Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/251/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom, v spore žalobcu N. J., Y.. XX.XX.XXXX, N. XX/XX, XXX XX N., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, v konaní o určenie spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Strany nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol, že úver, ktorý mu poskytol žalovaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere z 22.07.2013 je bezúročný a bez poplatkov. Žalobu odôvodnil tým, že v prípade zmluvy o úvere ide o spotrebiteľskú zmluvu, žalovaný pri vyhotovovaní znenia zmluvy uviedol aj iné údaje, než ktoré uvádza žalobca v návrhu zmluvy, ktorý bol žalovanému predložený, a to bez toho, aby o tejto skutočnosti žalobcu pred podpisom zmluvy upovedomil. Ďalším dôvodom, ktorý žalobca v žalobe uvádza je skutočnosť, že v oznámení žalovaného o schválení úveru pre žalobcu, žalovaný uviedol aj údaje o odplate za poskytnutie služby a nie je zrejmé, či cena služby sa započítava do celkovej sumy úveru a do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov ( ďalej len RPMN ). Žalobca tiež uvádza, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a že návrh zmluvy a zmluva obsahujú rozdielne údaje o výške RPMN, pričom táto výška je podľa žalobcu vypočítaná nesprávne. Podľa žalobcu uvedené nedostatky spôsobujú, že podľa platnej právnej úpravy, a to § 11 bod 1 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, ide o úver bez poplatkov a bez úrokov.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že v prípade revolvingových úverov sa do výpočtu celkových nákladov nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Dohoda o poskytovaní služieb za dojednanú cenu nebola podľa žalovaného podmienkou pre získanie úveru. Preto údaje o celkovej čiastke, ktorú musí žalobca uhradiť sú uvedené správne, rovnako aj ich výpočet, a nie je dôvodné ani tvrdenie žalobcu o výške ročnej percentuálnej miery nákladov. Ďalej uviedol, že u revolvingových úverov sa tieto uzatvárajú na dobu neurčitú vzhľadom k právnej úprave tohto druhu úverov ako aj k úprave uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovaného. Podľa žalovaného pri revolvingových úveroch ide o zmluvnú voľnosť, v ktorej sa individuálne môže dojednávať termín konečnej splatnosti viacerými spôsobmi. Podľa žalovaného údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva zo splátkového kalendára dohodnutého stranami ale aj z jeho oznámenia žalobcovi o schválení úveru. Termín konečnej splatnosti žalovaný vymedzuje dňom splatnosti poslednej splátky, čo je údaj v zmluve obsiahnutý. V konečnom dôsledku podľa žalovaného novela zákona je účinná od roku 2017 a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol v § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 vypustený. Rovnako žalovaný odmietol argumentáciu žalobcu ohľadne absencie

počtu výšky a termínu splátok úveru v uvedenej zmluve. Ďalej podľa žalovaného ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vylučuje, aby žalobca mohol na súde uplatniť nárok na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na uplatnení takého nároku a nejde ani o prípad, kedy by takýto typ žaloby upravil osobitný predpis.

3. Súd zistil a medzi stranami nie je sporné, že dňa 02.07.2012 žalobca vyplnil písomnú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru (o uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere). Rovnako nie je sporné, že dňa 22.07.2013 žalovaný na žiadosť žalobcu vyhotovil písomné oznámenie o schválení úveru č. 8500027709.

4. Na žiadosti žalobcu z 02.07.2013 je podpis žalobcu a uvedené miesto vyhotovenia žiadosti Trebišov. Vedľa týchto údajov je pečiatka žalovaného s nečitateľným podpisom osoby konajúcej za žalovaného s vyznačeným dátumu 22. júl 2013. Vo formulári, ktorým je „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru“ v bode 5. sú „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ vyplnené žalobcom. Hneď za tým nasleduje bod 6. označený ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“ s poznámkou, že žalobca nemá vypĺňať túto časť žiadosti. V žiadosti o revolvingovom úvere v bode 5. žalobca uvádza predpokladanú RPMN po poskytnutí úveru vo výške 63,32 % . V údajoch o schválenom revolvingovom úvere v bode 6. žiadosti žalovaný už uvádza predpokladanú RPMN vo výške 70,02 %. V bode 6. uvedenej žiadosti ohľadne údajov o schválenom úvere sa uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov za úver je 64,97 %. V bode 5., ktorým je žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru, takýto údaj uvedený nie je. Sú tam uvedené údaje iba o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, predpokladanej ročnej percentuálnej miere nákladov a predpokladanej ročnej percentuálnej miere nákladov úveru po poskytnutí revolvingu.

5. Z vyššie citovaných predložených dokumentov jednoznačne vyplýva, že žalobca podpísal iba žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru dňa 02.07.2013, avšak potom, čo žalovaný doplnil 22.07.2013 údaje v bode 6. už nepredložil žalobcovi na podpis takto ním ustálenú konečnú verziu údajov o schválenom úvere. V bode 7. „Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru“ ako formulárovej listiny vyhotovenej a predloženej žalovaným je uvedené, že žalovaný ako veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti žalobcu ako dlžníka splácať požadovaný úver, poskytnutú časť úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany žalobcu (veriteľa). Ďalej sa v bode 7. uvádza, že v prípade ak žalobca ako dlžník nebude súhlasiť so zmenami, je oprávnený od zmluvy odstúpiť prípadne túto zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy.

6. Vyššie uvedenú žiadosť žalobca vyhotovil a podpísal v Trebišove dňa 02.07.2013, čo je uvedené v bode 8.6 uvedeného dokumentu. Za bodom 8.6 však nasledujú ďalšie body 9. až 13., pričom v bode 13. sa uvádza, že riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti /Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, pričom obe strany prehlasujú, že si Žiadosť/Zmluvu vrátene zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy. Z bodu 13. je zrejme, že tento sa vzťahuje na uzavretie zmluvy a nie na vyhotovenie žiadosti, pretože žiadosť bola žalobcom podpisovaná v bode 8.6 tohto dokumentu, takže údaje uvedené v bode 13., v ktorom sa uvádza vyplnenie „Žiadosti/Zmluvy“ by nedávali zmysel, ak by sa podpis nevzťahoval na uzavretie zmluvy ale na uzavretie žiadosti. Ako je vyššie uvedené aj v bode 13. sa dátum pri žalobcovi ako dlžníkovi uvádza 2. júl 2013 a pri žalovanom ako veriteľovi 22. júl 2013, teda zhodný s dokumentom ,, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“.

7. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z citovaných listinných dôkazov.

8. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.

9. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

10. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

11. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

12. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

13. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd dospel k záveru, že k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Žalobca ako dlžník podával žalovanému ako veriteľovi návrh na uzavretie zmluvy o úvere a žalovaný ako dlžník s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal tento návrh písomne prijať a doručiť späť žalovanému. Žalovaný ako veriteľ síce doručenie návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy ako písomného dokumentu potvrdil, avšak nepreukázal, aby došlo k nadobudnutiu účinnosti prijatia tohto návrhu, pretože podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu žalovaného s obsahom návrhu dôjde žalobcovi. Na žiadnom z vyššie uvádzaných dvoch dokumentoch nie je potvrdenie žalobcu o tom, že by prijal oznámenie žalovaného z 22.07.2013 o prijatí návrhu zmluvy. Na oboch dokumentoch je pri dátume 22.07.2013 iba pečiatka žalovaného a nečitateľný podpis osoby konajúceho za žalovaného. Posledný úkon žalobcu na formulári je datovaný dňom 2. júl 2013 a preto nemohlo dôjsť k doručeniu oznámenia prijatia návrhu zmluvy vyhotovenom žalovaným 22. júla 2013.

15. K uzavretiu zmluvy medzi stranami o úvere nedošlo aj z toho dôvodu, že ak by aj žalovaný preukázal, že doručil žalobcovi oznámenie o prijatí návrhu zmluvy po 22.7.2013, z oznámenia o prijatí návrhu zmluvy ako aj z bodu 5 a z bodu 6. dokumentu označeného ako ,,Žiadosť o poskytnutie úveru“ je zrejmé, že v bode 6. ktorým má byť akceptácia žalobcom navrhovaného znenia zmluvy, žalovaný rozšíril bez súhlasu žalobcu ako dlžníka a žiadateľa o úver ďalšie podmienky poskytnutia a splácania úveru. Rozšírenie týchto ďalších podmienok zo strany žalovaného ako veriteľa nemožno právne kvalifikovať ako prijatie návrhu zmluvy v znení predloženom žalobcom, ale ako nový návrh zmluvy zo strany žalovaného. Len, ak by obidve strany preukázali, že žalobca ako dlžník prijal nový návrh zmluvy, ktorý mu predložil žalovaný ako veriteľ potom, čo mu žalobca doručil svoj návrh zmluvy, mohol by súd konštatovať, že k uzavretiu úverovej zmluvy medzi stranami došlo. Táto skutočnosť však žiadnou zo strán preukázaná nebola, a preto súd konštatuje, že k uzavretiu úverovej zmluvy medzi stranami vôbec nedošlo. Žalovaný totiž neprijal návrh žalobcu v znení ako ho žalobca predložil žalovanému, lebo ho v oznámení o prijatí pozmenil, a žalobca neprijal nový návrh zmluvy, ktorý koncipoval žalovaný v bode 6. predloženého dokumentu ako ,,Žiadosť o poskytnutie úveru “.

16. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

17. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

18. Keďže súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy a zároveň vychádzajúc z toho, že je viazaný žalobným návrhom žalobcu, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáha určenia, že úverový vzťah síce medzi žalobcom a žalovaným vznikol, ale že nevznikla povinnosť žalobcovi uhrádzať úroky a poplatky, ktoré z tohto záväzkového - úverového vzťahu by pre žalobcu mali vyplývať. Keďže nedošlo medzi stranami k uzavretiu úverovej zmluvy, žalobný nárok žalobcu uplatnený v žalobe je nedôvodný. Domáhať sa určenia, že z úverového vzťahu nevznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poplatky a úroky by bol žalobca oprávnený iba vtedy, ak by k uzavretiu

úverovej zmluvy došlo a nedošlo by iba k vzniku povinnosti platiť poplatky a úroky. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.

19. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 20.12.2017 sp. zn. 2Co/51/2017 vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/69/2016, v ktorej tiež bola žalovaná spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., a súdy konštatovali, že z rovnakých dôvodov ako v tejto veci nedošlo k vzniku úverovej zmluvy, pretože táto spoločnosť pozmenila návrh zmluvy dlžníka a k prijatiu pozmeneného návrhu nedošlo.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Aj keď súd zamietol žalobu žalobcu dospel k záveru, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný síce žiadal zamietnuť žalobu žalobcu ale z dôvodov, že úverová zmluva je platná a že žalobca má povinnosť uhradiť aj poplatky a úroky. Súd toto neakceptoval a dospel k záveru, že z dôvodu neplatnosti zmluvy žalovanému nárok na žiadne plnenie zo zmluvy nevznikol. Bol to práve žalovaný, ktorý nedodržal zákonné podmienky v procese prípravy a tvorby úverovej zmluvy. Na druhej strane žalobca v tomto procese vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý nemôže disponovať štandardnými právnymi informáciami a znalosťami ohľadne podávania prijímania návrhov úverových zmlúv. Je to práve žalovaný, ktorý v tejto oblasti dlhodobo pôsobí na finančnom trhu, a preto jeho zodpovednosť a nedodržanie zákonných podmienok pri uzatváraní úverových spotrebiteľských zmlúv je omnoho vyššia ako zodpovednosť žalobcu. Uvedené skutočnosti sú dôvodmi hodných osobitného zreteľa pre ktoré žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, aj keď súd žalobu žalobcu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).