. Súd taktiež poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok zaviedol tzv. abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach (§ 301-306 , a to práve z dôvodu, aby sa predchádzalo podávaniu obdobného typu žalôb, pričom rozhodovanie o abstraktnej kontrole má prispieť k zjednoteniu judikatúry v spotrebiteľských veciach a prehľadnosti ochrany spotrebiteľov. Súd má taktiež za to, že pokiaľ došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, tým zanikajú aj práva a povinnosti zmluvných strán, a teda nemôže dochádzať k ich porušovaniu. Vzhľadom na uvedené preto súd zamietol aj žalobu v časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom neúspešná žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal (podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy konania nevznikli), keďže nárok uplatnený žalobkyňou (žaloba podaná dňa 05.09.2016) posúdil z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, týkajúcich sa veci samej, a to s ohľadom na skutočnosť, že prax súdov pri posudzovaní totožných nárokov nebola jednotná a žalobkyňa sa mohla v podstate aj dôvodne domnievať, že jej nárok môže byť úspešný, avšak v súčasnosti už napr. rozhodol v obdobnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako najvyššia súdna autorita, sp. zn. 3Cdo/169/2017, pričom z tohto rozhodnutia vyplýva spôsob posúdenia a počiatku plynutia premlčacích lehôt.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).