Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_12C-236-2015.pdf
PDF · 132.69 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/236/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
U. súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobcu: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX K., zastúpený: Zvara advokáti s.r.o., so sídlom Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 1.529,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.529,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.529,39 eur od 06.07.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.10.2015, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.10.2015, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.529,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.529,39 eur od 06.07.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania titulom nároku na doplatenie neoprávnene zníženého poistného plnenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu „Poistenie Môj domov“ č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie domácnosti, budovy, vedľajších stavieb v mieste poistenia budovy, poistenie skla a poistenie zodpovednosti týkajúcej sa nehnuteľnosti na adrese G.. XX, XXX XX K., zapísanej na L. Č.. XXXX, k.ú. L., vo vlastníctve žalobcu. V júni 2014 prišlo k poškodeniu riadiacej jednotky výťahu a krídel výťahových dverí vodou z poškodeného vodovodného potrubia, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou poistenej nehnuteľnosti. K zisteniu vzniku škody a k odhaleniu príčiny vzniknutej škody došlo až niekoľko dní po tom, ako boli na nehnuteľnosti vykonané udržiavacie práce. Poistná udalosť bola nahlásená neodkladne po jej zistení dňa 12.06.2014, evidovaná u žalovaného pod číslom XXXXXXXXXX. Žalobca postupoval podľa pokynov žalovaného, prevzal na seba záväzok na náhradu škody a na pokyn likvidátora poistnej udalosti uhradil faktúry za opravu vzniknutej škody na cudzom majetku, čím mu vznikla škoda vo výške 10.680,- eur. Táto skutočná vzniknutá škoda bola vyčíslená spoločnosťou, ktorá realizovala opravu, na základe skutočne vynaložených nákladov za opravu a preukázaná pracovnými listami. Žalobca predložil žalovanému všetky potrebné podklady a vysvetlenia k poistnej udalosti. Žalovaný dňa 19.06.2015 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti, na základe ktorého zaplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 8.721,61 eur z dôvodu zníženia poistného plnenia o 14,32 %, čo predstavuje sumu 1.529,39 eur z dôvodu opotrebenia materiálu pred samotným vznikom škody. Žalobca listom zo dňa 06.07.2015 žiadal žalovaného o prehodnotenie zníženia poistného plnenia, nakoľko ho považoval za neopodstatnené a neoprávnené, žalovaný však napriek výzvam žalobcu zotrval na svojom stanovisku a krátené poistné žalobcovi neuhradil. Žalovaný nepreukázal existenciu zákonných predpokladov, ktoré by ho oprávňovali znížiť poistné plnenie, pretože žalobca neporušil zmluvné povinnosti, poistnú udalosť riadne a včas nahlásil a poskytol potrebnú
súčinnosť pri objasňovaní poistnej udalosti a neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom poistnej udalosti. Žalovaný krátenie poistného odôvodnil žalobcovi v liste zo dňa 24.09.2015 poukázaním na § 443 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pri určení výšky škody vychádza z ceny v čase poškodenia, pri určení danej veci sa vychádza z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie a pod. Vek poškodeného výťahu je päť rokov a podľa Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku je v prípade tohto zariadenia opotrebenie 7,14 % ročne, preto podľa žalovaného výška plnenia zodpovedá skutočnej škode. Podľa žalobcu sa takto postupuje v prípade absolútnej škody, avšak v danej veci má žalobca ako poškodený právo na náhradu škody vo výške potrebnej na uvedenie veci do predošlého stavu, pretože v danom prípade boli opravené časti výťahu, a tým bol výťah uvedený do predošlého stavu ako pred poškodením. Žalobca si preto uplatňuje od žalovaného doplatenie neoprávnene zníženého poistného plnenia celkom vo výške 1.529,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.529,39 eur od 06.07.2015 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď písomne vyzval žalovaného na opätovné prehodnotenie škodovej udalosti a doplatenie poistného plnenia.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.02.2016, doručeným súdu dňa 08.02.2016, uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Poistnú udalosť žalovaný evidoval na základe telefonického oznámenia brata žalobcu zo dňa 18.06.2014 ako škodu k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Obhliadka na základe žiadosti brata žalobcu sa vykonala dňa 20.06.2014 a doobhliadka dňa 31.07.2014. Sám žalobca poistnú udalosť oznámil dňa 25.07.2014. Žalovaný listom zo dňa 23.08.2014 požiadal poškodenú spoločnosť T., A..P..U.. na doloženie dokladov o oprave a rozpis prác a materiálu a doklad o úhrade. Žalobcu vyzval na popísanie okolností poškodenia potrubia. Žalovaný nežiadal žalobcu prevziať na seba záväzok na náhradu škody a taktiež likvidátor nedal žalobcovi pokyn na úhradu faktúry za opravu vzniknutej škody na cudzom majetku. Žalovaný v rámci likvidácie škody postupoval v súlade s uzavretou poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX a Všeobecnými obchodnými podmienkami zo dňa 15.04.2014, kde v čl. 1 je uvedené, že pre postenie majetku a zodpovednosti za škodu fyzických osôb Môj domov platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný pri likvidácii škody evidovanej pod číslom XXXXXXXXXX postupoval podľa uzavretej zmluvy, § 443 Občianskeho zákonníka a vyhlášky č. 492/2004 Z.z., podľa ktorých škodu spôsobenú žalobcom z dojednaného poistenia zodpovednosti za škodu poškodením výťahových dverí vypočítal tak, že z dôvodu veku výťahu 5 rokov odpočítal amortizáciu vo výške 35,7 % vypočítanú podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z., podľa ktorej je ročná výška opotrebenia 7,14 % ročne, čo pri dobe piatich rokov predstavuje 35,7 %, ktoré bolo potrebné odpočítať, čo predstavovalo sumu 1.529,39 eur.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 10.10.2016, doručenom súdu dňa 12.10.2016, uviedol, že v prípade predmetnej poistnej zmluvy sa jedná o dobrovoľné poistenie, ktoré so žalovaným uzatvoril z vlastnej opatrnosti. Poistenie zodpovednosti boli zmluvne dojednané na sumu do výšky 75.000,- eur. Poistnú udalosť nahlásil okamžite po jej zistení dňa 18.06.2014. Dňa 24.07.2014 len dodatočne podal do podateľne žalovaného vyplnené tlačivo o hlásení poistnej udalosti v listinnej podobe, a to na základe písomnej žiadosti žalovaného. Poukázal na písomný záznam uvedený v zápise z obhliadky zo dňa 20.06.2014, kde bolo uvedené, že na základe dostupných informácií pri obhliadke PU poistený (žalobca) bude znášať náklady na opravu výťahu, z čoho vyplýva, že poistné plnenie bude poukázané na účet poisteného. Žalovaný preto mal vedomosť o znášaní nákladov na opravu. Hlavným dôvodom, prečo žalobca pristúpil k znášaniu nákladov za opravu výťahu, bola skutočnosť, že výťah sa nachádza v časti bytového domu, v ktorej sú výhradne nebytové priestory, na druhom poschodí sa nachádza rehabilitačné centrum pre pacientov s funkčnými poruchami pohybového aparátu, a preto oprava výťahu bola nevyhnutná. Preto žalobca prevzal na seba záväzok uskutočniť opravu čo najrýchlejšie a uhradiť náklady za opravu, o čom žalovaný vedel už v deň prvej obhliadky. Ak mal žalovaný výhrady voči prevzatiu záväzku žalobcom, mal to oznámiť žalobcovi. Opravu výťahu vykonávala spoločnosť TK - Výťahy, s.r.o. Za opravu vystavila dve faktúry, a to faktúru č. XXXXXXX na sumu 3.048,- eur, ktorú žalobca uhradil dňa 30.03.2015 a faktúru č. XXXXXXXX na sumu 7.632,- eur, ktorú žalobca uhradil dňa 15.06.2015. Žalobca postupoval obozretne, likvidátorovi žalovaného oznámil úmysel prevziať na seba záväzok na úhradu škody a na ústny pokyn likvidátora poistnej udalosti žalovaného uhradil faktúry za opravu, čím mu vznikla celková škoda vo výške 10.680,- eur. Žalobca mal za to, že tento nárok je opodstatnený, pretože ide o účelne vynaložené prostriedky na vykonanie opravy poškodenej veci, ktoré predstavujú skutočnú škodu a mali by byť nahradené v rámci zodpovednostného vzťahu poisťovateľom bez ohľadu na to, či prišlo k zhodnoteniu veci. Navyše opravou poškodenej veci dochádza len k obnoveniu obsahu veci. Uplatnenie amortizácie by bolo porušením zásady nikoho nepoškodzovať. Žalobca ako poškodený má právo na
náhradu škody vo výške potrebnej na uvedenie veci do predošlého stavu, t.j. na náhradu nákladov za opravu výťahu, pretože touto opravou bol výťah uvedený do predošlého stavu ako pred poškodením.
5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe a na svojich písomných vyjadreniach, žalobcovi vznikla škoda a žalovaný je povinný plniť. Žalovaný výšku škody za opravu nikdy nenamietal. Žalobca uhradil škodu tak, ako bolo dohodnuté pri obhliadke dňa 20.06.2014. Oprava výťahu bola vykonaná v dvoch etapách, súčet súm za opravu vyplývajúci z predložených faktúr žalobca uhradil vo výške 10.680,- eur. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného v sume 1.529,39 eur z dôvodu opotrebenia materiálu považoval za neopodstatnené. Amortizáciu v danom prípade nemožno uplatniť, pretože nešlo o výmenu výťahu a o totálnu škodu ale len o opravu súčiastok na výťahu. Opravu nebolo možné vykonať inak ako výmenou poškodených častí, čo žalovaný nikdy nenamietal. Vynaložením nákladov na opravu poškodených častí výťahu bol výťah opäť uvedený do prevádzky schopného stavu, pričom vykonaním opravy poškodených častí použitím nových náhradných dielov sa nijakým spôsobom nezvýšila majetková hodnota tohto výťahu a neprišlo tým k zhodnoteniu výťahu. Pri stanovení výšky náhrady škody na veci je potrené vychádzať z nákladov vynaložených na uvedenie veci do pôvodného stavu. V danom prípade skutočná škoda predstavuje náklady všeobecnej ceny náhradných dielov a ceny prác, ktoré museli byť nutne vynaložené na opravu za účelom uvedenia veci do pôvodného stavu. Žalobca má preto nárok na zaplatenie všetkých nákladov, ktoré vynaložil, t.j. aj na sumu 1.529,39 eur.
9. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia, krátenie týkajúce sa amortizácie bolo vykonané v súlade s § 443 Občianskeho zákonníka ako aj Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Výťah bol používaný, jeho životnosť je 14 rokov. V zmysle vyhlášky za jeden rok je opotrebenie 7,14 %. Žalobca uhradil faktúry za opravu bez toho, aby tieto predložil žalovanému na posúdenie, pričom opomenul, že ak by tieto doklady boli predložené jemu, amortizáciu by uplatňoval a poskytol by krátené poistné plnenie. Likvidácia škody bola vykonaná v súlade s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX. Keďže škoda bola spôsobená žalobcom, po predložení faktúr o oprave žalovaný postupoval pri likvidácii v súlade s § 442 OZ a nasl. a v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. Žalovaný uhradil žalobcovi to, čo mu v zmysle zmluvných poistných podmienok a VPP patrilo a na čo mal nárok. Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Pri starších veciach treba vždy prihliadať na vek a opotrebenie veci a preto sa z ceny veci odpočítava tzv. amortizačná zložka odstupňovaná podľa veku poškodenej veci. Krátenie poistného plnenie bolo vykonané opodstatnene a v súlade so zákonom.
10. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
11. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, odpovedi na výzvu k poistnej udalosti zo dňa 24.09.2015, výzvy na zaplatenie z 10.09.2015, mailovej komunikácie z 29.07.2015, odpovedi na oznámenie o poistnom plnení z 02.07.2015, ukončenie likvidácie z 19.06.2015, žiadosti o poistné plnenie zo 16.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX, pracovného listu z 05.05.2015, potvrdenia o zaplatení faktúry č. XXXXXXXX z 15.06.2015, doloženia dokladov k poistnej udalosti z 01.04.2015, faktúry č. XXXXXXX, pracovného listu zo 14.06.2014, 26.06.2014, potvrdenia o zaplatení faktúry č. XXXXXXX z 30.03.2015, zaslania potvrdenia o uzavretí poistnej zmluvy zo 16.06.2014, poistnej zmluvy č. 7XXXXXXXXX z 29.05.2014, dokladu na zaplatenie poistného z 16.06.2014, hlásenia poistnej udalosti z 18.06.2014, 19.06.2014, zápisu z obhliadky z 20.06.2014 a z 31.07.2014, zaslania zápisu z obhliadky z 20.06.2014 a z 31.07.2014, žiadosti o doloženie dokladov z 23.06.2014 a z 24.07.2014, hlásenia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXXXXX, odpovedi na žiadosť z 31.07.2014, mailu
žalovaného z 29.07.2015, 01.08.2014 a z 10.09.2014, vyjadrenia k žiadosti z 05.08.2014, správy o nákladoch spojených s haváriou výťahu z 01.09.2014, vyjadrenia TK-Výťahy, s.r.o. z 11.09.2014, výpočtu skutočnej škody č. XXXXXXXXXX, oznámenia o poistnom plnení z 19.06.2015, Všeobecných poistných podmienok žalovaného, ako aj písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 29.05.2014 poistnú zmluvu „Poistenie Môj domov“ č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie domácnosti, budovy, vedľajších stavieb v mieste poistenia budovy, poistenie skla a poistenie zodpovednosti týkajúcej sa nehnuteľnosti na adrese G.. XX, XXX XX K., J. na L. Č.. XXXX, C..Ú.. L., vo vlastníctve žalobcu. Dňa 12.06.2014 prišlo k poistnej udalosti k poškodeniu riadiacej jednotky výťahu a krídel výťahových dverí vodou z poškodeného vodovodného potrubia v bytovom dome na adrese G.. XX, K. Poistná udalosť bola nahlásená žalovanému telefonicky dňa 18.06.2014, evidovaná pod číslom XXXXXXXXXX. Dňa 20.06.2014 bola vykonaná obhliadka poškodenej veci a dňa 31.07.2014 doobhliadka, o ktorých boli spísané zápisnice. V zápise z obhliadky z 20.06.2014 je na strane 2 v odseku „popis, nákres, iné poznámky“ uvedené, že na základe dostupných informácii pri obhliadke poistený bude znášať náklady na opravu výťahu, z čoho vyplýva, že PP bude poukázané na účet poisteného a správca bytového domu zabezpečí revíziu výťahu a vyjadrenie odbornej firmy k rozsahu poškodenia. Žalobca mal záväzok znášať náklady za opravu výťahu, s tým, že tieto mu budú následne poskytnuté na jeho účet v rámci poistného plnenia. Za opravu výťahu vystavila spoločnosť TK - Výťahy s.r.o. dve faktúry a to faktúru č. XXXXXXX zo dňa 28.10.2014 na sumu 3.048,- eur, splatnú dňa 11.11.2014 a faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 05.05.2015 na sumu 7.632,- eur, splatnú dňa 19.05.2015. Žalobca uvedené faktúry spolu vo výške 10.680,- eur uhradil. Následne vyzval žalovaného na poskytnutie poistného plnenia vo výške 10.680,- eur a to žiadosťou o poistné plnenie zo dňa 16.06.2015. Žalovaný žalobcovi listom zo dňa 19.06.2015 oznámil, že ukončil likvidáciu a poskytuje žalobcovi poistné plnenie vo výške 8.721,61 eur, pričom sumu vo výške 1.529,39 eur neuhradí z titulu opotrebenia. Žalobca žalovaného listom zo dňa 02.07.2015 vyzval na prehodnotenie stanoviska a na doplatenie krátenej sumy poistného plnenia vo výške 1.529,39 eur. Následne žalovanému žalobca zaslal výzvu zo dňa 10.09.2015 na zaplatenie sumy 1.529,39 eur. Žalovaný listom zo dňa 24.09.2015 žalobcovi odpovedal, že výška poskytnutého plnenia zodpovedá skutočnej škode, pretože pri určení škody sa vychádza z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie a pod., a keďže vek poškodeného výťahu je päť rokov, podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. je opotrebenie 7,14 % ročne, preto potvrdil správnosť už vyplateného poistného plnenia. Žalovaný tak krátil poistné plnenie v celkovej výške 1.529,39 eur titulom amortizácie. Keďže žalobca mal za to, že ako poškodený má právo na náhradu škody vo výške potrebnej na uvedenie veci do predošlého stavu, pretože v danom prípade boli opravené časti výťahu, a tým bol výťah uvedený do predošlého stavu ako pred poškodením, uplatnil si voči žalovanému nárok na doplatenie neoprávnene zníženého poistného plnenia celkom vo výške 1.529,39 eur, pričom požadoval aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.529,39 eur od 06.07.2015 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď písomne vyzval žalovaného na opätovné prehodnotenie škodovej udalosti a doplatenie poistného plnenia.
13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), nahrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa § 442 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
17. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
18. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
19. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákona alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
20. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
21. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
22. Podľa § 798 Občianskeho zákonníka, poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.
23. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
24. Podľa § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
25. Podľa § 822 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
26. Podľa § 825 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný uhradiť mu poistený.
27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
28. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté.
31. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, splnením dlh zanikne.
32. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, dlh musí byť splnený riadne a včas.
33. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
34. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie č. 87/1995 Z.z.).
35. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu vzniku omeškania (06.07.2015),výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,05 %, preto výška úrokov z omeškania je 5,05 % ročne z dlžnej sumy.
36. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
37. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
38. V konaní nebolo sporné, že dňa 12.06.2014 prišlo k škodovej udalosti - poškodeniu riadiacej jednotky výťahu a krídel výťahových dverí vodou z poškodeného vodovodného potrubia v nehnuteľnosti na adrese G.. XX, K.. Škodová udalosť bola po jej zistení nahlásená žalovanému bratom žalobcu M. Z. dňa 18.06.2014, tak, ako to vyplýva z Hlásenia poistnej udalosti zo dňa 18.06.2014. Poistná udalosť bola u žalovaného zaevidovaná pod č. XXXXXXXXXX.
39. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX ma súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 29.05.2014 zmluvu o poistení Môj domov, predmetom ktorej bolo poistenie domácnosti, budovy, vedľajších stavieb v mieste poistenia budovy, poistenie skla a poistenie zodpovednosti týkajúcej sa nehnuteľnosti na adrese G.. XX, XXX XX K., J. na L. Č., XXXX, C..Ú.. L., ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Poistenie bolo uzavreté na dobu neurčitú so začiatkom poistenia 30.05.2014. Poistenie zodpovednosti z vlastníctva nehnuteľnosti bolo dojednané na poistnú sumu 75.000,- eur.
40. Súd mal ďalej za preukázané, že dňa 20.06.2014 bola vykonaná obhliadka poškodenej veci (výťahu), číslo poistnej udalosti XXXXXXXXXX, pričom pri obhliadke bolo dohodnuté, že na základe dostupných informácii pri obhliadke poistený (žalobca) bude znášať náklady na opravu výťahu, z čoho vyplýva, že poistné plnenie bude poukázané na účet poisteného a správca bytového domu zabezpečí revíziu výťahu
a vyjadrenie odbornej firmy k rozsahu poškodenia, tak, ako to vyplýva zo zápisu z obhliadky zo dňa 20.06.2014, konkrétne z odseku Popis, nákres, iné poznámky. Zo zápisu z obhliadky zo dňa 31.07.2014 vyplýva, že vo veci bola vykonaná aj ďalšia doobhliadka, nakoľko po obhliadke bola zistená ďalšia škoda.
41. Z listinných dôkazov - faktúr č. XXXXXXX a č. XXXXXXXX súd zistil, že opravu poškodeného výťahu vykonala servisná organizácia spoločnosť TK-Výťahy, s.r.o., ktorá za opravu poškodeného výťahu vystavila dve faktúry, a to faktúru č. XXXXXXX zo dňa 28.10.2014 na sumu 3.048,- eur, splatnú dňa 11.11.2014, ku ktorej boli vystavené pracovné listy zo dňa 14.06.2014 a zo dňa 26.06.2014 a faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 05.05.2015 na sumu 7.632,- eur, splatnú dňa 19.05.2015, ku ktorej bol vystavený pracovný list zo dňa 05.05.2015.
42. Žalobca zaplatil spoločnosti TK-Výťahy, s.r.o. faktúru č. XXXXXXX dňa 30.03.2015 a faktúru č. XXXXXXX dňa 15.06.2015, čo bolo potvrdené predloženými dokladmi o platbe.
43. Žalobcovi tak vznikla škoda v celkovej výške 10.680,- eur, preto listom zo dňa 16.06.2015 vyzval žalovaného na poskytnutie poistného plnenia vo výške 10.680,- eur titulom plnenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalovaný žalobcovi listom zo dňa 19.06.2015 oznámil, že ukončil likvidáciu a žalobcovi poskytol poistné plnenie vo výške 8.721,61 eur, pričom sumu vo výške 1.529,39 eur neuhradil žalobcovi z titulu opotrebenia.
44. Z listu žalobcu zo dňa 02.07.2015 ako aj z výzvy zo dňa 10.09.2015 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na prehodnotenie jeho stanoviska a na doplatenie krátenej sumy poistného plnenia vo výške 1.529,39 eur.
45. Žalovaný však zotrval na svojom stanovisku a listom zo dňa 24.09.2015 žalobcovi odpovedal, že výška poskytnutého plnenia zodpovedá skutočnej škode, pretože pri určení škody sa vychádza z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie a pod. a keďže vek poškodeného výťahu je päť rokov, podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. je opotrebenie 7,14 % ročne, preto potvrdil správnosť už vyplateného poistného plnenia.
46. Súd sa s uvedeným krátením poistného plnenia zo strany žalovaného v celkovej výške 1.529,39 eur titulom amortizácie nestotožnil, a to z nasledovných dôvodov.
47. Žalobcovi vznikla poškodením veci (výťahu) škoda, na ktorú sa vzťahovalo poistenie Môj domov z titulu uzavretej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2014. Na to, aby vec (poškodený výťah) mohol byť uvedený do predošlého stavu, t.j. stavu prevádzky schopného výťahu, bolo potrebné vykonať opravu výťahu. Opravu vykonala servisná organizácia TK-Výťahy, s.r.o., pričom za opravu vystavila dve faktúry v celkovej výške 10.680,- eur, ktoré žalobca spoločnosti TK-Výťahy, s.r.o. uhradil. Žalobcovi tak vznikla škoda, ktorú musel reálne vynaložiť, aby uviedol vec do stavu prevádzky schopného výťahu.
48. Pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, teda skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu, reprezentujúca hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. V podstate ide o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, teda o úbytok majetku poškodeného predstavované majetkovými hodnotami potrebnými k uvedeniu do predošlého stavu. Peňažná náhrada preto musí zodpovedať nákladom, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu.
49. Zmyslom a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma. V každom individuálnom prípade je potrebné prihliadať na skutočnosť, či oprava bola vykonaná účelne, smerovala k odstráneniu následkov škodnej udalosti a bola nevyhnutná na uvedenie veci do predošlého stavu.
50. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca vynaložil len náklady potrebné na uvedenie veci do stavu prevádzky schopného výťahu a to zaplatením faktúr vystavených servisnou organizáciou za opravu výťahu, bez ktorej by nebolo možné výťah ďalej používať. Žalobcovi tak vznikla škoda spočívajúca v reálne vynaložených nevyhnutných nákladoch potrebných na uvedenie veci do predošlého stavu. Škodou žalobcu sú teda všetky tie náklady, ktoré musel vynaložiť na uvedenie výťahu do
pôvodného stavu, v danom prípade náklady za opravu, pretože škodné následky nebolo možné odstrániť inak. Dôsledky takejto opravy, ktorá prípadne vylepší stav poškodenej časti veci, keďže iným spôsobom ju nie je možné vykonať (len jej výmenou), nemožno z právneho hľadiska hodnotiť ako „zhodnotenie“ veci, stále ide o škodu, t.j. vynaloženie nákladov na uvedenie veci do pôvodného funkčného stavu.
51. Krátenie poistného plnenia z dôvodu amortizácie je aj z ekonomického hľadiska nelogické, pretože samotným poškodením výťahu a jeho následnou opravou sa výťah v porovnaní pred poškodením spravidla ekonomicky znehodnotí. Opravou výťahu sa žiadne zhodnotenie nezískalo, iba sa vynaložili náklady nevyhnutné na to, aby výťah bol z technického hľadiska rovnako prevádzky schopný ako pred škodnou udalosťou. Nebol teda právny dôvod na krátenie poistného plnenia z dôvodu amortizácie.
52. Žalobca ako poškodený má právo na náhradu škody vo výške potrebnej na uvedenie veci do predošlého stavu, ktorú reálne vynaložil, pretože v danom prípade boli opravené časti výťahu a tým bol výťah uvedený do predošlého stavu ako pred poškodením. V žiadnom prípade však neprišlo k zhodnoteniu výťahu vykonanou opravou. Je zrejmé, že v dôsledku vynaloženia týchto nákladov sa majetková sféra žalobcu zmenšila o sumu vynaložených nákladov. Nemožno preto mechanicky odpočítavať amortizáciu a o túto znížiť rozsah náhrady, pretože by takto nemohla byť nahradená žalobcovi ako poškodenému skutočná škoda. Súd preto považoval krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného z dôvodu amortizácie za nedôvodné.
53. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného, že žalobca nebol oprávnený zaplatiť za opravu výťahu a že žalovaný žalobcu nežiadal, aby na seba prevzal záväzok na náhradu škody, pretože zo zápisu z obhliadky zo dňa 20.06.2014 vyplýva, že žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca bude znášať náklady za opravu výťahu a následne bude poistné plnenie poskytnuté žalobcovi na účet. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že žalobca bude znášať náklady, nemal voči tomu žiadne výhrady ani pripomienky, práve naopak, sám pri obhliadke skonštatoval, že z tohto dôvodu bude poistné plnenie poskytované priamo žalobcovi na účet. Preto argumentáciu žalovaného spočívajúcu v neoprávnenosti zaplatenia faktúr žalobcom za opravu výťahu považoval súd za irelevantnú a účelovú. Navyše súd uvádza, že nie je podstatné, že žalobca zaplatil za opravu výťahu, podstatné je, že žalovaný nemal vôbec dôvod na krátenie poistného plnenia a to či už vo vzťahu k žalobcovi, tak, ako je tomu v danom prípade alebo voči inému subjektu. Taktiež argumentáciu žalovaného, že krátenie poistného plnenia bolo vykonané v súlade s poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami, považoval súd za neopodstatnenú, pretože sám žalovaný potvrdil, že vo všeobecných poistných podmienkach nie je ustanovenie o oprávnenosti krátenia poistného plnenia z dôvodu amortizácie, je v nich len odkaz na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, z ktorých však právo na krátenie poistného plnenia z dôvodu amortizácie nevyplýva, ako ani zo samotnej poistnej zmluvy právo na krátenie poistného plnenia z dôvodu amortizácie nevyplýva.
54. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd za to, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.529,39 eur žalobcovi titulom doplatenia kráteného poistného plnenia.
55. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na úroky z omeškania a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.529,39 eur od 06.07.2015 do zaplatenia. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na doplatenie krátenej sumy poistného plnenia vo výške 1.529,39 eur výzvou zo dňa 02.07.2015, doručenou žalovanému dňa 06.07.2015. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania odo dňa 06.07.2015, hoci žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie v krátenej výške dňa 19.06.2015, napriek tomu, že mal poskytnúť poistné plnenie v celej výške, t.j. v sume 10.680,- eur už dňa 19.06.2015, súd, rešpektujúc ustanovenie § 216 CSP, priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa 06.07.2015, t.j. odo dňa, ako si žalobca uplatnil. Výška úrokov z omeškania bola určená v súlade s citovanými ustanoveniami podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu, kedy prišlo k omeškaniu, t.j. k 06.07.2015. Podľa citovaných ustanovení je výška úrokov z omeškania k uvedenému dátumu o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (zdroj: www.nbs.sk <http:// www.nbs.sk>) bola ku dňu 06.07.2015 ako k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške
0,05 % (úroková sadzba od 10.09.2014 do 08.12.2015) + 5 percentuálnych bodov, čo predstavuje výšku úrokov z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy.
56. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.529,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.529,39 eur od 06.07.2015 do zaplatenia, tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku.
57. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
61. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).