Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-239-2017.pdf
PDF · 98.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/239/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Ing. Y. Q., C.. XX.XX.XXXX, S. I. O. D. X, XXX XX Prešov, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. Hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava 26, IČO: 35 807 598, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 150,00 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamieta.
III. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 17.08.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 500 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C 170/2015 o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný. Rozsudok Okresného súdu Prešov bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 33/2016 zo dňa 24.01.2017.
2. Touto žalobou si žalobca uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho práva na súde. Zároveň bola splnená podmienka, nakoľko primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, má mať aj funkciu relutárnu.
3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 13.09.2017, v ktorom uviedol, že neuznáva nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Finančné zadosťučinenie žalobcovi neprislúcha. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie žalobcom požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Žalovaný má za to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu tohto porušenia.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 17.08.2017, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 11C 170/2015 - 47 zo dňa 16.10.2015, rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 6Co 33/2016 - 75 zo dňa 24.01.2017, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 11C 170/2015 - 47 zo dňa 16.10.2015 súd určil, že zmluvná podmienka v Zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 26.04.20107 pod číslom 8250993 uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 13, o tej časti poplatku, ktoré zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania. Rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2017. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd skúmal administratívny poplatok, jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy, ani zo Všeobecných obchodných podmienok pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho určitosti. Spotrebiteľ tak podľa názoru súdu platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd poukázal na rozsudok Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe zo dňa 03.05.2010.
6. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 33/2016 - 75 zo dňa 24.01.2017 bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že je potrebné súhlasiť so súdom prvého stupňa, že v 2/3 je administratívny poplatok neúmerne vysoký. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, za aké činnosti by sa malo platiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorou určil tento poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, je správne, pretože nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie a rovnako táto zmluvná podmienka je v neposlednom rade v rozpore s princípom dobrých mravov.
7. Žalobca súdu uviedol, že so spoločnosťou Pohotovosť uzatvoril Úverovú zmluvu, na základe ktorej mu Pohotovosť poskytla sumu vo výške 20.000 Sk. Potreboval peniaze, nakoľko v rodine robili svadbu. Ráno vypísali papiere a poobede mu priniesli papiere, ako aj vyplatili sumu úveru. Vedel, že navýšenie bolo vysoké, ale mal pred svadbou, preto zavolal rodinných príslušníkov a s takýmto navýšením súhlasil. Žalobca zaplatil dve splátky, tretiu splátku už nestihol zaplatiť a to z dôvodu, že sa stal chorý. Informoval o tom svojho spolužiaka Františka Vargovčíka a navrhol mu, aby mu povolil odklad splátok. Jeho práceneschopnosť trvala 11 mesiacov. Zrazu mu prišiel papier od Pohotovosti, že dlh sa stal splatným. Za dva, tri roky sa tento dlh navyšoval, psychicky ho to ničilo, nakoľko z maródky, ktorú dostal, musel vyplatiť byt, nájom, elektrinu, ako aj plyn. Stále volal svojho spolužiaka a nevedel mu to tento vysvetliť. Z ničoho nič mu prišla exekúcia na dosť vysokú sumu. Podal námietky voči exekúcii, pričom súd mu vyhovel a rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo potvrdené aj Krajským súdom v Prešove. Medzitým sa zamestnal a začal pracovať. Žalovaný predložil jeho zamestnávateľovi Dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej mu mal zamestnávateľ zrážať dlžnú sumu úveru zo mzdy. S týmto nesúhlasil, a preto podal žalobu na súd, aby súd určil neprijateľné zmluvné podmienky. Od žalovaného mu prišlo, že má zaplatiť dlh vo výške 800 Eur. Čudoval sa, z čoho pozostáva táto dlžná suma, keď od Pohotovosti dostal úver vo výške 600 Eur. Utrpel psychickú ujmu, keďže celé to trvalo od roku 2007, t. j. po dobu 11 rokov. Stále čakal na rozhodnutie, bol nezamestnaný. Zamestnanci žalovaného chodili ku nemu domov, písali mu výzvy červenou farbou. Zo sumy 20.000 Sk žalovanému zaplatil sumu 12.000 Sk. Žalobca súdu predložil započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom žalovaného zo dňa 28.03.2017, z ktorého vyplýva, že žalovaný započítava titulom Zmluvy o úvere zo dňa 26.04.2007 voči žalobcovi nedoplatok v celkovej výške 759,34 Eur. Tento započítava na sumu 318,14 Eur titulom trov konania, ktoré mu boli priznané v rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 33/2016.
8. Listom zo dňa 20.09.2008 oznámil žalovaný žalobcovi, že ho dáva na exekúciu z dôvodu nesplnenia si záväzku titulom uzatvorenej Úverovej zmluvy. Zároveň bola zo strany žalobcu súdu predložená Zápisnica zo dňa 20.09.2008 spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, z ktorého vyplýva evidencia dlžnej pohľadávky titulom poskytnutého úveru vo výške 18.360 Sk.
9. Žalobca súdu predložil List zo dňa 05.03.2008, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že voči nemu eviduje dlh vo výške 32.361 Sk. Žalobca súdu predložil aj správu z návštevy žalovaného v mieste jeho bydliska.
10. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 23Er 3302/2008 - 29 zo dňa 26.04.2011 súd povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania vo veci odvolania oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 23Er 3302/2008 - 18 zo dňa 10.03.2011. Z Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 18.05.2009 vyplýva celková dlžná suma vo výške 2.092,66 Eur. Listom zo dňa 25.08.2014 vyzval žalovaný žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 4.719,58 Eur a Listom zo dňa 05.01.2008 oznámil žalovaný žalobcovi, že z dôvodu neplnenia si záväzku titulom Úverovej zmluvy predkladajú vec na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, o čom svedčí návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 05.01.2008. Žalovaný predložil dňa 30.06.2014 Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zamestnávateľovi žalobcu na vykonanie zrážok pre uspokojenie dlžnej sumy vo výške 11.500 Sk.
11. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 26.03.2018 v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 20.03.2018, v ktorom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd postupom podľa § 180 C.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.
12. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, poukázal pritom na úspech žalobcu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C 170/2015, kde súd žalobe žalobcu vyhovel a rovnako poukázal na správanie sa žalovaného vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi tým, že žalovaný dal návrh na začatie exekúcie, návrh na začatie rozhodcovského konania, ako aj poukázal na správanie sa žalovaného vo vzťahu k žalobcovi pri vymáhaní dlžnej sumy. Zároveň uviedol, že v Zmluve bol uvedený administratívny poplatok vo výške 331,94 Eur a bola to škoda, respektíve ujma, ktorá priamo hrozila žalobcovi.
13. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
14. Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
15. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
16. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
17. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 18. Súd poukazuje na rozhodnutie KS Žilina sp. zn. 11Co159/2015 zo dňa 25. 5. 2015, kde súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že z hypotézy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré priznáva spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť
ochranu proti porušeniu práv a povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti. Z hypotézy citovanej právnej normy jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ musí byť pri uplatnení tohto práva úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na priznanie finančného zadosťučinenia.
19. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je podmienený úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom v súdnom konaní. Primárnym zmyslom priznania primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi je reparácia takých následkov protiprávnych konaní zasahujúcich do jeho práv a právom chránených záujmov, ktoré nie sú škodou, ani bezdôvodným obohatením. Na rozdiel od neoprávneného zásahu napr. do osobnostných práv fyzickej osoby sa vznik ujmy nevyžaduje. Vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie zákon viaže iba na úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti od zodpovednej osoby na súde. Výšku finančného zadosťučinenia, či kritéria pre posúdenie jej primeranosti zákon nevymedzuje. Určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je tak v plnej dispozícii spotrebiteľa, ktorý pri jeho požadovaní nie je normatívne nijako limitovaný. V dôsledku tohto špecifika je možnosť zneužitia uvedeného inštitútu veľmi vysoká.
20. Súd posudzuje a vníma inštitút primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods.5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako inštitút, ktorý má funkciu satisfakcie pre spotrebiteľa, voči ktorému sa dodávateľ zachoval nepoctivo, ale má aj sankčnú funkciu voči nečestnému dodávateľovi, aby ho odradil od pokračovania v nezákonných praktikách voči spotrebiteľom. Súd konštatuje, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené. Súd má teda postihovať nepoctivých dodávateľov, k čomu slúžia rôzne právne inštitúty, či už spomínaný inštitút primeraného finančného zadosťučinenia alebo aj vyslovenie záveru o neplatnosti zmluvných podmienok alebo celej odplaty za úver.
21. Systematickým a jazykovým výkladom zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. možno dospieť k záveru, že právo na primerané finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať, ak si ako žalobca úspešne uplatnil nárok z porušenia práva a povinnosti, pričom toto úspešné uplatnenie práva musí vyplývať z právoplatného rozhodnutia. To, že spotrebiteľ musí byť žalobcom možno vyvodiť z prvej vety zákonného ustanovenia, ktorá výslovne uvádza, že spotrebiteľ sa môže proti porušiteľovi domáhať na súde ochrany svojho práva. Samotné právo na priznanie finančného zadosťučinenia vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom. Týmito podmienkami sú, že spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní svoje právo na súde a to porušenie práva a povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a že je úspešný, pričom o úspechu sa dá uvažovať, keď je o ňom rozhodnuté. Kým tieto podmienky naplnené nie sú, žiadne právo na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľ nemá. Uvedený záver vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 389/2015.
22. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 210/2004, cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany nielen deklaráciu porušenia, príp. príkaz na ďalšie konanie bez porušenia základného práva.
23. Žalobca splnil podmienku úspešného uplatnenia na súde, keď v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C 170/2015 - 47 zo dňa 16.10.2015 sa v postavení spotrebiteľa domohol určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky titulom uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa 26.04.2007 pod číslom 8250993, uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach pod bodom 13, a to administratívneho poplatku, ktorý predstavoval 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Rozsudok Okresného súdu Prešov v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 33/2016 - 75 zo dňa 24.01.2017 nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2017. Rovnako súd poukazuje na výpoveď žalobcu v tomto konaní, ktorého súd vypočul na pojednávaní, keď súdu uviedol, že napriek skutočnosti, ktorú oznámil žalobca žalovanému, že je práceneschopný, pričom jeho práceneschopnosť trvala 11 mesiacov, ocitol sa v stave, keď nemal dostatok finančných prostriedkov na splátky úveru a na nevyhnutné životné potreby, požiadal zamestnanca žalovaného o povolenie splátok, napriek tejto skutočnosti žalovaný pristúpil k podaniu exekúcie na žalobcu, ako aj podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Všetky tieto skutočnosti mal súd za preukázané z listín predložených žalobcom. Z nemocenských dávok potreboval žalobca
zaplatiť byt, nájom, elektrinu a rovnako aj plyn. Súd poukazuje na správy z návštevy dlžníka, kde žalovaný vyzýval žalobcu na zaplatenie dlžných súm. O nepoctivom správaní sa žalovaného vo vzťahu k žalobcovi svedčí aj to, že predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy priamo zamestnávateľovi žalobcu na vykonávanie zrážok z jeho mzdy, čo vyplýva pre súd z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.04.2007, kde si žalovaný ako veriteľ určil jednostranne výšku dlhu v sume 11.500 Eur. V neposlednom rade súd poukazuje na správanie sa žalovaného, kde z celkovej sumy úveru, ktorý poskytol žalobcovi vo výške 20.000 Sk, ho vyzvali Výzvou zo dňa 25.08.2014 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 4.719,58 Eur. Podľa názoru súdu žalobcovi hrozila reálna ujma v podobe uskutočnených exekučných a rozhodcovských konaní vedených voči jeho osobe. Tieto vyhodnotené okolnosti zakladajú nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 150 Eur pre žalobcu. Súd sumu, ktorú požadoval žalobca vo výške 500 Eur, považoval za neadekvátnu a neprimeranú a mal za to, že suma priznaného finančného zadosťučinenia vo výške 150 Eur je postačujúca. Súd vychádzal aj zo skutočnosti, že z poskytnutého úveru v sume 20.000 Sk, žalobca zaplatil žalovanému iba sumu 12.000 Sk, zvyšok už nezaplatil. Súd priznal žalobcovi sumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 150 Eur, ktorú považoval za dôvodnú a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.
24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 257 C.s.p., žalobca si uplatnil primerané finančne zadosťučinenie vo výške 500 Eur, súd priznal sumu 150 Eur, to znamená, že v prevažnej väčšine bol žalobca neúspešný. Súd však aplikoval toto výnimočné ustanovenie s poukazom na charakter sporu, mal za to, že výška finančného zadosťučinenia závisí aj od úvahy súdu, preto na tento prípad aplikoval toto zákonné ustanovenie a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.