Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-229-2017.pdf
PDF · 110.93 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/229/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, p r o t i žalovanému: A. O., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. Z. XXX, o zaplatenie 4.136,08 Eur a prísl., takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e konanie o zaplatenie 350 Eur istiny s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.630,08 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.980,08 Eur od 30.11.2014 do 23.8.2017, zo sumy 3.930,08 Eur od 24.8.2017 do 26.9.2017, zo sumy 3.880,08 Eur od 27.9.2017 do 25.10.2017, zo sumy 3.830,08 Eur od 26.10.2017 do 23.11.2017, zo sumy 3.780,08 Eur od 24.11.2017 do 27.12.2017, zo sumy 3730,08 Eur od 28.12.2017 do 24.1.2018, zo sumy 3.680,08 Eur od 25.1.2018 do 23.2.2018, zo sumy 3.630,08 Eur od 24.2.2018 do zaplatenia, to v mesačných splátkach po 50 Eur počnúc mesiacom aprílom 2018 pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania a žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. žalobou z 21.9.2017 sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 4.136,08 Eur a úrokov z omeškania 5,05% ročne od 30.11.2014 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o pôžičke z XX.X.XXXX, ktorou poskytol žalovanému pôžičku 5.000 Eur, ktorú mal žalovaný splatiť 60 mesačnými splátkami po 155,94 Eur, do podania žaloby však uhradil len 2.129,7 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný pôžičku riadne nesplácal, veriteľ listom zo dňa 27.9.2014 ho vyzval k úhrade dlžných splátok a zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko žalovaný na túto výzvu nereagoval, pôvodný žalobca dňa 19.11.2014 úver zosplatnil listom z 29.11.2014. Výšku dlžnej sumy pritom vyčíslil ako rozdiel istiny ku dňu podania žaloby vo výške 6.109,78 Eur, ku ktorej pripočítal náklady na vymáhanie pohľadávky vo výške 156 Eur a prijatých úhrad zo strany žalovaného.
2. Žalovaný voči žalobe nemal pripomienky. Žiadal však o povolenie mesačných splátok po 50 Eur, ktorú sumu žalobcovi uhrádza mesačne. Uviedol, že pracuje za minimálnu mzdu do 410 Eur netto mesačne. Spláca pritom dlh všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške okolo 800 Eur mesačnými splátkami po 10 Eur, tiež dlh Inšpektorátu práce vo výške 2250 Eur mesačne po 50 Eur. Napokon uhrádza aj dlh voči spoločnosti Pohotovosť vo výške 11.500 Eur mesačne po 50 Eur. Je slobodný, ale žije v družskom pomere s matkou svojich dvoch detí Kladie, nar. 15.6.2012 a Dávida, nar. 27.1.2014.
3. Podaním zo dňa 25.1.2018 žalobca zobral späť žalobu o 250 Eur v dôsledku úhrad žalovaného po 50 Eur mesačne, ktoré realizoval 23.8.2017, 26.9.2017, 25.10.2017, 23.11.2017 a 27.12.2017. Ďalším podaním doručeným súdu 22.3.2018 zobral späť žalobu o ďalšiu sumu 100 Eur v dôsledku úhrad žalovaného po 50 Eur dňa 24.1.2018 a 23.2.2018. V dôsledku tejto skutočnosti potom žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 3.786,08 Eur, s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.136,08 Eur od 30.11.2014 do 23.8.2017, zo sumy 4.086,08 Eur od 24.8.2017 do 26.9.2017, zo sumy 4.036,08 Eur od 27.9.2017 do 25.10.2017, zo sumy 3.986,08 Eur od 26.10.2017 do 23.11.2017, zo sumy 3.936,08 Eur od 24.11.2017 do 27.12.2017, zo sumy 3.886,08 Eur od 28.12.2017 do 24.1.2018, zo sumy 3.836,08 Eur od 25.1.2018 do 23.2.2018 a zo sumy 3.786,08 Eur od 24.2.2018 do zaplatenia.
4. Spoločnosť Consumer Finance Holding zanikla ku dňu 1.1.2018, jej právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia sa stala VÚB a.s. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola predmetná pohľadávka postúpená na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ku dňu 19.12.2017. O tejto zmene žalobcu súd rozhodol uznesením č.k. 11Csp/229/2017-69 zo dňa 30.1.2018.
5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalobcu, výsluchom žalovaného, zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa XX.X.XXXX, predžalobnou upomienkou z XX.X.XXXX s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.X.XXXX, prehľadom splátok a úhrad, výplatnými páskami žalovaného, prílohou č. 3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, poštovým podacím hárkom a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá písomná formulárová zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky pod č. XXXXXXXXXX medzi veriteľom - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným ako dlžníkom. Touto zmluvou veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5.000 Eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 32%. Žalovaný mal úver splatiť 60 splátkami po 155,94 Eur. Jeho celkové náklady tak boli vyčíslené na 4.356,40 Eur a celkovo mal veriteľovi zaplatiť 9.356,4 Eur. V zmluve je uvedené aj RPMN vo výške 32% a jeho priemerná hodnota vo výške 21,09%. Ako termín konečnej splatnosti je uvedený január 2019.
7. Formulár danej zmluvy obsahuje aj zmluvné podmienky, v ktorých v bode 6.2 je uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
8. Bod 7 zmluvy obsahuje údaje RPMN, konkrétne vzorec pre jeho výpočet a vysvetlenie spôsobu výpočtu, z ktorého je zrejmé, že pri výpočte sa vychádza z výšky pôžičky, počtu splátok, výšky splátky a intervalu vyjadreného v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania.
9. V bode 12.4 týchto zmluvných podmienok, ktoré sú podpísané oboma stranami, je upravená aj možnosť veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.
10. V časti II. zmluvy sú údaje o finančnej situácii žalovaného. Z nich vyplýva, že je podnikateľ, že za predchádzajúci rok mal daňový základ 5.365 Eur a príjem z podnikania mal za minulý rok 9.000 Eur. Uvádza sa aj to, že nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a mesačné splátky boli vyčíslené na 15 Eur. Žalovaný v tejto súvislosti potvrdil, že veriteľovi predkladal daňové priznanie za predchádzajúci rok, pamätal si aj na to, že uviedol mu, že nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a pripustil aj údaj o výške mesačných splátok 15 Eur.
11. V bode 15.2 zmluvy je úprava o doručovaní a v zmysle nej platí fikcia o doručení zásielky určenej do vlastných rúk aj vtedy, ak sa vráti spoločnosti ako nedoručená a pri obyčajných zásielkach sa tieto považujú za doručené 5.dňom, keď bola písomnosť daná na poštovú prepravu.
12. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný celkovo zaplatil veriteľovi 2.129,70 Eur. Uhradil prvé 4 splátky po 155,94 Eur, pričom poslednú zaplatil 26.6.2014. Veriteľ listom zo dňa 27.9.2014 vyzval
žalovaného na úhradu dlžných splátok vo výške 499 Eur s upozornením, že ak do 5.11.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v júli 2014 bude spoločnosť oprávnená úver zosplatniť. Tento list bol žalovanému doručovaný poštou, žalovaný si ho však v odbernej lehote nevyzdvihol.
13. Listom zo dňa 29.11.2014 veriteľ úver zosplatnil. Zosplatnil ho pritom ku dňu 19.11.2014, ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad a k tomuto dátumu vyčíslil svoju pohľadávku na 5.397,69 Eur. Žalovaný pritom potvrdil doručenie spomínaného listu.
14. Po zosplatnení úveru žalovaný začal svoj dlh uhrádzať mesačne po 50 Eur počnúc májom 2015, pričom pred podaním žaloby poslednú splátku zaplatil 26.7.2017 a celkovo za obdobie do podania žaloby zaplatil 2.129,70 Eur.
15. Uplatnený nárok bolo potrebné posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 10.6.2013 do 30.4.2014).
16. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
18. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
21. Podľa § 9 odseku 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102> k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102> a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102>, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102>.
22. V danom prípade súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia v kontexte s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016 dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou Consumer Finannce Holding a.s. a žalovaným spĺňa všetky povinné náležitosti v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Citovaná smernica v článku 22 upravuje úplnú harmonizáciu a záväzný charakter predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice.
23. Súdny dvor EÚ vo vyššie citovanom rozsudku uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s písm. h/ citovanej smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnení rozhodnutia Súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 smernice. Súd len pripomína, že aj podľa slovenského právneho poriadku a to konkrétne § 9 ods. 3 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z. má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady.
24. V tejto súvislosti súd potrebuje zdôrazniť, že si je vedomý toho, že citovaná smernica 2008/48/ES nemá priamy účinok, ale práve pri výkladových problémoch jednotlivých ustanovení nášho právneho poriadku je potrebné z nej vychádzať a použiť tzv. eurokomformný výklad. Toho sa totiž často dožadujú v súdnych sporoch spotrebitelia, ale tento výklad je potrebné použiť nielen v tých prípadoch, ak je to na prospech spotrebiteľa, ale aj opačne. To je aj prípad vyhodnotenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., takže využijúc spomínaný eurokomformný výklad v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je potrebné splátku úveru rozlíšiť na splátku istinu, úrokov a poplatkov. Napokon tento záver vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 555/07.
25. Súd rozhodne nesúhlasí s názorom, podľa ktorého pre vnútroštátny súd nie sú relevantné a záväzné závery rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Uvedené rozsudky je nutné aplikovať pri spomínanom eurokomformnom výklade vnútroštátneho práva, ktoré sa musí vykladať v súlade s právom Únie čo vyplýva zo systému Zmluvy o fungovaní EÚ. Vnútroštátny súd má povinnosť zabezpečiť plnú účinnosť práva Únie pri rozhodovaní sporu. Pri zabezpečení práva Únie vnútroštátny súd nemôže dokonca uplatniť ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by boli v rozpore s právom Únie (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-555/07, body 48, 51).
26. Pre súd prvej inštancie je neakceptovateľné, ak rozsudky európskeho súdu by sa mali aplikovať len vtedy ak sú na prospech spotrebiteľa (napr. rozsudok C-473/00 „Cofidis“) a už nie opačne. Súd poukazuje aj na ďalší rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-453/00 z 13.1.2004 a z neho najmä na body 20 a 27. Podľa nich vnútroštátne orgány, teda aj súdy, sú povinné prihliadať k výkladu práva spoločenstva, ku ktorému dospel Súdny dvor. Podobne možno citovať aj rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 (B.Pfeiffer a spol.) a z neho body 110, 111, 113 a 114: „z konštantnej judikatúry založenej rozhodnutím Súdneho dvora z 10.4.1984 vo veci 14/83 Von Colson a Kamann vyplýva, že povinnosť členských štátov dosiahnuť cieľ ustanovený smernicou, pričom v zmysle článku 10 ZES štáty musia prijať všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie výkonu tejto povinnosti, sa týka všetkých orgánov členských štátov vrátane súdnych orgánov v rámci ich právomoci. Je úlohou národných súdov zabezpečovať pre jednotlivcov právnu ochranu vyplývajúcu im z ustanovení komunitárneho práva a zaručovať plnú účinnosť týchto ustanovení. Národný súd aplikujúci vnútroštátne právo a najmä tie ustanovenia, ktoré boli prijaté špeciálne na účely splnenia požiadaviek smernice, je povinný v súlade s článkom 249 ods. 3 ZES v čo možno najväčšej možnej miere vykladať vnútroštátne právo v zmysle textu a účelu smernice, aby dosiahol výsledok ustanovený smernicou. Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s komunitárnym právom je inherentná systému, ktorý vytvára Zmluva o založení ES, pretože umožňuje národnému súdu pri riešení sporov zabezpečiť v rámci svojich právomocí plnú účinnosť komunitárneho práva (rozhodnutie z 15.5.2003 vo veci C-160/01)“.
27. Napokon k totožnému záveru o nutnosti eurokomformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018.
28. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
29. Pokiaľ ide o povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prijal záver, že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy. Dodržaný bol aj postup veriteľa pri skúmaní bonity žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. 30. Súd podrobil prieskumu aj výšku zmluvných úrokov. Priemerná úroková sadzba bánk u obdobného úveru vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na internetovej stránke NBS v januári 2014 bola 14,70% p.a. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 32% p.a. U nebankových spoločností je pritom potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika a preto sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách. V tomto prípade ide o navýšenie o 117%, čo súd považuje za primerané.
31. K predčasnému zosplatneniu úveru došlo v súlade s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom pôvodného žalobcu zo dňa 29.11.2014 a to ku dňu 19.11.2014. Veriteľ zostatok úveru podľa spomínaného prehľadu splátok a úhrad vyčíslil na 6.109,78 Eur. Do spomínanej istiny úveru pripočítal aj náklady na vymáhanie pohľadávky vo výške 156 Eur. Na základe výzvy súdu o preukázanie ich dôvodnosti pôvodný žalobca uviedol, že jedná sa o náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania pohľadávky, pričom ich výška je daná percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovaným po dátume zosplatnenia pohľadávky. Percentuálny podiel po každej úhrade je 12%, teda ak žalovaný napríklad dňom 26.6.2017 vykonal úhradu vo výške 50 Eur, 12% z uvedenej sumy predstavuje hodnotu 6 Eur. Poukázal aj na článok 13 bod 13.6 zmluvných podmienok, podľa ktorého súčasťou pohľadávky sú aj náklady, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky.
32. Žalobca napriek spomínanej výzve súdu žiadnym spôsobom nepreukázal konkrétne výdavky, ktoré vynaložil na vymáhanie danej pohľadávky a preto nárok na ich uplatnenie je nedôvodný. V čase podania žaloby teda dlh žalovaného činil 3.980,08 Eur (6.109,78 - 2.129,70). Žalovaný neskôr uhradil 350 Eur, takže jeho aktuálny dlh činí 3.630,08 Eur.
33. O čiastočnom zastavení konania ohľadom istiny 350 Eur v dôsledku úhrad žalovaného bolo rozhodnuté podľa § 144, § 145 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 CSP.
34. Z prisúdenej istiny boli priznané aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
35. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Pôvodný žalobca úver predčasne zosplatnil ku dňu 19.11.2014, pričom bol dodržaný postup v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. K uvedenému dňu výška úrokov z omeškania predstavovala 5,05% p.a. Ako už súd uviedol ku dňu podania žaloby dlh žalovaného predstavoval 3.980,08 Eur a vzhľadom na to, že postupne uhrádzal sumy 50 Eur mesačne, úroky z omeškania boli priznané tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku po postupnom odpočítavaní týchto úhrad z príslušnej sumy zostatku úveru.
39. Súd zároveň zohľadnil nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaného a priznal plnenie v splátkach s poukazom na § 232 ods. 3, 4 CSP. Žalovaný totiž preukázal nízky mesačný príjem, ktorý sa pohybuje od 408 do 464 Eur netto mesačne podľa výplatných pások. Má však aj ďalšie dlhy a čo je najdôležitejšie, má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. V záujme toho, aby nebolo ohrozené živobytie jeho rodiny, súd mu preto povolil mesačné splátky v súlade s tým ako svoj dlh už žalobcovi aj uhrádza.
40. V danom prípade vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi s poukazom na § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol v prevažnej časti v spore úspešný (v podiele 96%, neúspešný v podiele 4%). Napriek tomu súd mu tento nárok nepriznal a to s použitím § 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považuje nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaného, ktorý dosahuje len minimálnu mzdu a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Napriek tejto nepriaznivej finančnej situácii pravidelne mesačne svoj dlh žalobcovi uhrádza v splátkach po 50 eur. Súd preto považoval za spravodlivé zohľadniť aj tento sociálny rozmer pomerov oboch strán v spore a preto žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.