Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-31-2015.pdf
PDF · 132.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom na Tamaškovičovej 17/2742 v Trnave, IČO: 46 713 930 zastúpeného splnomocnencom Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12 v Bratislave proti žalovanému E. Š., X. XX.X.XXXX, L.M. X. H. XXX Y. F., o zaplatenie 2.316,82 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 18.2.2015, žalobca žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 2316,82 eur, príslušenstvo istiny ku dňu 27.9.2013 vo výške 1379,21 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 2316,82 eur od 28.9.2013 do zaplatenia a trovy konania.
V žalobe je uvedené, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava ( v skratke v rozsudku súd používa aj SLSP a.s.) uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 480000,- Sk t.j. 1593,31 eur, pri úroku 18,4% ročne a poplatku za správu 60 Sk t.j. 1,99 eur mesačne. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 20.2.2012, uvedeným dňom zmluva zanikla uplynutím času, žalovaný ku dňu skončenia trvania zmluvy svoj dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu nesplnil v celom rozsahu. SLSP a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretej podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo dňa 27.9.2013 žalobcovi (postupníkovi). Ku dňu podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávok t.j. 27.9.2013 predstavoval dlh žalovaného istinu vo výške 2316,82 eur a príslušenstvo vo výške 1379,21 eur. Po oznámení žalovanému o postúpení pohľadávky si žalobca uplatnil výzvou z 18.11.2014 u žalovaného pohľadávku 3828,37 eur vrátane príslušenstva, poskytol žalovanému lehotu 7 dní na splnenie svojej povinnosti, ten ju do podania žaloby nesplnil.
Súd výzvou z 24.4.2015 vyzval žalobcu, aby v určenej lehote doplnil a presne vyjadril, z čoho pozostáva suma 2316,82 eur, či zahŕňa aj úroky, úroky z omeškania, zmluvnú pokutu, poplatky a iné sankcie, ktoré sa stali súčasťou istiny, ak áno, podľa akých ustanovení zmluvy alebo úverových podmienok a akým spôsobom boli jednotlivé úroky, poplatky alebo zmluvné pokuty vypočítané, z akej sumy, s použitím akej
sadzby a za aké obdobie, a na preukázanie tvrdení žalobcu bol vyzvaný na predloženie listinných dôkazov, z ktorých bude preukázaná dlžná suma a z čoho pozostáva ako aj na predloženie prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej bude vyplývať postúpenie pohľadávky voči žalovanému, uplatnenej v tomto konaní.
Žalobca dňa 29.10.2015 zaslal súdu listinné dôkazy na 2 ks CD nosičov, na ktorých sa nachádzala Zostava prehľadu transakcií úveru nad archívom, Základné údaje k Spotrebnému úveru na Čokoľvek do 1699, Výpis z účtu žalovaného od 20.8.2011 do 26.9.2013, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom a Prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE z 27.9.2013.
Žalobca na žalobe trval.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že peniaze posielal veriteľovi zo svojho bankového účtu, potom peniaze vkladal na č.ú. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý mu poskytla pani Tóthová, s ktorou sa telefonicky skontaktoval po zaslaní výhražných listín od spoločnosti CASH Collectors Sk s.r.o. Bol sa informovať v Slovenskej sporiteľni v Holíči, kde mu oznámili, že už je všetko splatené. Žalovaný pripojil k vyjadreniu výpis zo sporožírového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a potvrdenia o hotovostných vkladoch.
Splnomocnenec žalobcu bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, nedostavil sa bez ospravedlnenia, preto súd rozhodol, že bude konať v jeho neprítomnosti podľa § 180 C.s.p.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere č, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s., Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok a s jej prílohou č. 1, výpismi z účtu žalovaného, stavom prehľadu k úveru nad archívom, výpismi žalovaného zo sporožírového účtu, potvrdeniami o hotovostnom vklade, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:
Tvrdenie žalobcu o existencii písomnej úverovej zmluvy bolo v konaní preukázané Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.2.2007. Z tejto zmluvy bolo zistené, že ju podpísali za veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a žalovaný na strane dlžníka. Podľa obsahu boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému splátkový úver. Dlžník vyjadril povinnosť poskytnutý úver splatiť v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v Zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 48.000,- Sk. Úroková sadzba uvedená v zmluve bola 18,40 % ročne do konečnej splatnosti úveru, poplatok za poskytnutie úveru nebol dohodnutý, poplatok za správu úveru 60,-Sk mesačne, výška mesačnej splátky 1290,-Sk, splátky splatné k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.2.2012 a splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálny miera nákladov je 23,11%. V článku I. bod 4 dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v termíne splátok. V Zmluve v čl. II bod 2 dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP veriteľa, Úverovými podmienkami, Sadzobníkom a podmienkami určenými zverejnením, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve, sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, v uvedenom poradí, u Obchodného zákonníka sa odkazuje na jeho ustanovenie § 262.
Účastníkmi Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE s dátumom podpisu strán dňa 27.9.2013 sú na strane postupcu Slovenská sporiteľňa a.s. Tomášikova 48, Bratislava a postupníkom je žalobca. Postupca je banka, postupník obchodná spoločnosť zaoberajúca sa správou a vymáhaním pohľadávok. Postupujú sa pohľadávky postupcu voči dlžníkovi, vrátane príslušenstva pohľadávky, tie, ktoré sú uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 patriacej k zmluve, ktoré vznikli z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi, ktoré konkrétne je vymenované pod písmenami a) až f) v čl. II. bod 2.1. Medzi takéto pohľadávky patria aj tie, ktoré vznikli z úverov. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok banka postupovala pohľadávku voči žalovanému zloženú tak ako uvádzal žalobca v žalobe. Splatnosť úveru je uvedená dňom 20.2.2012, počet dní omeškania je 818.
Zo zostavy prehľadu transakcií úveru nad archívom, predloženej žalobcom, vyplýva, že dňa 22.2.2007 je zaúčtované ako prvá položka 48000,- Sk s popisom založenie účtu, schválenie úveru a bezhotovostné
čerpanie a od 22.8.2007 sa opakujú zaúčtovanie riadnych úrokov, zaúčtovanie poplatku, bezhotovostné splátky, poplatok za upomienku, odúčtovanie pohľadávky, zníženie anuity, posledná položka je z 31.7.2011 zaúčtovanie 2,99 eur.
Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že sú tu jednotlivé transakcie od 20.8.2011 do 26.9.2013 a to poplatky za správu úveru, riadny úrok a úrok z omeškania za uvedené obdobie.
Po oboznámení sa s VOP v znení dodatkov č. 1 až 5, súd zistil, že sú vydané SLSP, a.s. a je v nich deklarované, že upravujú vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom. V súvislosti s poskytnutým produktom tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom bez ohľadu na to, či je produkt vo VOP upravený. Podľa bodu 7.6.1 pre prípady porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo po b) ak je klient v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní a pre ďalšie prípady porušenia uvedené pod písm. c) až q) netýkajúcich sa omeškania dlžníkov, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, ďalej je podľa písm. b) oprávnená vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou. VOP nie sú podpísané žalovaným. Z výpisu zo sporožírového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX súd zistil, že žalovaný realizoval splátky anuity k číslu úveru XXXXXXXXXX v januári 2008 1290,- Sk, vo februári 2008 1290,- Sk, v marci 2008 36,80 Sk, v apríli 2008 1253,20 Sk a 253,50 Sk, v máji 2008 1036,50 Sk a 405,80 Sk, v júni 2008 884,20 Sk a 96,60 Sk v júli 2008 v sume 1193,40 Sk, v septembri 2008 1269,90 Sk a 247,30 Sk a 1042,70 Sk, v decembri 1274,30 Sk a 1290,- Sk, spolu uhradil 11574,20 Sk t.j. 384,19 eur. Podľa žalovaným predložených potvrdení o hotovostnom vklade žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a.s. žalobca vykonal vklady k variabilnému symbolu 254234608 od 20.6.2013 do 16.6.2014 celkom v sume 1377 eur. K uvedenému dôkazu súd neprihliadol, nakoľko nemal preukázané, že žalovaný sumu 1377 eur uhradil k svojmu záväzku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že mu SLSP povedala, že má voči nej všetko vyrovnané, u SLSP bral dva úvery, vymáha ich EOS KSI Slovensko, s.r.o., s ktorou komunikoval a dohodol sa na splátkach. Je pravdou, že 22.02.2007 so SLSP uzavrel zmluvu o splátkovom úvere na úver vo výške 48 000,- Sk, jednalo sa o miniúver do desať minút. Má všetky tri úvery vyplatené. U SLSP mal uzavreté dve zmluvy o splátkovom úvere, sporiteľňa mu dala aj kontokorentný úver, aj ten má splatený. V auguste, v septembri býval na adrese F. XXX Y. F.. V tomto období sa zdržiaval v F.. Úver bral v roku 2007 od SLSP na kúpu automobilu pre osobnú potrebu, nie pre účely povolania alebo podnikania. Nevie uviesť, či dostal pred podpisom zmluvy od banky VOP a obchodné podmienky SLSP, na ktoré nahliadol v spise. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd preskúmal zmluvu o úvere, na ktorú poukazoval žalobca ako na právny titul, z ktorého vznikla pohľadávka voči žalovanému a dospel k záveru, že zmluva má podstatné náležitosti zmluvy o úvere, pretože je v nej uvedené, kto je veriteľ, kto je dlžník, záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky a záväzok žalovaného vrátiť ich v dohodnutej dobe, podľa zmluvy o úvere do 20.2.2012 a v zmluve o úvere je záväzok žalovaného zaplatiť úrok. Z transakcií ako aj z výpisov z účtu a potvrdení o hotovostnom vklade predložených žalovaným bolo preukázané, že veriteľ poskytol žalovanému pre jeho ekonomické využitie finančné prostriedky do výšky 48.000,-Sk (1593,31 eur), žalovaný ich čerpal a záväzok splatil do výšky 964,24 eur. Podľa žaloby zostal dlžný na istine 2316,82 eur, na príslušenstve 1379,21 eur. Žalobca napriek výzve súdu nešpecifikoval, čo presne zahŕňa suma istiny 2316,82 eur a suma príslušenstva 1379,21 eur, predložil súdu výpis z účtu žalovaného a prehľad transakcií úveru nad archívom bez bližšieho opisu. Nakoľko opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, nesplnil si tak žalobca povinnosť uviesť v žalobe úplné a pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. Zmluva o splátkovom úvere je charakterom spotrebiteľským úverom a po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že má aj niektoré náležitosti, prepísané pre jej platnosť v ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom do 31.12.2007, t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere. Zmluvu súd hodnotí ako platnú aj po formálnej stránke, pretože bola uzavretá písomne. Slovenská sporiteľňa a.s. bola v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch právnickou osobou - veriteľom, poskytujúcou spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný podľa § 3 ods. 2 spotrebiteľom, fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo žiadnych skutočností zistených v konaní, najmä zo zmluvy o úvere nevyplynulo, žeby žalovaný požadoval poskytnúť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Zmluva o úvere je záväzkovoprávnym vzťahom. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, v prejednávanej veci strán splniť peňažný záväzok a veriteľ je oprávnený plnenie požadovať.
Žalobca v žalobe tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému jej postúpením od banky. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere je prípustné aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok bola postupcom banka, postupníkom žalobca, podľa zmluvy o postúpení ide o obchodnú spoločnosť zaoberajúcu sa správou a vymáhaním pohľadávok, ide nebankový subjekt. Žalobca tvrdil, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa, odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovaného zo zmluvy o úvere. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ). Žalobca žalobou uplatnil po žalovanom peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovaného titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávku postúpením od banky. Banka ako postupca právo veriteľa na postúpenie veriteľa využila v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou. Žalobca tvrdil v žalobe, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému od veriteľa, ktorým bola banka. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
V súvislosti so zistenou skutočnosťou, že postupcom v zmluve o postúpení pohľadávok na žalobcu bola banka, súd sa zaoberal skutočnosťou, či je alebo nie je žalobca vo veci aktívne legitimovanou
stranou. V súvislosti so skúmaním vecnej legitimácie žalobcu vo veci strán súd poukazuje aj na záver odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/623/2014-132 z 30.11.2015, v ktorom je rozhodované o odvolaní žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/455/2012, v ktorom je zdôvodnené, že banka mohla postúpiť na žalobcu len splatnú pohľadávku v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a vo veci účastníkov v konaní sp. zn. 3C/455/2012 došlo k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky pred splatnosťou pohľadávky banky voči dlžníkovi, t.j. v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd uzavrel, že ak je zmluva o postúpení pohľadávky v rozpore so zákonom je absolútne neplatná a žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby. Takýto záver vyplýva pre veci žalobcu aj z rozsudkov Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/381/2016-131 zo dňa 20.3.2017, kde bolo rozhodované o odvolaní žalobcu (EOS KSI Slovensko s.r.o.) proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/17/2014-92 z 27.1.2016 a rozsudku tohto odvolacieho súdu 10Co/328/2015 - 161, kde bol žalobca stranou sporu vo veci Okresného súdu Skalica č.k. 3C/69/2013 - 122 z 13.4.2015.
Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania ( resp. stranou sporu) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004). Žalobca sa v konaní po žalovanom domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaného. V konaní bolo Zmluvou o úvere a Zmluvou o postúpení pohľadávky preukázané, že žalovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane - veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je povinný zaplatiť celkové náklady. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po žalovanom mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať dôvodu, že je namiesto banky veriteľom žalovaného. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle uvedeného v bodoch 23. až 27. rozsudku stal žalobca veriteľom žalovaného súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z prílohovej časti k zmluve o postúpení pohľadávky, týkajúcej sa záväzku žalovaného je zrejmé, že banka považovala žalovaného za dlžníka, ktorý sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože neplnil splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas, z transakcií je zrejmé, že žalovaný oproti obdržaným finančným prostriedkom uhradil 964,24 eur, do omeškania sa dostal prvý krát v júli 2007. V zmysle zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi SLSP a.s. a žalovaným bolo dohodnuté plnenie záväzku (dlhu) žalovaného v splátkach, ktorých výška a čas zročnosti boli dohodnuté. V zmluve sa uvádza, že sa strany dohodli, že splátky pohľadávky z úveru realizuje dlžník inkasným spôsobom z inkasného účtu. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Súd posudzujúc ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v časti týkajúcej sa písomnej výzvy banky je názoru, že ustanovenie je naviazané na čas plnenia. Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok, na čas splatnosti alebo zročnosti inak aj dospelosti a súd má za to, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách nejde iba o prelomenie bankového tajomstva, ale v súvislosti s možnosťou postúpenia pohľadávky bankou na subjekt, ktorý bankou nie je aj so splatnosťou pohľadávky banky. Súd zastáva názor, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky žalovanému (dlžníkovi). Ustanovenie by malo viesť banku k tomu, aby ako veriteľ dlžníka urobila úkon, smerujúci k ukončeniu záväzkového vzťahu s dlžníkom pri nesplácaní úveru. Z ustanovenia vyplýva, že banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu vypovedať alebo od zmluvy odstúpiť. Súd tu poukazuje na dôvodovú správu k ustanovenie, v čase jej dania išlo o § 92 ods. 7, kde sa doslova uvádzalo: „ V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. V zmysle uvedeného mal súd za to, že banka by mohla v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným po doručení jej výzvy, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť, pokiaľ by ale bolo v zmluve o úvere dohodnuté so žalovaným, t.j. dlžníkom, že má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, vypovedať zmluvu o úvere pokiaľ to zákon pripúšťa alebo odstúpiť od zmluvy opäť za zákonom stanovených podmienok alebo za podmienok, dohodnutých so žalovanou. Preto súd vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy preukazujúce, že boli splnené predpoklady k postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. predchádzajúca písomná výzva banky v súvislosti s omeškaním žalovaného. Uvedené predpoklady súd považoval za zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré majú byť splnené v čase pred postúpením pohľadávky. Súd žiadal od žalobcu vyjadrenie, či došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, skončeniu úverovej zmluvy bankou výpoveďou alebo odstúpením a žiadanému vždy doručiť dôkaz a ak boli doručované žalovanému aj doklad preukazujúci, že mu boli doručené. Pokiaľ sa u práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, poskytnutého žalovanému, bude žalobca odvolávať na VOP banky, zastáva súd názor, že tieto môžu byť použité iba medzi podnikateľmi a u iných obchodných podmienok sa pri ich použití vyžaduje, aby s boli stranám známe a splniť povinnosť preukázať, že boli strane známe sa ukladá strane, ktorá sa na podmienky odvoláva. Pre platnosť podmienok sa vyžaduje na znak súhlasu podpis zmluvných strán, preto súd vyzýva na predloženie Obchodných podmienok takto podpísaných. Ak sa mali stať iné obchodné podmienky platnou súčasťou písomnej zmluvy o úvere a nahradiť tak obsah zmluvy, t.j. určiť práva a povinnosti strán, súd vyzýva na predloženie Obchodných podmienok, podpísaných zmluvnými stranami (§ 40 ods. 1 a 3 OZ). Súd poukazoval na význam ustanovenia § 273 Obchodného zákonníka. Súd vo výzve uviedol, že podľa zmluvy o úvere mal žalovaný (dlžník ) výhodu splátok, vyzval preto žalobcu, aby dokázal, že žalovaný výhodu splátok účinne stratil, doteraz zo spisu nevyplýva, že sa stal splatným celý dlh , tu súd poukázal na ustanovenia § 494 OZ. Aj keď je v zmluve o úvere uvedená konečná splatnosť úveru, ktorej dátum predchádza dátumu podpísania zmluvy o postúpení pohľadávok, má súd za to, že údaj je informáciou pre spotrebiteľa a nezakladá to, že žalovaný (dlžník) došiel o stratu výhody splátok, tá mu podľa názoru súdu trvá. Konečná splatnosť úveru nie je právnou skutočnosťou, ktorá by zakladala splatnosť celého dlhu. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že sa stal splatným celý dlh. Súd vo výzve ďalej uviedol, že v spise tiež nie je oznámenie, že postupca v zmysle § 526 OZ splnil povinnosť oznámiť žalovanému postúpenie pohľadávky, čo súd uvádza aj v súvislosti s doteraz nedokázanou aktívnou legitimáciou žalobcu v konaní o žalobe. Súd žiadal doručiť dôkaz, že Oznámenie o postúpení pohľadávky žalovaný prevzal alebo sa dostalo do jeho dispozičnej sféry. Súd tu poukazuje na § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Súd spája výzvu banky žalovanému s aktívnou legitimáciou žalobcu v konaní o žalobe. Pokiaľ zo žaloby vyplýva, že žalobca ju podal z dôvodu, že nadobudol peňažnú pohľadávku a mal sa stať novým veriteľom žalovaného, súd vyzval žalobcu, aby splnil dôkaznú povinnosť a predložil alebo označil dôkaz, že podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnil postupca oznamovaciu povinnosť voči dlžníkovi (žalovanému), inak bude treba dospieť k záveru, že žalobca nie je na podanie žaloby aktívne vecne legitimovaný a nestal sa veriteľom žalovaného. Súd tiež vo výzve uviedol, že vzťah na základe obsahu spisu posudzuje ako spotrebiteľský úver a bude ex offo skúmať, či nárok žalobcu nie je premlčaný.
Žalobca na výzvu súdu nereagoval.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Na rozpor postúpenia podľa § 525 ods. 2 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak zákon o bankách vyžaduje pre platnosť postúpenia pohľadávky banky splniť určité podmienky, bol postupník v súdnom konaní, v ktorom postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., akt. § 132. Civilného sporového poriadku podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky bankou. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka (pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/381/2016-126).
Žalobca sa v konaní po žalovanom domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaného. V konaní bolo dokázané, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere. Ďalej súd skúmal, či došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky banky na žalobcu a či mu svedčí postavenie veriteľa. V ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka sa dáva tomu, kto má pohľadávku, právo postúpiť ju písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ, zo zmluvy o postúpení postupník. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, nie je oprávnený vymáhať ju po postúpení a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže účinným postúpením pohľadávky postupca prestáva byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke a má povinnosť podľa § 526 ods. 1 OZ oznámiť postúpenie dlžníkovi. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník poznal jej obsah, pokiaľ mu je oznámené postúpenie postupcom. Občiansky zákonník v § 525 ods. 2 stanovuje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu taký prevod práv a povinností , ktorý je v rozpore so zákonom alebo s dohodou dlžníka. V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda veriteľa a dlžníka, z ktorej by vyplývalo, že dal dlžník súhlas k postúpeniu pohľadávky. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a pohľadávka banky voči jej klientom je takýmto druhom pohľadávky. Na banku sú kladené u jej pohľadávok voči klientovi špecifické povinnosti a požiadavky na banku a jej podnikanie v § 27 a nasl. Zákona o bankách, patrí medzi ne aj bankové tajomstvo podľa ustanovenia § 91 a nasl. Zákona o bankách. Požiadavky a povinnosti vyplývajú pre banku priamo zo zákona, nie z dohody s klientom. Zmena v osobe veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným je v rozpore so zákonom, pretože prevodom na subjekt, ktorý bankou nie je, došlo k zhoršeniu postavenia žalovaného ako klienta banky, garantovaného jej zákonom o bankách v povinnostiach banky voči svojmu klientovi, napríklad v ustanoveniach o bankovom tajomstve. Nie je v záujme žalovaného, aby banka postupovala pohľadávku na tretí subjekt, ktorý napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o bankách a postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky nie je povinný dodržiavať na rozdiel od banky bankové tajomstvo voči klientovi a nie je povinný tak ako banka zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach klienta. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka, ak došlo k postúpeniu na nebankový subjekt, podstatným spôsobom sa zmenil
obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupcom a dlžníkom. Banke sa povoľuje postúpiť preto iba pohľadávku za splnenia určitých podmienok, daných zákonom o bankách v jeho ustanovení § 92 ods. 8 a predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je omeškanie dlžníka aspoň 90 dní a banka má povinnosť na splnenie písomne vyzvať, inak pohľadávka banky nie je postupiteľná. Za nesplnenia týchto zákonných predpokladov je postúpenie pohľadávky banky zakázané na nebankový subjekt (žalobcu), postúpeniu bránilo ustanovenie § 525 ods. 1 a 2 OZ a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, odporujúce obsahu zákona. Správanie banky, dôsledkom ktorého je postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy nespĺňa ani požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje zákon o bankách. Pokiaľ právny úkon odporuje zákonu a je neplatný, nedovolený, nemohol žalobca z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudnúť práva veriteľa. Banke ako veriteľovi a prípadnému postupcovi z ustanovenia § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona o bankách zákon ukladá pre platnosť postúpenia splniť určité zákonné podmienky a žalobca, ktorý ako strana sporu uplatňuje v súdnom konaní postúpenú pohľadávku bol povinný v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), od 1.7.2016 , t.j. od účinnosti ustanovenia § 132 Civilného sporového poriadku splniť v sporovom konaní procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, v tomto prípade žalobca, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení v tom, že pred postúpením pohľadávky bankou banka dosiahla splatnosť celého úveru ( žalobca žaloval celú postúpenú pohľadávku, nie iba jej splatnú časť - viď dôvodovú správu) a klienta písomne vyzvala sa splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, vychádzajúceho zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Žalobca bol povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie a aj splnenie podmienok, vyžadujúcich zákonom pre platné postúpenie. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania, nebolo však preukázané, že by bol žalovaný aj písomne v zmysle § 92 ods. 8 zákony o bankách vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobca tiež nepreukázal, že postupca t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s., si splnil povinnosť podľa § 526 ods. 1 OZ a oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Súd z uvedeného vyvodil, že žalobca nedokázal, že boli splnené predpoklady na postúpenie pohľadávky, pohľadávka banky voči žalovanému nebola postupiteľná, jej postúpenie je objektívne (zo zákona ) neprípustné, postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom ( § 525 OZ a zákonom o bankách) a ako také podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, a aj navonok voči dlžníkovi. Tým, že nejaký subjekt práva, či právnická alebo fyzická osoba podá na súd žalobu, nestáva sa automaticky aj nositeľom oprávnení alebo povinností z hmotného práva. Nedokázanie žalobcom splnenia podmienok bankou pred postúpením pohľadávok má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu z hmotnoprávneho vzťahu zmluvy o úvere že sa stal novým veriteľom žalovaného a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovaného akúkoľvek pohľadávku a žalovanému v zmysle jeho povinností ako dlžníka zo zmluvy o úvere nesvedčí povinnosť plniť v prospech žalobcu. Žalobca nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky v akejkoľvek výške, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol. Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol na tvrdenie, že sa stal veriteľom peňažnej pohľadávky v akejkoľvek výške, nepatrí mu ani jej príslušenstvo, a preto bola žaloba zamietnutá aj v tejto jej časti. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia v bode 52 a o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia uvedeného v bode 53, v ňom uvedenom odseku 1, o výške náhrady trov konania bude rozhodované podľa bodu 53, v ňom uvedenom odseku 2.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .