Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-214-2017.pdf
PDF · 103.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/214/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: R. o zaplatenie 137,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 10,59 eur a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 10,59 eur od 30. 10. 2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 126,96 eur a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 126,96 eur od 30. 10. 2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 20,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 84,60 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3. 8. 2017 sa pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 137,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 30. 10. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie pôžičky bola žalobcom dňa 29. 9. 2011 schválená žiadosť evid. č. XXXXXXX, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 299,97 eur s tým, že pôžičku mala splácať v pravidelných 99 mesačných splátkach v sume 3,03 eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaná na vrátenie pôžičky zaplatila iba sumu 173,01 eur a keďže porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa 27. 8. 2014 ju pôvodný žalobca vyzval listom - predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého dlhu a nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19. 10. 2014 dlh zosplatnil, pričom žalovaná dlžné splátky neuhradila a jej dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 137,55 eur.
2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Žiadosť a schválenie žiadosti zmluvy o pôžičke, Všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.
3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami, výzvou vyjadriť sa k nej a poučením o možnosti zastúpenia a o jej procesných právach a povinnostiach bola do vlastných rúk doručená dňa 18. 9. 2017, písomne nevyjadrila.
4. Uznesením zo dňa 2. 2. 2018 č.k. 10Csp/214/2017-30 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 2. 2018 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., toho času podľa údajov z obchodného registra už podnikajúcou pod obchodným menom Intrum Slovakia, s.r.o. (ďalej len „žalobca“).
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 23. 3. 2018, na ktoré sa právny zástupca žalobcu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti s tým, že súhlasí, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
6. Písomným podaním zo dňa 20. 3. 2018 žalobca súdu oznámil, že v časti o zaplatenie sumy 10,59 eur titulom zmluvných poplatkov ako aj príslušenstva z tejto sumy berie svoju žalobu späť s tým, že voči žalovanej si uplatňuje už len nárok na zaplatenie sumy 126,96 eur a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 126,96 eur od 30. 10. 2014 do zaplatenia.
7. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 CSP.
8. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.
11. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 126,96 eur a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 126,96 eur od 30. 10. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
12. Stanovisko žalovanej na pojednávaní zastúpenej splnomocnencom k žalobe po jej čiastočnom späťvzatí bolo také, že čo sa týka samotného nároku, ktorý je uplatnený žalobou, voči nemu žiadne námietky ani výhrady nemá, ale je to pre ňu vysoká suma na jednorazovú úhradu, preto žiada o povolenie splátok po 20,- eur mesačne. Uvedené odôvodnila tým, že príjem žalovanej je cca 500,- eur mesačne, manžel je bez príjmu, už rok maróduje, čaká na posúdenie invalidity, pričom majú 2 školopovinné deti a ešte aj ďalšiu pôžičku.
13. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
14. Z obsahu žiadosti o poskytnutie bezúročnej pôžičky zo dňa 21. 9. 2011 súd zistil, že žalovaná ňou žiadala obchodnú spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. o bezúročnú pôžičku vo výške 299,97 eur ktorá sa mala vrátiť v 99 mesačných splátkach vo výške 3,03 eur splatných v 20. deň v mesiaci s poslednou splátkou splatnou v decembri 2019, a to za účelom úhrady jej záväzku voči veriteľovi VÚB, a.s. Listom zo dňa 29. 9. 2011 jej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila, že jej žiadosť o bezúročnú pôžičku bola schválená, čím došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí bezúročnej pôžičky.
Žalovaná mala túto pôžičku podľa zmluvy splatiť 99 mesačnými splátkami vo výške 3,03 eur, pričom splátky mala platiť k 20. dňu v mesiaci a pri údaji o termíne konečnej splatnosti je uvedené 12/2019. Prvá mesačná splátka mala byť žalovanou zaplatená dňa 20. 10. 2011.
15. Z prehľadu splátok a úhrad k zmluve číslo XXXXXXX predloženého žalobcom súd zistil, že sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok pôžičky žalovanou z ktorých vyplýva, že žalovaná uhradila odo dňa 13. 10. 2011 do poslednej úhrady dňa 31. 7. 2015 v splátkach sumu spolu 173,01 eur. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanej boli vyúčtované k zaplateniu aj „pokuty“ vo výške spolu 21,16 eur ktoré si žalobca v žalobe neuplatnil a nárok/položka označená ako „MP3“ vo výške 10,59 eur v časti ktorej žaloba žalobcom bola vzatá späť. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 27. 8. 2014 pôvodný žalobca žalovanej oznámil, že na zmluve číslo XXXXXXX eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 8,17 eur, ktorý žiada obratom uhradiť s tým, že ak nedôjde k úhrade splátok, úver zosplatní. Uvedená upomienka doručená bola na adresu žalovanej dňa 12. 9. 2014. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29. 10. 2014 pôvodný žalobca žalovanej oznámil, že z dôvodu neuhradenia dlžných splátok napriek predžalobnej upomienke sa dlh zo zmluvy číslo 5009400, v tom čase vo výške 191,13 eur stal splatným v celom rozsahu naraz.
16. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ktorá bola pôvodným veriteľom v úverovom vzťahu so žalovanou je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovanej bola poskytnutá bezúročná pôžička, ktorá podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je spotrebiteľským úverom (keďže išlo o poskytnutie pôžičky bez úroku a bez ďalších poplatkov), preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z toho, že podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, čo v tomto prípade sú ustanovenia upravujúce zmluvu o pôžičke. Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - Consumer Finance Holding, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky.
17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
18. Podľa § 658 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.
23. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. poskytla žalovanej bezúročnú pôžičku vo výške 299,97 eur, pričom žalovaná na úhradu nárokov z tejto zmluvy do dňa podania žaloby zaplatila len sumu 173,01 eur. Keďže zo sumy bezúročnej pôžičky žalovaná úhradami pred podaním žaloby doposiaľ uhradila časť vo výške spolu 173,01 eur, za dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia rozdielu poskytnutej a uhradenej sumy, t.j. v časti zaplatenia istiny 126,96 eur (299,97 eur - 173,01 eur) a úroku z omeškania zo sumy nevrátenej istiny pôžičky.
24. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky zo zmluvy o pôžičke žalovaná doposiaľ uhradila len sumu 173,01 eur ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad na danú zmluvu. Nespochybnila to ani samotná žalovaná, hoci žaloba s prílohami jej bola riadne doručená a bola vyzvaná sa k nej vyjadriť, teda ak by chcela spochybniť základ či výšku voči nej uplatneného nároku, mala dostatočný priestor tak urobiť. Súd preto nemal žiadne pochybnosti o vzniku nároku veriteľa na úhradu istiny pôžičky vo výške 126,96 eur.
25. Žalobca predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 11. 2017 spolu s poštovým podacím hárkom zo dňa 23. 11. 2017 preukázal, že postupca Consumer Finance Holding, a.s. oznámil žalovanej, že pohľadávka voči žalovanej z predmetnej zmluvy bola spolu s príslušenstvom odplatne postúpená na žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej istiny pôžičky. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná sumu 126,96 eur do dňa vyhlásenia rozsudku mu neuhradila, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 126,96 eur vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
26. Žalobca v žalobe, po jej čiastočnom späťvzatí uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 126,96 eur od 30. 10. 2014 do zaplatenia.
27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2. 2013). V danom prípade záväzkový vzťah strán vznikol pred 1. 2. 2013, preto výška úrokov z omeškania na ktoré žalobcovi vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá tu bola vo výške 0,05 %.
31. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovanej od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 30. 10. 2014 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jej záväzkov pôžičku dňa 29. 10. 2014 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.
32. Žalobca predloženým prehľadom splátok a úhrad preukázal, že žalovaná meškala so splácaním pôžičky. Rovnako preukázal, že po upozornení na možnosť zosplatnenia pôžičky vo forme predžalobnej upomienky zo dňa 27. 8. 2014, ktorú žalovaná prevzala dňa 12. 9. 2014 (viď doručenka na čl. 5 spisu) pôžičku dňa 29. 10. 2014 zosplatnil, čo je v uvedenom prehľade zaznamenané. Keďže suma 126,96 eur na ktorú veriteľovi nárok vznikol zaplatená nebola, žalovaná odo dňa 30. 10. 2014 je v omeškaní so zaplatením tejto sumy. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania (8,05 % ročne) nepresahuje sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v deň od ktorého žalobca požadoval úrok z omeškania bola v omeškaní so zaplatením nevrátenej istiny pôžičky 126,96 eur (v tom čase suma so zaplatením ktorej bola v omeškaní bola v skutočnosti ešte vyššia, keďže žalovaná po zosplatnení hradila ešte sumu 74,23 eur, ktorá bola už zohľadnená v dlžnej sume a aj pri základe z ktorého bol žiadaný úrok z omeškania od 30. 10. 2014) a jej omeškanie trvá, pričom s postúpenou pohľadávkou zo zákona (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka) prešlo na žalobcu aj jej príslušenstvo, čo sú aj úroky z omeškania, uložil jej súd spolu so sumou 126,96 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 126,96 eur od 30. 10. 2014 do zaplatenia.
33. Keďže žalovaná žiadala o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach, využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP súd povolil žalovanej s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a tvrdené, ničím nespochybnené pomery žalovanej platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 20,- eur mesačne spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, majúc za to, že takáto výška splátok je v súlade so zásadou spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia. Súd vzal na zreteľ tiež porovnanie, aký dopad by mohlo mať nepovolenie splátok vo výroku o splatnosti na žalovanú v porovnaní s dopadom ich povolenia na pomery žalobcu ako obchodnej spoločnosti hromadne vymáhajúcej pohľadávky, čo je súdu známe z jeho činnosti.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo v časti vyhovené, v časti bolo konanie zastavené pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom nie pre správanie žalovanej po podaní žaloby, ale procesným zavinením žalobcu (§ 256 ods. 1 CSP) čo je treba prirátať k jeho neúspechu. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
35. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit.: “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
36. Žalobca tak v kapitalizovanom vyjadrení (istina + úroky z omeškania) žiadal zaplatenie sumy 175,19 eur, úspešný bol v časti o zaplatenie sumy 161,70 eur (prisúdená istina a prisúdené úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku), teda bol vo veci úspešný v rozsahu 92,30 %, žalovaná bola vo veci úspešná v rozsahu 7,70 %.
37. Po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu 7,70 % od úspechu žalobcu v rozsahu 92,30 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,60 %.
38. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 84,60 %.
39. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
40. Súdny poplatok z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcovi byť vrátený nemohol, keďže zaplatený bol len minimálny súdny poplatok vo výške 16,50 eur a aj po čiastočnom späťvzatí žaloby sume predmetu konania, ktorá ním ostala nedotknutá a o ktorej sa ďalej konalo zodpovedá súdny poplatok vo výške 16,50 eur, preto žiadosti žalobcu o vrátenie časti súdneho poplatku vyhovené byť nemohlo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.