Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-236-2013.pdf
PDF · 79.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/236/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v právnej veci navrhovateľky G. Č., H.. XX.X.XXXX, R. C. D. XXX proti S. C., H.. X.X.XXXX, trvale bytom T.Á. X, E., ktorého otcovstvo má byť určené, o určenie otcovstva a úprave práv a povinností k maloletému G. Č., H.. XX.X.XXXX, R. C. D. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, za účasti Ľ. Č.G., H.. XX.X.XXXX, C. D. XXX
rozhodol:
I. Určuje, že S. C., H.. X.X.XXXX H. A. X. Z. G. Č., nar. XX.X.XXXX z matky G. Č., nar. XX.X.XXXX.
II. Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.7.2013 domáhala, aby súd určil, že označený otec S. C. (ďalej len „označený otec“) je otcom jej mal. syna G. Č.. Uviedla, že s odporcom sa stretla len dvakrát, v septembri roku 2010, kedy sa s ním spoznala v jeho práci. Nasledujúci deň išla s označeným otcom do jeho bytu na Sídlisku KVP a vtedy splodili mal. G.. Po zistení, že je tehotná, opakovane označeného otca kontaktovala, avšak ten o ňu ani o mal. G. nejavil žiaden záujem, vyhýbal sa jej a otcovstvo popieral. Vzhľadom na skutočnosť, že v rozhodnom období sa s iným mužom pohlavne nestýkala, považuje S. C. za otca jej syna. V písomnom doplnení svojho návrhu zo dňa 14.5.2014 a 4.8.2014 žiadala, aby súd zveril maloletého G. do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 50,-eur mesačne. Styk maloletého s otcom navrhla neupravovať, prípadne upraviť neobmedzene na základe dohody rodičov.
2. Označený otec s návrhom nesúhlasil. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.9.2014 uviedol, že v čase rozhodnom pre splodenie maloletého G. sa s navrhovateľkou nestretávali. S navrhovateľkou sa stretol len dvakrát, a to začiatkom septembra 2010. Maloletý sa narodil 25.7.2011, a preto je jeho otcovstvo nemožné. Tiež uviedol, že navrhovateľka mala v tom čase pomer aj s inými mužmi. Navrhovateľka ho kontaktovala v decembri 2010, kedy sa ho pýtala, či je možné, aby bol otcom dieťaťa, pretože je tehotná, čo on poprel. Neskôr ho navrhovateľka kontaktovala s tým, že maloletý je jeho syn a pýtala si od neho peniaze. Označený otec opäť poprel svoje otcovstvo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal o vykonanie testu DNA, ktorý by potvrdil resp. vyvrátil jeho otcovstvo k maloletému.
3. Uznesením zo dňa 28.4.2015, č.k. 16C/236/2013-47 bol na zastupovanie maloletého G. Č. v tomto konaní ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.
4. S účinnosťou od 1.7.2016 sa konanie vo veciach určenia rodičovstva spravuje ustanoveniami zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“).
Podľa § 395 CMP, ak nie je ustanovené inak, tento zákon sa uplatní aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali, zostávajú zachované.
5. Podľa § 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“, poznámka súdu zákon č. 160/2015 Z.z), ak zákon neustanovuje inak.
6. Na pojednávanie dňa 23.3.2018 sa nedostavila navrhovateľka, ktorá predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 14.2.2018, pričom svoju neúčasť neospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania. V súlade s ust. § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.
7. Uznesením zo dňa 23.2.2017, č.k. 16C/236/2013-135 súd pribral do konania Ľ. Č., ktorej bol maloletý G. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti na základe rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 19P/332/2014 zo dňa 25.11.2014. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 10 ods.1 CMP, § 110 CSP, nakoľko s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého, čo sa dotýka aj osoby, ktorej bol mal. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky a označeného otca a znaleckým dokazovaním znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
9. Z rodného listu mal. G. Č., H.. XX.X.XXXX (čl. 21) vyplýva, že v rodnom liste je ako matka zapísaná navrhovateľka a otec nie je uvedený.
10. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že otcom Z. G.Q. môže byť len označený otec, s ktorým mala intímny styk v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa, išlo o jednorazový pohlavný styk, jeho presný dátum si nepamätala. S označeným otcom sa zoznámila v roku 2010. V tom čase bývala v D., chodila do školy na E. V. v Košiciach. S označeným otcom sa zoznámila v herni, kde vtedy pracoval, vymenili si telefónne čísla, na druhý deň jej zavolal, následne sa stretli a išli spolu niekam na Sídlisko KVP, do bytu, v ktorom označený otec býval. Tam došlo k pohlavnému styku, pri ktorom nepoužili žiadnu ochranu. Odporca nebol jej prvým sexuálnym partnerom. Bližšie sa s označeným otcom nezoznámila, po prvom a poslednom stretnutí išiel každý svojou cestou. Navrhovateľka kontaktovala označeného otca, keď zistila, že je tehotná. Tehotenstvo sa potvrdilo až v treťom mesiaci, pričom uvažovala aj o interrupcii, ale nevidela v tom riešenie a chcela dieťa donosiť. Po narodení syna označeného otca viackrát kontaktovala, ten však o nich neprejavil záujem. O dieťa sa spočiatku starala, keď mal syn asi 2 roky, v prevažnej miere ponechala starostlivosť o maloletého na jej mamu, ktorá požiadala o zverenie maloletého do jej starostlivosti. Tiež uviedla, že asi na začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva sa zoznámila s X. E., s ktorým plánovali uzavretie manželstva. Pohlavný styk s ním mala až po potvrdení tehotenstva. Navrhovateľka je bez príjmu, nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a žije so svojím priateľom M. X., slobodným. Navrhovateľka uviedla, že je ochotná podrobiť sa znaleckému dokazovaniu.
11. Z výsluchu označeného otca súd zistil, že s navrhovateľkou sa zoznámili niekedy začiatkom septembra na jeho pracovisku. Potvrdil, že na druhý deň si dohovorili schôdzku, išli do bytu, kde v tom čase býval a došlo k pohlavnému styku bez ochrany. Súlož však ukončil výronom semena na telo navrhovateľky, teda nešlo z jeho pohľadu o dokonanú súlož. Viac sa potom nestretávali. Asi niekedy v novembri alebo decembri 2010 mu navrhovateľka zatelefonovala s tým, že je tehotná a otcom je on, čo on poprel. Navrhovateľka ho navštívila opakovane v práci, keď bola tehotná, aj po narodení maloletého, pričom on sa im nevenoval, dieťa si ani nepozrel. Raz ho v herni navštívil aj otec navrhovateľky spolu s dieťaťom a dosť nevhodne sa správal. Keď navrhovateľka prišla so synom, nemal ešte ani rok, vravela, že keď dovŕši rok, pôjde na krvnú skúšku, s čím on súhlasil, pretože chcel mať istotu. Označený otec je slobodný, do decembra 2013 žil v E. na T. V. a od januára 2014 býva v nájomnom byte v X. spolu so svojou priateľkou.
12. Zo záveru znaleckého posudku č. 15/2016 vypracovaného znalkyňou RNDr. B. N. dňa 29.7.2016, vyplýva, že na základe zisteného nálezu DNA analýzou otcovstvo S. C. k maloletému G. Č. je vylúčené, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je 00.00 %. Voči záverom znaleckého posudku nikto nenamietal.
13. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
14. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
15. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že mal. G. sa narodil z matky - navrhovateľky, pričom otcovstvo k maloletému G. nebolo určené. Navrhovateľkou označený otec otcovstvo neuznal, preto súd na návrh strán, za účelom zistenia skutočného stavu veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvia analýza DNA, z ktorého záverov jednoznačne vyplynulo, že označený otec nie je biologickým otcom mal. G., pričom miera pravdepodobnosti určenia za preukázaného biologického otca mal. G. je 00,00 %. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca nie je biologickým otcom mal. G., a preto rozhodol tak ako vyplýva z výroku rozsudku.
16. O trovách konania medzi účastníkmi súd nerozhodoval, pretože nebol podaný návrh na ich náhradu (§ 57 CSP).
17. V súlade s ust. § 57, § 58 CSP súd rozhodoval o trovách konania štátu, ktoré v konaní vznikli titulom znalečného, nakoľko toto bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu (v sume 391,84 eur). O trovách štátu súd rozhodol podľa čl.4 ods.1 CSP, § 53 CMP, vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľka bola v konaní neúspešná, a mala by štátu nahradiť trovy konania. Keďže navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov z dôvodu jej osobných, majetkových a zárobkových pomerov, má súd za to, že zodpovedá spravodlivému usporiadaniu pomerov účastníkov, aby navrhovateľka nebola zaviazaná na náhradu trov štátu. Súd preto rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v štyroch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 CSP).