Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-118-2011.pdf
PDF · 271.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10C/118/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcu: Ľ. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, H., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený JUDr. Tomášom Klieštencom, advokátom so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, proti žalovaným: 1. O.. Ľ. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, H., štátny občan Slovenskej republiky, 2. O.. D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX/XXX, T., štátny občan Slovenskej republiky, 3. O.. D. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. F. R. XXX, H., štátny občan Slovenskej republiky, 4. E. E., rod. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, U. J., štátna občianka Slovenskej republiky, všetci žalovaní zastúpení Mgr. Rastislavom Munkom, PhD., advokátom so sídlom Podpriehradná 3, Bratislava, o zaplatenie 10.314,08 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 179,36 eura spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 179,36 eura od 26.5.2011 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 179,36 eura spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 179,36 eura od 26.5.2011 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaný v 3. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 179,36 eura spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 179,36 eura od 26.5.2011 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaná v 4. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 179,36 eura spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 179,36 eura od 26.5.2011 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 9.596,64 eura s príslušenstvom žalobu z a m i e t a.
VI. P r i z n á v a žalovaným v 1. až v 4. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 88,34 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.6.2011, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 17.6.2011, domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 12.314,08 eura spolu s 9,25 % ročným rokom z omeškania zo sumy 12.314,08 eura od 26.5.2011 až do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia v sume 717,42 eura a náhrady škody v sume 11.596,66 eura spôsobenej mu v príčinnej súvislosti s právnou vadou predmetu kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. U. J. ako pozemok s parc. č. XXX/X. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok odvodzoval od zmluvného vzťahu strán sporu založeného kúpnou zmluvou zo dňa 20.9.2001 (pozn. 24.9.2002), na základe ktorej žalovaní predali žalobcovi pozemok, každý v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti po 1/4-ne z celku, zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. U. J. ako záhrada s parc. č. XXX/X o výmere 982 m2, ďalej od notárskej zápisnice zo dňa 24.10.1997 a od rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/23/2008-195 z 12.6.2008 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/23/2008-198 zo dňa 10.7.2008, v spojení s opravným uznesením č. k. 4C/23/2008-199 zo dňa 10.7.2008, ktorý bol potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/229/2008-228, 4Co/122/2009 zo dňa 21.5.2009. Žalobca uviedol, že žalovaní v 1. až v 4. rade svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti odvodzovali od notárskej zápisnice zo dňa 24.10.1997, predmetom ktorej je osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k predmetnému pozemku žalovanými v 1. až v 4 rade. Žalovaní v kúpnej zmluve zo dňa 20.9.2001 (pozn. 24.9.2002), vyhlásili, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a že na nej neviaznu žiadne obmedzenia, osobné záväzky ani iné závady, na ktoré by mali kupujúceho upozorniť. Nakoľko vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti bolo zapísané do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, žalobca sa začal správať ako vlastník, začal vykonávať stavebné úpravy, a nechal si vyhotoviť projekt na výstavbu rodinného domu a podal žiadosť o stavebné povolenie. Rímskokatolícka cirkev, farnosť U. J., podala dňa 27.10.2004 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti proti žalobcovi. V konaní pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní predmetný pozemok nikdy neužívali, a že ich vyhlásenia pred notárom boli čisto účelové, a keďže neboli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, nemohli previesť na žalobcu právo, ktoré sami nemali, t. j. vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade bol riadne predvolaný ako svedok, avšak žiadneho z pojednávaní pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sa nezúčastnil. Žalobca v konaní pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom využil všetky dostupné opravné prostriedky, avšak napriek tomu Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom zo dňa 12.6.2008 určil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je Rímskokatolícka cirkev, farnosť U. J.. Tento rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom. Dovolanie bolo dovolacím súdom odmietnuté. Žalobca zaplatil žalovaným kúpnu cenu za predmetný pozemok vo výške 717,42 eura (21.613,- Sk), a to každému zo žalovaných pomerne podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Nakoľko žalovaní získali od žalobcu túto sumu plnením bez právneho dôvodu, sú povinní vrátiť žalobcovi spoločne a nerozdielne kúpnu cenu zaplatenú žalobcom vo výške 717,42 eura. Nakoľko žalovaní si nesplnili svoje zmluvné povinnosti podľa kúpnej zmluvy, a nepreviedli na žalobcu vlastnícke právo k nehnuteľnosti tak, ako sa zaviazali, v príčinnej súvislosti s porušením tejto zmluvnej povinnosti vznikla žalobcovi zároveň škoda v sume 11.596,66 eura pozostávajúca 1.) z nákladov za súdne konanie vedené proti nemu Rímskokatolíckou cirkvou v konaní pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom v celkovej sume 7.605,02 eura, pozostávajúcich zo zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie v sume 165,97 eura, náhrady trov štátu za znalecké dokazovanie v sume 530,54 eura, náhradu trov konania cirkvi v sume 3.813,20 eura, zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 199,16 eura, náhrady trov odvolacieho konania cirkvi v sume 705,67 eura, súdneho poplatku za dovolanie v sume 398,- eur, náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu ako žalovaného v predmetnom konaní na všetkých stupňoch, vrátane zastupovania v dovolacom konaní, spolu v sume 1.792,48 eura; 2.) z nákladov spôsobených tým, že žalobca bol zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v celkovej sume 3.991,64 eura, ktoré pozostávali z nákladov inžinierskej činnosti v sume 1.991,64 eura a z nákladov spojených s výstavbou oplotenia a zamerania pozemku v sume 2.000,- eur. Žalobca uviedol, že žalovaní v liste z 26.5.2011 žalobný nárok uznali, ibaže v oveľa nižšej sume, a to vo výške 4.747,- eur, čo žalobca považoval za uznávací prejav.
3. Súd rozhodol vo veci dňa 5.9.2012 platobným rozkazom č. k. 10C/118/2011-68, proti ktorému podali žalovaní včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím bol platobný rozkaz zrušený priamo zo zákona, a to podľa § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v znení účinnom ku dňu vydania platobného rozkazu. Žalovaní navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žiadali priznať náhradu trov konania. Uviedli, že predmetnú nehnuteľnosť užívali v dobromyseľne, navyše, nemali možnosť brániť svoje vlastnícke právo na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, pretože žalobca sa v danom konaní bránil sám, na základe jeho dobrovoľného rozhodnutia, a preto žalovaní nemôžu znášať náklady spojené s jeho neúspechom v danom konaní. Potom, čo žalobca zistil, že žalovaní neboli nikdy vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, čo žalovaní neuznávajú, žalobca mohol od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpiť. Žalobca tak neurobil, a dobrovoľne sám pokračoval v súdnom spore s cirkvou, v ktorom bol neúspešný. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaní uznali žalobný nárok v liste z 26.5.2011, je účelové a skresľujúce, pretože sumu 4.747,- eur ponúkli žalobcovi iba ako spôsob
riešenia vzniknutej situácie, v záujme zachovania dobrých rodinných vzťahov. Nárok na náhradu škody neuznali v celom rozsahu, pretože neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, medzi ktoré patrí 1. protiprávny úkon, 2. škoda, 3. priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, a 4. zavinenie. Žalovaní odmietali, že by došlo k protiprávnemu konaniu z ich strany, ani že by úmyselne zavinili vzniku škody žalobcovi, pričom nevideli žiadnu príčinnú súvislosť medzi ich konaním a vznikom škody žalobcovi. Zodpovednosť za trovy konania v spore s cirkvou znáša žalobca sám, pretože dobrovoľne pokračoval v spore s cirkvou, preto nemôže teraz od žalovaných požadovať náhradu trov konania s cirkvou. Neuznali ani žalobný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške kúpnej ceny 717,42 eura, pretože žalobca ju žalovaným vôbec neuhradil.
4. Žalobca na pojednávaní dňa 18.6.2013 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 2.000,- eur s príslušenstvom titulom nákladov spojených s výstavbou oplotenia a so zameraním pozemku. Zároveň navrhol pripustiť zmenu žalobného petitu v znení, podľa ktorého žalovaní v 1. až v 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10.314,08 eura od 26.5.2011 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Žalovaní s týmto čiastočným späťvzatím nesúhlasili z dôvodu, že žalobca zobral žalobu sčasti späť potom, čo už bolo otvorené pojednávanie a že plot na spornom pozemku stojí.
5. Nakoľko žalobca zobral žalobu sčasti späť na pojednávaní, avšak skôr, než sa súd začal zaoberať vecou samou, nesúhlas žalovaných s čiastočným späťvzatím žaloby nebol účinný, preto súd podľa § 96 O.s.p. uznesením č. k. 10C 118/2011-132 z 18.6.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/118/2011-267 z 2.2.2015 zastavil konanie v časti 2.000,- eur týkajúcej sa nákladov spojených s výstavbou oplotenia a so zameraním pozemku. Tým istým uznesením súd pripustil zmenu žalobného petitu v znení, podľa ktorého žalovaní v 1. až v 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10.314,08 eura od 26.5.2011 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v zastavujúcom výroku dňa 11.10.2013 a vo výroku o pripustení zmeny žaloby dňa 25.9.2013.
6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, a vykonal dokazovanie v časti žalobných nárokov, v ktorých žaloba nebola vzatá späť, listinami, a to notárskou zápisnicou z 24.10.1997, podstatnou časťou spisu Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správy katastra Nové Mesto nad Váhom sp. zn. V XXXX/XX, predovšetkým návrhom na vklad vlastníckeho práva, kúpnou zmluvou z 24.9.2002, Dodatkom č. 1 zo dňa 10.12.2002 ku kúpnej zmluve z 24.9.2002, znaleckým posudkom č. XXX-XXXX, rozhodnutím Správy katastra Nové Mesto nad Váhom z 28.10.2002, návrhom žalobcu na vklad vlastníckeho práva doplnením dodatku č. l ku kúpnej zmluve, ďalej výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. U. J. zo dňa 2.10.2002, výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. U. J. zo dňa 14.10.2013, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. U. J. zo dňa 24.1.2005, štyrmi výzvami z 15.4.2011, vyjadrením z 26.5.2011, oznámením o ukončení inžinierskej činnosti zo dňa 14.9.2009, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 16.6.2011, faktúrou z 13.6.2011, predtlačeným formulárom príkazu na úhradu sumy súdneho poplatku 398,- eur, potvrdením o prijatí jednorazového príkazu na úhradu zo dňa 8.10.2009, výpisom z účtu žalobcu v UniCredit Bank Slovakia a. s. z 31.5.2011, príkazom na úhradu z 25.6.2009, podstatnou časťou spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4C/23/2008 (pôvodná sp. zn. NM- 4C/277/2004), hlavne uznesením č. k. 4C 23/2008-167 zo dňa 11.2.2008, uznesením č. k. 4C/23/2008-205 zo dňa 12.8.2008, výzvou č. k. 4C/23/2008-242 zo dňa 19.8.2009, uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-4C/27703-93 zo dňa 6.7.2006, rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/23/2008-195 z 12.6.2008, dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/23/2008-198 zo dňa 10.7.2008, opravným uznesením č. k. 4C/23/2008-199 zo dňa 10.7.2008, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/229/2008-228, 4Co/122/2009 z 21.5.2009, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) č. k. 4Cdo 285/2009-250 z 28.10.2009, ďalej žiadosťou dekana farnosti U. J. z 15.4.2004, potvrdením o prevzatí sumy 1.213,90 eura od p. A., žiadosťou obce U. J. z 13.3.2008, návrhom na vydanie osvedčenia o zapísaní na vlastníka vydržaním, článkom denníka Nový čas zo dňa 12.9.2013, platobným rozkazom Okresného súdu Piešťany č. k. 6Ro/602/2008-10 zo dňa 19.2.2009, podstatnou časťou spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4C/355/2004, upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 20.2.2004, exekučným príkazom z 20.2.2004, uznesením zo dňa 21.4.2006 o schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, výpisom zo živnostenského registra z 20.2.2014, výpisom z obchodného registra spoločnosti Laguna centrum, s. r. o. zo dňa 20.2.2014, zmluvou o predaji motorového vozidla zo dňa 23.11.2004, potvrdením spoločnosti Laguna centrum, s. r. o., zmluvou o poskytnutí právnych
služieb z 3.10.2005, výsluchmi svedkov Ľ. P., I. A., O.. E. R., E. E., E. E., L. E., výsluchmi strán sporu, tvrdeniami strán sporu a ich právnych zástupcov, a zistil tento skutkový stav:
7. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 228/97, Nz 226/97 spísanej na Notárskom úrade notára Mgr. Michala Dzamka dňa 24.10.1997 súd zistil, že splnomocnený zástupca žalovaných v 1. až v 4. rade JUDr. D. Z. pred notárom v daný deň vyhlásil, že žalovaní v 1. až v 4. rade sú deťmi nebohého Š. E., ktorý nadobudol do vlastníctva časť pozemkov s parcelnými číslami č. XXX a XXX zapísaných v majetkovom hárku č. XXXX pre kat. úz. U. J., pričom ako ich vlastník bol zapísaný Dr. R. L.. Časť týchto pozemkov nadobudol právny predchodca žalovaných v 1. až v 4. rade do vlastníctva na základe prídelovej listiny z roku 1948, ktorému vlastnícke právo odňaté nebolo. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s § 566 ods. 1, § 865 ods. 3, § 872 ods. 6 prvého Občianskeho zákonníka a § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. notár vydal osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb., podľa ktorého žalovaní v 1. až v 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. U. J. zapísaných ako parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X - záhrada o výmere 982 m2, a parc. č. XXX/X, každý v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/4-na z celku. Podľa identifikácie parciel zo dňa 16.9.1997, parcely č. XXX/X a XXX/X boli v katastri nehnuteľnosti vedené v evidenčnom liste XXX v užívaní Rímskokatolíckeho farského úradu U. J..
8. Zo spisu Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správy katastra Nové Mesto nad Váhom sp. zn. V XXXX/XX súd zistil, že dňa 2.10.2002 bol správe katastra doručený návrh žalobcu a žalovaných v 1. až v 4. rade na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. U. J. ako pozemok s parc. č. XXX/X. Návrhu na vklad bolo pridelené číslo: V XXXX/XX. Žalovaní v 1. až v 4. rade ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim dňa 24.9.2002, na základe ktorej žalovaní previedli na žalobcu spoluvlastnícke podiely k pozemku zapísanom na LV č. XXX pre kat. úz. U. J., okres F. E. F. R., ako parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 982 m2, každý vo veľkosti po 1/4-ne z celku, t. j. žalobca na základe tejto zmluvy nadobudol vlastnícke právo k celému pozemku. V čl. III. zmluvy sa strany dohodli ma kúpnej cene celej nehnuteľnosti vo výške 21.613,- Sk (717,42 eura) s tým, že každému z predávajúcich mala pripadnúť suma 5.403,25 Sk (179,36 eura). Na konci toho istého článku zmluvy je klauzula, podľa ktorej kupujúci (pozn. žalobca) uhradil kúpnu cenu v príslušných pomerných častiach predávajúcim pred podpisom zmluvy, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi na tejto zmluve. Žalovaní v 1., v 3. a v 4. rade podpísali zmluvu dňa 20.9.20012 pred notárom v Piešťanoch, ktorý osvedčil ich podpisy na zmluve. Žalovaný v 2. rade podpísal zmluvu dňa 24.9.2002 pred notárom v Žiline, ktorá osvedčil jeho podpis na zmluve. Žalobca podpísal zmluvu dňa 24.9.2002. 9. Zo znaleckého posudku č. 282-2001 vyhotoveného znalcom Ing. Petrom Tarabom súd zistil, že znalec určil cenu predmetného pozemku s parc. č. XXX/X k 2.8.2002 podľa vyhlášky č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov za účelom prevodu spornej nehnuteľnosti (parc. č. XXX/X) sumou 21.613,- Sk (717,42 eura), a susediaceho pozemku s parc. č. XXX/X sumou 22.906,- Sk (760,34 eura). Podľa LV č. XXX pre kat. úz. U.Á. J. vyhotoveného dňa 2.8.2002, žalovaní v 1. až v 4. rade boli podielovými spoluvlastníkmi pozemkov s parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, každý vo veľkosti po 1/4-ne z celku, každý na základe osvedčenia o vydržaní podľa zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, č. N 228/97, zapísaného v katastri nehnuteľností pod VZ. 159/97. Všetky pozemky boli bez tiarch.
10. Správa katastra Nové Mesto nad Váhom rozhodnutím č. SK V XXXX/XX z 28.10.2002 prerušila katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu neúplnosti čl. II. zmluvy o predkupnom práve, pretože neobsahoval údaj, či ide o vecné právo s vyznačením v časti C v liste vlastníctva alebo len o osobný záväzok bez vyznačenia v časti C v liste vlastníctva. Strany sporu následne uzavreli Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 24.9.2002, ktorý bol podpísaní žalobcom a žalovanými v 1., v 3. a v 4. rade dňa 10.12.2002 na notárskom úrade v Piešťanoch a žalovaným v 2. rade na notárskom úrade v Žiline dňa 19.11.2002. Strany sporu v dodatku upresnili čl. II. kúpnej zmluvy doplnením o vetu, podľa ktorej podmienka predkupného práva voči všetkým štyrom predávajúcim je osobným záväzkom kupujúceho bez požiadavky vyznačenia v časti C do listu vlastníctva. Dňa 18.12.2002 bola správe katastra doručený žalobcov návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti doplnený o dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve.
11. Z čiastočného výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. U. J. zo dňa 2.10.2002 súd zistil, že žalovaní v 1. až v 4. rade boli vedení ako podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku s parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 982 m2 tak, ako boli uvedení aj v LV č. XXX zo dňa 2.8.2002 vyhotoveného na účely znaleckého posudku,
ktorý bol podkladom pre zápis na vklad vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti. Ani vtedy nebol pozemok zaťažený žiadnymi ťarchami.
12. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz U. J. zo dňa 24.1.2005 súd zistil, že predmetný pozemok bol následne zapísaný z pôvodného LV č. XXX na LV č. XXXX s tým, že ako výlučný vlastník pozemku s parc. č. XXX/X bol zapísaný žalobca na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX- R.. X/XX. Nehnuteľnosť bola aj vtedy bez tiarch.
13. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. U. J. zo dňa 14.10.2013 súd zistil, že spoluvlastníkmi pozemku s parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 1940 m2 boli manželia I. A. a R. A. s tým, že obaja manželia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 558/1940-in na základe kúpnej zmluvy z 21.12.2009 a kúpnej zmluvy z 21.9.2010, pričom R. A. bola zároveň vedená aj ako spoluvlastníčka podielu vo veľkosti 1382/1940-in od roku 1990.
14. Z výziev zo dňa 15.4.2011 súd zistil, že právny zástupca žalobcu zaslal každému zo žalovaných výzvu, v ktorej ich vyzval na zaplatenie sumy 8.521,59 eura na účet žalobcu z dôvodu, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozhodol v konaní začatom na základe žaloby Rímskokatolíckej cirkvi proti žalobcovi o tom, že vlastníkom predmetného pozemku s parc. č. XXX/X v kat. úz. U. J. je Rímskokatolícka cirkev, pričom žalobcu (ako žalovaného) zaviazal na náhradu trov konania cirkvi a na náhradu trov štátu. Taktiež bol zaviazaný na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaní sa bezdôvodne obohatili tým, že žalobcovi predali pozemok, ktorý nevlastnili, a prevzali od neho kúpnu cenu. Následne bol v katastri nehnuteľností žalobca zapísaný ako vlastník sporeného pozemku, ktorému vznikla škoda vo výške nákladov sporového konania vedeného s cirkvou, ako aj nákladov inžinierskej činnosti a nákladov spojených s výstavbou oplotenia.
15. Z vyjadrenia žalovaných v 1. až v 4 rade zo dňa 26.5.2011 súd zistil, že oznámili právnemu zástupcovi žalobcu, že neuznávajú ani nárok na vrátenie kúpnej ceny v sume 717,42 eura, pretože žalobca im kúpnu cenu nezaplatil, a neuznávajú ani nárok na náhradu škody v sume 7.804,17 eura preto, lebo neboli naplnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Prejavili ochotu riešiť vzniknutú situáciu v záujme zachovania vzájomných dobrých vzťahov tým, že boli ochotní zaplatiť žalobcovi sumu 4.747,- eur.
16. Z oznámenia o ukončení inžinierskej činnosti zo dňa 14.9.2009 súd zistil, že O.. D. J. oznámil žalobcovi, že ukončil inžiniersku činnosť v prípade stavby na predmetnom pozemku z dôvodu, že na základe výsledku súdneho sporu o určenie vlastníckeho práva k pozemku neboli predložené doklady o vlastníckom práve žalobu. Žalobcovi vrátil doklady z vykonanej inžinierskej činnosti z archívu BEROSA s.r.o., a uviedol cenu inžinierskej činnosti sumou 60.000,- Sk (1.991,64 eura).
17. Z príkazu na úhradu z 25.6.2009 súd zistil, že žalobca v UniCredit Bank Slovakia, a. s. v daný deň uskutočnil príkaz na úradu sumy 4.518,87 eura na účet. č. XXXXXXXXXX/XXXX pod var. symbolom XXXXX s doplňujúcim údajom: T..
18. Z potvrdenia o prijatí jednorazového príkazu na úhradu zo dňa 8.10.2009 súd zistil, že žalobca poukázal sumu 398,- eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, var. symbol XXXXXXXXXXX.
19. Z výpisu z účtu žalobcu v UniCredit Bank Slovakia a. s. z 31.5.2011 súd zistil, že žalobca dňa 17.5.2011 uskutočnil prevod sumy 530,53 eura na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, var. symbol XXXXXXXXXX.
20. Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4C/23/2008 (pôvodná sp. zn. 4C/277/2004) súd zistil, že dňa 27.10.2004 bola na Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená žaloba Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti U. J. proti žalobcovi ako žalovanému, o určenie vlastníckeho práva cirkvi k pozemku zapísanom na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 928 m2 na základe vydržania s odôvodnením, že cirkev predmetný pozemok užívala a mala v držbe dobromyseľne nepretržite od roku 1948, a správala sa ako vlastník do roku 2004. Žalobu v mene žalobkyne podal farár ThDr. I. A., PhD. V konaní bola cirkev zastúpená advokátom JUDr. Štefanom Bartovicom. Žalobca bol v spore v pozícii žalovaného a bol zastúpený advokátom JUDr. Tomášom Klieštencom Žalobe bola pridelená spisová značka 4C/277/2004. Súd uznesením z 11.2.2005 pripustil rozšírenie žaloby o
povinnosť žalobcu (pozn. žalovaného v konaní sp. zn. 4C/277/2004) vypratať predmetnú nehnuteľnosť. Z identifikácie parciel Správy katastra Nové Mesto nad Váhom z 2.11.2004 súd zistil, že predmetný pozemok bol pôvodne vedný v prídele pre kat. úz. U.Z. J. ako parc. č. XX/X, ktorá bola neskôr vedená ako parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 982 m2 na LV č. XXXX v užívaní Rímskokatolíckej cirkvi. Z oznámenia Správy katastra Nové Mesto nad Váhom zo dňa 4.11.2005 súd zistil, že prídelová listina na pozemok s parc. č. XX/X v kat. úz. U. J. sa v zbierke listín tejto správy katastra nenachádza, a že prídelová listina na túto parcelu nebola v mape katastrálneho operátu prevedená. Podľa identifikácie parciel Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom, katastrálny odbor z 10.9.1997 súd zistil, že pozemok s parc. č. XXX/X v kat. úz. U.Á. J. bol pôvodne zapísaný v majetkovom hárku č. XXXX ako časť pozemku s parc. č. XXX - záhrady o výmere 3.015 m2. Z výpisu z majetkového hárku súd zistil, že ako vlastník pozemku s parc. č. XXX - záhrad o výmere 3.015 m2 bol k 16.9.1997 vedený Dr. R. L.. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenského národného archívu zo dňa 14.2.2006 súd zistil, že v Slovenskom národnom archíve sa nachádzala prídelová listina z 29.3.1949 na prídelcu Rímskokatolícka cirkev, Farská základina o pridelení parc. č. XXX/X, XX/X I. XX/X pre kat. úz U. J.. Prídelová listina na prídelcu Š.Q. E. slob. a M. E. slob. zo dňa 29.3.1949 sa vzťahovala na parcely č. XXX/X, XX/X, XX/X, XX a XX. Ani jedna z týchto dvoch prídelových listín, nachádzajúcich sa v Slovenskom národnom archíve neobsahovala ani podpis povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy ani odtlačok pečiatky povereníctva.
21. Z obsahu spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4C/27/2004 súd zistil, že pozemok pôvode vedený v prídelovej listine ako parc. č. XX/X, z ktorého bola časť zapísaná na LV XXXX (medzitým na LV č. XXX) pre kat. úz U. J. ako parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 982 m2, bol na základe prídelovej listiny zo dňa 29.3.1949 pridelený Rímskokatolíckej cirkvi, a nie Š. E. a M. E., ktorým boli pridelené iné parcely, vrátane parcely č. XX/X. Prídelové listiny zo dňa 29.3.1949 boli vydané na základe prídelového plánu podpísaného občanmi Horná Streda dňa 16.4.1948. Návrh prídelu vyhotovil I. H. s uvedením dňa prevzatia prídelu 4.10.1948. Ani jedna z týchto prídelových listín neobsahovala formálne náležitosti, t. j. neboli podpísané povereníkom a neobsahovali odtlačok pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Žalovaní však nemohli odvodzovať oprávnenosť svojej držby od listiny, ktorou im mali byť pridelené nehnuteľnosti odlišné od predmetného pozemku. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotoveného znalcom Ing. Jánom Gerčákom súd zistil, že parc. č. XX/X v kat. úz. U. J. bola pridelená Rímskokatolíckej cirkvi, a nemohla byť umiestnená v inej časti majera.
22. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom súd ďalej zistil, že spis bol neskôr vedený Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. NM - 4C/277/04, pričom všetky súdne rozhodnutia a všetky súdne písomnosti v danej veci boli vyhotovované v Novom Meste nad Váhom. Uznesením zo dňa 6.7.2006 (omylom označeným nesprávnym rokom v čísle konania ako NM- 277/03-93) súd uložil obom stranám, t. j. aj cirkvi, aj žalobcovi (v danom konaní ako žalovanému) povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, obom v sume po 5.000,- Sk (165,97 eura). Táto suma bola prijatá na účet súdu č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 8.12.2006 pod položkou denníka XX/XX z r. 2006. Dňa 23.11.2006 bola tomu istému spisu v podateľni Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pridelená nová spisová značka: 4C/23/2008. Uznesením č. k. 4C 23/2008-167 zo dňa 11.2.2008 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom priznal znalcovi Ing. Jánovi Gerčákovi znalečné v sume 18.983 Sk (630,12 eura), a to z preddavkov zložených cirkvou v sume 5.000,- Sk (165,97 eura) a žalobcom (v danom konaní ako žalovaným) v sume 5.000,- Sk (165,97 eura) a z finančných prostriedkov štátu v sume 8.983,- Sk (298,18 eura).
23. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. 4C/23/2008-195 z 12.6.2008 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/23/2008-198 zo dňa 10.7.2008 a opravným uznesením č. k. 4C/23/2008-199 z 10.7.2008 1.) určil, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz U. J. ako pozemok s parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 982 m2 je Rímskokatolícka cirkev, farnosť U. J.; 2.) uložil žalobcovi (v danom konaní ako žalovanému) povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť; 3.) uložil žalobcovi (v danom konaní ako žalovanému) povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 15.983,- Sk (530,54 eura); 4.) uložil žalobcovi (v danom konaní ako žalovanému) povinnosť nahradiť cirkvi ako žalobcovi trovy konania v sume 114.876,50 Sk (3.813,20 eura). Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorým znalec potvrdil, že farská záhrada a pozemok, na ktorom stála fara, boli pridelené prídelovou listinou cirkvi spolu, a že záhrada bola umiestnená tak, že spolu bezprostredne susedili. Súd mal za to, že prídelová listina, ktorou bol cirkvi pridelený pozemok s parc. č. XX/X ako záhrada, ktorú od roku 1948 do roku 2004 nepretržite užívala cirkev, neobsahuje ani podpis ani otlačok príslušného orgánu, a teda bola vkladuneschopnou listinou, avšak možno od
nej odvodzovať dobromyseľnosť cirkvi. Držba pozemku, ktorého sa cirkev uchopila po konfiškácii, bola od počiatku dobromyseľná. V danom prípade nemôže ísť len o stav mysle, vydržiteľom bola cirkev ako právnická osoba, ktorej kňazi sa na pozemku vymieňali, pričom každý z nich pozemok užíval v dobrej viere a bez akýchkoľvek pochybností, že patria farskému úradu. Vydržacia doba začala plynúť 4.10.1948, t. j. odo dňa prídelu a podľa prvého Občianskeho zákonníka skončila uplynutím 10-ročnej lehoty, teda dňom 4.10.1958, kedy sa cirkev stala vlastníkom tohto pozemku vydržaním, pretože podľa § 562 prvého Občianskeho zákonníka, ustanoveniami toho predpisu sa od 1.1.1951 spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva, t. j. práva platného a účinného do účinnosti prvého Občianskeho zákonníka. Cirkev užívala pridelený pozemok pôvodne zapísaný ako parc. č. XX/X, v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako pozemok s parc. č. XXX/X pre kat. úz U. J., ktorý sa od počiatku nachádzal v bezprostrednom susedstve pozemku s parc. č. XXX/X (pôvodne parc. č. XX/X), na ktorej stál dom, neskôr fara, užívané kňazom a bola tiež predmetom prídelu. Aj zo zápisu obecného kronikára v pamätnej knihe U. J. na str. 44 vyplynulo, že od 1.10.1948 bol v obci zriadený Rímskokatolícky farský úrad a k farskej budove bývalého konfiškátu bol pridelený aj kus záhrady. Svedkovia potvrdili, že farská záhrada bola len na tom mieste, pričom pozemky, ktoré boli pridelené rodine E., sa nachádzali inde.
24. Proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12.6.2008 podal žalobca (v danom konaní ako žalovaný) odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 4Co/229/2008-228, 4Co/122/2009 zo dňa 21.5.2009, ktorý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Zároveň uložil žalobcovi (v danom konaní ako žalovanému) povinnosť nahradiť cirkvi ako žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 705,67 Sk (23,42 eura). Z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku súd zistil, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď do konania pribral znalca z odboru geodézie, ktorý zistil, že pôvodne pridelená ako parc. č. XX/X cirkvi je totožná s minimálnymi rozdielmi vo výmere so súčasnou parcelou č. XXX/X vedenom v katastri nehnuteľností pre kat. úz. U. J.. Užívanie predmetnej nehnuteľnosti cirkvou bolo potvrdené aj výpoveďami svedkov. Prídelové listiny vydávané Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy ako verejné listiny boli, a aj v súčasnosti sú, dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam, a sú vkladuschopnými listinami pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností za predpokladu, že sú právne perfektné. Z predmetnej prídelovej listiny z 29.3.1948 je nepochybné, že nebola opatrená pečiatkou a podpisom príslušného orgánu, preto nezaložila právne účinky nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na základe úradnej listiny. Táto skutočnosť však nevylučuje, že prídelcovia od vydania tohto administratívneho rozhodnutia neboli v dobrej viere, že im nehnuteľnosť vlastnícky patrí. Odvolací súd dospel k záveru, že cirkev sa stala vlastníkom nehnuteľnosti podľa § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení novely č. 509/1991 Zb., pretože do 31.12.1991 právnická osoba nebola spôsobilým subjektom vydržania, keď vlastnícke právo mohlo byť vydržané iba fyzickou osobou, a to pre štát. Preto štát alebo právnická osoba mohli na základe vydržania nadobudnúť vlastnícke právo až k 1.1.1992 (§ 134 zákona č. 509/1991 Zb.), pokiaľ mali nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, pričom do vydržacej doby treba započítať aj dobu oprávnenej držby vykonávanej ich predchodcom pred uvedeným dňom. Dobu oprávnenej držby si môže započítať aj jeho právny nástupca. K vydržaniu predmetnej nehnuteľnosti cirkvou teda nepochybne došlo, pretože cirkev bola k 1.1.1992 oprávneným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti.
25. Potvrdený rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12.6.2008 a potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 21.5.2009 nadobudli právoplatnosť tým istým dňom, dňa 22.6.2009. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca (ako žalovaný) dovolanie, ktoré bolo odmietnuté uznesením NSSR č. k. 4Cdo 285/2009-250 zo dňa 28.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2009.
26. Žalobcovi bol ako žalovanému uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/23/2008-205 zo dňa 12.8.2008 vyrubený súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku v sume 6.000,-Sk (199,16 eura), ktorý žalobca zaplatil kolkovými známkami v plnej výške. Súd výzvou č. k. 4C/23/2008-242 zo dňa 19.8.2009 vyznal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v sume 398,- eur, ktorý bol dňa 8.9.2009 zaplatený na účet súdu na základe príkazu žalobcu (ako žalovaného) urobeného prostredníctvom ČSOB internet bankingu dňa 7.9.2009. Túto sumu na príslušný účet spolu s príslušným variabilným symbolom a konštantným symbolom žalobca zaplatil na základe predtlačeného formuláru príkazu na úhradu sumy 398,- eur zaslaného mu súdom spolu s výzvu na zaplatenie poplatku za dovolanie.
27. Zo žiadosti dekana farnosti U. J. z 15.4.2004, ThDr. I. A., PhD. adresovanej obecnému zastupiteľstvu obce U. J. súd zistil, že dekan farnosti oznámil obci U. J., že pre Veľkou nocou (v roku 2004) mu syn pána Ľ. E. prišiel do farského úradu oznámiť, že farská záhrada s parc. č. XXX/X je jeho majetkom, a že to má zapísané aj na liste vlastníctva. Dekan uviedol, že na základe prídelovej listiny podpísanej občanmi U. J. dňa 16.8.1948 (poznámka súdu: dekan vychádzal zrejme z prídelového plánu) parcela o výmere 9,3 ára patrí Rímskokatolíckej cirkvi v U. J.. Syn Ľ. E. žiadal od dekana odstrániť aj žumpu, napokon vyšiel s návrhom výmeny pozemku za iný stavebný pozemok, čím by bol ochotný vzdať sa farskej záhrady. Nakoľko cirkev nedisponovala primeraným stavebným pozemkom, dekan farnosti sa obrátil na obec so žiadosťou nájsť vhodné riešenie tak, aby sa farská záhrada „zachránila.“ Táto žiadosť dekana bola obci U. J. doručená v deň jej vyhotovenia, t. j. 15.4.2004.
28. Zo žiadosti obce Horná Streda z 13.3.2008 súd zistil, že obec požiadala žalobcu o vyjadrenie k návrhu zámeny pozemkov s parc. č. X/XX v kat. úz. U. J. o výmere 998 m2 vo vlastníctve obce U. J. za pozemok s parc. č. XXX/X v kat. úz. U. J. o výmere 982 m2 v vlastníctve žalobcu.
29. Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4C/355/2004 súd zistil, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 4. rade podali dňa 15.12.2004 proti Rímskokatolíckej cirkvi žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej ako pozemok s parc. č. XXX/X v kat. úz. U. J.. Po výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby žalobcovia zobrali žalobu späť, a súd uznesením č. k. 4C/355/2004-11 zo dňa 17.5.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.6.2005, konanie zastavil.
30. Z potvrdenia o prevzatí sumy 1.213,90 eura od p. A. súd zistil, že žalobca prevzal od pána A. v U. J. XXX sumu 1.213,90 eura dňa 20.9.2009. V potvrdení chýba údaj o právnom titule odovzdania peňazí žalobcovi. Na potvrdení je podpis žalobcu a p. U.. Podpis pri označení p. A. je nečitateľný.
31. Z návrhu na vydanie osvedčenia o zapísaní za vlastníka do katastra nehnuteľností súd zistil, že R. A.Á. a žalobca požiadali o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s parc. č. XXXX pre kat. úz U. J. do katastra nehnuteľností formou záznamu na základe vydržania, ktoré užívajú od 30.3.1990 ako dobromyseľní držitelia. V návrhu je uvedený súhlas s vydaním osvedčenia o vydržaní udelený osobami, ktorej svedčí podľa katastra nehnuteľností vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a to žalovanými v 1. a ž v 3. rade a osobou, ktorej totožnosť nie je možné z podpisu zistiť, a nie je ju možné zistiť ani z celého obsahu listiny, pričom čitateľný je iba podpis mena E.. Súčasťou návrhu je aj súhlas obce U. J. zo dňa 30.11.2004 k zapísaniu vlastníckeho práva na základe vydržania.
32. Z denníka Nový čas zo dňa 12.9.2013, č. 212/23 súd zistil, že na str. 18 periodika je článok o E. E. a o tom, že jej brat Ľ. E. (pozn. žalobca) dováža Piešťanské oblátky z Česka, pričom ona stále vyrába pravé Piešťanské oblátky. Ľ. potvrdil, že obaly sú piešťanské, ale oblátky sú vyrábané v Luhačoviciach. Pravé kúpeľné oblátky sa stále vyrábajú v Ružovom mlyne v Piešťanoch, ktorý vybudoval Ľ. V.. Išlo o rodinnú firmu. Potom, čo sa súrodenci rozišli v zlom, v Piešťanoch sa predávajú len české Lázeňské oplatky. Pravé Piešťanské oblátky E. E. distribuuje do obchodných reťazcov a do Česka.
33. Z platobného rozkazu Okresného súdu Piešťany č. k. 6Ro/602/2008-10 zo dňa 19.2.2009 súd zistil, že Okresný súd Piešťany vo veci žalobcu proti E. E. uložil E. E. ako žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.489,54 eura spolu so 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2007 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 472,01 eura.
34. Z upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 20.2.2004 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Peter Galo pod sp. zn. EX 226/2002 viedol exekučné konanie na návrh oprávneného: Poľnohospodárske družstvo Piešťany, proti povinnému, ktorým bol žalovaný v 1. rade, na vymoženie sumy 1.768.823,- Sk s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-31Cb/1193-93-132 z 8.11.1999. Exekútor oznámil povinnému, že vykoná exekúciu predajom nehnuteľnosti a spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. Š. ako parc. č. XXX/XX, a spoluvlastníckych podielov zapísaných na LV č. XXX, XXX a XXXX vedených Správou katastra Nové Mesto nad Váhom. V ten istý deň súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností a spoluvlastníckeho práva na nehnuteľnostiach. Okresný súd Trnava uznesením č. k. PN 11Ee 694/2002-145 zo dňa 21.4.2006 schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu povinného na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, XXX I. XXXX pre kat. úz. U. J. v prospech podielového spoluvlastníka, žalovaného v 3. rade dňom
15.7.2005. Z uznesenia súd zistil, že Okresný súd Piešťany udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 4.7.2002 na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.11.1999.
35. Z výpisu zo živnostenského registra z 20.2.2014 súd zistil, že žalobca v období od 5.10.1992 do 16.4.2003 mal oprávnenie na prevádzkovanie živnosti pod obchodným menom Ľ. E. - 2 M na sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu a manažmentu a na obchodnú a sprostredkovateľskú činnosť s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Od 7.11.1994 mal navyše oprávnenie aj na pohostinskú činnosť - reštauráciu.
36. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Laguna centrum, s. r. o. zo dňa 20.2.2014 súd zistil, že do predmetu činnosti spoločnosti patrí, okrem iného, od 28.11.1997 výroba Piešťanských oblátok. Jediným spoločníkom a konateľom od 5.1.2007 až ku dňu vyhotovenia výpisu bola E. E.. Žalobca bol v rozhodnom období, kedy kupoval predmetný pozemok od žalovaných, t. j. od 18.4.2000 do 4.1.2007 spoločníkom aj konateľom spoločnosti.
37. Zo zmluvy o predaji motorového vozidla zo dňa 23.11.2004 súd zistil, že Laguna centrum, s. r. o. kúpila od spoločnosti ARAVER, a.s. Trenčín osobné motorové vozidlo zn. VOLKSWAGEN, model VW Tuoran 2,0 TDI Highline, čiernej perleťovej farby za kúpnu cenu 1.022.976,- Sk vrátane DPH. Zmluvu v mene kupujúceho podpísal žalobca.
38. Z potvrdenia spoločnosti Laguna centrum, s. r. o., súd zistil, že žalobca bol čase od 1.3.2002 do 15.4.2003 na civilnej vojne. Potvrdenie nie je datované, a nie je možné z neho zistiť, ktorá konkrétna osoba ho v mene spoločnosti vystavila a podpísala.
39. Zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb z 3.10.2005 súd zistil, že v daný deň žalobca uzavrel s advokátom JUDr. Tomášom Klieštencom zmluvu o poskytovaní právnych služieb vo veci vedenej pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. NM 4C/277/04 vo veci žaloby cirkvi o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s parc. č. XXX/X v kat. úz. U. J. a o vypratanie nehnuteľnosti. Žalobca sa s advokátom dohodli na paušálnej odmene 45.000,- Sk (1.493,73 eura) bez DPH za úplné vybavenie veci.
40. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.6.2011 a z faktúry zo dňa 13.6.2011 súd zistil, že žalobca dňa 16.6.2011 zaplatil svojmu právnemu zástupcovi sumu 1.493,73 eura + 20 % DPH, t. j. 1.792,48 eura vrátane DPH. Túto sumu zaplatil na základe faktúry odmien a výdavkov var. symbol XXXXXX zo dňa 13.6.2011, v ktorej právny zástupca vyúčtoval žalobcovi dohodnutú paušálnu odmenu vo výške 45.000,- Sk (1.493,73 eura) za zastupovanie žalobcu ako žalovaného v spore vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 4C277/2004 a naňho nadväzujúce odvolacie a dovolacie konanie. K tejto sume pripočítal 20 % DPH v zodpovedajúcej sume 298,75 eura, t. j. spolu 1.792,48 eura vrátane DPH.
41. Z výsluchu svedka Ľ. P. na pojednávaní dňa 15.10.2013 súd zistil, že svedok nie je v príbuzenskom vzťahu ani s jedným subjektov sporu a že v roku 2006 bol starostom obce U. J., kedy celá dedina vedela, že žalobca sa súdi s cirkvou. So žalobcom sa svedok stretol len raz z vlastnej iniciatívy na obecnom úrade, kde svedok žalobcovi navrhol, že môže v obecnom zastupiteľstve predniesť návrh, že pozemok, o ktorý sa žalobca sporí, by sa prepísal na obec, a že obec by žalobcovi poskytla náhradný pozemok s rovnakou výmerou bez toho, že by žalobca musel zaňho platiť. S týmto návrhom starostu žalobca nesúhlasil. Konkrétna ponuka výmeny za konkrétny pozemok žalobcovi nebola starostom ponúknutá, ani obecným zastupiteľstvom. Viac sa už svedok so žalobcom nestretol. Svedok si nepamätal, že by posielal žalobcovi nejaké listy. Nepamätal si, či žalobcu vyhľadal z jeho vlastného podnetu alebo z podnetu farára. Pozemok, o ktorý sa cirkev sporila so žalobcom, bol vždy farskou záhradou. Svedok sa vyjadril, že na žiadosti obce Horná Streda zo dňa 13.3.2008, ktorá sa nachádza v súdnom spise, a bola mu predložená na pojednávaní k nahliadnutiu, je jeho podpis.
42. Z výsluchu svedka I. A. na pojednávaní dňa 15.10.2013 súd zistil, že svedok je podpísaný na potvrdení o odovzdaní sumy 1.213,90 eura žalobcovi, podpísaná je tam aj D. U., ktorá bola pri podpise ako svedok. D. U. prišla k svedkovi domov, že jej brat predáva pozemok a uviedla, kto všetko sú podieloví spoluvlastníci. Žalovaný v 1. rade chcel časť tohto pozemku pre svojho syna, t. j. žalobcu, s odôvodnením, že žalobca chcel stavať. Potom žalobca prišiel, a zaplatil pani U.. Podiely
žalovaných na ich pozemku, ktorý vydržali, boli malé na stavebný pozemok, preto sa dokupoval pozemok prostredníctvom pani U.. Keďže pani U. nie je rodina so žalobcom, nechala si zaplatiť za svoju časť pozemku. Polovicu pozemku E. U. „predal“ svedkovi a jeho manželke a polovicu žalobcovi. Kúpna zmluva sa neuzatvárala, malo sa to riešiť vydržaním. Návrh na vydanie osvedčenia priniesla D. U.. Svedok sa stretol so žalobcom vtedy, keď žalobca zaplatil za pozemok u U., pričom žalobca sa opýtal, či mu vrátia peniaze, ak nebude pozemok chvieť. D. U. mu odpovedala, že v takom prípade mu peniaze vráti. Svedok zavolal žalobcovi potom, čo zistil, že ten nemá záujem o pozemok a chce vrátiť peniaze. Svedok žalobcovi ponúkol, že mu zaplatí peniaze vo výške, ktorú zaplatil žalobca pani U.. Svedok osobne „vrátil“ žalobcovi sumu 1.213,90 eura, t.j zaplatil mu peniaze vo výške, ktorú žalobca zaplatil pani U., ktorú by mu mala vrátiť podľa ústnej dohody pani U., avšak svedok týmto spôsobom chcel „doplatiť“ za polovicu pozemku, o ktorý žalobca už nemal záujem, pretože svedok s manželkou chceli pozemok celý. Týmto postupom mali zainteresovaní zrejme v úmysle „ušetriť“ D. U. od vracania peňazí žalobcovi a od následného prijatia peňazí Júliou Hlístovou v tej istej výške od svedka a jeho manželky. Svedok vedel, že cirkev sa sporí s niekým z dediny o pozemok, nevedel však, že práve so žalobcom.
43. Z výsluchu svedka Ing. E. R. na pojednávaní dňa 15.10.2013 súd zistil, že svedok nie je v príbuzenskom vzťahu k subjektom sporu, a že vedel o spore medzi cirkvou a žalobcom, pretože svedok bol členom cirkevnej rady a býva v obci, v ktorej sa nachádza sporný pozemok. Aj kňaz na omši o tomto spore rozprával. Svedok inicioval stretnutie so žalovanými v 1. až v 4. rade, s ktorými sa stretol uňho doma. Vtedy svedok nevedel, že žalobca bola v konaní s cirkvou v opozícii žalovaného, t. j. že žalobcom bola cirkev. Neskôr zistil, že ide o spory v rodine, že žalobcovi jeho rodina ponúkla nejaké dve alternatívy. Potom to už svedok viac neriešil. Dekan sa vyjadril, že okrem pozemku pri fare už nie sú sporné pozemky, ale že so žalobcom sa jednať nedá, ten nebol ochotný komunikovať. Svedok mal vedomosť o tom, že dekan sa mal stretnúť so žalobcom, no nevedel sa vyjadriť, či k stretnutiu došlo. Dekan I. A. mal viacero riešení, jedným z nich bolo, že časť predmetného pozemku sa ponechá fare.
44. Z výsluchu svedka E. E. na pojednávaní dňa 15.10.2013 súd zistil, že svedok je synom žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade si prevzal kúpnu cenu za pozemok v septembri na hodoch v Považanoch, kam chodievajú vždy v septembri na hody. Bolo to asi 10 rokov pred pojednávaním. Otec (žalovaný v 2. rade) svedka zavolal, aby išiel do chalupy, potom svedok vošiel do detskej izby, kde už bol žalovaný v 1. rade, jeho otec (žalovaný v 2. rade), žalovaný v 3. rade a sesternica svedka E. E.. Žalovaný v 1. rade vyplatil žalovaného v 2. rade, pričom svedok nevedel uviesť, akú sumu žalovaný v 1. rade odovzdal jeho otcovi (žalovanému v 2. rade). Peniaze prerátavala sestrenica svedka E. E.. Peniaze neboli v obálke. E. je dcérou žalovaného v 1. rade. Keďže žalovaný v 1. rade si zavolal dovnútra svoju dcéru, žalovaný v 2. rade si zavolal svojho syna (svedka). Žalovaný v 3. rade si nezavolal dovnútra nikoho. V ten deň neboli už nikomu inému vyplácané peniaze. Svedok sa nepýtal, prečo jeho otec prevzal peniaze, ani sa nepamätal, o čom sa rozprávali, Potom z miestnosti odišiel.
45. Z výsluchu svedkyne E. E. na pojednávaní dňa 15.10.2013 súd zistil, že svedkyňa je sestrou žalobcu a dcérou žalovaného v 1. rade. Asi pred 10 rokmi pred daným pojednávaním bola na rodinnom stretnutí v Považanoch, kde sa hovorilo o nejakom pozemku a vyplácala sa tam suma za tento pozemok. Bol tam žalovaný v 1. rade so svojimi bratmi. Svedkyňa bola osobne prítomná, keď jej otec (pozn. žalovaný v 1. rade) vyplácal peniaze žalovaným v 2. rade a v 3. rade. Vtedy svedkyňa tie peniaze prerátavala. V miestnosti pri odovzdávaní peňazí bola prítomná svedkyňa, žalovaní v 1. až v 3. rade a jej bratranec E. E.. E. stál blízko nej, jej dal otec (pozn. žalovaný v 1. rade) peniaze do ruky s tým, aby ich prerátala, pričom na konkrétnu sumu si nevedela spomenúť. Vedela iba, že tie peniaze žalovaný v 1. rade odovzdal žalovaným v 2. a v 3. rade. Nevedela si spomenúť, či peniaze ostali na stole, ani či to boli dve kôpky peňazí. Vedela, že to boli slovenské koruny. Žalovaný v 1. rade vyplácal peniaze žalovaným v 2. a v 3. rade, pretože sa s nimi vyrovnával ohľadom pozemku medzi súrodencami, ktorý sa nachádzal v U. J., kedysi patril fare a bol kúsok od fary. Počas odovzdávania peňazí bol stále prítomný aj jej bratranec E.. Peniaze sa odovzdávali v detskej izbe právneho zástupcu žalovaných, ktorý je bratrancom svedkyne. Svedkyňa si nespomínala na to, že by sa vtedy v miestnosti odovzdávali nejaké listiny. V čase pojednávania to bolo 4-5 rokov, počas ktorých svedkyňa so žalobcom nekomunikovala. Svedkyňa bola v minulosti v súdnom spore so žalobcom, kde ona bola žalovanou, vyplatila mu peniaze na základe platobného rozkazu, a tým to skončilo.
46. Z výsluchu svedkyne L. E. na pojednávaní dňa 15.10.2013 súd zistil, že svedkyňa je matkou žalobcu, žalovaný v 1. rade je jej bývalý manžel a ostatní žalovaní sú jeho súrodenci. O zámere žalovaných predať
pozemok žalobcovi sa dozvedela až na hodoch okolo 12. septembra pri rodinnom stretnutí, pretože vtedy sa preriekol žalovaný v 2. rade. Žalobca pozemok kúpil vtedy, keď viezli peniaze do Žiliny za jej švagrom D. (pozn. žalovaný v 2. rade) okolo 24. septembra. Cestovali autom žalobcu zn. Touran, čiernej farby. Žalobca mal zmluvy aj peniaze v obálke. Svedkyňu upokojoval, že verí svojmu otcovi aj jeho súrodencom (pozn. žalovaným). So žalovaným v 2. rade sa stretli pred Mestským úradom v Žiline, potom šli do kaviarne, kde žalobca odovzdal peniaze žalovanému v 2. rade, aby si ich prepočítal, potom oni dvaja odišli podpísať zmluvy. Svedkyňa zostala v aute. O akú konkrétnu sumu išlo, sa svedkyňa nezaujímala. O spore cirkvi so žalobcom sa svedkyňa dozvedela až potom, čo začal tento súdny spor vedený v Piešťanoch. Nevedela, že žalobca kúpil od žalovaných práve ten pozemok, ktorý bol, podľa tvrdenia svedkyne, vždy cirkevným pozemkom. Nikdy nikto nepovedal, že ten pozemok patril E.. So žalovanými svedkyňa prestala komunikovať hneď potom, čo žalovaný v 1. rade opustil rodinu v roku 2005. Na žalovaného v 1. rade podala v minulosti trestné oznámenie potom, čo ju fyzicky napadol. Podala naňho aj podnet na daňovú kontrolu.
47. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 18.6.2013 súd zistil, že žalobca je synom žalovaného v 1. rade a žalovaní v 2. až v 4. rade sú súrodencami žalovaného v 1. rade. Na kúpenom pozemku začal robiť úpravy, čakal na stavebné povolenie, a potom mu prišla zo súdu žaloba, kde bola žalobcom Rímskokatolícka cirkev, o čom ihneď informoval žalovaných, ktorí boli prekvapení, a stále tvrdili, že pozemok bol ich. Žalobca nepochyboval o tom, že pozemok patril rodine, preto ani neuvažoval, že by pozemok vrátil. Osobne síce nevidel žalovaných na pozemku hospodáriť, ani ho obrábať, no žalovaní mu v spore s cirkvou dali fotografie, kde sa oni ako deti nachádzali na pozemku. V spore s cirkvou bol ako svedok predvolaný aj žalovaný v 1. rade, ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Žalobca si nepamätal, kto vyhotovoval kúpnu zmluvu, no vie, že kúpnu cenu vyplácal v hotovosti pred podpisom u notára tak, ako bolo dohodnuté. Nepamätal si, či pri vyplácaní boli prítomní nejakí svedkovia, ani na miesto, na ktorom peniaze vyplácal. Žalovaní podpísali prevzatie kúpnej ceny u notára. Žalovaní mu navrhli, že vybavia zámenu pozemkov, ale k ničomu konkrétnemu nedošlo, žiadnu konkrétnu ponuku nedostal. Spočiatku komunikoval so všetkými žalovanými, ale od roku 2006 iba so žalovanou v 4. rade, ktorá mu aj dávala podklady k súdnemu spor s cirkvou.
48. Z výsluchu žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 18.6.2013 súd zistil, že žalobca nezaplatil žiadnu kúpnu cenu žiadnemu zo žalovaných. Žalovaný v 1. rade vyplatil ostatných žalovaných namiesto žalobcu. Žalovaní predmetný pozemok neužívali, užíval ho ich otec, ktorý daroval predmetný pozemok cirkvi. Žalovaný v 1. rade nevedel o tom, že bol predvolaný ako svedok pred Krajským súdom v Trenčíne, pretože predvolanie mu bolo doručené na starú adresu, kde už nebýval. Žalovaný v 1. rade nevedel uviesť, prečo podpísal kúpnu zmluvu v znení, podľa ktorej prevzal príslušnú časť kúpnej ceny. Žalobcovi boli ponúkané tri varianty na vyriešenie predmetnej situácie, jedným bola ponuka starostu na predaj väčšieho pozemku za korunu, druhým bola ochota sesternice poskytnúť žalobcovi pozemok, na tretí variant si nespomenul. Nevedel, ako žalovaní dospeli k sume 4.747,- eur, ktorú boli ochotní zaplatiť žalobcovi za účelom vyriešenia vzniknutej situácie.
49. Z výsluchu žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 15.10.2013 súd zistil, že jeho právny zástupca je jeho synovec. Žalovaný v 2. rade predmetný pozemok neobhospodaroval, pretože od svojich 15 rokov študoval v Žiline, no jeho rodičia pozemok obhospodarovali. Kúpna cena za pozemok bola vyplatená na oslave. Možno nebola vyplatená všetkým žalovaným, pretože si tam niečo vymieňali, lebo jeden podiel na pozemku dostával žalobca a jeden podiel neter Zuzana. Žalovanému v 2. rade vyplatil kúpnu cenu v hotovosti žalovaný v 1. rade, no nepamätá si, v akej výške. Zmluvu podpísal až v mieste bydliska, nepamätá si, či vtedy ešte pracoval na Obecnom úrade v Belej alebo na Okresnom úrade v Žiline. Žalovaný v 2. rade nevedel uviesť, prečo podpísal kúpnu zmluvu v znení, podľa ktorej prevzal príslušnú časť kúpnej ceny. O spore medzi žalobcom a cirkvou sa dozvedel od rodiny. Žalovaní chceli, aby žalobca mohol stavať, a preto žalovaní hľadali riešenie. Mali ešte nejaké nezastavané pozemky po mame. Nevedel, ako žalovaní dospeli k sume 4.747,- eur, ktorú boli ochotní zaplatiť žalobcovi za účelom vyriešenia vzniknutej situácie.
50. Z výsluchu žalovaného v 3. rade na pojednávaní dňa 18.6.2013 súd zistil, že žalovaní zdedili pozemky a dohodli sa, že každý z nich má nárok na 1/4 veľkého pozemku. Dcéra žalovanej v 4. rade začala stavať, pričom pozemok bol ponúknutý aj žalobcovi. Žalovaný v 1. rade vyplatil žalovanému v 3. rade kúpnu cenu za pozemok (pozn. namiesto žalobcu) na hody v Považanoch. Vlastnícke právo k pozemku mali osvedčené notárskou zápisnicou. Aj obec sa snažila vyriešiť situáciu mimosúdnou cestou.
Žalovaný v 3. rade si nepamätal, či jeho rodičia na pozemku hospodárili. Nevedel sa vyjadriť, prečo podpísal kúpnu zmluvu v znení, podľa ktorej prevzal príslušnú časť kúpnej ceny. Nevedel, ako žalovaní dospeli k sume 4.747,- eur, ktorú boli ochotní zaplatiť žalobcovi za účelom vyriešenia vzniknutej situácie.
51. Z výsluchu žalovanej v 4. rade na pojednávaní dňa 18.6.2013 súd zistil, že kúpnu cenu za predmetný pozemok od žalobcu priamo neprevzala, ale vykompenzovala si to so žalovaným v 1. rade. Nevedela sa vyjadriť, prečo podpísala kúpnu zmluvu v znení, podľa ktorej prevzala od žalobcu príslušnú časť kúpnej ceny. Ona bola žalobcovi k dispozícii vždy, keď to žalobca potreboval ohľadom sporu s cirkvou. Jej dcéra, t. j. sesternica žalobcu, Zuzana Beňová, sa stala vlastníčkou susedného pozemku približne v tom období, ako žalobca, pričom ho nadobudla darom od žalovanej v 4. rade. Všetci žalovaní čakali, že budú predvolaní na súd vo veci sporu s cirkvou. Nevedela, ako žalovaní dospeli k sume 4.747,- eur, ktorú boli ochotní zaplatiť žalobcovi za účelom vyriešenia vzniknutej situácie.
52. Z tvrdení žalobcu a jeho právneho zástupcu v priebehu konania súd zistil, že žalobca kúpil pozemok za účelom stavby. Skutočnosť, že všetci žalovaní prevzali od žalobcu kúpnu cenu za pozemok, potvrdili samotní žalovaní v čl. III. predmetnej kúpnej zmluvy, podpisy ktorých sú úradne osvedčené. Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve na tejto skutočnosti nič nemení. Žalobca bol v rozhodnom čase úspešný podnikateľ. Predmetný pozemok bol len záhrada, nebola tam zavedená ani infraštruktúra ani inžinierske siete. Žalobca si nepamätá miesto, kde vyplácal kúpnu cenu, či to bolo na oslave alebo u notára. Vie, že peniaze niesol do Žiliny, kde sa v kaviarni stretol so žalovaným v 2. rade, ktorému vyplatil peniaze, a išli k notárovi, aby podpísal kúpnu zmluvu, ktorú žalobca priniesol. Žalovaný v 1. rade nemohol vyplácať kúpnu cenu za žalobcu, nakoľko v proti žalovanému v 1. rade bola v roku 2002 vedená exekúcia na základe návrhu zo dňa 4.6.2002, vedená u exekútora JUDr. Gala pod sp. zn. EX 226/2002. Starosta obce U. J. raz volal žalobcovi, že sa chce stretnúť, tak žalobca zašiel k nemu na úrad, a tam mu povedal, že chce navštíviť cirkev, aby cirkev stiahla žalobu, a že sa to bude riešiť. Viac sa starosta neozval. Starosta mu nepovedal spôsob riešenia. V spore medzi cirkvou a žalobcom právny zástupca žalobcu upozorňoval žalovaných v 1. a ž v 4. rade na trestnoprávne následky krivej svedeckej výpovede ohľadom notárskej zápisnice o vydržaní predmetného pozemku, čo bol hlavný dôvod, pre ktorý v spore s cirkvou nenavrhol dôkaz ich svedeckými výpoveďami. Nakoľko žalobca bol v súdnom spore ohľadom predmetného pozemku, bol názoru, že nemal čo vymieňať. Žalobca poprel, že by videl žiadosť obce U. J. zo dňa 13.3.2008 o vyjadrenie k možnosti výmeny pozemkov, ktorá s nachádza v súdnom spise. V čase, keď začal spor medzi cirkvou a žalobcom, žalovaní v 1. a ž v 4. rade podali žalobu proti cirkvi o určenie vlastníckeho práva k vedľajšej nehnuteľnosti, ktorá bola vedená pod sp. zn. 4C 355/2004 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom.
53. Z vyjadrení žalobcu a jeho právneho zástupcu súd ďalej zistil, že právny zástupca žalobcu je krstným otcom syna žalobcu, že rodina E. mala v úmysle vydržať aj ďalší pozemok, o ktorom žalovaní tvrdili, že ho užívali. Žalovaný v 1. rade, ktorý je otcom žalobcu, žalobcu oslovil, že keďže je na žalovaného v 1. rade vedená exekúcia, on nemôže vlastniť pozemky, tak preto žalobca riešil vydržanie iného pozemku s D. U.. Za to, že podpísala listinu (pozn. zrejme o vydržaní), jej žalobca dal sumu cca 36.000,- Sk (1.194,98 eura). Keď sa žalobca neskôr na nehnuteľnosť, ktorá mala byť vydržaná, opýtal, ako to s tou nehnuteľnosťou dopadlo, bolo mu povedané, že to nikto neriešil, tak preto mu bola vrátená suma 1.230,90 eura, ktorú mu odovzdala pani D. U. u pána A., pričom na túto sumu sa vzťahuje potvrdenie, ktoré súdu preložili žalovaní. Potvrdenie o odovzdaní sumy 1.213,90 eura žalobcovi s týmto konaním vôbec nesúvisí. Nesúvisí s ním ani návrh na vydanie osvedčenia o o zapísaní za vlastníka do katastra nehnuteľností, napísaný navrhovateľmi R. A.Á. a žalobcom, pretože žalobca konal za žalovaného v 1. rade v záujme nadobudnúť vydržaním pozemok, ktorý bol pozemok zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. U. J. ako parc. č. XXXX/X (pozn. odlišný od predmetného pozemku), ktorých vlastníkmi boli podľa zápisu v katastri nehnuteľností R. A. a I. A.. Ich písomný súhlas s vydržaním bol potrebný pre zápis zmeny v osobe vlastníka v katastri nehnuteľností, a za tento súhlas sa im vyplácali peniaze. Svedkyňa E. E. je sestrou žalobcu, pričom mali v minulosti súdny spor vedený na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6Ro/602/2008-10 zo dňa 19.2.2009. O ich zlých vzťahoch bol napísaný aj článok v denníku Nový čas vydaný dňa 12.9.2013 pod č. 212/23.
54. Z tvrdení žalovaných a ich právneho zástupcu v priebehu konania súd zistil, že zmluvné strany kúpnej zmluvy osvedčovali pred notárom len podpis, a nie obsah zmluvy. Žalobca nezaplatil žiadnu kúpnu cenu, preto ani nemá nárok na jej vrátenie. V tejto časti žalovaní namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Kúpnu cenu platil namiesto žalobcu žalovaný v 1. rade na hodoch, ktoré boli v
nedeľu, kedy boli všetci štyria žalovaní pokope. Žalovaní bývajúci v U. J. boli u notára podpísať kúpnu zmluvu v pondelok, a potom ju niesli žalovanému v 2. rade na podpis, ktorý je zo Žiliny. Neuznávajú ani nárok na náhradu škody, pretože žalobca najneskôr doručením žaloby v spore s cirkvou mal možnosť uplatniť nároky zo zodpovednosti žalovaných z vád predaného pozemku, čo neurobil. V spore s cirkvou sa právny zástupca žalobcu dostavil na súd až po skončení dokazovania a až potom sa snažil navrhnúť žalovaného v 1. rade ako svedka, pričom ostatných žalovaných nenavrhol vypočuť ako svedkov. Na neúspechu v spore s cirkvou má istú mieru zodpovednosti aj samotný žalobca. Žalovaní ponúkali žalobcovi viacero riešení, vrátane možnosti spätného prevodu vlastníckeho práva žalobcu na žalovaných oproti vráteniu kúpnej ceny, vrátane náhrady výdavkov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s predmetným pozemkom za obdobie do podania žaloby cirkvou. Druhým variantom riešenia bola možnosť poskytnutia obdobného pozemku žalobcovi, pričom išlo o pozemok sesternice žalovaných, R. A.. Návrh na zápis zmeny v katastri nehnuteľností ohľadom pozemku s parc. č. XXXX v kat. úz. U. J. bol podaný R. A. a žalobcom až potom, čo cirkev podala žalobu proti žalobcovi, t. j. potom, čo sa objavila vada na predmetnom pozemku, ktorý žalobca kúpil od žalovaných predmetnou kúpnou zmluvou. Tento návrh nebol zavkladovaný.
55. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril na pojednávaní dňa 26.11.2013, že žalobca bol v čase, keď mal kupovať predmetný pozemok, na civilnej vojne, a nemal odkiaľ vziať peniaze na zaplatenie kúpnej ceny pozemku.
56. Žalovaný v 2. rade sa na pojednávaní dňa 15.10.2013 vyjadril, že sa stretol so žalobcom a s jeho matkou L. E. v kaviarni v Žiline, a že žalobca mu vo obálke odovzdal zmluvu. O peniazoch v obálke sa žalovaný v 2. rade nezmienil, a to ani po konfrontácii so svedkyňou L. E., ktorá tvrdila, že v obálke boli aj peniaze, ktoré si dal žalovaný v 2. rade do obleku, a potom išiel spolu so žalobcom k notárovi podpísať zmluvu.
57. Z vyjadrení žalovaných a ich právneho zástupcu v priebehu tohto sporu súd ďalej zistil, že žalobca kúpil vozidlo zn. VW Touran ako konateľ spoločnosti Laguna centrum, a.s.ro. až v roku 2004, t. j. 2 roky potom, čo žalobca bol spolu s matkou (pozn. svedkyňou L. E.) v Žiline, a preto nemohli vtedy cestovať autom žalobcu tejto značky, nakoľko v tom čase ešte nebolo kúpené. Pokiaľ by došlo v minulosti k darovaniu predmetného pozemku cirkvi, táto skutočnosť by už bola preukázaná aj v konaní vedenom cirkvou proti žalobcovi. Žalovaný v 1. rade uviedol, že predmetný pozemok daroval jeho otec cirkvi z nevedomosti, z neopatrnosti a z dôvodu, že nevedel, k čomu presne sa mal na pojednávaní vyjadrovať. Otec žalovaných iba umožnil Rímskokatolíckej cirkvi bez akejkoľvek odplaty užívať záhradnícky dom na zriadenie farnosti, nakoľko mal záujem, aby v U. J. vznikla farnosť. Nešlo teda o žiadne darovanie. Rímskokatolíckej cirkvi však nikdy neprenechal do užívania žiadny pozemok, preto cirkev nemohla byť dobromyseľná v užívaní sporeného pozemku. Predmetný pozemok nadobudli žalobcovia vydržaním na základe vyhlásenia ich právneho zástupcu JUDr. Jozefa Opeta, ako aj na základe prídelovej listiny z roku 1948. Žalovaní na spornom pozemku síce nič nesadili, neorali ani neokopávali, čo však neznamená, že pozemok neužívali v dobrej viere, že im patrí. Na pozemku bol vzácny ovocný sad, o ktorý sa žalovaní starali prostredníctvom svojej rodiny a známych. Úrodu, ktorú rodina nespotrebovala, darovala predovšetkým kňazovi, ktorý pravidelne z tejto úrody rozdával v kostole ovocie farníkom, ktorí ovocie nemali, pričom tak robil na sviatok sv. Mikuláša. Žalovaní neboli v užívaní predmetného pozemku, a to záhrady a ovocného sadu, nikým rušení. Až po rozhodnutí Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v právnom spore Rímskokatolíckej cirkvi proti žalobcovi bol tento sad aj s chránenými stromami a rastlinami celý zrezaný. Pokiaľ by žalobca skutočne zaplatil kúpnu cenu za pozemok, ide o takú udalosť, že by sa na ňu pamätal, keby kúpnu cenu sám platil. Konkrétne riešenie a vyriešenie vzniknutej situácie prevodom vlastníckeho práva k inému pozemku v prospech žalobcu nebolo zrealizované napriek tomu, že žalobcovi obec Horná Streda ponúkla konkrétny pozemok ako protihodnotu toho, že žalobca prenechá sporný pozemok cirkvi. Pokiaľ by žalobca pristúpil na kompromis, a súhlasil by s iným pozemkom, žiadne náklady, ktoré on označuje za škodu, by mu nevznikli. Žalobca toto riešenie výslovne odmietol. Žalobcovi bol ponúknutý aj druhý náhradný pozemok, ako to vyplýva z výpovede svedka I. A. a ďalších dôkazov, pričom podpísaný návrh na vydanie osvedčenia o vydržaní mal žalobca u seba, a pokiaľ by si to žalobca nerozmyslel, nevznikli by mu už žiadne iné náklady, ktoré on považuje za škodu. Bez súhlasu samotného žalobcu nemohlo dôjsť k žiadnemu prevodu náhradného pozemku v prospech žalobcu. Žalobca na základe jeho vlastného a slobodného rozhodnutia neuzatvoril žiadnu zmluvu o prevodne nehnuteľností, resp. nepodal návrh na zapísanie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti už na základe podpísaného návrhu na vydanie osvedčenia o vydržaní. Náhradné riešenia boli žalobcovi ponúkané ešte v lepšej lokalite, než v ktorej sa nachádza sporný pozemok. V konaní o odvolaní a
dovolaní bol žalobca v konaní s cirkvou neúspešný, pričom odvolanie a dovolanie podával samotný žalobca, žalovaní preto vôbec nemôžu znášať trovy odvolacieho a dovolacieho konania žalobcu, vrátane trov právneho zastúpenia v odvolacom a dovolacom konaní, ktoré viedla cirkev proti žalobcovi.
58. V písomnom podaní zo dňa 5.2.2014, doručenom súdu dňa 19.2.2014, žalovaní vzniesli námietku premlčania jednotlivých žalobných nárokov na náhradu škody s uvedením, že tak robia z opatrnosti, pretože tieto nároky v celom rozsahu neuznávajú. Taktiež vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, ktorý taktiež považovali za premlčaný.
59. Podľa § 562 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Prvý Občiansky zákonník“ alebo „prvý OZ“ v príslušnom tvare), ustanoveniami toho predpisu sa od 1.1.1951 spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva, t. j. práva platného a účinného do účinnosti prvého Občianskeho zákonníka.
60. Podľa § 566 ods. 1, 2 Prvého OZ, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
61. Podľa § 116 ods. 1 Prvého OZ vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
62. Podľa § 116 ods. 2 Prvého OZ, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
63. Podľa § 135a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare) v znení účinnom do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
64. Podľa § 135a ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.12.1991 ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
65. Podľa § 134 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a podobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
66. Podľa § 134 ods. 3 OZ v znení účinnom od 1.1.1992, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
67. Podľa § 134 ods. 4 OZ v znení účinnom od 1.1.1992, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
68. Právnická osoba nebola spôsobilým subjektom vydržania na území Slovenskej republiky (Československa) až do 31.12.1991, keď vlastnícke právo mohlo byť vydržané iba fyzickou osobou, a to pre štát. Preto štát alebo právnická osoba mohli na základe vydržania nadobudnúť vlastnícke právo až k 1.1.1992 (§ 134 zákona č. 509/1991 Zb.), pokiaľ mali nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov.
69. Podľa § 457 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
70. Podľa § 451 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
71. Podľa § 451 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
72. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 73. Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
74. Podľa § 499 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
75. Podľa § 500 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.
76. Podľa § 502 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda účastníkov alebo jednostranné vyhlásenie scudziteľa môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady, ktoré sa vyskytujú do určenej alebo dojednanej doby po splnení.
77. Podľa § 502 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, účastníci môžu tiež dohodnúť zodpovednosť za vady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa prísnejších zásad, než ustanovuje zákon. O takej dohode vydá povinná osoba oprávnenej osobe písomné potvrdenie (záručný list).
78. Podľa § 503 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, pretože si tretie osoby robia nárok na vec, musí to bez zbytočného odkladu oznámiť svojmu predchodcovi. Ak tak neurobí, nestratí síce svoj nárok zo zodpovednosti za vady, ale jeho predchodca môže proti nemu uplatniť všetky námietky, ktoré neboli uplatnené proti tretej osobe.
79. Podľa § 508 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej premlčacej dobe (§ 101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa.
80. Podľa § 588 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
81. Podľa § 597 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, k dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
82. Podľa § 597 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
83. Podľa § 598 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.
84. Podľa § 599 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do šiestich mesiacov, ak ide o vady krmív, do troch týždňov, a ak ide o vady zvierat, do šiestich týždňov od prevzatia veci.
85. Podľa § 599 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.
86. Pre začiatok plynutia prekluzívnej lehoty je rozhodujúci okamih prevzatia veci, t. j. nie deň uzavretia zmluvy (R 76/1966). Ak ide o nehnuteľnosť, prekluzívna lehota začína plynúť dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
87. Podľa § 583 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
88. Vychádzajúc z ust. § 583 OZ, ak kupujúci vady predmetu kúpy včas nevytkol, jeho práva zo zodpovednosti za vady zanikajú. Kupujúci môže uplatniť nároky zo zodpovednosti len za tie vady, ktoré predávajúcemu včas vytkol, pričom od vytknutia vád plynie trojročná premlčacia doby ,v ktorej môže svoje právo uplatniť žalobou na súde (§ 101 a 508 OZ).
89. Podľa § 600 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.
90. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ako náhradu škody nemožno považovať to, čo možno požadovať na základe práv zo zodpovednosti za vady. Právo na náhradu škody spôsobenej vadou predanej veci môže byť kupujúcim uplatnené aj po uplynutí lehoty na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vadu (R 18/1991). Zodpovednosť za vady je objektívnou zodpovednosťou, t. j. bez ohľadu na zavinenie zodpovedného subjektu. Tejto zodpovednosti sa počas plynutia lehoty zodpovednosti za vady zodpovedný subjekt nemôže zbaviť.
91. Podľa § 879f ods. 1 OZ práva zo zodpovednosti za vady, pri ktorých záručná doba začala plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (pozn. pred 1.4.2004), sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov.
92. Podľa § 417 ods. 1 OZ komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
93. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
94. Podľa § 424 OZ za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
95. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ predpokladá zavinenie škodcu, pričom postačuje nedbanlivosť. Tejto zodpovednosti sa môže škodca zbaviť, pokiaľ preukáže, že ju nezavinil.
96. Zodpovednosť za škodu podľa § 424 OZ sa viaže na úmyselné zavinené konanie škodcu, pričom je úlohou poškodeného preukázať existenciu úmyselného konania škodcu. Na rozdiel od iných prípadov zodpovednosti za škodu, v prípade zodpovednosti podľa § 424 OZ nemusí byť porušená žiadna právna povinnosť. Stačí, ak poškodený preukáže, že škodca úmyselne konal v rozpore s dobrými mravmi.
97. Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
98. Občiansky zákonník v ust. § 417 upravuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť, vychádzajúcu zo zásady, že každý je povinný počínať si v konkrétnej situácii natoľko pozorne a obozretne, aby nespôsobil škodu nielen inému, ale ani sám sebe. Zákon v tomto smere bližšie nevymedzuje osobu poškodeného. Nedodržanie prevenčnej povinnosti podľa § 417 OZ je taktiež porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 OZ. Pokiaľ ohrozený nesplní svoju prevenčnú povinnosť podľa § 417 OZ, a v príčinnej súvislosti s tým jemu samému vznikne škoda, je možné proti nemu uplatniť ustanovenie § 441 OZ o zavinení poškodeného. Občiansky zákonník nekonkretizuje ani spôsob zakročenia proti hroziacej škode. Tento spôsob závisí od povahy a od stupňa ohrozenia.
99. Podľa § 100 ods. 1, 2 , 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
100. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
101. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
102. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
103. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
104. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
105. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať (§ 107 ods. 3 OZ). Z toho vyplýva, že pokiaľ voči sebe stoja dve premlčateľné práva zo synalagmatickej neplatnej alebo zrušenej zmluvy, ustanovenie § 107 ods. 3 OZ nemožno aplikovať. V prípade kúpy nehnuteľnosti sú vzájomnými a navzájom podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Zaplatenie kúpnej ceny je protiváhou vlastníctva k prevádzanej veci. Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, a kupujúci teda nie je vlastníkom veci, hoci zaplatil kúpnu cenu, je predávajúci povinný vrátiť mu kúpnu cenu. Vrátenie kúpnej ceny je na druhej strane vyvážané tým, že vlastníctvo k predmetu kúpy zostáva predávajúcemu.
106. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
107. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
108. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. k 24.9.2002, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
109. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká už od samého vzniku právneho úkonu, v danom prípade dňa 24.9.2002. Do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia sa žalovaní dostali dňom bezprostredne nasledujúcim po uzavretí zmluvy, t. j. dňa 25.9.2002. Diskontná sadzba NBS platná k 25.9.2002 bola 8,25 %, a výška zákonných úrokov z omeškania bola dvojnásobok diskontnej sadzby 8,25 %, t. j. 16,50 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania až do zaplatenia.
110. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
111. Podľa § 216 ods. 1, 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
112. Vykonaným dokazovaním v časti žalobných nárokov, v ktorých žaloba nebola vzatá späť, listinami, a to notárskou zápisnicou z 24.10.1997, podstatnou časťou spisu Katastrálneho úradu v Q., Správy katastra F. E. F. R. sp. zn. V XXXX/XX, predovšetkým návrhom na vklad vlastníckeho práva, kúpnou zmluvou z 24.9.2002, Dodatkom č. 1 zo dňa 10.12.2002 ku kúpnej zmluve z 24.9.2002, znaleckým posudkom č. XXX-XXXX, rozhodnutím Správy katastra Nové Mesto nad Váhom z 28.10.2002, návrhom žalobcu na vklad vlastníckeho práva doplnením dodatku č. l ku kúpnej zmluve, ďalej výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. U. J. zo dňa 2.10.2002, výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. U. J. zo dňa 14.10.2013, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. U. J. zo dňa 24.1.2005, štyrmi výzvami z 15.4.2011, vyjadrením z 26.5.2011, oznámením o ukončení inžinierskej činnosti zo dňa 14.9.2009, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 16.6.2011, faktúrou z 13.6.2011, predtlačeným formulárom príkazu na úhradu sumy súdneho poplatku 398,- eur, potvrdením o prijatí jednorazového príkazu na úhradu zo dňa 8.10.2009, výpisom z účtu žalobcu v UniCredit Bank Slovakia a. s. z 31.5.2011, príkazom na úhradu z 25.6.2009, podstatnou časťou spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4C/23/2008 (pôvodná sp. zn. NM- 4C/277/2004), hlavne uznesením č. k. 4C 23/2008-167 zo dňa 11.2.2008, uznesením č. k. 4C/23/2008-205 zo dňa 12.8.2008, výzvou č. k. 4C/23/2008-242 zo dňa 19.8.2009, uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-4C/27703-93 zo dňa 6.7.2006, rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4C/23/2008-195 z 12.6.2008, dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/23/2008-198 zo dňa 10.7.2008, opravným uznesením č. k. 4C/23/2008-199 zo dňa 10.7.2008, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/229/2008-228, 4Co/122/2009 z 21.5.2009, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) č. k. 4Cdo 285/2009-250 z 28.10.2009, ďalej žiadosťou dekana farnosti Horná Streda z 15.4.2004, potvrdením o prevzatí sumy 1.213,90 eura od p. A., žiadosťou obce U. J. z 13.3.2008, návrhom na vydanie osvedčenia o zapísaní na vlastníka vydržaním, článkom denníka Nový čas zo dňa 12.9.2013, platobným rozkazom Okresného súdu Piešťany č. k. 6Ro/602/2008-10 zo dňa 19.2.2009, podstatnou časťou spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4C/355/2004, upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 20.2.2004, exekučným príkazom z 20.2.2004, uznesením zo dňa 21.4.2006 o schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, výpisom zo živnostenského registra z 20.2.2014, výpisom z obchodného registra spoločnosti Laguna centrum, s. r. o. zo dňa 20.2.2014, zmluvou o predaji motorového vozidla zo dňa 23.11.2004, potvrdením spoločnosti Laguna centrum, s. r. o., zmluvou o poskytnutí právnych služieb z 3.10.2005, výsluchmi svedkov Ľ. P., I. A., O.. E. R., E. E., E. E., L. E., výsluchmi strán sporu, tvrdeniami strán sporu a ich právnych zástupcov súd mal za preukázané, že žalovaní v 1. až v 4. rade boli zapísaní do katastra nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci pozemku s parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 982 m2 v kat. úz. U. J., každý v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/4-na z celku, ktorý bol zapísaný v evidenčnom liste č. XXX v užívaní Rímskokatolíckeho farského úradu U. J., pričom ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti boli zapísaní do katastra nehnuteľností na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. (Notárskeho poriadku) spísaného vo forme notárskej zápisnice N 228/97, Nz 226/97 dňa 24.10.1997 na Notárskom úrade Mgr. Michala Dzamku. Predmetný pozemok bol následne zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz U. J. na meno všetkých štyroch žalovaných, u každého v spoluvlastníckom podiele po 1/4 z celku titulom osvedčenia o vydržaní.
113. Všetci štyria žalovaní kúpnou zmluvou zo dňa 24.9.2002 predali žalobcovi svoje spoluvlastnícke podiely k predmetnému pozemku s parc. č. XXX/X zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz U. J. za kúpnu cenu 21.613,- Sk (717,42 eura) s tým, že každý z predávajúcich (pozn. žalovaných) má právo na pomernú časť kúpnej ceny v zodpovedajúcej výške 5.403,25 Sk (179,36 eura). Dojednanie o kúpnej
cene v čl. III zmluvy obsahuje klauzulu, že kupujúci (pozn. žalobca) uhradil kúpnu cenu v príslušných pomerných častiach predávajúcim (pozn. žalovaným) pred podpisom tejto zmluvy, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi na tejto zmluve. Zmluva bola na základe rozhodnutia správy katastra doplnená dodatkom č. 1 zo dňa 10.12.2002, ktorý upresňoval čl. II. zmluvy o predkupnom práve predávajúcich (žalovaných) doplnením o vetu, že ide o osobný záväzok kupujúceho (žalobcu). Vklad vlastníckeho práva žalobcu k tomuto pozemku bol povodený dňa 19.12.2002 Správou katastra Nové Mesto nad Váhom pod č. V XXXX/XXXX. Žalobca bol následne zapísaný do katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník predmetného pozemku, ktorý bol zapísaný na LV č.XXXX pre kat. úz. U. J..
114. Rímskokatolícka cirkev, farnosť U. J. podala proti žalobcovi žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, ktorú rozšírila o povinnosť žalobcu vypratať predmetný pozemok nadobudnutý kúpnou zmluvou od žalovaných. Žaloba bola doručená Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 27.10.2004, a bola jej pridelená spisová značka 4C/277/2004. Neskôr bolo konanie vedené Okresným súdom Trenčín s tým, že všetky rozhodnutia a súdne písomnosti boli vo veci boli vydávané v Novom Meste nad Váhom pod sp. zn. NM-4C/277/2004. Dňa 23.11.2006 bola veci v podateľni Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pridelená nová spisová značka: 4C/23/2008. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. 4C/23/2008-195 z 12.6.2008 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/23/2008-198 zo dňa 10.7.2008 a opravným uznesením č. k. 4C/23/2008-199 z 10.7.2008 1.) určil, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz U. J. ako pozemok s parc. č. XXX/ X - záhrada o výmere 982 m2 je Rímskokatolícka cirkev, farnosť U. J.; 2.) uložil žalobcovi (v danom konaní ako žalovanému) povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť; 3.) uložil žalobcovi (v danom konaní ako žalovanému) povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 15.983,- Sk (530,54 eura); 4.) uložil žalobcovi (v danom konaní ako žalovanému) povinnosť nahradiť cirkvi ako žalobcovi trovy konania v sume 114.876,50 Sk (3.813,20 eura). Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že súd vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku, ktorým znalec potvrdil, že farská záhrada a pozemok, na ktorom stála fara, boli pridelené prídelovou listinou cirkvi spolu, a že záhrada bola umiestnená tak, že spolu bezprostredne susedili. Súd mal za to, že prídelová listina, ktorou bol cirkvi pridelený pozemok s parc. č. XX/X ako záhrada, ktorú od roku 1948 do roku 2004 nepretržite užívala cirkev, neobsahuje ani podpis ani otlačok príslušného orgánu, a teda bola vkladuneschopnou listinou, avšak možno od nej odvodzovať dobromyseľnosť cirkvi. Držba pozemku, ktorého sa cirkev uchopila po konfiškácii, bola od počiatku dobromyseľná. V danom prípade nemôže ísť len o stav mysle, vydržiteľom bola cirkev ako právnická osoba, ktorej kňazi sa na pozemku vymieňali, pričom každý z nich pozemok užíval v dobrej viere a bez akýchkoľvek pochybností, že patria farskému úradu. Cirkev užívala pridelený pozemok pôvodne zapísaný ako parc. č. XX/X, v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako pozemok s parc. č. XXX/X pre kat. úz. U. J., ktorý sa od počiatku nachádzal v bezprostrednom susedstve pozemku s parc. č. XXX/X (pôvodne parc. č. XX/X), na ktorej stál dom, neskôr fara, užívané kňazom a bola tiež predmetom prídelu. Pozemky, ktoré boli pridelené rodine E., sa nachádzali inde.
115. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 4Co/229/2008-228, 4Co/122/2009 zo dňa 21.5.2009, potvrdil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12.6.2008 a uložil žalobcovi (v danom konaní ako žalovanému) povinnosť nahradiť cirkvi ako žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 705,67 Sk (23,42 eura). Z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku súd zistil, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď do konania pribral znalca z odboru geodézie, ktorý zistil, že pôvodne pridelená ako parc. č. XX/X cirkvi je totožná s minimálnymi rozdielmi vo výmere so súčasnou parcelou č. XXX/ X vedenom v katastri nehnuteľností pre kat. úz. U. J.. Užívanie predmetnej nehnuteľnosti cirkvou bolo potvrdené aj výpoveďami svedkov. Prídelové listiny vydávané Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy ako verejné listiny boli, a aj v súčasnosti sú, dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam, a sú vkladuschopnými listinami pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností za predpokladu, že sú právne perfektné. Z predmetnej prídelovej listiny z 29.3.1948 je nepochybné, že nebola opatrená pečiatkou a podpisom príslušného orgánu, preto nezaložila právne účinky nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na základe úradnej listiny. Táto skutočnosť však nevylučuje, že prídelcovia od vydania tohto administratívneho rozhodnutia neboli v dobrej viere, že im nehnuteľnosť vlastnícky patrí. Odvolací súd dospel k záveru, že cirkev sa stala vlastníkom nehnuteľnosti podľa § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení novely č. 509/1991 Zb., pretože do 31.12.1991 právnická osoba nebola spôsobilým subjektom vydržania, keď vlastnícke právo mohlo byť vydržané iba fyzickou osobou, a to pre štát. Preto štát alebo právnická osoba mohli na základe vydržania nadobudnúť vlastnícke právo až k 1.1.1992 (§ 134 zákona č. 509/1991 Zb.), pokiaľ mali nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, pričom
do vydržacej doby treba započítať aj dobu oprávnenej držby vykonávanej ich predchodcom pred uvedeným dňom. Dobu oprávnenej držby si môže započítať aj jeho právny nástupca. K vydržaniu predmetnej nehnuteľnosti cirkvou teda nepochybne došlo, pretože cirkev bola k 1.1.1992 oprávneným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti. Potvrdený rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12.6.2008 a potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 21.5.2009 nadobudli právoplatnosť tým istým dňom, dňa 22.6.2009. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca (ako žalovaný) dovolanie, ktoré bolo odmietnuté uznesením NSSR č. k. 4Cdo 285/2009-250 zo dňa 28.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2009.
116. Z prídelových listín a identifikácií parciel a zo znaleckého posudku nachádzajúceho sa v pripojenom súdnom spise Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom súd mal za nepochybne preukázané, že žalovaní odvodzovali svoje vlastnícke právo k pozemku s parc. č. XXX/X pre kat. úz. U. J. od prídelovej listiny, ktorou mali byť pridelené ich právnemu predchodcovi iné nehnuteľnosti než pozemok v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností ako parc. č XXX/X. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že predmetný pozemok je nehnuteľnosť, ktorá bola pridelená prídelovou listinou Rímskokatolíckej cirkvi farnosti U. J. ako parc. č. XX/X, a nie Š. E. a M. E..
117. Konajúci súd sa plne stotožňuje so závermi Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom a Krajského súdu v Trenčíne o tom, že skutočným vlastníkom predmetného pozemku je Rímskokatolícka cirkev, farnosť U. J., a nie žalobca, pretože ten nemohol nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníkov, a to od žalovaných v 1. až v 4. rade, ktorí boli zapísaní do katastra nehnuteľností na základe osvedčenia o vydržaní ako vlastníci.
118. Na skutočnosti, že žalovaní neboli v minulosti skutočnými vlastníkmi predmetného pozemku, a to ani na základe vydržania, nič nemení ani to, že notárska zápisnica je verejnou listinou, pretože notár iba osvedčil pravoť tvrdení prítomného zástupcu žalovaných o splnení podmienok vydržania, a nie ich pravdivosť. U žalovaných nedošlo k vydržaniu, nakoľko oprávnenosť (dobromyseľnosť) držby nemožno odvodzovať od prídelovej listiny, ktorou mali byť pridelené ich právnemu predchodcovi nehnuteľnosti odlišné od predmetnej nehnuteľnosti. Na preukázanie dobromyseľnosti držby totiž nepostačuje iba stav mysle držiteľa, príp. jeho subjektívny pocit, ani skutočnosť, že sa o vec sa stará ako vlastník nepretržite po dobu minimálne 10 rokov, pretože pre vydržanie nehnuteľnosti dobrá viera sa musí, okrem iného, odvíjať aj od listiny, ktorá je dokladom preukazujúcim vlastníctvo k nehnuteľnosti. Vydržanie je právnou skutočnosťou, pričom k nadobudnutiu vydržania dochádza ipso facto okamihom splnenia všetkých kumulatívnych zákonných podmienok vydržania. Preto súd nevykonal dokazovanie ďalšími svedeckými výpoveďami a výsluchmi žalovaných za účelom preukazovania užívania predmetnej nehnuteľnosti žalovanými, príp. ich právnymi predchodcami, pretože takéto dokazovanie by neprispelo k zisteniu skutkového stavu, a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania, keďže žalovaní neodvíjali oprávnenosť ich držby od listiny, na základe ktorej by mali byť vlastníkmi predmetného sporného pozemku oni, príp. ich predchodca.
119. Právny zástupca žalovaných v priebehu celého konania tvrdil, že súd nie je viazaný rozhodnutím Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, nakoľko nešlo o spor medzi tými istými účastníkmi, a žalovaní v danom spore nemohli uplatniť žiadne námietky proti cirkvi, pretože do konania neboli prizvaní ani ako svedkovia, a preto žalovaní môžu uplatniť v tomto konaní námietky, ktoré nemohli uplatniť v spore medzi cirkvou a žalobcom. K tomuto súd poznamenáva, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom ako predbežnú otázku posúdil platnosť tej istej kúpnej zmluvy, dokazovanie predchádzajúce rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom tunajší súd považoval za dostatočné pre potreby tunajšieho súdu na účely zistenia platnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Súd sa nestotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovaných, podľa ktorého žalovaní v 1. a ž v 4. rade môžu uplatniť proti žalobcovi všetky námietky, ktoré žalobca ako nadobúdateľ predmetného pozemku neuplatnil proti tretej osobe, v danom prípade v spore proti cirkvi, ktoré by žalovaní v 1. až v 4. rade mohli uplatniť v prípade, ak by boli svedkami alebo účastníkmi konania v spore s cirkvou. S takouto situáciou počíta ust. § 503 OZ, ktoré sa však vzťahuje na uplatnenie zodpovednosti za vady nadobúdateľom vadnej veci (v danom prípade žalobcom) v zákonnej 6-mesačnej prekluzívnej lehote podľa § 599 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy. V danom prípade objektívna zodpovednosť žalovaných za vady predaného pozemku zanikla márnym uplynutím 6-mesačnej prekluzívnej doby. Súčasťou kúpnej zmluvy nebolo dojednanie o dlhšej dobe zodpovednosti za vady predaného pozemku (§ 502 ods. 1 OZ). Pre začiatok plynutia prekluzívnej lehoty je rozhodujúci okamih prevzatia veci, t. j. nie deň uzavretia
zmluvy (R 76/1966). Ak ide o nehnuteľnosť, prekluzívna lehota začína plynúť dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorá v danom prípade začala plynúť dňa 19.12.2002, a posledný deň 6-mesačnej prekluzívnej lehoty pre uplatnenie zodpovednosti za vady pripadol na deň 19.6.2003. Po tomto dátume už žalobca nemal zákonnú možnosť uplatniť u žalovaných zodpovednosť za vady predaného pozemku, a nemohol ani z toho dôvodu od zmluvy odstúpiť. Keďže od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch stanovených zákonom alebo v prípadoch dohodnutých účastníkmi zmluvy (§ 48 ods. 1 OZ), po 19.6.2003 žalobca nemohol platne odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy, pretože tak nestihol urobiť v rámci zodpovednosti za vady, viažucej sa na prekluzívnu lehotu, a iný dôvod odstúpenia od zmluvy si strany v kúpnej zmluve nedohodli. Preto argumentácia žalovaných, podľa ktorej žalobca mohol a mal od zmluvy odstúpiť, v danom prípade vôbec neobstojí. Súd si dovoľuje poznamenať, že odstúpenie od zmluvy prichádza do úvahy iba v prípade odstúpenia od platného právneho úkonu, čo nebol daný prípad, keďže kúpna zmluva je absolútne neplatná.
120. Keďže žalovaní neboli podielovými vlastníkmi predmetného pozemku, spoluvlastnícke právo, ktoré sami nemali, nemohli ani platne previesť na žalobcu. Pozemok, ktorý mal žalobca nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy so žalovanými, trpel právnou vadou, ktorá robila kúpnu zmluvu absolútne neplatnou podľa § 39 OZ, vychádzajúc zo zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám), pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd musel prihliadnuť z úradnej moci. Neplatnosť zmluvy, z ktorej sa plnilo, má za následok vznik bezdôvodného obohatenia a povinnosť každého z účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Nakoľko žalobca už vydal predmetnú nehnuteľnosť jej skutočnému vlastníkovi, a to Rímskokatolíckej cirkvi, nie je povinný vydať ju predávajúcim, t. j. žalovaným, ktorí neboli jej skutočnými spoluvlastníkmi. To však nezbavuje žalovaných ako predávajúcich ich zákonnej povinnosti vrátiť žalobcovi zaplatenú kúpnu cenu za predmetný pozemok z neplatnej kúpnej zmluvy.
121. V priebehu celého konania sa žalovaní snažili preukázať, že žalobca im nezaplatil kúpnu cenu ani jej časť, a to svedeckými výpoveďami, ako aj potvrdením spoločnosti Laguna centrum, s. r. o. o tom, že žalobca v rozhodnom čase vykonával civilnú vojenskú službu. Svedeckými výpoveďami nebolo ani potvrdené, ani vyvrátené, či žalobca zaplatil alebo nezaplatil žalovaným kúpnu cenu za predmetný pozemok. Svedkovia uviedli, iba čo vnímali vlastnými zmyslami. Pokiaľ svedkovia nevideli žalobcu, ako platí žalovaným kúpnu cenu za predmetný pozemok, nevylučuje to skutočnosť, že ju reálne zaplatil inokedy, kedy svedkovia neboli prítomní alebo si to nevšimli. Svedkovia žalujúcej strany sa nevedeli vyjadriť ku konkrétnej sume a k právnemu dôvodu platieb, ktoré vyplácal žalobca niektorým zo žalovaných. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že subjekty sporu uzatvárali aj iné zmluvy a dohody ohľadom iných pozemkov v U. J., ktorí sú navyše rodinnými príbuznými, a preto výpovede svedkov boli v tomto smere nepostačujúce. Skutočnosť, že žalobca bol na civilnej vojenskej službe nevylučuje jeho schopnosť zaplatiť kúpnu cenu. Aj keby žalobca nebol podnikateľom v rozhodnom čase, neznamená to, že by nemohol zaplatiť kúpnu cenu. Nie je rozhodujúce, s akým autom cestoval žalobca do Žiliny so svojou matkou za žalovaným v 2. rade. Matka žalobcu ako svedkyňa sa mohla zmýliť ohľadom identifikácie auta, ktorým cestovala, vzhľadom na veľký niekoľkoročný časový odstup od uskutočnenej cesty. Pôvod peňazí, na základe ktorých mala byť zaplatená kúpna cena, nie je predmetom tohto súdneho sporu. V konaní bolo preukázané, že proti žalovanému v 1. rade bola už v roku 2002 vedená exekúcia na vymoženie veľkej sumy, čím žalujúca strana chcela vyvrátiť, že žalovaný v 1. rade platil kúpnu cenu namiesto žalobcu. Nie je ani vylúčené, že predmetnú kúpnu cenu zaplatil žalobca prostredníctvom iných osôb. V tomto smere sa výpovede svedkov a tvrdenia strán sporu diametrálne rozchádzali, preto súd pri rozhodovaní vychádzal z písomného prejavu strán sporu, obsiahnutého v čl. III. predmetnej kúpnej zmluvy, v ktorom žalovaní vyhlásili, že žalobca im zaplatil kúpnu cenu 21.613,- Sk (717,42 eura), z toho každému po 5.403,25 Sk (179,36 eura), pričom žalovaní podpísali kúpnu zmluvu pred notárom. K tomu si súd dovoľuje poznamenať, že v danom prípade platí princíp vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým), a žalovaní mali pristupovať k podpisovaniu predmetnej zmluvy a ďalších listín s ňou súvisiacich s náležitou starostlivosťou a ostražitosťou, a nepodpisovať žiadnu listinu, s obsahom ktorej nesúhlasili alebo ktorú si riadne neprečítali. Z obsahu tohto vyhlásenia v kúpnej zmluve súd mal za preukázané, že žalobca zaplatil žalovaným celú kúpnu zmluvu ešte pred jej podpísaním, každému po 5.403,25 Sk (179,36 eura).
122. Bezdôvodné obohatenie vzniklo okamihom uzavretia absolútne neplatného právneho úkonu, v danom prípade kúpnej zmluvy, a žalovaní vzniesli námietku premlčania žalovaného nároku titulom
bezdôvodného obohatenia. V danom prípade na túto námietku premlčania súd nemohol prihliadnuť vychádzajúc z ust. § 107 ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy sú povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Ide spravidla o situácie, keď proti sebe stojí premlčateľné právo a právo nepremlčateľné, čo je daný prípad, pretože proti sebe stojí premlčateľné právo na zaplatenie peňažnej sumy a vlastnícke právo, ktoré nepodlieha premlčaniu (§ 100 ods. 2 OZ). Novšia judikatúra pripúšťa aplikáciu ust. § 107 ods. 3 OZ aj na prípady, ak neplatnou zmluvou nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva, pretože vlastnícke právo už pred zamýšľaným prevodom svedčilo tretej osobe, a teda nemohlo preto byť riadne prevedené na kupujúceho, a nemôže tak byť ako dôsledok neplatnosti ani navrátené predávajúcemu. Svoju povinnosť podľa § 457 OZ vrátiť plnenie z neplatnej zmluvy si kupujúci splní aj vydaním veci skutočnému vlastníkovi, právu ktorého sa pritom sám nemôže brániť námietkou premlčania, keďže vlastnícke právo nepodlieha premlčaniu (§ 100 ods. 2 OZ), a teda je úplne namieste odoprieť možnosť úspešného vznesenia tejto námietky aj predávajúcemu, ktorý nebol skutočným vlastníkom veci. Z hľadiska aplikácie ust. § 107 ods. 3 OZ nie je rozhodujúce, že nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva z dôvodu neplatnosti zmluvy, a kupujúci tak nenadobudol vlastníctvo k veci podľa zmluvy, a nie je rozhodujúca ani okolnosť, či kupujúci sa už fakticky ujal držby veci alebo nie. Zmyslom predmetného ustanovenia je zachovanie rovnováhy práv oboch zmluvných strán neplatnej alebo neskôr zrušenej zmluvy, a vzťahuje sa na všetky prípady synalagmatického vzťahu zo zákona, z ktorého sa plnilo. Inak by opačný záver v prípade absolútne neplatnej kúpnej zmluvy robil ustanovenie § 107 ods. 3 OZ celkom nadbytočným (rozhodnutie NS ČR zo dňa 14.7.2010, sp. zn. 31Cdo 2250/2009).
123. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške kúpnej ceny, a každého zo žalovaných zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu pomernej časti kúpnej ceny, ktorú podľa zmluvy prevzal každý zo žalovaných. Popri nároku na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny z neplatnej zmluvy, t.j. titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania. Keďže k bezdôvodnému obohateniu došlo okamihom uzavretia absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, žalovaní sa dostali do omeškania s vrátením kúpnej ceny už dňom bezprostredne nasledujúcim po dni uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. dňom 25.9.2002, kedy zákonná výška úrokov z omeškania bola 16,50 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania až do zaplatenia. Nakoľko žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania od neskoršieho dátumu a v nižšej výške, súd žalobe v tejto časti vyhovel (výroky I. až IV.).
124. V časti žalobného nároku o náhradu škody v rozsahu, v ktorej žaloba nebola vzatá späť, t. j. v časti o zaplatenie sumy 9.596,64 eura s príslušenstvom, pozostávajúcej z nákladov súdneho konania žalobcu s cirkvou v celkovej sume 7.605,02 eura a z nákladov inžinierskej činnosti v sume 1.991,64 eura, súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol (výrok V.) napriek tomu, že všetky uplatnené náklady žalobca súdu preukázal, s výnimkou nákladov spojených s výstavbou oplotenia a zamerania pozemku v sume 2.000,- eur, v ktorých zobral žalobu späť. Žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť porušením zmluvnej povinnosti žalovaných previesť naňho vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Súd k tomu poznamenáva, že nikto sa nemôže ani domáhať splnenia zmluvnej povinnosti, ani sa odvolávať na nesplnenie zmluvnej povinnosti z absolútne neplatnej zmluvy, čo je daný prípad. Náhradu nevyhnutných nákladov spojených s uplatním zodpovednosti za vady podľa § 599 ods. 2 OZ nemožno zamieňať s náhradou škody, navyše, v danom prípade žalobcovi márne uplynula lehota na uplatnenie práva zo zodpovednosti žalovaných za vady predaného pozemku, pričom náhradu nevyhnutných nákladov by mohol úspešne uplatniť na súde iba vtedy, ak by náklady oznámil predávajúcim. t. j. žalovaným v 6-mesačnej prekluzívnej lehote podľa § 599 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Náklady, ktoré si žalobca uplatnil ako náhradu škody, navyše neboli nevyhnutnými nákladmi spojenými s vadou predaného pozemku. V danom prípade išlo o takú právnu vadu, ktoré robila zmluvu absolútne neplatnou.
125. Súd zistil, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaných za škodu podľa § 420 OZ, medzi ktoré patrí vznik škody spôsobenej porušením právnej povinnosti, t. j. povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, zo zákona alebo z mimozmluvných vzťahov. Navyše, žalobca tým, že pokračoval v spore s cirkvou, okamihom, kedy sa rozhodol nepristúpiť na mimosúdne rokovania, prevzal na seba zodpovednosť za výsledok súdneho sporu vedeného s cirkvou. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi boli ponúkané náhradné riešenia, navyše sám žalobca dekanovi farnosti navrhol zariadiť
výmenu pozemku za stavebný pozemok, na čo obec U. J. reagovala konkrétnou ponukou, na ktorú žalobca nereagoval. Pokiaľ náklady súdneho konania žalobca považuje za škodu, v danom prípade ju znáša sám podľa § 441 OZ, nakoľko sa nesprával prevenčne v súlade s § 417 OZ tak, aby nedochádzalo ku škodám, a to od okamihu, keď sa rozhodol pokračovať v súdnom spore s cirkvou. Žalobca nepreukázal, že by mu žalovaní spôsobili škodu úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi podľa § 424 OZ. Z konania žalovaných predchádzajúceho vydaniu osvedčenia o vydržaní v roku 1997 vyplynulo, že konali v právnom, príp. skutkovom omyle, a nie v úmysle konať v rozpore s dobrými mravmi. Mylne sa domnievali, že užívali pozemok pridelený ich predchodcovi na základe prídelovej listiny alebo že je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním iba na základe vnútorného psychického presvedčenia o vlastníctve a na základe nepretržitej držby nehnuteľnosti po dobu minimálne 10 rokov bez toho, aby oprávnenosť držby odvíjali od listiny preukazujúcej nadobudnutie vlastníckeho práva ich predchodcom. Keďže žalovaní boli zapísaní po určitú dobu na liste vlastníctva ako vlastníci predmetného pozemku, a následne aj žalobca bola zapísaný ako vlastník predmetného pozemku, konanie žalovaných spočívajúcich v uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy nemožno považovať ich úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože to nebolo v konaní preukázané.
126. Ani v jednom z uplatnených nárokov na náhradu škody nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a následkom, t. j. žalobcom tvrdenou škodou. Žalobca neuviedol, akú konkrétnu právnu povinnosť žalovaní porušili, s výnimkou zmluvnej povinnosti previesť na žalobcu vlastnícke právo, vyplývajúcej žalovaným z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Inak povedané, neboli naplnené všetky kumulatívne zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu podľa 420 OZ, a to 1.) porušenie právnej povinnosti, 2.) vznik škody, 3.) priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, a 4.) zavinenie žalovaných. Taktiež nebola preukázaná zodpovednosť žalovaných za škodu podľa § 424 OZ, ktorá si vyžaduje úmyselné konanie žalovaných v rozpore s dobrými mravmi, pričom úmysel je povinný preukázať poškodený, čo v danom prípade žalobca nepreukázal.
127. Žalovaní vzniesli námietku premlčania, na ktorú by súd musel v danom prípade prihliadnuť, pokiaľ by bola preukázaná zodpovednosť žalovaných za žalobcom uplatnenú škodu, pričom premlčané by boli všetky nároky na náhradu škody, o ktorých sa žalobca dozvedel viac než 2 roky pred začatím konania, t. j. dozvedel sa o nich do 16.6.2009 vrátane, a škoda, ktorá vznikla viac než 3 roky pred začatím tohto konania, t. j. vznikla do 16.6.2008 vrátane (§ 106 OZ). V prípade nákladov, ktoré bol žalobca povinný znášať na základe rozhodnutia súdu, je pre plynutie premlčacej doby rozhodujúci deň vyhlásenia rozsudku, príp. deň doručenia rozhodnutia (pokiaľ nebolo vyhlásené), a nie až dátum právoplatnosti rozhodnutia. Nepremlčaný by bol v tomto spore iba nárok na náhradu škody titulom nákladov za súdny poplatok za dovolanie v sume 398,- eur a náhrady trov jeho právneho zastúpenia v sume 1.792,48 eura, pretože o všetkých ostatných nákladoch sa žalobca dozvedel skôr než 2 roky pred začatím tohto konania, pretože pre plynutie subjektívnej 2-ročenj premlčacej doby je rozhodujúci okamih, od ktorého poškodený disponuje so skutkovými okolnosťami, ktoré sú spôsobilé vyvodiť záver o možnej zodpovednosti konkrétnej osoby, a teda nemusí ísť o zistenie, teda istotu v bežnom slova zmysle.
128. Žalovaní navrhli vykonať aj dokazovanie 1.) pokladničnou knihou právneho zástupcu žalobcu na preukázanie sumy, ktorú reálne prevzal do pokladne, 2.) účtovnými dokladmi za II. štvrťrok 2011 na preukázanie skutočnosti, že táto suma bola riadne zaúčtovaná, a 3.) dohodu (zmluvu) o poskytovaní právnych služieb, z ktorej vyplýva dohodnutá paušálna odmena. Výšku skutočne vyplatenej odmeny žalobcom jeho právnemu zástupcovi namietali poukázaním ich vzájomný príbuzenský vzťah. Súd vykonal dokazovanie iba zmluvou o poskytovaní právnych služieb, príjmovým pokladničným dokladom a faktúrou o vyúčtovaní právnych služieb, nakoľko ďalšie navrhnuté dôkazy by neprispeli k náležitému zisteniu skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
129. Žalovaní navrhli vykonať dokazovanie aj pokladničnou knihou Ing. D. J. a účtovnými dokladmi za obdobie, kedy vyúčtoval náklady inžinierskej činnosti žalobcovi, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje v rámci náhrady škody, za účelom zistenia, či vyúčtovanú sumu Ing. J. prevzal od žalobcu do pokladne a kedy mu bola táto suma vyplatená, ako aj doklad o úhrade vyúčtovanej sumy 1.991,64 eura. Následne súd zistil, že Ing. J. zomrel, a dôkazy týmito listinami neboli vykonané. Iný spôsob získania týchto dôkazov strany nenavrhli, navyše, súd dokazovanie týmito listinami nepovažoval za potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
130. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
131. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
132. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
133. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
134. V tomto spore mali vo veci čiastočný úspech obe strany sporu. Žalobca bol vo veci úspešný v časti o zaplatenie sumy 717,44 eura s príslušenstvom, čo predstavuje 5,83 % z predmetu sporu (12.314,08 eura s príslušenstvom).
135. Žalovaní mali vo veci úspech v časti o zaplatenie sumy 9.596,64 eura s príslušenstvom, čo predstavuje 77,93 % predmetu sporu.
136. Zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 2.000,- eur s príslušenstvom z procesného hľadiska zavinil žalobca, keďže žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu, a teda z iného dôvodu než pre správanie žalovaných v priebehu konania. V tejto časti konania, predstavujúcej 16,24 % predmetu sporu, mali procesný úspech žalovaní.
137. Žalobca mal vo veci úspech v časti 5,83 %. Žalovaní mali vo veci úspech v časti 77,93 % a procesný úspech v časti 16,24 % (procesné zavinenie zastavenia konania žalobcom), t. j. celkom mali úspech v časti 94,17 % predmetu sporu. Nakoľko žalovaní mali vo veci väčší úspech než žalobca, podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP súd priznal žalovaným v 1. až v 4. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci a procesného úspechu, v danom prípade v rozsahu 94,17 % mínus 5,83 %. Preto súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 88,34 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.