Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Q. L., S. D. XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Obec Trnkov, so sídlom Trnkov 42, 082 12 Trnkov, právne zastúpený JUDr. Jozef Krenický, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 30.10.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom odstránenia neoprávnenej stavby a to kanalizačnej šachty a rúry postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. D.. Žalobca v návrhu uviedol, že je vlastníkom pozemku v k. ú. D., parc. č. XXX/X o výmere 645 m2, druh pozemku záhrady zapísaný na LV č. 6. Na uvedenom pozemku žalovaný zrealizoval kanalizačnú šachtu a rúru bez súhlasu žalobcu ako vlastníka danej parcely a bez platného stavebného povolenia. Na základe uvedených skutkových okolností sa teda domáha, aby žalovaný ako stavebník neoprávnenú stavbu odstránil.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.12.2017 (č. l. 23). V tomto podaní žalovaný uviedol, že nebol a ani nie je stavebníkom kanalizačnej šachty a podzemnej rúry a teda nerealizoval predmet žaloby bez súhlasu žalobcu ako vlastníka parcely a bez stavebného povolenia, tak ako to tento tvrdí vo svojej žalobe. Žalovaný nemôže byť z podstaty vlastníctva stavebníkom na parcele, ktorá nie je jeho vlastníctvom. Na predmetnej obnove pôvodného reliéfom obce daného stavu, obec Trnkov reagovala v roku 2011 na základe písomnej žiadosti žalobcu. Obec Trnkov zabezpečila stavebný materiál, na základe ktorého si potom žalobca realizoval spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi obnovu pôvodného stavu kanalizačnej šachty.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.03.2018 (č.l. 33), v ktorom uviedol, že trvá na tom, že žalovaný bol stavebníkom predmetnej kanalizačnej šachty na parcele č. XXX/X. Zároveň uviedol k tomu dôkazy, ktoré podľa jeho presvedčenia uvedené preukazujú a ktoré budú oboznámené nižšie. Pokiaľ žalovaný poukazuje na jeho žiadosť o realizáciu kanalizácie povrchovej vody a následne prijaté uznesenie obec D. č. 5/2002, predmetné uznesenie nemá nič spoločné s predmetom sporu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že kanalizačnú šachtu si žalobca vybudoval sám, tak je to klamstvo. Predmetná šachta pre neho neplní žiaden účel, keďže v čase jej vybudovania mal na svojom pozemku vybudované všetky potrebné odvodnenia a kanalizácie.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.03.2018, v ktorom namietol nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na svojej strane s tým, že nie je stavebníkom kanalizačnej šachty odstránenia ktorej sa žalobca domáha. Žalovaný uvádza, že na samotnom uložení rúr a zriadení šachty na pozemku žalobcu sa žiadnym spôsobom nepodieľal. Ako vyplýva z ním predloženej fotodokumentácie na pozemku žalobcu sa v čase realizácie pohybovali osoby, ktoré neboli zamestnancami obce.

5. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 22.03.2018, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom spisu a s prihliadnutím na tvrdenia strán sporu zistil nasledujúce: 5.1. Medzi stranami sporu nie je sporné to, že na pozemku vo vlastníctve žalobcu parc. č. XXX/X, k. ú. D., sa nachádza kanalizačná šachta a do nej ústiaca rúra. Medzi stranami sporu je však sporné to, kto je stavebníkom, teda kto túto kanalizačnú šachtu vybudoval. Žalobca tvrdí, že túto kanalizačnú šachtu vybudoval žalovaný, naopak žalovaný tvrdí, že nešlo o novú kanalizačnú šachtu ale o rekonštrukciu pôvodnej kanalizačnej šachty, a túto vybudoval žalobca, pričom žalovaný mu poskytol časť potrebného materiálu. Strany sporu predložili súdu rôzne listiny, z ktorých súd zistil nasledujúce: 5.2. Z odpovede na sťažnosť žalobcu (č.l. 2) zo dňa 27.06.2014 vyplýva, že sa týkala potreby vybudovania zvodu povrchovej a dažďovej vody v obci D. do potoka D.. V tejto odpovedi žalovaný uvádza, že predmetná zvodová trasa (bližšie neuvedené aká) bola rekonštruovaná, nie však novovybudovaná obcou D. a na náklady obce D. v roku 2012, na základe žiadosti žalobcu č. 139/2011 zo dňa 07.12.2011 so súhlasom dotknutých majiteľov predmetných pozemkov, na ktorých sa fyzická rekonštrukcia za spoluúčasti žiadateľa rekonštrukcie predmetnej zvodovej trasy realizovala v priebehu roka 2012. Táto odpoveď je reakciou na sťažnosť žalobcu zo dňa 19.05.2014, ktorý sa sťažoval, že pri vytýčení pozemku č. XXX/X bolo zistené, že celá kanalizácia odpadovej a povrchovej vody sa nachádza na jeho pozemku. 5.3. Dňa 16.07.2012 (č.l. 6) žalobca podal žalovanému sťažnosť z dôvodu nedokončenia stavby kanalizačnej šachty odpadových vôd. Stavba spomínanej šachty sa začala riešiť 04.06.2012 a do dnešného dňa nebola dokončená. Listom zo dňa 30.06.2014 (č.l. 7) žalobca vyzval žalovaného na odstránenie nelegálnej stavby, a to šachty kanalizácie odpadovej a povrchovej vody, ktorá sa nachádza na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve. 5.4. Žalobca súdu predložil fotodokumentáciu nachádzajúcu sa na č.l. 9 - 15 spisu, z ktorej má byť zrejmé, že šachta spolu s rúrou sa nachádzajú na jeho pozemku a že šachta bola vybudovaná v roku 2012. 5.5. V rámci príloh k vyjadreniu žalovaného, tento súdu predložil list s názvom „Žiadosť o realizáciu kanalizácie povrchovej vody“ (č.l. 24) adresovaný žalobcom žalovanému, ktorým ho tento žiada o realizáciu kanalizácie povrchovej vody, ktorá sa nachádza na parcele č. XXX/X. Súčasná kanalizácia je tvorená betónovými dlažbami, ktorými preteká nielen povrchová voda, a preto žalobca žiada o nahradenie spomínanej kanalizácie kanalizačnými rúrami. 5.6. Z uznesenia obecného zastupiteľstva obce D. č. 5/2012 (č.l. 25) vyplýva, že obecné zastupiteľstvo schválilo žiadosť o realizáciu kanalizácie povrchovej vody pána Y.. Q. L. a obecný úrad zabezpečí zakúpenie stavebného materiálu. Práca a realizácia predmetnej žiadosti sa zabezpečí spoluúčasťou obce a zainteresovaných strán v roku 2012. 5.7. Následne žalovaný predložil súdu fotografie na č.l. 26 - 29, z ktorých má vyplývať skutočnosť výmeny kanalizačných rúr na pozemku žalobcu v zmysle jeho žiadosti. 5.8. K podaniu doručenému súdu dňa 20.03.2018 predložil žalobca prílohy, a to zápisnicu z 13-teho zasadnutia D. konaného dňa 20.07.2012, kde sa uvádza, že pokiaľ ide o plnenie uznesenia č. 5/2012, realizácia odvodu povrchovej a dažďovej vody žalobcu, táto je v plnení. Bola prečítaná starostom obce sťažnosť pána Y.. Q. L. na práce súvisiace s realizáciou tejto akcie. Starosta obce uviedol, že realizácia prebieha dlho a s obtiažami a vyjadril presvedčenie, že do konca júla 2012, resp. do polovice augusta 2012 bude zrealizovaná. Je predpoklad v plnení nástupom dvoch zamestnancov v rámci protipovodňových opatrení. 5.9. Žalovaný predložil súdu fotodokumentáciu (č.l. 38 - 40), ktorou poukazuje aj na šachtu vybudovanú na pozemku inej osoby v obci D., ktorá má rovnaký charakter ako šachta na jeho pozemku, a zároveň uvádza, že na fotografii č. 2 a 3 (č. l. 38) má byť vidieť, že šachta sa na jeho pozemku nikdy nenachádzala. Tu však musí súd konštatovať, že z tejto fotografie nemožno jednoznačne určiť, či sa šachta na pozemku žalobcu nachádzala alebo nenachádzala.

6. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:

Podľa § 135c Občianskeho zákonníka - Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). 6.1. Rozhodujúce pre vyhovenie žalobe bolo to, aby žalobca nesporne preukázal, že na jeho pozemku bola vybudovaná neoprávnená stavba, a že táto neoprávnená stavba bola vybudovaná práve žalovaným ako stavebníkom. Tu je potrebné uviesť, že na základe vykonaných dôkazov uvedená podstatná skutočnosť z konania nevyplynula. Žalobca okrem svojho tvrdenia nepredložil súdu žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné nesporne uzavrieť, že je to práve žalovaný, ktorý je stavebníkom kanalizačnej šachty, odstránenia ktorej sa žalobca domáha.

7. Podľa § 132 C.s.p.

(1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 7.1. Uvedené ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp. povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. 7.2. V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. 7.3. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi. 7.4. V prejednávanej veci žalobca súdu nepredložil dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že šachta a rúra, ktorých odstránenia sa domáha boli postavené žalovaným a že ide o neoprávnenú stavbu. Ak teda z hmotnoprávneho hľadiska rozhodujúce skutočnosti žalobca nepreukázal, nemohol v konaní uspieť, pričom súd dôkazy preukazujúce alebo vyvracajúce tvrdenia strán sporu z vlastnej iniciatívy vykonávať nemôže.

8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 8.2. Žalovaný v konaní úspešný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% od neúspešného žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.