Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-135-2011.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/135/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v spore žalobcu: P.. E. Q., Z. XX.XX.XXXX, B. U. Č.. XX/XX, F. proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky so sídlom Špitálska 4,6,8, Bratislava, IČO: 00 681 156 o náhradu škody vo výške 75.318,46 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.07.2011, súdu doručenou dňa 06.07.2011 po pripustení zmeny žaloby uznesením na pojednávaní konanom dňa 23.03.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 75.318,46 Eur spolu s úrokom z omeškania 0,05 % ročne za každý deň omeškania od 06.07.2011 až do zaplatenia, a to z titulu náhrady škody majúcej byť následkom nezákonného rozhodnutia žalovanej. 2. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovaná mu dňa 05.08.2003 svojím rozhodnutím č. 44101474500 nezákonne odňala starobný dôchodok od 22.09.2003 vo výške 9.219,- Sk. Toto rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné, pričom v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím mu vnikla škoda vo výške 75.318,46 Eur. Pokiaľ ide o špecifikáciu, čoho sa žalobca domáha na pojednávaní dňa 26.05.2016 žalobca súdu oznámil, že svoj nárok si uplatňuje v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., pričom o vniknutej škode sa dozvedel z nezákonného rozhodnutia sociálnej poisťovne dňa 05.08.2003. Žalobca výslovne súd žiadal aby orgánom, ktorý bude konať za štát bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pričom v tomto duchu upravil aj svoju žalobu v časti označenia žalovanej strany (č.l. 79), podal návrh na predbežné prerokovanie svojho nároku, pričom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, žiadosť žalobcu aj predbežne prerokovalo bez toho aby postúpilo žiadosť na vybavenie inému orgánu. Súd opakovane posúdiac nárok žalobcu po obsahovej stránke , keď už z podanej žaloby vyplývalo, že žalobca odvodzuje svoj nárok z nezákonného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, (zhodne podanie žalobcu na č.l. 79 a prípis KS BA č. l. 85, podľa ktorého návrh smeruje voči žalovanej SR - zastúpenej Sociálnou poisťovňou) na pojednávaní dňa 17.01.2017 ustálil , že za štát bude konať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a s označenou Sociálnou poisťovňou už konať vo veci nebude. 3. Žalovaná sa vyjadrila písomne podaním zo dňa 09.05.2017 a 11.10.2017, pričom žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že neboli splnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V danej veci absentuje podmienka existencie nezákonného rozhodnutia, pričom poukázala na skutočnosť, že uplynula aj 3 ročná premlčacia subjektívna lehota. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi žalobcu a splnomocneného zástupcu žalovanej, oboznámil sa aj s listinnými dokladmi založenými do súdneho spisu zo strany žalobcu, ako aj s ostatným obsahom spisu.
5. Dňa 09.06.2015 oznámilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky žalobcovi výsledok predbežného prerokovania jeho nároku s tým, že odškodnený nebude. 6. Rozhodnutím zo dňa 5. augusta 2003 ( č. l. 5 spisu) v spojení s rozhodnutím zo dňa 16. októbra 2003 bol podľa § 21 ods. 3, §173i ods. 1 a § 96 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňatý žalobcovi starobný dôchodok od 22. septembra 2003 z dôvodu posúdenia nároku na starobný dôchodok v súlade s § 173i ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z. z. podľa právnych predpisov účinných po 30. júni 2003. Rozhodnutie zo dňa 5. augusta 2003 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16. októbra 2003 bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 12 Sd/303/03-24 zo dňa 4. decembra 2003 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3So 49/2004 zo dňa 26. augusta 2004 potvrdené ako zákonné a nadobudlo právoplatnosť dňa 12. októbra 2004. 7. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.") zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom. 9. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 10. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 12. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 13. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. 14. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. 15. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom štátu nastupuje v prípade naplnenia nasledovných predpokladov: nezákonné rozhodnutie (príp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným nezákonným rozhodnutím (príp. nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne. Ak čo len jeden z uvedených predpokladov nie je naplnený, základ nároku nie je daný. 16. Z opisu skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, ako aj z jeho písomných vyjadrení a ústnych prednesov je zrejmé, že odvodzoval vznik škody od rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 5. augusta 2003 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16. októbra 2003, ktorým mu bol odňatý starobný dôchodok. Predmetné rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné nakoľko porušuje Ústavu SR i Listinu základných práv a slobôd, pričom v konaní nespochybňoval, že ide o právoplatné rozhodnutie , ktoré nebolo zrušené. Bolo nesporné, že rozhodnutie zo dňa 5. augusta 2003 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16. októbra 2003 bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 12 Sd/303/03-24 zo dňa 4. decembra 2003 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3So 49/2004 zo dňa 26. augusta 2004 potvrdené ako zákonné a nadobudlo právoplatnosť dňa 12. októbra 2004 a teda nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, súd má preto za to, že označené rozhodnutie zo dňa 5. augusta 2003 nespĺňa predpoklady rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z., ani iného nezákonného rozhodnutia, keď nie je v právomoci súdu
prvého stupňa preskúmavať zákonnosť rozhodnutí iných súdov, či orgánov, nakoľko súd rozhodujúci o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím orgánu, ktorý by právoplatné rozhodnutie zrušil resp. zmenil pre nezákonnosť, čo sa ale v prejednávanej veci nestalo. S poukazom na vyššie uvedené možno teda zhrnúť, že žalobca nepreukázal existenciu hneď prvotného predpokladu zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to existenciu nezákonného rozhodnutia. Zohľadniac uvedené, súd musel konštatovať nesplnenie predpokladu zodpovednosti žalovanej za škodu vzhľadom na neexistenciu nezákonného rozhodnutia, ktorým malo byť rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 5. augusta 2003. 17. Žalovaná taktiež namietala premlčanie nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z., keď začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby strany zhodne určili na 05.08.2003. 18. Žalobca sa prostredníctvom svojej žaloby domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť údajným nezákonným rozhodnutím Sociálnej poisťovne vo veci odňatia starobného dôchodku a to rozhodnutím zo dňa 5. augusta 2003 v spojení s rozhodnutím zo dňa 16. októbra 2003 podľa § 21 ods. 3, § 173i ods. 1 a § 96 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Nakoľko žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od uvedených rozhodnutí, súd posudzoval, či mu v tomto prípade uplynula subjektívna premlčacia doba, keď vychádzajúc z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. 19. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa o škode dozvedel dňa 05.08.2003, túto skutočnosť tvrdil sám žalobca na pojednávaní dňa 26.05.2016, rovnako vyplývala aj z jeho písomných podaní v ktorých tvrdil, že škoda mu vnikla rozhodnutím zo dňa 05.08.2003, pričom žalovaná toto tvrdenie nespochybňovala. Žaloba bola súdu doručená dňa 06.07.2011, teda žalobca si svoj nárok uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej doby. V takom prípade bolo potrebné považovať nárok žalobcu na náhradu škody za premlčaný. Z tohto dôvodu, rovnako aj dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko nebol naplnený už prvý predpoklad na priznanie uplatneného nároku - existencia nezákonného rozhodnutia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 21. O trovách konania súd rozhodol tak, že plne úspešnej žalovanej tieto nepriznal, nakoľko jej v konaní nevnikli a ani si ich náhradu nežiadala. O výške trov konania, preto súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia už rozhodovať nebude.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.).